Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 134/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-70

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B,

Martin, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojitosti s a

Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného

súdu Trnava zo 16. októbra 2018 a z 10. decembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.

a predchádzajúcim postupom v jej veci a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných

práv vlastniť majetok podľa (ďalej len „“)

a na súdnu ochranu podľa a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), na rovnosť účastníkov (strán) konania podľa čl. 47 ods. 3

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 13

ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“) uzneseniami Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej

inštancie“) zo 16. októbra 2018 a z 10. decembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.

a predchádzajúcim postupom v jej veci (ďalej aj „napadnuté uznesenia

okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti na 36 stranách a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je

účastníčkou súdneho konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn.

ako žalovaná v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd

rozhodol uznesením sp. zn. z 19. februára 2018 tak, že prvým výrokom uložil

sťažovateľke „povinnosť dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej,

zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v okrese , v obci

“ a súčasne druhým výrokom žalobcom uložil povinnosť „podať v lehote 60 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti zriadenia

záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve

žalobcov“.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie sťažovateľka podala odvolanie

a Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. z 22. mája 2018 ako súd odvolací

uznesenie okresného súdu v prvom výroku potvrdil a v druhom výroku zmenil tak, že

žalobcovia sú povinní „podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva viaznuceho v prospech

protistrany na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov“. Tretím výrokom súčasne

2

určil, že „navrhovatelia 1) a 2) majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu“.

4. Následne uznesením sp. zn. z 23. augusta 2018 okresný súd

žalobcom nepriznal náhradu trov konania a nariadené neodkladné opatrenie z 19. februára

2018 zrušil.

5. Uznesením sp. zn. zo 16. októbra 2018 bola sťažovateľka zaviazaná

zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €,

keďže žalobcovia sú zo zákona oslobodení od súdneho poplatku a súd ich neodkladnému

opatreniu vyhovel. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník a bolo odôvodnené „právne

aplikáciou , a položky č. 1 písm. c)

o súdnych poplatkoch...“.

6. Proti uzneseniu okresného súdu zo 16. októbra 2018 sťažovateľka podala

19. novembra 2018 sťažnosť a navrhla, aby súd prvej inštancie toto uznesenie zrušil

pre nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd (sudca) o sťažnosti odvolaní rozhodol

napadnutým uznesením z 10. decembra 2018 tak, že sťažnosť sťažovateľky zamietol (pozri

bližšie dôvody v bodoch 6 až 9 na s. 4 uznesenia, pozn.).

7. K porušeniu označených práv podľa , listiny, dohovoru a dodatkového

protokolu malo podľa sťažovateľky dôjsť tým, že okresný súd vec nesprávne právne

posúdil, výklad aplikovaných právnych predpisov v tejto veci vo vzťahu k sťažovateľke je

aj šikanózny, arbitrárny, resp. svojvoľný a očividne neodôvodnený, teda uznesenia

okresného súdu nespĺňajú ústavnoprávne požiadavky na ne kladené. Uloženie poplatkovej

povinnosti v rozpore so zákonom trestá sťažovateľku ako „subjekt, ktorý na rozdiel

od navrhovateľov v uvedenom konaní nepostupoval v rozpore s jeho povinnosťami

a obsahom súdneho rozhodnutia a to bez toho, aby uvedené nejako spôsobil, zavinil“ a je

„... i v rozpore so všeobecnou a základnou garanciou spravodlivosti“.

8. Sťažovateľka poukazuje na to, že v konaní boli porušené aj princípy právneho

štátu, a to princíp legality, právnej istoty alebo zásada proporcionality a zásada legitímnych

očakávaní.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že okresný súd napadnutými uzneseniami porušil jej označené základné práva podľa ,

listiny a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu (body 1 a 7) a súčasne

sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej tiež náhradu trov konania.

II.

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

4

v § 9 neustanovuje inak. Podľa § 56 ods. 2 tohto ustanovenia ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených

základných práv (bod 1) napadnutými uzneseniami okresného súdu v podstate z dôvodov

uvedených v bode 7 a 8 tohto uznesenia.

15. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať skutkové a právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, s výnimkou ich arbitrárnosti alebo

zjavnej neodôvodnenosti majúcej za následok porušenie základného práva (obdobne

napr. , , ). Ústavný súd v zmysle uvedeného

pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti obsahu namietaných uznesení okresného súdu

s limitmi dotknutých článkov a dohovoru. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam (mutatis mutandis , , ). Úloha ústavného

súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov (teda v danej veci Civilného

sporového poriadku a ) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery

všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym

dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. , ,

, , ). Vo všeobecnosti platí, že ústavný súd je

zdržanlivý, pokiaľ ide o zásahy do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

16. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s obsahom napadnutých uznesení

okresného súdu, aby posúdil zlučiteľnosť ich obsahu s obsahom sťažovateľkou označených

práv zaručených a dohovorom a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

17. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

K namietanému porušeniu označených práv , dohovoru a dodatkového

protokolu napadnutým uznesením okresného súdu vydaným vyšším súdnym

úradníkom zo 16. októbra 2018, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok

v sume 33 €

18.1 Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb podľa , ktorými namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný

súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov. Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu

6

do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti

preskúmavané ().

18.2 Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie

napadnutého uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom bol na základe

sťažnosti sťažovateľky podanej 19. novembra 2018 príslušný sudca okresného súdu,

ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať

postup (aj rozhodnutie) súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne

, , , , ,

, a iné).

K namietanému porušeniu označených práv , dohovoru a dodatkového

protokolu napadnutým uznesením okresného súdu z 10. decembra 2018, ktorým

zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu zo 16. októbra 2018 o povinnosti

zaplatiť súdny poplatok v sume 33 €

19.1 Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti

podľa (pozri body 7 a 8), ale v okolnostiach danej veci nezistil žiadny

ústavne významný dôvod na zásah do napadnutého uznesenia okresného súdu

z 10. decembra 2018.

19.2 Podľa názoru ústavného súdu okresný súd zaujal k prípadu a námietkam

sťažovateľky uvedeným v sťažnosti primerané, zrozumiteľné a jasné stanovisko, ktoré sa

tiež nejaví v okolnostiach danej veci ako nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, hoci

sťažovateľka má na vec iný názor. Závery okresného súdu vyslovené v napadnutom

uznesení v bode 4 až 10 na s. 3 až 5, ktoré sťažovateľka dobre pozná, preto z nich ústavný

súd nebude citovať, možno považovať za jasné a zrozumiteľné a iba nesúhlas s právnym

názorom okresného súdu v danom prípade ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu

označených práv sťažovateľky v bode 1. Namietané uznesenie okresného súdu je tak

ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti. Preto ústavný súd jej

ústavnú sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

19.3 Nad rámec chce ústavný súd zvýrazniť, že sťažovateľka sa uchádza o ústavnú

ochranu svojich práv ústavnou sťažnosťou podľa vo veci, v ktorej je

predmetom vyrubenie súdneho poplatku v sume 33 € za návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, čo s poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu nemožno označiť inak

ako „bagateľnú vec“, keďže v takejto veci už samotná výška uloženej povinnosti zakladá

dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej pri jej predbežnom prerokovaní

(pozri napr. , ako aj , , ,

).

19.4 Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2019

8