Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 124/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , a , , obaja

, zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír

Filičko, PhD., s. r. o., Kováčska 28, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Vladimír

Filičko, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a ich právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré im j e Okresný súd Košice-okolie

p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť a

trovy konania v sume 475,78 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur

a sedemdesiatosem centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátskej kancelárie

JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 3. marca 2020 prijal podľa 56 ods. 5

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť , , a ,

, obaja (ďalej len „sťažovatelia“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia uzavreli 2. februára 1999 zmluvu

o pôžičke 30 000 Sk, pričom splnenie záväzku vrátiť peniaze v lehote splatnosti

2. marca 1999 bolo zabezpečené úrokom z omeškania 1 % za každý deň omeškania,

zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a dohodou o zrážkach zo mzdy

sťažovateľov.

3. Proti sťažovateľom bolo v dôsledku nesplnenia ich záväzku začaté napadnuté

(exekučné) konanie. Dňa 27. júla 2016 bol vydaný exekučný príkaz, ktorým sa im uložila

povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 995,82 € spolu s príslušenstvom viac ako 40 000 €.

4. Sťažovatelia podali 5. septembra 2016 u súdneho exekútora návrh na zastavenie

exekúcie v časti úrokov z omeškania. Dňa 3. novembra 2017 okresnému súdu oznámili,

že v predmetnej exekučnej veci bol podaný návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov

z omeškania, a zároveň súd požiadali, aby vo veci konal a rozhodol bez zbytočných

prieťahov.

5. Sťažovatelia 12. februára 2018 doplnili svoj návrh na zastavenie exekúcie

z 5. septembra 2016 o návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

6. O návrhu sťažovateľov z 5. septembra 2016, ktorý bol doplnený 12. februára 2018,

nebolo do podania tejto ústavnej sťažnosti rozhodnuté. Sťažovatelia tvrdia,

že sa na okresnom súde opakovane domáhali rozhodnutia o tomto návrhu, avšak

bezúspešne. Osobitne v tejto súvislosti poukazujú na skutočnosť, že záväzok vymáhaný

v exekučnom konaní stúpa mesačne o zmluvné úroky vo výške 19,5 % a denne o úroky

z omeškania vo výške 1 %.

7. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote garantované v

Slovenskej republiky a čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice - okolie, v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- € (slovom tritisíc

€), ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný sťažovateľom vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice - okolie je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

8. Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu vyjadril k priatej ústavnej sťažnosti

v zastúpení podpredsedníčkou. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že v napadnutom

konaní bola zistená nečinnosť od 13. septembra 2016 až do času doručenia prijatej ústavnej

sťažnosti sťažovateľov na vyjadrenie. Pokiaľ ide o sťažnosť na prieťahy v konaní,

ktorú sťažovatelia spomínajú aj vo svojej ústavnej sťažnosti, tá bola okresnému súdu

doručená elektronicky 3. decembra 2019 priamo do spisu. Označená sťažnosť však nebola

predložená na vybavenie predsedníčke súdu, pričom táto skutočnosť bola zistená

až po predložení súdneho spisu predsedníčke okresného súdu na vyjadrenie

sa k tejto ústavnej sťažnosti. Okresný súd zároveň súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania v tomto konaní.

9. Okresný súd zaslal ústavnému prehľad úkonov vykonaných v napadnutom konaní,

pričom v čase relevantnom pre posúdenie opodstatnenosti tejto ústavnej sťažnosti boli

vykonané tieto úkony: «...

13.9.2016 - súdny exekútor zaslal súdu návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov

z omeškania spolu s návrhom právneho zástupcu povinnej v 2. rade,

15.12.2016 - úradný záznam, súhlas nového oprávneného so vstupom do konania

namiesto pôvodného oprávneného,

15.12.2016 - súd uznesením pripustil zámenu účastníka konania na strane

oprávneného,

12.1.2017, 29.3.2017, 17.10.2017 - úradný záznam o nazretí do súdneho spisu

oprávneným,

3.11.2017 - súdu doručená žiadosť právneho zástupcu povinnej v 2. rade o zastavenie

exekúcie v časti úrokov z omeškania [podľa predloženého súdneho spisu ide o „Žiadosť

o konanie“ vo veci, ku ktorému je priložený návrh na zastavenie exekúcie v časti úrokov

