Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 109/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša

Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátskou

kanceláriou JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., Národná 17, Žilina, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Ing. Jozef Lalinský, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

a ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. januára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe poverenia okresného súdu

na vykonanie exekúcie z 3. októbra 2016 je súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom

(ďalej len „súdny exekútor“) vedené proti sťažovateľovi ako povinnému exekučné konanie

pod sp. zn. EX 2501/16 o vymoženie výživného. Exekučným titulom je rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 29. júna 2016. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza,

že opakovane žiadal o bezodkladné zrušenie exekučného príkazu, pretože vychádza

z nesprávneho skutkového stavu. Sťažovateľ namieta, že exekučný titul nikdy nenadobudol

právoplatnosť z dôvodu, že bolo proti nemu podané odvolanie. Rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. októbra 2017 bol rozsudok

okresného súdu z 29. júna 2016 vo výroku o výživnom zmenený tak, že sťažovateľ bol

zaviazaný od 1. decembra 2016 do budúcna platiť mesačné výživné vo výške 70 eur

a nedoplatok za obdobie od 1. októbra 2013 do 31. októbra 2017 vo výške 1 000 eur mu

krajský súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur. Sťažovateľ uvádza,

že si krajským súdom uloženú povinnosť riadne a včas plní, a preto je exekúcia vedená

proti nemu v celom rozsahu nedôvodná. Z tohto dôvodu sťažovateľ podal v zmysle § 61k

ods. 1 písm. a) a b) o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie

z 30. mája 2018. Podaný návrh na zastavenie exekúcie sťažovateľ odôvodnil

riadnym plnením vyživovacej povinnosti v súlade s rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 25. októbra 2017 a tiež nezákonnosťou vedenej exekúcie, keďže

od 25. októbra 2017 až do podania ústavnej sťažnosti je exekúcia vedená na základe

exekučného titulu, ktorý „bol zrušený a navyše nikdy nebol právoplatný“. Sťažovateľ

zastáva názor, že exekučné konanie malo byť zastavené už pred pätnástimi mesiacmi

z dôvodu zrušenia exekučného titulu, a keďže okresný súd o návrhu sťažovateľa

na zastavenie exekúcie právoplatne nerozhodol dlhšie ako rok, okresný súd porušuje

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. So sťažnosťou na porušovanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov sa sťažovateľ 17. septembra 2018 obrátil aj na predsedu okresného

súdu. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 26. októbra 2018 k sťažnosti uviedla, že aktuálne v predmetnej právnej veci prebiehajú

procesné úkony súdu v súvislosti s predloženým návrhom na zastavenie exekúcie a jeho

doručením na vyjadrenie oprávnenému a súdnemu exekútorovi ako predpokladu

pre rozhodnutie súdu a po ich doručení okresný súd o návrhu rozhodne. Zároveň poukázala

na skutočnosť, že procesný postup okresného súdu je ovplyvnený enormným nárastom

rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s oddlžením fyzických osôb

(od októbra 2017 do októbra 2018 nárast o cca 1300 vecí, pozn.), preto nie je

v objektívnych možnostiach okresného súdu pri aktuálnej personálnej situácii konať

vo všetkých veciach bez vzniku akýchkoľvek prieťahov.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

konštatoval porušenie ním označených práv (bod 1) postupom okresného súdu

v namietanom konaní, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 500 eur a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“), ktorý s účinnosťou od 1. marca 2019 upravuje

konanie pred ústavným súdom. V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, ktorá bola

doručená ústavnému súdu 29. januára 2019, postupoval v súlade s príslušnými

ustanoveniami .

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Právna vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Lajosovi

Mészárosovi, ktorého funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo 16. februára 2019.

Z tohto dôvodu bola táto vec s účinnosťou od 26. apríla 2019 v súlade s čl. X ods. 2

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená a náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi

Ľubošovi Szigetimu, ktorý v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pracuje v druhom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, ktorý predbežne prerokoval

túto ústavnú sťažnosť.

III.

10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“, ktoré je zaručené v a listiny, osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (, ).

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zdôrazňuje, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. ), keďže nútený

výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku

je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa (,

) a v takéto konania z povinnosti súdov konať

bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva

by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok

umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán.

Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu

v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne , ).

12. Vo vzťahu k okolnostiam tejto veci ústavný súd konštatuje, že špecifikom

exekučného konania (napr. , ) je to, že exekučné konanie

je spravidla „v rukách“ súdneho exekútora a exekučný súd v rámci exekučného konania

koná a rozhoduje len na základe procesných návrhov účastníkov exekučného konania,

resp. súdneho exekútora, preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno

na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému súdu len vtedy, ak tento má reálne o čom

rozhodovať.

13. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a listiny, ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť

tým, že okresný súd ku dňu podania sťažnosti nerozhodol o návrhu sťažovateľa

na zastavenie exekúcie napriek tomu, že tento bol na okresnom súde podaný 25. mája 2018.

14. Ústavný súd v tomto bode poukazuje na svoju judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem zbytočné prieťahy

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ). Ústavný súd už tiež

vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

15. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie trvalo v čase podania ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu 8 mesiacov, čo je síce možné považovať za určitý prieťah

v konaní, avšak tento prieťah už na prvý pohľad nedosahuje takú ústavnoprávne relevantnú

intenzitu, ktorá by ústavnému súdu umožňovala po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa. Ako už totiž bolo

uvedené, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a listiny, resp. dohovoru a ojedinelá nečinnosť súdu,

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajší postup

okresného súdu v namietanom konaní sa nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by svojou

intenzitou zakladali možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a listiny, prípadne práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (m. m. , , ,

, , , ).

18. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019