Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/111/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľov: 1/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, 2/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX, proti protistrane: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená splnomocnenkyňou: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/11/2018-18 zo dňa 19. februára 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia voči protistrane o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva viaznuceho v prospech protistrany na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov.

III. Navrhovatelia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, zdržať sa výkonu záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam v okrese Trnava, v obci O., v katastrálnom území O., zapísané Okresných úradom Trnava, katastrálny odbor na LV č. XXX ako stavba so súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. 194/429, druh stavby rodinný dom, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok - parcela registra „C“ č. 194/5 vo výmere 131 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok - parcela registra „C“ č. 194/109 vo výmere 157 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1/1, pozemok - parcela registra „C“ č. 194/429 vo výmere 113 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Výrokom II. súd žalobcom uložil povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 ods. 2 druhá veta, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že Súd preskúmal osvedčenosť potreby poskytnúť predbežnú ochranu právnym vzťahom medzi stranami sporu tohto konania a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. Odôvodnenosť potreby uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam má súd za dostatočne osvedčenú, a preto návrhu žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia v takom znení, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vyhovel, považujúc ho za dôvodný. Súd prvej inštancie sa vecne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj názorom o osvedčení práva majúceho sa chrániť

za pomoci neodkladného opatrenia, keďže žalovaný svojim konaním smeruje k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov na dobrovoľnej dražbe. S poukazom na ust. § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd vo výroku II. rozhodnutia, uložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej. Týmto spôsobom zabezpečil Civilným sporovým poriadkom predpokladanú dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko v prípade, ak táto žaloba nebude podaná, nastúpia dôsledky v zmysle § 336 ods. 3 Civilného sporového poriadku a súd uznesenie o neodkladnom opatrení zruší. Súčasne pre prípad, že žaloba vo veci samej podaná bude, súd v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd o náhrade trov konania nerozhodol, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov neodkladného opatrenia sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie protistrana prostredníctvom splnomocnenkyne. Ako odvolacie dôvody uviedla § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Poukázala na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015 zverejnené pod R 2/2016. Z rozhodnutia ani z jeho obsahu, nie je možné zistiť z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a konkrétne z ktorých listín dospel súd ku všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam existencia ktorých je v súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia dospel, aký skutkový stav na ich základe ustálil, ako tento skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia právnych noriem a ako tak ustálil celkový stav právny, ako a čím sa reálne osvedčil tvrdený nárok navrhovateľov, ako dospel k záveru o existencii ujmy a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych noriem a ako súd odôvodnil osvedčenie neexistencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť osvedčená. Rozhodnutie nemôže strana, ani odvolací súd preskúmavať a uvedené porušenie je zásadným porušením práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby súd konanie zastavil, prípadne rozhodnutie zmenil a návrh zamietol a priznal protistrane nárok na náhradu trov konania. Doplnením odvolania (podaným v zákonnej lehote) namietal miestnu nepríslušnosť, keďže predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva. Predmetom konania je uloženie určitej povinnosti protistrane, nejedná sa o konanie ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva. Poukázal na § 13, § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je všeobecný súd protistrany, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Protistrana znáša námietku pri prvom úkone, ktorý jej patrí a žiada, aby vec bola postúpená na konanie miestne príslušnému súdu, ak nedôjde k odmietnutiu podania. Krajský súd Trnava je povinný, ak nedôjde k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia alebo odmietnutiu návrhu, sa s touto námietkou vysporiadať a uvedenú vadu konania svojim postupom zhojiť. Odvolateľ v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu spis. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. júna 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4MObdo 3/2013 z 22. augusta 2013. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, pričom rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú moc došlo k zániku obligačno-právnych účinkov zmluvy. Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecno- právnymi, takže je úplne vylúčené, aby sa jednalo o spor zo zmluvy. Uvedené akcentuje i súdna prax a to rozsudok Najvyššieho súdu spis. zn. 6Sžo 229/2010. Poukázal na Nález Ústavného súdu č.k. III. ÚS 47/05. Podľa názoru protistrany návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti a súd toto podanie mal odmietnuť alebo návrh zamietnuť. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tam uvedených množstvo skutkových a právnych tvrdení, z ktorých sú však niektoré výslovne nepravdivé, či zavádzajúce, s predmetom konania nesúvisiace, návrh je nezrozumiteľný, pričom protistrana poukazuje, že sa jedná o obdobné podanie ako je podávané v konaniach s úplne odlišnými navrhovateľmi. O tomto predložila návrh na začatie konania vedenom na Okresnom súde Prešov pod spis. zn. 19C 30/2017. Vôbec nie je zrejmé, čo je skutkovým základom návrhu okrem skutočnosti, že navrhovateľ bez akéhokoľvek právneho dôvodu odmieta plniť svoje záväzky. Navrhovatelia len zastierajú najpodstatnejší fakt protiprávneho konania dlžníka spočívajúceho v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového vzťahu. Navrhovateľmi tvrdené skutočnosti nie sú preukázané. V súvislosti s dražbou poukázala na to, že je tu verejný register dražieb a ak by dražba vôbec bola vyhlásená, čo nebola, konanie by bolo možné preukázať výpisom z uvedeného registra. Taktiež podľa protistrany nie je zrejmé z akého dôvodu by mal veriteľ nedlžníka pravidelne oboznamovať či dlžník spláca úver. Jeho povinnosťou je tieto údaje poskytnúť dlžníkovi, čo sa i stalo. Je zrejmá špekulatívnosť