z omeškania],

12.2.2018 - súdu doručené právnym zástupcom povinnej v 2. rade doplnenie návrhu

na zastavenie exekúcie,

18.9.2019 - súdu doručená urgencia súdneho exekútora o rozhodnutie o návrhu

na zastavenie exekúcie,

30.10.2019 - sudkyňa poverila vyššiu súdnu úradníčku konaním a rozhodovaním

vo veci,

3.12.2019 - súdu elektronicky doručená priamo do spisu (aj napriek tomu, že bola

adresovaná k rukám predsedu súdu) sťažnosť na prieťahy v konaním,

20.4.2020 - opatrenie predsedníčky súdu, ktorým uložila povinnosť vyššej súdnej

úradníčke rozhodnúť o návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie v časti úroku

z omeškania do 5 pracovných dní odo dňa doručenia opatrenia,

24.4.2020 - súd rozhodol o návrhu povinnej v 2. rade; uznesením exekúciu v časti

úroku prevyšujúceho výšku 19,76 % ročne zo sumy 995,82 eur od 2.2.1999 do zaplatenia

vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Vo zvyšnej časti návrhu povinných na zastavenie exekúcie

zamietol...»

10. Ústavný súd konštatuje, že prehľad úkonov zaslaný okresným súdom

korešponduje s obsahom predloženého súdneho spisu.

11. Sťažovatelia vo svojej replike k vyjadreniu okresného súdu poukázali na to,

že aj samotný okresný súd uznal vznik prieťahov v napadnutom konaní. Sťažovatelia

zároveň súhlasili s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci.

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k záveru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu v napadnutom konaní

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia

ich základného práva podľa a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, , , ).

18. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie

základného práva podľa (a práva podľa dohovoru), ústavný

súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. ).

19. Ústavný súd stabilne judikuje, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu

v exekučnom konaní (), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

vrátane súdnej exekúcie podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa (,

), pričom v takéto konania z povinnosti súdov konať

bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu

zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne

rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia

súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (,

).

20. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou

povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní (teda

aj vo vykonávacom – exekučnom), ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie

().

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

22. Exekučný poriadok je vo všeobecnosti procesnou normou (hoci obsahuje

aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), ktorá je vo vzťahu k Civilnému sporovému

poriadku lex specialis, a z toho vyplýva, že od 1. júla 2016 je potrebné aj v exekučných

konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia Civilného sporového

poriadku ( , Exekučného poriadku).

23. Ústavný súd s ohľadom na okolnosti tejto veci pripomína, že špecifikom

exekučného konania je to, že exekučné konanie je spravidla „v rukách“ súdneho exekútora,

pričom exekučný súd v rámci exekučného konania koná a rozhoduje len na základe

procesných návrhov účastníkov exekučného konania, resp. súdneho exekútora,

preto namietať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru možno na ústavnom súde vo vzťahu k exekučnému sudu len

vtedy, ak tento má reálne o čom rozhodovať (, ).

24. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu

tri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

(2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

25. V prípadoch namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní o výkon rozhodnutia je taktiež v zmysle

judikatúry ESĽP potrebné zohľadniť výšku a povahu priznaného nároku (Vasilchenko

proti Rusku z 23. 9. 2010, sťažnosť č. 34784/02, bod 47 a nasl.).

26. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd stabilne judikuje, že exekučné konanie

spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej)

stránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania

bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom

pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť

sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný.

Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný

dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom

exekučnom titule (, ).

27. O právnej i faktickej jednoduchosti rozhodovania o návrhu sťažovateľov

na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a ich návrhu na zastavenie exekúcie

v celom rozsahu svedčí podľa názoru ústavného súdu aj skutočnosť, že po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie a naň nadväzujúcom pokyne predsedníčky súdu rozhodnúť

v lehote 5 pracovných dní bolo o týchto návrhoch v uvedenej lehote rozhodnuté (pozri

bod 9 tohto nálezu).

28. Pokiaľ ide o kritérium správanie sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,

že v okolnostiach tejto veci nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by mohla byť

pripočítaná na ich ťarchu či zodpovednosť. Napokon, existenciu takejto skutočnosti netvrdil

ani okresný súd.

