Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 639/2016
PDF · 157.9 KB
No categories available
I. ÚS 639/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,
s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom,
Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,
Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Er 2891/99 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 30. septembra 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM
Consulting & Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Er 2891/99.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená návrhom z 24. septembra
2014 žiadala okresný súd o zmenu súdneho exekútora podľa § 44 ods. 10 Exekučného
poriadku. Sťažovateľka poukazuje na lehotu 30 dní od doručenia návrhu, v ktorej má
exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť, a nadväzne na uvedené
tvrdí, že vzhľadom na nedodržanie lehoty na rozhodnutie zaslala 27. apríla 2015 okresnému
súdu «žiadosť o rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora..., v ktorej poukázal
na skutočnosť, že zákonom stanovená lehota na rozhodnutie o Návrhu na zmenu súdneho
exekútora už uplynula, pričom zároveň poukázal na to, že Okresný súd Nové Zámky
nielenže nerozhodol v zákonom stanovenej lehote, ale že nerozhodol o podanom Návrhu na
zmenu súdneho exekútora ani po uplynutí doby dlhšej ako 7 mesiacov... Keďže Okresný súd
Nové Zámky napriek podanej Žiadosti o Návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol,
zaslal sťažovateľ dňa 10.12.2015 do rúk predsedu Okresného súd Nové Zámky... sťažnosť...
V sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby predseda Okresného súdu Nové Zámky prijal a
zabezpečil opatrenia smerujúce k rozhodnutiu o Návrhu na zmenu súdneho exekútora.
Do dnešného dňa predseda Okresného súdu Nové Zámky, ,
sťažovateľa písomne neupovedomil o spôsobe vybavenia jeho Sťažnosti, čím predseda
Okresného súdu Nové Zámky porušil § 66 zákona o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov...
Súčasný stav, kedy o Návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo doposiaľ
rozhodnuté, znemožňuje sťažovateľovi ako oprávnenému realizáciu jeho práv priznaných
mu Exekučným poriadkom, a to predovšetkým práva rozhodnúť, ktorý exekútor bude
exekúciu vykonávať, a to aj napriek tomu, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym
princípom a súd svojím konaním, resp. nečinnosťou zabraňuje sťažovateľovi, aby reálne
„disponoval“ s exekučným konaním, aj keď mu takéto právo priznáva zákon...
Zároveň tento stav v sťažovateľovi vyvoláva pocit neistoty ohľadom reálneho
uspokojenia jeho pohľadávky, nakoľko do dnešného dňa sťažovateľ ako oprávnený
neeviduje žiadne finančné prostriedky, ktoré by JUDr. , ako súčasne poverený
exekútor, vymohol od povinných, pričom má sťažovateľ za to, že zmenou súdneho exekútora
a jeho postupom v Exekučnom konaní by mohlo dôjsť k rýchlejšiemu vymoženiu
sťažovateľovej pohľadávky.
Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o otázke zmeny súdneho
exekútora, t. j. aby rozhodovanie o Návrhu na zmenu súdneho exekútora, trvalo vyše
24 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že rozhodovanie o zmene exekútora je úkon, ktorý sa
nevyznačuje právnou ani faktickou zložitosťou...
Nakoľko Okresný súd Nové Zámky nerozhodol o sťažovateľovom Návrhu na zmenu
súdneho exekútora, došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva... na prerokovanie
a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.».
3. Sťažovateľka návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 300 €
odôvodňuje najmä pocitmi právnej neistoty a straty dôvery v efektívne poskytnutie súdnej
ochrany.
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd svojím nálezom
vyslovil, že okresný súd „v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/2891/99 porušil základné
právo spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd“, prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie v sume 300 €, ako aj náhradu trov
konania v sume 362,60 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
9. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Er 2891/99, ku ktorému malo dôjsť tým, že okresný súd ku dňu
podania sťažnosti nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora napriek tomu, že tento bol
okresnému súdu zaslaný už 24. septembra 2014.
10. Ústavný súd prostredníctvom okresného súdu zistil, že návrh sťažovateľky
na zmenu súdneho exekútora z 24. septembra 2014 bol okresnému súdu doručený
26. septembra 2014, pričom na vyjadrenie k tomuto návrhu vyzval okresný súd pôvodného
súdneho exekútora výzvou z 8. januára 2016. Z dôvodu, že súdny exekútor žiadané
vyjadrenie nepredložil, uvedená výzva bola okresným súdom urgovaná prípismi
zo 14. marca 2016 a 18. júna 2016. Spis bol následne 1. augusta 2016 predložený vyššej
súdnej úradníčke na rozhodnutie o návrhu sťažovateľky z 24. septembra 2014.
11. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že pri sťažnostiach namietajúcich
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ustálenej praxe odmieta
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania
pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
(II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá
na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Po preskúmaní postupu okresného súdu v danej veci ústavný súd konštatuje, že
okresný súd pochybil, keď o návrhu na zmenu súdneho exekútora
nerozhodol ani do dvoch rokov od doručenia návrhu. Nečinnosť okresného súdu v období
od 26. septembra 2014 do 8. januára 2016 možno hodnotiť ako prieťahy v konaní okresného
súdu. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 42/01). Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že
zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).
13. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv nečinnosťou okresného súdu
v exekučnom konaní. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že aj keď
postup okresného súdu vo veci sťažovateľky bol poznačený nečinnosťou, táto nečinnosť
v zásade nemala mať vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky
v exekučnom konaní, keďže aj nezmenený súdny exekútor bol počas tohto obdobia
oprávnený proti povinnému na všetky úkony, ktoré mohli viesť k jej vymoženiu.
14. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Er 2891/99 nepovažoval vzhľadom na jeho úkony po 8. januári 2016 za taký, ktorý by
svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
ako porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
15. Ústavný súd však zároveň pripomína, že prípadná ďalšia nečinnosť okresného
súdu by v súhrne s doterajším priebehom konania okresného súdu mohla založiť inú kvalitu
posudzovania zbytočných prieťahov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie
okresného súdu alebo konanie poznačené zjavnou nečinnosťou by mohlo byť v príčinnej
súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
čl. 6 ods. 1 dohovoru. V takom prípade by toto rozhodnutie nemalo byť prekážkou
prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona
o ústavnom súde.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. októbra 2016