Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 271/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , t. č. Ústav

na výkon väzby , vo veci namietaného porušenia „práva na obhajobu“ uznesením

Okresného súdu Komárno sp. zn. z 5. decembra 2018 a uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. zo 17. decembra 2018, ako aj postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. apríla

2019 doručené podanie , , t. č. Ústav na výkon väzby

(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Návrh na začatie konania podľa ustanovenia

“. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa podľa obsahu

ako sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie „práva na obhajobu“ uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 5. decembra 2018 (ďalej aj „namietané uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. decembra 2018 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“),

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.

2. Na zasadnutí pléna ústavného súdu 25. apríla 2019 bol schválený Rozvrh práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“), ktorý nadobudol účinnosť 26. apríla 2019.

V súlade s čl. X bodom 3 rozvrhu práce bola uvedená vec na základe rozhodnutia

o nariadení jej pridelenia z 30. apríla 2019, keďže ide o naliehavú vec patriacu

do rozhodovacej pôsobnosti senátu, rozhodnutie o ktorej neznesie odklad, pridelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov sudcovi

spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi.

3. Súčasťou ústavnej sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa od 30. mája

2018 nachádza vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením okresného súdu sp. zn.

z 1. júna 2018 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. júna 2018, a to z dôvodov uvedených v

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O prvej

žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu rozhodoval okresný súd uznesením

sp. zn. z 9. augusta 2018 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. augusta 2018, pričom ju zamietol. Druhá žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby bola zamietnutá uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2018 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 21. novembra 2018.

Prokurátorom Okresnej prokuratúry Komárno bola na sťažovateľa 23. novembra

2018 podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

, , a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

5. Namietaným uznesením okresného súdu z 5. decembra 2018 bol sťažovateľ podľa

ponechaný vo väzbe, pretože dôvod väzby naďalej trvá,

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu okresný súd zamietol a väzbu

nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.

O podanej sťažnosti sťažovateľa proti namietanému uzneseniu okresného súdu

rozhodol namietaným uznesením zo 17. decembra 2018 krajský súd, ktorý jeho sťažnosť

zamietol ako nedôvodnú.

6. Sťažnostné námietky sťažovateľa sa týkajú dvoch okruhov otázok. Prvým

okruhom sú námietky súvisiace s postupom, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých

rozhodnutí všeobecných súdov o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa (neprítomnosť advokáta

sťažovateľa pri úkonoch trestného konania, vykonávanie výsluchov sťažovateľa napriek

jeho zlému zdravotnému stavu). Druhým okruhom sú námietky týkajúce sa rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie z väzby okresným súdom a krajským súdom,

v ktorých uvádza, že „ako najzávažnejšie porušenie môjho práva na obhajobu považujem

rozhodnutie o súdnej väzbe, ktoré sa konalo 5.12.2018 v Nemocnici pre obv. a ods.

a ÚVTOS v Trenčíne, kde som bol ešte stále hospitalizovaný. Ako som už uviedol, toto

konanie prebehlo napriek absencii môjho advokáta bez môjho súhlasu, navyše predseda

senátu odmietol protokolovať moju výpoveď.“.

7. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada „aj prostredníctvom ustanoveného

advokáta na zastupovanie pred ústavným súdom o zrušenie právoplatnosti uznesení

tak prvostupňového, ako aj druhostupňového súdu sp. zn. – 251, ktorými

ma ponechali vo väzbe“.

II.

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

13. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom

sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti jeho petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti

(v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia

sa od ústavného súdu domáha ( ), čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

). Tvrdenie o porušení iných práv uvedených v odôvodnení ústavnej sťažnosti

mimo petit návrhu ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

14. Sťažovateľ tvrdí, že namietanými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bolo porušené jeho „právo na obhajobu“.

Pre vymedzenie hraníc, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum

dodržiavania základných práv a slobôd v konaniach realizovaných súdmi, je nevyhnutné,

aby formulácia návrhu na rozhodnutie bola úplná a zrozumiteľná. Zároveň je potrebné,

aby petit ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní viazaný,

obsahoval nielen označenie ustanovenia, ktorým je zaručené právo, ktoré malo byť

porušené, ale aj slovné vyjadrenie tohto práva, a to tak, aby neboli vo vzájomnom rozpore.

