Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 27/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., T., zastúpeného spoločnosťou U., s. r. o., B.,

v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. Š., pre namietané porušenie

Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava

č. k. -251 z 21. januára 2011 a uznesením Krajského súdu v Trnave

č. k. -266 z 26. augusta 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2011 doručená sťažnosť Ing. J. Š., T. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

(ďalej len „“), základného práva vlastniť majetok

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -251 z 21. januára 2011 a uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -266 z 26. augusta 2011.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd

6. augusta 2008 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. -98, ktorým uložil

odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade (sťažovateľovi) – ďalej aj „odporcovia“, aby do

troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi

spoločne a nerozdielne sumu 148 646 757,50 Sk spolu s úrokom vo výške 6 %

zo sumy 148 646 757,50 Sk od 18. júla 2008 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške

495 489,20 Sk, náhradu trov konania vo výške 1 000 000 Sk z titulu zaplateného súdneho

poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 737 819 Sk.

Dňa 21. augusta 2008 odporcovia podali proti zmenkovému platobnému rozkazu

námietky. Okresný súd uznesením č. k. -147 z 18. septembra 2008 uložil

odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za námietky v sume 500 000 Sk

podľa položky 2a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení so spoločnou poznámkou č. 5

k položkám 1 a 2. Súdny poplatok bol od sťažovateľa vymožený 21. septembra 2010.

Dňa 29. októbra 2008 odporcovia vzali námietky v celom rozsahu späť. Okresný súd

uznesením č. k. -227 z 27. novembra 2008 pripustil späťvzatie námietok

podaných odporcami 29. októbra 2008 a zároveň zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 369 150,50 Sk.

Sťažovateľ sa podaním z 13. júla 2010 (doplneným 3. novembra 2010) domáhal

zrušenia rozhodnutia okresného súdu č. k. -147 z 18. septembra 2008,

ktorým mu bol vyrubený súdny poplatok za námietky, a zároveň žiadal o vrátenie tohto

poplatku. Okresný súd uznesením č. k. -251 z 21. januára 2011 návrh

sťažovateľa na zrušenie uvedeného uznesenia a na vrátenie súdneho poplatku za námietky

zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol:

„V danom prípade súd dospel k záveru, že neumožňuje súdu

zrušiť uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietky v zmysle ust. § 12 ods. 3

, pretože je toho názoru, že vydané uznesenie... bolo správne a v súlade

s ust. § 5 cit. zákona v spojení s pol. 2a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojitosti s pozn.

č. 5 k pol. 1, 2 Sadzobníka súdnych poplatkov. Na základe uvedeného, preto nie je dôvod

na jeho zrušenie v zmysle ust. § 12 ods. 3 cit. zákona.

Čo sa týka návrhu odporcu v 2. rade na vrátenie súdneho poplatku za námietky

na základe použitia analógie ust. , v danom prípade súd

dospel k záveru, že nie je možné použiť analógiu tohto ustanovenia na vrátenie súdneho

poplatku za námietky pri ich späťvzatí pred začatím pojednávania vo veci samej, pretože

upravuje vrátenie súdneho poplatku len pri späťvzatí návrhu pred

začatím pojednávania vo veci samej (§ 11 ods. 3 cit. zákona) s možnosťou vrátenia súdneho

poplatku za odpor (§ 11 ods. 9 cit. zákona), keď úmyslom zákonodarcu bola snaha o určitú

motiváciu účastníkov konania na mimosúdne urovnanie ich sporu potom, čo bol v zákonnej

lehote podaný odôvodnený odpor zo strany odporcu, avšak pred začatím pojednávania

vo veci samej. V prípade takéhoto späťvzatia návrhu vo veci samej zo strany navrhovateľa,

dôjde k zastaveniu konania vo veci samej, keď vydaný platobný rozkaz bol zrušený v zmysle

ust. a teda neexistuje žiaden exekučný titul navrhovateľa na vymáhanie

pohľadávky vo vzťahu k odporcovi. Je predpoklad, že medzi účastníkmi konania došlo alebo

k mimosúdnej dohode, alebo navrhovateľ akceptoval argumenty odporcu v odpore a návrh

ako nedôvodný zobral späť.