a účelovosť postupu navrhovateľov. V tejto súvislosti poukázal aj na Nález Ústavného súdu PL ÚS 23/14. Vôbec sa neuvádza prečo sa počas viac ako 2 rokov od vzniku záložného práva nedomáhal a neuvádzal akýkoľvek dôvod, ktorý by akože mal odôvodňovať nedôvodný predmet konania. Taktiež neuvádza kto, ako, čím by mal byť poškodený, akí záložní veritelia by mali byť poškodení a ako by uvedené vôbec mohlo nastať, keď poradie rozhodujúce pre uspokojenie prípadnej plurality záložných veriteľov sa riadi poradím zapísaným v katastri.

4. Navrhovateľ sa priznáva k tomu, že jeho cieľom je mariť dobrovoľnú dražbu či exekučné konanie. Nemôže poskytnúť ochranu niekomu, kto úplne explicitne tvrdí, že odmieta rešpektovať povinnosti vyplývajúce z kogentného práva a právnych vzťahov ktorých je účastníkom. Navrhovateľ žiadne skutočnosti, ktoré tvrdí žiadnym spôsobom nepreukazuje, neosvedčuje, takže sú právne irelevantné. V návrhu sú uvedené všeobecné vety bez akejkoľvek skutkovej individualizácie, neuvádza sa akú výšku dlhu napáda, z akých dôvodov, aké znalecké ohodnotenie napáda, aká cena je vyššia, aká nižšia, aká ujma mu má vzniknúť, keď sa speňažením jeho majetku majú hradiť jeho záväzky atď.. Neuvádza sa prečo by mal dostávať upomienky, výzvy, keď nie je dlžníkom. Nezrozumiteľné sú i tvrdenia netýkajúce sa veci a predmetu konania. Navrhovatelia priznávajú, že relevantné skutočnosti v návrhu neosvedčujú. Následne sa pýta, aké vlastnícke právo sa má spochybňovať, keď predmetom konania je predsa uloženie zákazu vykonania oprávnenia protistrany. Protistrana poukazuje na článok 5 Základných zásad Civilného sporového poriadku. Vlastníctvo navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili. Pokiaľ sa uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne protistrane neprimeraná ujma tuná odvolateľ poukázal na to, že ak dlžník neplní dlh, je v omeškaní, vzniká protiprávny stav ktorého dôsledkom je okrem iného vždy vznik škody, pričom majetkové poškodenie veriteľa každým dňom narastá. Navrhovateľovi ani žiadna ujma a už vôbec nie nenávratného charakteru vzniknúť nemôže a ak bude vykonaná dražba, ktorú súd posúdi ako neplatnú, čo je uvádzané teoreticky, obnovuje sa pôvodný stav ex tunc pred pridelením príklepu. Čo sa týka súdneho rozhodnutia, toto rozhodnutie nie je fakticky odôvodnené. Meritórne odôvodnenie výroku I. absentuje úplne a pokiaľ ide o odôvodnenie výroku II. je v rozpore s obsahom výroku II., podľa § 336 Civilného sporového poriadku je predmet nielenže je neurčitý, ale i nedovolený. Pokiaľ súd nariadil zdržať sa výkonu záložného práva do skončenia vo veci samej z uvedeného nie je identifikovateľné a tak reálne a určite spoznateľné o aké konkrétne záložné právo sa jedná (označenie konkrétnym V - číslom alebo Z - číslom) záložných práv na nehnuteľnostiach môže byť množstvo. Ak strana žiadala nariadiť neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia vo veci samej je takýto návrh nielen nezrozumiteľný, ale i neurčitý, keďže z neho nie sú spoznateľné strany konania ani predmet konania. Čo sa týka petitu II. súd vo výroku má uviesť strany a predmet konania vo veci samej, čo z rozhodnutia nie je spoznateľné. Odvolateľ poukázal na § 326 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 až 3, § 327 Civilného sporového poriadku. Poukázal čo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci neobsahuje, nie sú ním osvedčené s vysokou mierou pravdepodobnosti všetky nevyhnutné podmienky. Podľa názoru odvolateľa konanie na súde prvej inštancie zasahuje aj zasiahlo do základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy a v článku 6 ods. 1 Dohovoru a v žiadnom prípade nemalo byť nariadené. Navrhovatelia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčili základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, oni relevantné skutočnosti v podstatnej časti ani len netvrdili, uvedený návrh bol úplne zjavne návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom rozsahu odmietnutý. Pokiaľ sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, nie je uvedené s ktorými konkrétne. Odvolateľ poukazuje na závery Krajského súdu v Košiciach spis zn. 1Co 298/2017.