15. V danom prípade sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie „práva

na obhajobu“, čím len slovne vyjadril právo, ktoré malo byť porušené, bez označenia

ustanovenia, ktorým je právo (ktoré malo byť porušené) zaručené.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu „práva na obhajobu“ preto ústavný súd

vychádzal z obsahu ústavnej sťažnosti, a teda skutočnosť, že namietané rozhodnutia

všeobecných súdov, ktorých zrušení sa sťažovateľ domáha, sú rozhodnutiami o osobnej

slobode – o väzbe sťažovateľa (o jej ďalšom trvaní), a zo svojej konštantnej judikatúry

(napr. , , , , ,

), z ktorej vyplýva, že pri väzobných konaniach vníma ústavný súd právo

na obhajobu ako súčasť práva na osobnú slobodu podľa a v prípade zistenia

porušenia práva vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe pristúpi k vysloveniu jeho porušenia

prostredníctvom .

16. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

K namietanému porušeniu garantovaného práva postupom, ktorý

predchádzal vydaniu namietaných uznesení okresného súdu a krajského súdu

17. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním tejto časti ústavnej

sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o ústavných sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1

, ako aj legislatívnej konštrukcie (m. m.

, , , ), podľa ktorého ústavná

sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva

zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd.

18. V posudzovanom prípade sa trestná vec sťažovateľa nachádza ešte len

v počiatočnom štádiu trestného stíhania pred súdom, po podaní obžaloby. Ústavný súd

v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,

že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom, v rámci ktorého

sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní,

ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp. korigovať

jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania.

Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na ústavnom súde

namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené

v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv

a slobôd označených v (, m. m. tiež ,

, , ).

19. Je zjavné, že citovaná judikatúra je aplikovateľná aj na vec sťažovateľa, keďže

má v súčasnom štádiu trestného konania celý rad právnych prostriedkov na ochranu svojich

základných práv, o ktorých nie je oprávnený rozhodovať ústavný súd, ale iné orgány

verejnej moci (predovšetkým orgány prokuratúry a všeobecné súdy). Z uvedeného dôvodu

túto časť ústavnej sťažnosti ústavný súd považuje za predčasne podanú, a preto ju podľa

v spojení uplatnením zásady

ratione temporis odmietol ako neprípustnú.

K namietanému porušeniu garantovaného práva namietaným

uznesením okresného súdu

20. Vo vzťahu k tejto časti ústavný súd opätovne poukazuje na princíp subsidiarity

svojej právomoci vyplývajúci z . Z už citovaného

totiž vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi

všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená

primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc

ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

22. V posudzovanom prípade proti namietanému uzneseniu okresného súdu mohol

sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade

vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť ústavnej sťažnosti odmietol

podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu garantovaného práva namietaným

uznesením krajského súdu

23. Z ústavnej sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že namietaným uznesením

krajského súdu zo 17. decembra 2018 krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu o jeho ponechaní vo väzbe – označené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 17. decembra 2018 a sťažovateľovi bolo doručené 18. decembra 2018.

24. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd pripomína, že jednou

zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

25. Aplikujúc citovanú judikatúru na vec sťažovateľa, ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ doručil ústavnú sťažnosť (12. apríla 2019) proti namietanému uzneseniu

krajského súdu zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona

o ústavnom súde, preto túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)

ako podanú oneskorene.

26. Ústavný súd vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom uvádza, že takýmto žiadostiam ústavný súd vyhovie

v prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 37

ods. 1 a jeho ustálenej doterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j.

ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

(ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov

právneho zastúpenia) a ak nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

27. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh nevyplýva splnenie ani jednej

z uvedených podmienok. Pokiaľ ide o prvú podmienku, nie zrejmé, či by ju bolo možné

považovať za splnenú, keďže sťažovateľ svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom

nezmienil ani nepreukázal.

Splneniu druhej podmienky bráni preukázaná zrejmá bezúspešnosť uplatňovania

nároku na ochranu ústavnosti. Oneskorené podanie ústavnej sťažnosti ako nedostatok

podmienky jej prijateľnosti na ďalšie konanie je takej povahy, že by ju nebolo možné

odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného právneho

zástupcu.

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho

zástupcu nevyhovel.

29. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019