V prípade zmenkového konania upraveného v ust. , a podania včasných

a odôvodnených námietok odporcu, nedochádza k zrušeniu vydaného zmenkového

platobného rozkazu, pretože podanie námietok spôsobí, že súd nariadi pojednávanie,

v ktorom v rozsudku vysloví, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, alebo či ho

zrušuje a v akom rozsahu. Námietky teda nespôsobujú zrušenie zmenkového platobného

rozkazu, ako je to v prípade podaného odporu voči platobnému rozkazu. Aj v prípade

späťvzatia námietok zostáva vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti a predstavuje

riadny exekučný titul pre navrhovateľa, čo však neplatí pre odpor pri vydanom platobnom

rozkaze, pretože nepozná späťvzatie odporu, nakoľko riadne podaný odpor má

za následok zrušenie platobného rozkazu, a teda neexistenciu exekučného titulu.

Súd je toho názoru, že podanie odporu a podanie námietok (u námietok, prípadné ich

späťvzatie), nie je možné porovnávať a postaviť ich na rovnakú úroveň, pretože ide o dva

rozdielne právne inštitúty s rozdielnymi právnymi následkami.

Taktiež nie je možné dať na rovnakú úroveň späťvzatie návrhu a vrátenie súdneho

poplatku za návrh (odpor) a späťvzatie námietok, keď navrhovateľ v tomto prípade aj

naďalej trvá na podanom návrhu, pretože tak ako bolo uvedené vyššie, pri späťvzatí návrhu

dôjde k zastaveniu konania vo veci samej a neexistuje žiaden exekučný titul a pri späťvaztí

námietok je vydané uznesenie o ich pripustení a následne po jeho právoplatnosti nastáva

právoplatnosť a vykonateľnosť vydaného zmenkového platobného rozkazu. Iba v prípade

späťvzatia návrhu v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu a podania námietok

by bolo možné uvažovať o použití analógie legis, a to ust. § 11 ods. 9 cit. zákona, pri vrátení

súdneho poplatku za podané námietky, čo však nie je tento prípad.

S prihliadnutím na vyššie uvedené, súd nezistil zákonnú možnosť vrátenia súdneho

poplatku za podané námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu odporcovi v 2. rade.

V sú v presne špecifikované prípady, kedy súd môže

vrátiť súdny poplatok, pričom v tomto prípade nejde o žiadnu z možností uvedených v § 11.

Súd postupoval v súlade so zákonom a konštatoval, že v danom prípade nie je možné použiť

analógiu, nakoľko úmyslom zákonodarcu bolo v presne

špecifikovať prípady, kedy je možné vrátiť súdny poplatok a teda nie je možné ísť nad rámec

zákona.“

Na základe odvolania sťažovateľa založeného na nesprávnom právnom posúdení veci

krajský súd uznesením č. k. -266 z 26. augusta 2011 uznesenie okresného

súdu č. k. -251 z 21. januára 2011 potvrdil.

Sťažovateľ namieta, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia poplatkovej

povinnosti (resp. jeho práva na vrátenie súdneho poplatku a práva na zrušenie rozhodnutia

okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku za námietky) došlo uznesením okresného súdu

č. k. -251 z 21. januára 2011 a uznesením krajského súdu

č. k. -266 z 26. augusta 2011 k porušeniu , jeho základného

práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Sťažovateľ tvrdí,

že právne závery všeobecných súdov sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a preto

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň majú za následok

porušenie uvedených základných práv a slobôd. Všeobecné súdy nezohľadnili argumenty

sťažovateľa. Odôvodnenie ich rozhodnutí nevychádza zo zásad formálnej logiky, čím bolo

porušené právo sťažovateľa na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa názoru

sťažovateľa zákonodarca zjavne opomenul zahrnúť pod prípady upravujúce vrátenie

súdneho poplatku podľa a

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) aj vrátenie súdneho poplatku za späťvzatie námietok

proti zmenkovému platobnému rozkazu. Ak výslovne neupravuje

vrátenie súdneho poplatku pri späťvzatí námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu,

ide len o medzeru zákona, ktorú možno doplniť správnou interpretáciou celkového účelu

zákona cez sudcovskú tvorbu práva za použitia analógie legis vo vzťahu k § 11 ods. 3

, a tak odstrániť neprimeranú tvrdosť citovaného zákona. Účel

ods. 3 a 9 nemožno obmedzovať len na motiváciu účastníkov

konania k mimosúdnemu riešeniu sporu. V prípade pochybností pri aplikácii zákona

č. by mal byť vždy uplatnený výklad v prospech poplatníka, čo deklaroval aj

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodnutím

sp. zn. .