29. V súvislosti s hodnotením samotného postupu okresného súdu ako tretieho

kritéria ústavný súd konštatuje, že jeho postup v napadnutom konaní bol poznačený

absolútnou nečinnosťou, a to od podania predmetných návrhov až do prijatia ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie, čo uznal aj samotný okresný súd (pozri bod 8 tohto nálezu).

Uvedená absolútna nečinnosť teda trvala viac ako 3 roky.

30. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dlhé obdobia nečinnosti

bez akékoľvek vysvetlenia nemožno z pohľadu štandardov čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1

dohovoru akceptovať (pozri tiež Beaumartin proti Francúzsku z 24. 11. 1994, sťažnosť

č. 15287/89, bod 33).

31. Ústavný súd vníma problém nadmernej zaťaženosti všeobecných súdov návrhmi

v exekučných veciach. Zároveň však poukazuje na to, že úlohou zmluvných štátov

dohovoru je nastaviť si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť

každému právo na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci

Sürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické,

resp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania

(Probstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).

32. Ústavný súd v uvedenej súvislosti zdôrazňuje, že nerešpektovanie požiadavky

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote (resp. požiadavky na konanie bez zbytočných

prieťahov) sa môže negatívnym spôsobom prejaviť na dôveryhodnosti súdnictva ako takého

(Katte Klitsche de la Grange proti Taliansku z 27. 10. 1994, bod 61).

33. Napokon, vo vzťahu k posúdeniu výšky a povahy priznaného nároku (pozri

bod 25 tohto nálezu) ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia vystupujú v napadnutom

konaní na strane povinných. Avšak, tak ako to sťažovatelia namietajú aj vo svojej ústavnej

sťažnosti, v dôsledku nečinnosti okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu

na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a na zastavenie exekúcie ako celku

ich dlh medzičasom podstatným spôsobom narastal (pozri bod 6 tohto nálezu).

34. Ústavný súd dospel na základe uvedeného k záveru, že absolútna a ničím

neospravedlnená nečinnosť okresného súdu v napadnutom konaní pri rozhodovaní

o návrhoch sťažovateľov na zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania a na zastavenie

exekúcie v celom rozsahu má za následok porušenie základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

35. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd o predmetných návrhoch rozhodol

uznesením z 24. apríla 2020, ústavný súd nepovažoval za účelné a nevyhnutné prikázať

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Návrhu

sťažovateľov v tejto časti preto nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

37. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

38. Podľa , ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

39. Sťažovatelia sa v ústavnej sťažnosti domáhajú priznania finančného

zadosťučinenia v sume 1 500 € pre každého, t. j. celkovo 3 000 €, čo odôvodňujú roky

pretrvávajúcou traumu z prebiehajúceho exekučného konania, keď boli opakovane vyzývaní

na zaplatenie neexistujúceho dlhu, a pocitom bezmocnosti zoči-voči skutočnosti, že ich

záväzok plynutím času narastal, ako aj zablokovaním ich majetku.

40. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva ().

41. Ústavný súd vníma neistotu sťažovateľov a s ňou spojený pocit bezmocnosti,

keď okresný súd nevenoval ich návrhom viac ako 3 roky absolútne žiadnu pozornosť.

Zároveň mal ústavný súd pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia na zreteli

aj to, čo bolo pre sťažovateľov „v stávke“ (pozri bod 9 tohto nálezu a tam uvedené

uznesenie z 24. apríla 2020).

42. Ústavný súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné

zadosťučinenie v tejto veci predstavuje 500 € každému zo sťažovateľov (bod 2 výroku tohto

nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd

nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

44. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, podanie sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu).

45. Ústavný súd, vychádzajúc z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2020 (177 €) a paušálnej náhrady nákladov

za jeden úkon právnej služby (10,62 €), ako aj zo skutočnosti, že replika sťažovateľov

neobsahovala nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľov,

priznal sťažovateľom (§ 13 ods. 2 vyhlášky) náhradu trov konania za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2020 v sume 396,48 € (2x 177 € + 4x 10,62 €) zvýšenú o daň

z pridanej hodnoty, teda celkovo 475,78 €.

46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov Advokátskej kancelárie JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o.,

Kováčska 28, Košice, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť

dňom jeho doručenia poslednému z účastníkom konania pred ústavným súdom (§ 70 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu