Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 639/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,

s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom,

Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,

Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 30. septembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM

Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená návrhom z 24. septembra

2014 žiadala okresný súd o zmenu súdneho exekútora podľa § 44 ods. 10 Exekučného

poriadku. Sťažovateľka poukazuje na lehotu 30 dní od doručenia návrhu, v ktorej má

exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť, a nadväzne na uvedené

tvrdí, že vzhľadom na nedodržanie lehoty na rozhodnutie zaslala 27. apríla 2015 okresnému

súdu «žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora..., v ktorej poukázal

na skutočnosť, že zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o Návrhu na zmenu súdneho

exekútora už uplynula, pričom zároveň poukázal na to, že Okresný súd Nové Zámky

nielenže nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, ale že nerozhodol o podanom Návrhu na

zmenu súdneho exekútora ani po uplynutí doby dlhšej ako 7 mesiacov... Keďže Okresný súd

Nové Zámky napriek podanej Žiadosti o Návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol,

zaslal sťažovateľ dňa 10.12.2015 do rúk predsedu Okresného súd Nové Zámky... sťažnosť...

V sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby predseda Okresného súdu Nové Zámky prijal a

zabezpečil opatrenia smerujúce k rozhodnutiu o Návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Do dnešného dňa predseda Okresného súdu Nové Zámky, ,

sťažovateľa písomne neupovedomil o spôsobe vybavenia jeho Sťažnosti, čím predseda

Okresného súdu Nové Zámky porušil § 66 zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov...

Súčasný stav, kedy o Návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo doposiaľ

rozhodnuté, znemožňuje sťažovateľovi ako oprávnenému realizáciu jeho práv priznaných

mu Exekučným poriadkom, a to predovšetkým práva rozhodnúť, ktorý exekútor bude

exekúciu vykonávať, a to aj napriek tomu, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym

princípom a súd svojím konaním, resp. nečinnosťou zabraňuje sťažovateľovi, aby reálne

„disponoval“ s exekučným konaním, aj keď mu takéto právo priznáva zákon...

Zároveň tento stav v sťažovateľovi vyvoláva pocit neistoty ohľadom reálneho

uspokojenia jeho pohľadávky, nakoľko do dnešného dňa sťažovateľ ako oprávnený

neeviduje žiadne finančné prostriedky, ktoré by JUDr. , ako súčasne poverený

exekútor, vymohol od povinných, pričom má sťažovateľ za to, že zmenou súdneho exekútora

a jeho postupom v Exekučnom konaní by mohlo dôjsť k rýchlejšiemu vymoženiu

sťažovateľovej pohľadávky.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o otázke zmeny súdneho

exekútora, t. j. aby rozhodovanie o Návrhu na zmenu súdneho exekútora, trvalo vyše

24 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že rozhodovanie o zmene exekútora je úkon, ktorý sa

nevyznačuje právnou ani faktickou zložitosťou...

Nakoľko Okresný súd Nové Zámky nerozhodol o sťažovateľovom Návrhu na zmenu

súdneho exekútora, došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva... na prerokovanie

a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov... podľa Slovenskej

republiky a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.».

3. Sťažovateľka návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 300 €

odôvodňuje najmä pocitmi právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej

ochrany.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd svojím nálezom

vyslovil, že okresný súd „v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v , ako aj jej právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd“, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 300 €, ako aj náhradu trov

konania v sume 362,60 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

9. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu

podania sťažnosti nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora napriek tomu, že tento bol

okresnému súdu zaslaný už 24. septembra 2014.

10. Ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že návrh sťažovateľky

na zmenu súdneho exekútora z 24. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený

26. septembra 2014, pričom na vyjadrenie k tomuto návrhu vyzval okresný súd pôvodného

súdneho exekútora výzvou z 8. januára 2016. Z dôvodu, že súdny exekútor žiadané

vyjadrenie nepredložil, uvedená výzva bola okresným súdom urgovaná prípismi

zo 14. marca 2016 a 18. júna 2016. Spis bol následne 1. augusta 2016 predložený vyššej

súdnej úradníčke na rozhodnutie o návrhu sťažovateľky z 24. septembra 2014.

11. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že pri sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva podľa podľa ustálenej praxe odmieta

sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá

na ďalšie konanie“ (, ).

12. Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje, že

okresný súd pochybil, keď o návrhu na zmenu súdneho exekútora

nerozhodol ani do dvoch rokov od doručenia návrhu. Nečinnosť okresného súdu v období

od 26. septembra 2014 do 8. januára 2016 možno hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného

súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že

zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

13. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv nečinnosťou okresného súdu

v exekučnom konaní. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že aj keď

postup okresného súdu vo veci sťažovateľky bol poznačený nečinnosťou, táto nečinnosť

v zásade nemala mať vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky

v exekučnom konaní, keďže aj nezmenený súdny exekútor bol počas tohto obdobia

oprávnený proti povinnému na všetky úkony, ktoré mohli viesť k jej vymoženiu.

14. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

nepovažoval vzhľadom na jeho úkony po 8. januári 2016 za taký, ktorý by

svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ako porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, prípadne práva zaručeného dohovoru. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

15. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného

súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu

posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej

súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru. V takom prípade by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou

prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona

o ústavnom súde.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2016