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením okresného súdu

č. k. -251 z 21. januára 2011 a uznesením krajského súdu

č. k. -266 z 26. augusta 2011 bol porušený , jeho základné

právo vlastniť majetok podľa , základné právo na súdnu ochranu podľa

, základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, aby napadnuté

rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby mu priznal

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

788,30 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia a základného práva

sťažovateľa vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

ods. 3 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

okresného súdu č. k. -251 z 21. januára 2011 a uznesením krajského súdu

č. k. -266 z 26. augusta 2011.

K námietke porušenia označených práv sťažovateľa uznesením okresného súdu

č. k. -251 z 21. januára 2011

V rámci svojej judikatúry ústavný súd už vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyplývajúci z je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

Sťažovateľ sa ochrany svojich práv vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného

súdu domáhal podaním opravného prostriedku (odvolania), o ktorom krajský súd aj

rozhodol, preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

K námietke porušenia označených práv sťažovateľa uznesením krajského súdu

č. k. -266 z 26. augusta 2011

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívnou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis

mutandis , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov ani preskúmavať, či v konaní bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi

nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým

k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Do sféry pôsobnosti všeobecných

súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo

zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody

(mutatis mutandis , , ).

Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany.

V zmysle domáhať sa práv uvedených v sa možno len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s , a súčasne v zmysle c

ods. 1 príslušné medzinárodné zmluvy (vrátane dohovoru) majú prednosť pred

zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

Ústavný súd už judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (),

resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, , ).

Preskúmaním sťažnosti sťažovateľa a príloh k nej pripojených ústavný súd dospel

k záveru, že táto je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť aj taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (). Dôvodom

na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými

slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví

zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. ,

, ).

Rozhodovanie o tom, či sú splnené zákonom (č. ) ustanovené podmienky

na vrátenie súdneho poplatku, spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných

súdov s ohľadom na princíp nezávislosti súdnictva (súdov) vyplývajúci z čl. 141 ods. 1

. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých

bude pri aplikácii príslušných zákonných ustanovení vychádzať. Ústavnému súdu

neprislúcha prehodnocovať právne závery všeobecných súdov, ku ktorým pri rozhodovaní

o nárokoch účastníkov konania dospeli.

Krajský súd uznesením č. k. -266 z 26. augusta 2011 potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -251 z 21. januára 2011 (pozri s. 3 – 5

uznesenia ústavného súdu), ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie uznesenia

okresného súdu č. k. -147 z 18. septembra 2008 a na vrátenie súdneho

poplatku za námietky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd okrem iného

uviedol:

„Právne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd odvolací súd považuje

za správne, ktoré sú dostatočne odôvodnené a to tak jednotlivo ako i v ich vzájomnej

súvislosti, a odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd zdôrazňuje,

že pre vrátenie súdneho poplatku za námietky nie je možné použiť analógiu ako je to pri

podaní odporu, prípadne iných opravných prostriedkov, pretože v je upravený

zmenkový platobný rozkaz, ktorý je formou rozhodnutia odlišnou od platobného rozkazu

a okrem rozdielnych podmienok a lehoty, v ktorej možno odvrátiť, aby zmenkový platobný

rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku, sa konanie v zmenkovom rozkaznom

konaní od konania o platobnom rozkaze líši predovšetkým rozdielnym charakterom

opravného konania. Ako konštatoval i prvostupňový súd vo svojom odvolaním napadnutom

rozhodnutí, na rozdiel od odporu sa podaním námietok zmenkový platobný rozkaz neruší

a ich podaním nenastáva situácia, ako keby zmenkový platobný rozkaz nebol podaný.

Úprava uvedená v nie je úpravou, ktorá je platná pre oba typy konaní,

preto úprava, týkajúca sa platobného rozkazu nie je použiteľná pre zmenkové rozkazné

konanie.

V prípade, ak by prvostupňový súd rozhodol v súlade s návrhom odporcu 2/, išlo by

podľa názoru odvolacieho súdu o rozhodnutie, ktoré by bolo svojvôľou súdu pri

rozhodovaní, bez opory v príslušnom právnom predpise, preto za v tejto veci existujúceho

skutkového stavu a procesnej situácie nie je možné použitie analógie, ako navrhuje odporca

2/ - odvolateľ.“

Je zrejmé, že sťažovateľ sa sťažnosťou domáha preskúmania uvedených rozhodnutí

všeobecných súdov tak, ako keby bol ústavný súd ďalším stupňom v systéme všeobecného

súdnictva, čo potvrdzuje aj obsah ním podaného opravného prostriedku (odvolania);

sťažnosť obsahuje v podstate totožné námietky. Sťažovateľ považuje rozhodnutie krajského

súdu (aj okresného súdu) za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, majúce na následok

porušenie označených práv.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak odporca

podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané

neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz

ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.

Podľa ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 4 vezme

späť podané námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok

a o náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia námietok nadobúda zmenkový platobný

rozkaz právoplatnosť.

vrátenie súdneho poplatku za spätvzatie námietok proti

zmenkovému platobnému rozkazu výslovne neupravuje.

Podľa poplatok splatný podaním návrhu na začatie

konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie

vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali

späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo

rozkaz na plnenie.

Podľa poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na

začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa

zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej.

Zo stanoviska najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 3/2005 zo 16. decembra 2005 vyplýva,

že „Námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu nie je možné považovať za odvolanie.

Ide o samostatný opravný prostriedok proti zmenkovému platobnému rozkazu. Súdny

poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní sa vyrubuje uznesením...

Súd v prípade, ak poplatník súdny poplatok za námietky proti zmenkovému platobnému

rozkazu nezaplatil, ... konanie o námietkach z tohto dôvodu nezastaví, ale pokračuje

v konaní. V prípade potreby súdny poplatok súd vymôže na základe uvedeného uznesenia.“.

Taktiež v stanovisku sp. zn. Obpj 3/2006 z 26. júna 2008 najvyšší súd uviedol:

„V je upravený zmenkový platobný rozkaz, ktorý je formou rozhodovania

odlišnou od platobného rozkazu. Okrem rozdielnych podmienok a lehoty, v ktorej možno

odvrátiť, aby zmenkový platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku, sa

konanie v zmenkovom rozkaznom konaní od konania o platobnom rozkaze líši predovšetkým

rozdielnym charakterom opravného konania. Na odvrátenie účinkov vydaného zmenkového

platobného rozkazu musí žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podať námietky.

Ani námietky nemajú devolutívny účinok. Na rozdiel od odporu sa však podaním námietok

zmenkový platobný rozkaz neruší. Ich samotným podaním nenastáva situácia, ako keby

zmenkový platobný rozkaz nebol vydaný... V zmenkovom rozkaznom konaní súd prvého

stupňa po podaní námietok naďalej koná vo veci samej, keď preskúmava dôvodnosť týchto

námietok.“

Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu sťažovateľa (pozri s. 3 – 5 uznesenia

ústavného súdu) dospel k záveru, že nie je možné zrušiť jeho skoršie uznesenie o vyrubení

súdneho poplatku za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu a že na daný prípad

nemožno aplikovať ustanovenia a o vrátení súdneho

poplatku; z týchto dôvodov návrh sťažovateľa zamietol. S právnymi závermi okresného

súdu sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil.

Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade ide o „spor“ o výklad

a aplikáciu práva (zákona), ktorý však nedosahuje ústavnoprávny rozmer.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že za výklad a aplikáciu

zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd je v prvom rade zodpovedný

všeobecný súd (, , ). To platí ako pre otázky týkajúce sa

predmetu sporu, tak aj pre otázky procesné. Rozdielny (odlišný) názor sťažovateľa

na interpretáciu práva všeobecným súdom sám osebe nemôže založiť opodstatnenosť

sťažnosti, a teda ani porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie, resp. práv hmotného charakteru všeobecným súdom.

Preskúmaním sťažnosti sťažovateľa dospel ústavný súd k záveru, že krajský súd

postupoval pri rozhodovaní o opravnom prostriedku sťažovateľa ústavne konformným

spôsobom. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu v žiadnom prípade nemožno považovať

za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda také, ktoré má za následok porušenie

označených práv sťažovateľa. Na základe týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd odmietol predloženú sťažnosť ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012