Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 134/2019
PDF · 169.32 KB
No categories available
II. ÚS 134/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)
a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej
advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B,
Martin, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Marek Hic, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného
súdu Trnava zo 16. októbra 2018 a z 10. decembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.
27 C 11/2018 a predchádzajúcim postupom v jej veci a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných
práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), na rovnosť účastníkov (strán) konania podľa čl. 47 ods. 3
ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 13
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“) uzneseniami Okresného súdu Trnava (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) zo 16. októbra 2018 a z 10. decembra 2018 v konaní vedenom pod sp. zn.
27 C 11/2018 a predchádzajúcim postupom v jej veci (ďalej aj „napadnuté uznesenia
okresného súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti na 36 stranách a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je
účastníčkou súdneho konania vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 27 C 11/2018
ako žalovaná v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd
rozhodol uznesením sp. zn. 27 C 11/2017 z 19. februára 2018 tak, že prvým výrokom uložil
sťažovateľke „povinnosť dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej,
zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v okrese , v obci
“ a súčasne druhým výrokom žalobcom uložil povinnosť „podať v lehote 60 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti zriadenia
záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve
žalobcov“.
3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie sťažovateľka podala odvolanie
a Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 24 Co 111/2018 z 22. mája 2018 ako súd odvolací
uznesenie okresného súdu v prvom výroku potvrdil a v druhom výroku zmenil tak, že
žalobcovia sú povinní „podať žalobu vo veci samej v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva viaznuceho v prospech
protistrany na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov“. Tretím výrokom súčasne
2
určil, že „navrhovatelia 1) a 2) majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu“.
4. Následne uznesením sp. zn. 27 C 11/2018 z 23. augusta 2018 okresný súd
žalobcom nepriznal náhradu trov konania a nariadené neodkladné opatrenie z 19. februára
2018 zrušil.
5. Uznesením sp. zn. 27 C 11/2018 zo 16. októbra 2018 bola sťažovateľka zaviazaná
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 €,
keďže žalobcovia sú zo zákona oslobodení od súdneho poplatku a súd ich neodkladnému
opatreniu vyhovel. Uznesenie vydal vyšší súdny úradník a bolo odôvodnené „právne
aplikáciou § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u) a položky č. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch...“.
6. Proti uzneseniu okresného súdu zo 16. októbra 2018 sťažovateľka podala
19. novembra 2018 sťažnosť a navrhla, aby súd prvej inštancie toto uznesenie zrušil
pre nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd (sudca) o sťažnosti odvolaní rozhodol
napadnutým uznesením z 10. decembra 2018 tak, že sťažnosť sťažovateľky zamietol (pozri
bližšie dôvody v bodoch 6 až 9 na s. 4 uznesenia, pozn.).
7. K porušeniu označených práv podľa ústavy, listiny, dohovoru a dodatkového
protokolu malo podľa sťažovateľky dôjsť tým, že okresný súd vec nesprávne právne
posúdil, výklad aplikovaných právnych predpisov v tejto veci vo vzťahu k sťažovateľke je
aj šikanózny, arbitrárny, resp. svojvoľný a očividne neodôvodnený, teda uznesenia
okresného súdu nespĺňajú ústavnoprávne požiadavky na ne kladené. Uloženie poplatkovej
povinnosti v rozpore so zákonom trestá sťažovateľku ako „subjekt, ktorý na rozdiel
od navrhovateľov v uvedenom konaní nepostupoval v rozpore s jeho povinnosťami
a obsahom súdneho rozhodnutia a to bez toho, aby uvedené nejako spôsobil, zavinil“ a je
„... i v rozpore so všeobecnou a základnou garanciou spravodlivosti“.
8. Sťažovateľka poukazuje na to, že v konaní boli porušené aj princípy právneho
štátu, a to princíp legality, právnej istoty alebo zásada proporcionality a zásada legitímnych
očakávaní.
9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,
že okresný súd napadnutými uzneseniami porušil jej označené základné práva podľa ústavy,
listiny a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu (body 1 a 7) a súčasne
sťažovateľka žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia okresného súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal jej tiež náhradu trov konania.
II.
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
4
v § 9 neustanovuje inak. Podľa § 56 ods. 2 tohto ustanovenia ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených
základných práv (bod 1) napadnutými uzneseniami okresného súdu v podstate z dôvodov
uvedených v bode 7 a 8 tohto uznesenia.
15. Ústavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry nie je zásadne oprávnený
preskúmavať a posudzovať skutkové a právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, s výnimkou ich arbitrárnosti alebo
zjavnej neodôvodnenosti majúcej za následok porušenie základného práva (obdobne
napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 151/05, III. ÚS 344/06). Ústavný súd v zmysle uvedeného
pristúpil k preskúmaniu zlučiteľnosti obsahu namietaných uznesení okresného súdu
s limitmi dotknutých článkov ústavy a dohovoru. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade
a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,
ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich
účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06). Úloha ústavného
súdu pri rozhodovaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu
ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov (teda v danej veci Civilného
sporového poriadku a zákona o súdnych poplatkoch) s ústavou alebo medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery
všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym
dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 429/2014). Vo všeobecnosti platí, že ústavný súd je
zdržanlivý, pokiaľ ide o zásahy do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.
16. Ústavný súd sa v prvom rade oboznámil s obsahom napadnutých uznesení
okresného súdu, aby posúdil zlučiteľnosť ich obsahu s obsahom sťažovateľkou označených
práv zaručených ústavou a dohovorom a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
17. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní
ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
K namietanému porušeniu označených práv ústavy, dohovoru a dodatkového
protokolu napadnutým uznesením okresného súdu vydaným vyšším súdnym
úradníkom zo 16. októbra 2018, ktorým uložil sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok
v sume 33 €
18.1 Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný
súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných
súdov. Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu
6
do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti
preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
18.2 Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že na preskúmanie
napadnutého uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom bol na základe
sťažnosti sťažovateľky podanej 19. novembra 2018 príslušný sudca okresného súdu,
ktorého právomoc predchádzala právomoci ústavného súdu bezprostredne preskúmavať
postup (aj rozhodnutie) súdu prvého stupňa v tejto veci, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto
časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (podobne
IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07, III. ÚS 208/08,
III. ÚS 72/09, III. ÚS 93/2018 a iné).
K namietanému porušeniu označených práv ústavy, dohovoru a dodatkového
protokolu napadnutým uznesením okresného súdu z 10. decembra 2018, ktorým
zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu zo 16. októbra 2018 o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok v sume 33 €
19.1 Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľky v konaní o ústavnej sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (pozri body 7 a 8), ale v okolnostiach danej veci nezistil žiadny
ústavne významný dôvod na zásah do napadnutého uznesenia okresného súdu
z 10. decembra 2018.
19.2 Podľa názoru ústavného súdu okresný súd zaujal k prípadu a námietkam
sťažovateľky uvedeným v sťažnosti primerané, zrozumiteľné a jasné stanovisko, ktoré sa
tiež nejaví v okolnostiach danej veci ako nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie, hoci
sťažovateľka má na vec iný názor. Závery okresného súdu vyslovené v napadnutom
uznesení v bode 4 až 10 na s. 3 až 5, ktoré sťažovateľka dobre pozná, preto z nich ústavný
súd nebude citovať, možno považovať za jasné a zrozumiteľné a iba nesúhlas s právnym
názorom okresného súdu v danom prípade ešte neznamená, že došlo aj k porušeniu
označených práv sťažovateľky v bode 1. Namietané uznesenie okresného súdu je tak
ústavne udržateľné a nevykazuje znaky svojvôle či arbitrárnosti. Preto ústavný súd jej
ústavnú sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
19.3 Nad rámec chce ústavný súd zvýrazniť, že sťažovateľka sa uchádza o ústavnú
ochranu svojich práv ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo veci, v ktorej je
predmetom vyrubenie súdneho poplatku v sume 33 € za návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, čo s poukazom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu nemožno označiť inak
ako „bagateľnú vec“, keďže v takejto veci už samotná výška uloženej povinnosti zakladá
dôvod na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej pri jej predbežnom prerokovaní
(pozri napr. IV. ÚS 358/08, ako aj IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015,
19.4 Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd
už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. júna 2019
8