5. Podľa názoru odvolateľa nie je osvedčená vecná legitimácia v konaní. Súd je povinný skúmať vecnú legitimáciu účastníkov konania ex offo. Navrhovatelia nepredložili žiaden výpis z listu vlastníctva, súd nemohol mať osvedčené, že je záložcom. Nepredloženie listu vlastníctva muselo mať za následok zamietnutie návrhu, nebola nijako preukázaná aktívna vecná legitimácia navrhovateľov, pretože na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O. sú ako vlastníci uvedení D. T., pričom v konaní je navrhovateľ D. T. a L. T., rod. L. v konaní je však navrhovateľom L. T., rod. L., teda odlišné priezvisko, tak aj rodné meno. Platí prezumpcia správnosti údajov uvedených v katastri, teda vylučuje sa možnosť osvedčiť aktívnu legitimáciu. Je porušená zásada rovnosti strany a právo na súdnu ochranu, súdu nič nebránilo, aby protistranu vyzval na vyjadrenie sa k návrhu. Podľa názoru protistrany súd nemôže bezdôvodne zakázať realizáciu jej zákonných opatrení. Existuje tu ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany vrátane osobitne konštruovanej žaloby kedy sa ten tvrdí, že by bolo jeho právne postavenie dotknuté, môže domôcť ochrany svojho právneho postavenia, ide o § 21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Možnosť vykonať záložné právo je odrazom zákonnej úpravy a záložca je povinný tento výkon strpieť. Poukázal aj na nález Ústavného súdu PL. ÚS 23/2014. Tvrdenia navrhovateľov vo vzťahu k tvrdenému

právu na obydlie sú v rozpore s relevantnou právnou úpravou. Podľa odvolateľa navrhovateľ neuviedol ani neusvedčil jediný irelevantný dôvod pre ktoré malo byť neodkladné opatrenie nariadené. Neboli riadne osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Postupom súdu došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou a medzinárodnými zmluvami a súd postupoval spôsobom znamenajúcim negáciu záverov vyplývajúcich z rozhodnutia PL. ÚS 23/2014. Postup súdu v konaní je v rozpore so základnými princípmi CSP, protistrana navrhuje, aby súd rozhodol o zastavení konania, alternatívne zrušení/zmene napadnutého rozhodnutia so zamietnutím návrhu/odmietnutí podania ako návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne o postúpení veci a priznaní protistrane náhrady trov konania. K odvolaniu doložil uznesenie Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 19C 30/2017 zo dňa 09.10.2017, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný na Okresný súd Prešov 11.09.2017 týkajúci sa navrhovateľa G. L., výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O..

6. Navrhovatelia 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) - h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil - osvedčil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku I. s použitím § 387 ods. 1 potvrdiť a vo výroku II. zmeniť podľa § 388 CSP.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

9. V zmysle § 324 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

10. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. V zmysle § 328 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

13. V zmysle § 329 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

14. V zmysle § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).

15. V zmysle § 331 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

16. Podľa § 332 ods. 1 neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

17. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1.7.2016 nahrádza predbežné opatrenia (upravené do 30.6.2016 v Občianskom súdnom poriadku) neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na jeho nariadenie je postačujúce, ak strana osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

18. Odvolací súd nezistil (napriek opačnému názoru odvolateľa) žiaden dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ustanovenia § 387 ods. 2 , odvolací súd však z dôvodu vyporiadania sa s podstatnými tvrdeniami protistrany uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá a aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie (§ 387 ods. 2 in fine) dopĺňa nasledovné:

19. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodným, pretože predmetom konania vo veci samej má byť žaloba o určenie neplatnosti zriadenia záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti a predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorého sa navrhovatelia mienia domáhať vo veci samej, je očividne vylúčený, nedôvodný. Navrhovatelia svojou argumentáciou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podopreli svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľov uplatňovaného žalobou, je daný.

20. Vo veciach neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa ochrany vlastníckych alebo im obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní, možno uzavrieť, že prakticky pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva (v konaní o určenie vlastníctva, o vydanie hnuteľnej či vypratanie nehnuteľnej veci a podľa okolností veci aj v prípadoch požiadaviek na určenie neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov) potreba neodkladnej úpravy pomerov strán

vyplýva už z potreby zachovania stavu existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie či neexistencie tvrdeného vlastníckeho či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Vyššie uvedená potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby (osôb), voči ktorej (ktorým) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemal zmysel.

21. Skutočnosti uvádzané v návrhu (najmä oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 5.1.2018) na nariadenie neodkladného opatrenia boli aj podľa odvolacieho súdu skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovanými navrhovateľmi. V prípade realizácie záložného práva by bol zmarený zmysel súdneho konania vo veci samej, ak by boli prípadne navrhovatelia vo veci samej úspešní.

22. Podľa odvolacieho súdu je naplnený aj druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán, keď ochrana ohrozených práv strán si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu tak, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie. Navyše sa neodkladným opatrením domáhajú ochrany svojho obydlia.

23. Odvolací súd pripomína, že dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia s povinnosťou protistrany zdržať sa výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, vyplýva z toho, že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností nemôžu navrhovatelia zabrániť, a ďalšou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva navrhovateľov na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne vo veci samej. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na skutočnosť, že uložením povinnosti protistrane zdržať sa výkonu záložného práva, nevznikne protistrane žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh navrhovateľov zamietol, títo by stratili svoje obydlie, pričom napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bolo následne možné len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Na druhej strane, ak by bola v tomto konaní úspešná protistrana, môže záložné právo vykonať. Tento stav je daný a je tu osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môžu navrhovatelia brániť pred predajom ich obydlia.

24. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia pre protistranu ako finančnú inštitúciu s neporovnateľným finančným zázemím a krytím, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre navrhovateľov a ich rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje právo na obydlie (aj jeho ochranu) jedno zo základných práv zaručených čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou.

25. Odvolací súd námietku odvolateľky k aktívnej legitimácii navrhovateľov nepovažoval za dôvodnú. Je nesporné, že navrhovatelia sú v právnom vzťahu s protistranou založenom záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 24.7.2015, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia budú dovolávať v konaní vo veci samej a ako vlastníci založených nehnuteľností sú oprávnení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, pretože protistrana pristúpila k začatiu výkonu záložného práva § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení: T. D. nar. XX.X.XXXX a L. T. rod. L., nar. XX.XX.XXXX R. XX, F.. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú označení na strane navrhovateľov: 1/ D. T. nar. XX.X.XXXX, O. XXX a 2/ L. T. rod. L. nar. XX.XX.XXXX, O. XXX. V registri obyvateľov je vedený D. T., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX, dátum prihlásenia 4.3.2005 a L. T. rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX, dátum prihlásenia 4.3.2005. Z uvedeného je potom podľa názoru súdu nepochybné, že označení navrhovatelia a vlastníci nehnuteľností sú totožné osoby a pokiaľ ide o údaje na liste vlastníctva, ide len o chyby v písaní. Označenie navrhovateľov v návrhu a aj v záhlaví napadnutého uznesenia je v súlade s tým ako sú označení v registri obyvateľov.

26. Pokiaľ ide o námietku odvolateľky o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava konať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú s poukazom na ust. § § 20 písm. a) CSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. V tejto veci sa navrhovatelia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ktorej bývajú , prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť predaju nehnuteľnosti na dražbe, do doby kým nebude právoplatne skončené konanie vo veci samej. Keďže právo uspokojiť pohľadávku protistrany realizáciou výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, ktorá nehnuteľnosť sa nachádza v obvode Okresného súdu Trnava, je daná výlučná miestna príslušnosť tohto súdu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pretože predmetom dražby je nehnuteľnosť, ust. § 20 písm. a) neobmedzuje výlučnú miestnu príslušnosť výslovne len na konanie týkajúce sa vecných práv, ale aj akýchkoľvek práv, ktoré možno konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti (pozri bližšie Veľký komentár Civilný sporový poriadok str. 146 judikatúra k § 20).

27. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu zásady rovnosti strán, ak súd nevyzval protistranu na vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože neukladá súdu povinnosť doručiť pred vydaním súdneho rozhodnutia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Z § 331 ods. 1 vety prvej vyplýva, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. V danej veci súd prvej inštancie postupoval v súlade s citovanou zákonnou úpravou. Zároveň sa žiada uviesť, že reálna potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava z ohrozenia exekúcie, v sebe nevyhnutne inkorporujú značný priestor pre zmarenie sledovaného účelu správaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. V záujme efektívnej ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľov je preto nevyhnutné obmedziť určité procesné práva protistrany; avšak vytvoriť následne aj adekvátny priestor na prípadnú účinnú kompenzáciu prostredníctvom osobitnej zodpovednosti za škodu a inú ujmu. Vo väčšine prípadov je naplnenie legitímne sledovaného účelu iba vďaka tomu, že o podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá protistrana vedomosť a nie je teda priamo motivovaná zmariť účinky neodkladného opatrenia ešte pred vykonateľnosťou uznesenia o jeho nariadení. Z tohto dôvodu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatňujú osobitné pravidlá pre doručovanie, ktoré predstavujú zásadný odklon od všeobecnej úpravy doručovania súdnych rozhodnutí. Preto súd postupuje tak, ako tomu bolo aj v danom prípade, že po doručení úplného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a začatí plynutia lehoty na rozhodnutie podľa § 328 ods. 2 súd tento návrh nedoručuje protistrane na vyjadrenie. Doručenie návrhu protistrane pred rozhodnutím súdu bez ďalšieho vytvára nelegitímny priestor na zmarenie účelu neodkladného opatrenia. To platí bez ohľadu na skutočnosť, či súd považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, alebo nie. Samotný návrh doručí súd protistrane najskôr až spolu s uznesením, ktorým o návrhu rozhodol, a to iba v prípade nariadenia neodkladného opatrenia.

28. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími námietkami protistrany uvedenými v obsiahlom (69 stranovom odvolaní), pretože nemohli zvrátiť správnosť napadnutého rozhodnutia.

29. Keďže prvoinštančný súd preskúmavané uznesenie odôvodnil dostatočne, jasne a zrozumiteľne podľa vyššie uvedeného a naviac odvolací súd, ktorý sa so závermi prvoinštančného plne stotožnil, doplnil argumentáciu vyššie uvedeným, boli splnené podmienky pre to, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., s použitím § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správne potvrdil.

30. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

31. Podľa § 336 ods. 2 súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

32. Z citovaných ustanovení vyplýva, že pri ukladaní povinnosti podať v určitej lehote žalobu je súd povinný identifikovať sporového strany a najmä predmet konania vo veci samej. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia musí byť zo súdneho rozhodnutia zrejmé, akú žalobu má podať, čoho a proti komu sa má domáhať.

33. Vychádzajúc z uvedeného, keďže v napadnutom výroku II. súd prvej inštancie neuviedol sporové strany konania vo veci samej, odvolací súd tento nedostatok napravil a to tak, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil podľa § 388 CSP.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

35. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní v celom rozsahu (zmena výroku II. nemala na uvedené vplyv) úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej protistrane. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. V tejto súvislosti nebol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý o náhrade trov konania nerozhodol s odôvodnením, že nejde o konečné rozhodnutie a o náhrade trov neodkladného opatrenia sa rozhodne až pri rozhodovaní vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov konania, pretože v prípade, ak navrhovatelia žalobu vo veci samej nepodajú, tak sa nevytvorí priestor pre rozhodovanie o náhrade trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v čase rozhodovania odvolacieho súdu navrhovatelia žalobu vo veci samej podali na súd.

41. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .