Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 416/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou

GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, v mene ktorej

koná konateľ advokát JUDr. Ján Gereg, vo veci namietaného porušenia základných práv

zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3

, základného práva zaručeného v Listiny

základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. zo 14. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

4. septembra 2014 doručená sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3, a 2 a (ďalej len „“),

základného práva zaručeného čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práv zaručených čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14. augusta 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky

finančnej polície, expozitúry Stred, Banská Bystrica (ďalej len „národná kriminálna

agentúra“) sp. zn. PPZ – 740/NKA FP z 21. januára 2014 vznesené obvinenie

za zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 3 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V označenej trestnej veci Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) uznesením

sp. zn. z 23. januára 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo

5/2014 zo 6. februára 2014 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1

písm. b) a c) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“).

V priebehu prípravného konania Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (ďalej len

„krajská prokuratúra“) podaním doručeným okresnému súdu 14. júla 2014 navrhla predĺžiť

lehotu trvania väzby sťažovateľa (a ďalšieho obvineného) do 21. februára 2015. Okresný súd

návrhu krajskej prokuratúry nevyhovel a uznesením sp. zn. z 18. júla 2014

lehotu trvania väzby sťažovateľa (a ďalšieho obvineného) nepredĺžil.

Na základe sťažnosti podanej krajskou prokuratúrou krajský súd

prvostupňové rozhodnutie z 18. júla 2014 napadnutým uznesením sp. zn.

zo 14. augusta 2014 podľa zrušil a podľa

ods. 3 lehotu trvania väzby sťažovateľa, ako aj ďalšieho obvineného

predĺžil do 21. februára 2015.

Podľa názoru sťažovateľa týmto rozhodnutím krajský súd zasiahol do jeho

označených základných práv zaručených a listinou, ako aj práv zaručených

2

dohovorom a svoje presvedčenie odôvodňuje tým, že s dôvodmi predĺženia lehoty trvania

jeho väzby uvedenými v napadnutom uznesení krajského súdu «sa nemožno stotožniť.

Odvolací súd polemizuje s totožnosťou stíhaného skutku, ktorá totožnosť je daná, podľa

odvolacieho súdu, pokiaľ je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo totožnosť

následku. Uvádza sa, že nie je na úkor totožnosti stíhaného skutku, ak neskôr určité

skutočnosti pribudnú alebo odpadnú, pokiaľ sa nezmení podstata skutku...

Väzba bola uvalená v dôsledku tvrdeného protiprávneho konania popísaného

v Uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 21. 01. 2014... Len na základe takto vymedzeného

skutku možno rozhodovať, či je daný naďalej alebo nie dôvod trvania väzby... Ak by sa totiž

prijala argumentácia odvolacieho súdu pre trvanie väzby tak ako to tento súd ustaľuje,

tak je možné považovať takéto závery za protiústavné... V danej veci... odvolací súd

predlžuje väzbu z iných dôvodov než z tých, ktoré sú predmetom... vznesenia obvinenia

a tam vymedzeného skutku, s tvrdením, že niečo má nastať do budúcna.... Podľa názoru

sťažovateľa nie je prípustné takto postupovať, pretože do väzby možno vziať len osobu, proti

ktorej bolo vznesené obvinenie... a nie osobu, proti ktorej sa má vzniesť obvinenie,

či už za ďalšie skutky alebo toto rozšíriť v podobe pokračujúceho trestného činu bez ohľadu

na to, či sa zmení alebo nie podstata skutku... Súd... viaže dôvodnosť trvania väzby na neisté

okolnosti, ktoré majú nastať podľa úvahy súdu do budúcna. Svoje tvrdenie opiera odvolací

súd o návrh krajského prokurátora v Banskej Bystrici s tým, že jednoducho konštatuje,

že tento je dôvodný, nie že takéto dôvody vyplývajú z doposiaľ nazhromaždených dôkazov

a zo spisu. Takéto hodnotenie potrebnosti trvania väzby nemá oporu v zákone... a nemá nič

spoločné ani s ..

... právna argumentácia odvolacieho súdu je právne nepriliehavá...

Odvolací súd uvádza úvahu, ktorá... vyplýva z návrhu prokurátora na predĺženie

lehoty trvania väzby s tým, že v tejto veci (pre ktorú som stíhaný) ide o náležité objasnenie

stíhaného skutku v jeho potrebnej šírke tak, aby bolo dané zadosť zachovávajúc

však jeho totožnosť. To znamená, že potreba doplniť dokazovanie sa vzťahuje na rozsah

skutku ako bol pôvodne definovaný (mesiac máj a september 2012) tak aj na taký rozsah

skutku, ktorý umožňuje zachovanie jeho totožnosti. ... s takýmito tvrdeniami treba veľmi

citlivo narábať, pretože stále stojí otázka, čo keď žiadne skutočnosti, ktoré budú meniť

rozsah obdobia páchania trestnej činnosti sa nezistia, resp. nenastanú. Tu nejde

o zachovanie identity skutku, to je vec hmotnoprávna, ale o väzobné dôvody, či sú dané

v zmysle už citovaného uznesenia o vznesení obvinenia.

Väzba je najzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného.

Vzhľadom na závažnosť tohto zásahu vyžaduje sa po celý čas trvanie súdnej kontroly. Táto

však..., prebieha v rozpore so zákonom, ak mám byť vo väzbe na základe domnienky,

že niečo do budúcna nastane. Súdnej kontrole prislúcha skúmať všetky okolnosti spôsobilé

potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho

so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej slobody

a uviesť tieto okolnosti v rozhodnutiach o tom, či väzba trvá alebo nie. Takéto okolnosti

odvolací súd v napadnutom rozhodnutí neuvádza, len uvažuje o zachovaní rozsahu skutku,

zachovaní identity, čo nemá nič spoločné s trvaním väzby...

... úvaha o zachovaní totožnosti skutku nie je na mieste, pretože obvinený –

sťažovateľ nemal možnosť sa vyjadriť k určitým skutočnostiam, o ktorých hovorí odvolací

súd, že „pribudnú alebo odpadnú“, a teda väzbu jednoducho vykonáva aj za konanie,

ktoré... sťažovateľovi, nie je známe v čase rozhodovania o väzbe, sťažovateľ s takýmto

konaním nebol oboznámený, nemal možnosť ani jednoducho v krátkosti sa k takémuto

konaniu vyjadriť, lebo v konaní, v ktorom napadnuté rozhodnutie vydal súd vo veci mňa,

sťažovateľa, napriek mojej požiadavke som prítomný nebol. Takto bola porušená aj zásada

práva na obhajobu vyjadrená v , ktorá je ústavnou zásadou podľa

ods. 3 SR, ako aj zásadou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(čl. 6 ods. 3 písm. b/ a c/), ktorá ústavná zásada sa vzťahuje na celé trestné konanie.».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa

14. 08. 2014 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa

vyplývajúcich z čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, ods. 3, čl. 48 ods. 1, 2 a čl. 50

ods. 3 SR, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 a Listiny základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3.

4

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. a prikazuje, aby bol prepustený neodkladne

z väzby na slobodu.

3/ Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy

konania v sume 284,08 EUR... do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Jána Gerega, advokáta a konateľa obchodnej spoločnosti

Advokátska kancelária Gereg & Messingerová, s. r. o. Horná Strieborná 4... Banská

Bystrica.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom, či nie sú

dané dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17

ods. 1, 2 a 5 , základného práva na súdnu ochranu zaručeného ,

základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi zaručeného ,

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného a

ods. 3 listiny, základného práva na zákonného sudcu zaručeného ,

základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom zaručeného , základného práva

na obhajobu zaručeného , práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6

ods. 1 dohovoru, a to uznesením krajského súdu sp. zn. zo 14. augusta 2014,

ktorým bola sťažovateľovi predĺžená lehota trvania väzby v prípravnom konaní, k čomu

podľa jeho presvedčenia neboli splnené podmienky.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

6

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa

môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3, a 2 a a listiny a práv zaručených

čl. 6 ods. 1 dohovoru

Časť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základných práv zaručených

označenými článkami a listiny, ako aj práva zaručeného označeným článkom

dohovoru, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

8

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) je všeobecným ustanovením, ktoré

upravuje základné právo na súdnu ochranu, a to vo vzťahu ku konaniu vo veci samej,

a nevzťahuje sa na konanie o väzbe, na ktoré je aplikovateľné ustanovenie ,

ktoré je vo vzťahu k v pomere špeciality a sú v ňom implicitne obsiahnuté

hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva

na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana

zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím

na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe

aplikovateľné špeciálne ustanovenia o osobnej slobode, a nie všeobecné

ustanovenie .

Rovnaké závery platia aj vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv

zaručených a 3, a 2 a , ako aj

listiny, ktoré sú právami procesného charakteru tvoriace súčasť základného práva na súdnu

ochranu, a domáhať sa takých záruk, ako vyplývajú z týchto článkov, je pre prípad

pozbavenia osobnej slobody potrebné takisto cestou ustanovení , resp.

listiny (pozri napr. , – obe rozhodnutia ústavného súdu

o predošlých sťažnostiach sťažovateľa alebo , ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru ústavný súd konštatuje, že konania všeobecných súdov, ktorými sa

rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani konaniami o občianskych

právach alebo záväzkoch, ako to vyžaduje citovaný článok dohovoru. Väzobným konaním

nemôže dôjsť k porušeniu práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z dôvodu, že túto oblasť

ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. Ústavný súd v tomto smere

poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej

osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

de Wilde et al. v. Belgicko z 18. 6. 1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 ̶§ 77 atď.). Článok 6

dohovoru teda upravuje právo na spravodlivý proces a zásadne sa nevzťahuje na konanie

o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, pokiaľ ide o procesné záruky poskytnuté osobe

nachádzajúcej sa vo väzbe, v zásade prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru

upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr. , ).

Z uvedeného vyplýva záver, že sťažovateľ v tejto časti sťažnosti namietal porušenie

základných práv (zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3

a listiny, ako aj práva zaručeného dohovoru) takým

rozhodnutím všeobecného súdu, na ktoré sa tieto práva vecne nevzťahujú, preto absentuje

akákoľvek príčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. zo 14. augusta 2014 o predĺžení trvania väzby sťažovateľa

a namietaným porušením označených práv zaručených , listinou a dohovorom.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a práv zaručených a 4 dohovoru

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať

právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli

k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,

že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

10

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Vychádzajúc z uvedených téz ústavný súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého

rozhodnutia krajského súdu s cieľom zistenia, či základným právam, resp. slobodám

sťažovateľa bolo zo strany konajúceho všeobecného súdu dané zadosť.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. zo 14. augusta 2014

okrem iného uviedol:

«V tomto návrhu [rozumej návrh krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania

väzby obvinených, t. j. aj sťažovateľa] bolo poukázané, že u obvinených..., dôvodne trestne

stíhaných za skutok právne kvalifikovaný ako zločin daňového podvodu podľa § 277a ods.

1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., sú dané väzobné dôvody podľa § 71 ods. l písm.

b), resp. c)

Kolúzna väzba podľa ods. l písm. b) vyplýva najmä z toho, že obaja

obvinení, spolu aj s ďalšími obvinenými, preukázateľne komunikovali, a to s cieľom

koordinovať svoju činnosť vo vzťahu k orgánom finančnej správy, a to v nadväznosti

na vykonávanú činnosť tejto inštitúcie v daňovom konaní; obvinení v spolupráci s ďalšími

obvinenými v reálnom čase zabezpečovali dôkazy nekorešpondujúce s objektívnou

skutočnosťou, s cieľom spochybniť, resp. vyvrátiť zistené skutočnosti; existuje preto dôvodná

obava, že rovnakú činnosť budú vyvíjať i vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní v

predmetnej trestnej veci.

Zo svedeckej výpovede ohľadne vyplýva,

že tento zasahoval do účtovnej dokumentácie viacerých spoločností, hoci nebol ich

štatutárnym zástupcom a preto existuje obava, že tento bude pôsobiť na svedkov, resp. inak

mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Obava z pokračovania v trestnej činnosti a teda väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1

písm. c) spočíva u oboch obvinených v tom, že aj s ostatnými spoluobvinenými

vykonávali trestnú činnosť, ktorá je predmetom obvinenia, bez prerušenia dlhodobo,

plánovito a vysoko organizovane s následným odstraňovaním usvedčujúcich dôkazov.

Prokurátor argumentoval tiež tým, že v zákonnej sedemmesačnej lehote väzby, ktorá

u obvinených končí 21. 8. 2014, nie je možné vyšetrovanie ukončiť a prepustením

obvinených na slobodu hrozí, že bude zmarené dosiahnutie účelu trestného konania a preto

navrhuje, aby bola lehota väzby obvinených predĺžená do 21. 2. 2015, čo je reálna lehota

na skončenie prípravného konania.

Predĺžiť väzbu treba najmä preto, lebo: po vykonaní znaleckého posudku v odbore

účtovníctva ekonómie došlo s ohľadom na tam vykonané zistenia opakovane k zaslaniu

výzvy na predloženie všetkých prijatých aj odoslaných faktúr od roku 2011 vo vzťahu

k viacerým spoločnostiam; až po získaní a analyzovaní dokladov bude možné následne

požiadať znalkyňu... o doplnenie znaleckého posudku; doplnením dokazovania môže dôjsť

k rozšíreniu obvinenia o ďalšie zdaňovacie obdobia, prípadne k rozšíreniu obvinenia

o ďalšie osoby podieľajúce sa na páchaní trestnej činnosti; taktiež je potrebné zabezpečiť

rozhodnutia orgánov finančnej správy vykonávajúcich kontrolu u obchodnej spoločnosti

INVESTEX GROUP, s. r. o. a zabezpečiť výsluch osoby zastupujúcej Finančnú správu SR

(oprávnenej vyjadriť sa k výške škody spôsobenej protiprávnym konaním osôb vystupujúcich

v procesnom postavení obvinených); po doplnení dokazovania treba vykonať úkony

aj s obvinenými (najmä preštudovanie vyšetrovacieho spisu) a až potom môže dôjsť

k podaniu obžaloby.

Voči návrhu krajského prokurátora... na predĺženie lehoty trvania väzby

obvinených... zaujala stanovisko ako obhajoba obvineného , tak

aj obvineného , a to či už písomne alebo v priebehu... výsluchu

pred sudkyňou pre prípravné konanie.

Obhajoba obvineného popri spochybňovaní opodstatnenosti

ako trestného stíhania, tak aj dôvodov väzby podľa , ,

zdôraznila najmä: prokurátor odôvodňuje potrebu predĺženia väzby iba skutočnosťami,

ktoré majú nastať do budúcna; právna argumentácia prokurátora nie je priliehavá...;

prokurátor v návrhu ani necituje, ktoré obdobie bude obdobím pre rozšírenie obvinenia;

uznesenie o vznesení obvinenia je iba za máj roku 2012 a september 2012, teda iba za tieto

12

dva mesiace; potrebná daňová dokumentácia, ako aj dôkazy ohľadne označených dvoch

mesiacov už boli vykonané; daňová kontrola vo veci môže trvať dlho, čo neodôvodňuje

aj také dlhé trvanie väzby; trestné konanie vo veci je umelo predlžované; ak by prokurátor

obdobia možného rozšírenia trestného stíhania konkretizoval, bolo by možné eventuálne

predložiť aj potrebné doklady...

Kontradiktórne stanoviská prokurátora (návrh na predĺženie väzby) a oboch

obvinených (návrh, aby väzba predĺžená nebola) vyriešil okresný súd v odôvodnení

napadnutého uznesenia nasledovne:

„... sudca pre prípravné konanie [sa] na jednej strane v plnom rozsahu stotožnil

so stanoviskom prokurátora o tom, že nedochádza k prieťahom vo vyšetrovaní a zároveň, že

ide o skutkovo a na dokazovanie svojou rozsiahlosťou náročnú trestnú vec.

Na druhej strane ale musel dať aj za pravdu obhajobe, spočívajúcej v tvrdení,

že prokurátor odôvodňuje potrebu predĺženia trvania väzby skutočnosťami, ktoré majú

nastať do budúcna a teda z iných dôvodov než z tých, ktoré sú predmetom uznesenia

o vznesení obvinenia zo dňa 21. 01. 2014 vyšetrovateľom..., len ohľadom ktorého skutku

možno rozhodovať, či je resp. nie je daný dôvod trvania väzby.

Z uvedených dôvodov sudca pre prípravné konanie konštatoval absenciu splnenia

zákonnej podmienky upravenej v ustanovení , založenej

na tzv. obťažnosti veci, ktorá spočíva v opodstatnenej potrebe vykonania ďalších dôkazných

prostriedkov počas dokazovania v rozsahu predpokladanom v

Majúc za to, že vzhľadom na rozsah a obsah vykonaného dokazovania, jeho

vyhodnotenie, je možné ukončiť vyšetrovanie v základnej lehote trvania väzby obvinených...

predpokladanej v , a teda je možné na obvinených podať obžalobu,

či návrh na schválenie dohody o vine a treste s obvinenými, sudca pre prípravné konanie

považoval návrh na predĺženie lehoty väzby u oboch obvinených za nedôvodný a lehotu

trvania väzby nepredĺžil.

Treba dať aj do pozornosti, že na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu nič

nebráni rozšíreniu obvinenia u obvinených o ďalšie zdaňovacie obdobia, resp. prípadné

rozšírenie obvinenia o ďalšie osoby, podieľajúce sa na páchaní trestnej činnosti, čo však

v čase rozhodovania o väzbe obvinených o tomto návrhu, nemôže byť v ich neprospech,

vzhľadom na časovú náročnosť ďalších procesných úkonov, na to potrebných“.

...

V písomne odôvodnenej sťažnosti prokurátor v podstate zopakoval argumentáciu

z návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby u oboch obvinených, vrátane dôvodnosti

trestného stíhania, opodstatnenosti väzobných dôvodov, ako aj opodstatnenosti návrhu

na predĺženie lehoty väzby, lebo v zmysle vec nebolo možné

pre obtiažnosť veci ukončiť a prepustením obvinených na slobodu hrozí, že bude zmarené

alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.

Obvinený v písomnom vyjadrení prostredníctvom svojho

obhajcu k sťažnosti prokurátora navrhol, aby bola táto zamietnutá. Argumentoval najmä

tým, že: v odpočutej komunikácii niet jedného rozhovoru medzi ním a obvineným

, svedčiacim o páchaní trestnej činnosti; svedecká výpoveď

je iba všeobecná; keďže väzba sa týka len protiprávneho konania v mesiacoch máj

a september 2012, tvrdenie o neprerušovanej trestnej činnosti nemá oporu v doterajšom

konaní; je neopodstatnené tvrdenie, že nie je možné ukončiť vyšetrovanie v predpokladanej

lehote (k dispozícii sú napríklad znalecké posudky znalcov...); z tvrdenia prokurátora nie je

zrejmé, v akom smere má doplniť znalecký posudok; to, čo je možné

dôvodne alebo nedôvodne predpokladať do budúcna, nemôže byť dôvodom väzby; dôvodom

väzby nemôže byť ani predpoklad rozšírenia obvinenia o ďalšie zdaňovacie obdobia alebo

osoby...

O sťažnosti krajského prokurátora... rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí

v zmysle , to znamená za stálej prítomnosti všetkých členov senátu

a zapisovateľa.

Nevyhovel tak žiadosti obhajcu obvineného z 31. 7. 2014, aby

v zmysle bol vypočutý k sťažnosti prokurátora na neverejnom

zasadnutí tento obvinený a aby mohol k nej zaujať stanovisko.

...

14

Sťažnosť prokurátora proti napadnutému uzneseniu je v podstate opakovaním

argumentácie v prospech predĺženia lehoty trvania väzby oboch obvinených, ktorá je

obsiahnutá už v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby zo 14. 7. 2014.

Obhajoba oboch obvinených mala možnosť vyjadriť sa k tejto argumentácii, či už

písomne k návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby, ústne pri výsluchu pred sudkyňou

okresného súdu dňa 18. 7. 2014 a napokon v písomných vyjadreniach k podanej sťažnosti

krajského prokurátora...

Konanie krajského súdu pri rozhodovaní o sťažnosti prokurátora proti napadnutému

uzneseniu Okresného súdu... o nepredĺžení lehoty trvania väzby oboch obvinených znamená

právne posúdenie nastolených zásadných právnych otázok (či je trestné stíhanie oboch

obvinených dôvodné, či existujú dôvody väzby a či je opodstatnené väzbu oboch obvinených

predĺžiť v zmysle návrhu krajského prokurátora) a rozhodnutie o nich. Keďže ide

o rozhodovanie o zásadných otázkach právnych a nie otázok skutkových, (pre ktoré by bolo

treba vykonávať dokazovanie), postačujúcim je vychádzať z doposiaľ zhromaždeného

spisového materiálu a účasť procesných strán (obvinených s obhajcami, resp. prokurátora)

na neverejnom zasadnutí krajského súdu nie je potrebná.

...

Krajský súd doposiaľ opakovane konštatoval, že u obvinených

a je daná ako dôvodnosť trestného stíhania, tak aj väzobné

dôvody (nenahraditeľné iným alternatívnym spôsobom) podľa § 71 ods. 1 písm. b), c)

(naposledy sa tak stalo v uzneseniach sp. zn. zo 17. 6. 2014

a sp. zn. z 1. 7. 2014).

Tieto skutočnosti nespochybňuje v odôvodnení napadnutého uznesenia ani samotný

Okresný súd... a v súčasnosti nemá dôvod ich spochybňovať ani Krajský súd..., poukazujúc

ako na svoje predošlé uznesenia o väzbe oboch obvinených, tak aj na argumentáciu

krajského prokurátora... v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby a tiež aj v sťažnosti

podanej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Hoci okresný súd v napadnutom uznesení uvádza, že vo veci nedochádza k prieťahom

vo vyšetrovaní a ide o dôkazne náročnú trestnú vec, predĺženie lehoty trvania väzby

u obvinených nie je podľa jeho názoru opodstatnené najmä preto, lebo ohľadne stíhaných

skutkov možno ukončiť vyšetrovanie a podať obžalobu, pričom ďalšie objasňovanie veci

a dopĺňanie dokazovania nemôže byť v neprospech obvinených.

Z uznesenia o vznesení obvinenia okrem iného vyplýva, že obaja obvinení „od presne

nezistenej doby, najmenej však od mesiaca máj roku 2012 založili a riadili organizovanú

skupinu osôb...“, pričom „členovia organizovanej skupiny si najmenej v období mesiacov

máj a september 2012 takýmto spôsobom neoprávnene uplatnili nadmerný odpočet na dani

z pridanej hodnoty...“.

Totožnosť stíhaného skutku je daná, pokiaľ je zachovaná aspoň sčasti totožnosť

konania alebo totožnosť následku. To znamená, že nie je na úkor totožnosti stíhaného

skutku, ak neskôr určité skutočnosti pribudnú alebo odpadnú, pokiaľ sa nezmení podstata

skutku.

Podľa : „ upravuje postup orgánov činných v trestnom

konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona

spravodlivo potrestaní...“.

Z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty, trvania väzby obvinených vyplýva, že

v tejto veci ide o náležité objasnenie stíhaného skutku v jeho potrebnej šírke (tak, aby bolo

dané zadosť ) zachovajúc však jeho totožnosť. To znamená, že potreba doplnenia

dokazovania sa vzťahuje na rozsah skutku ako bol pôvodne definovaný (mesiace máj

a september 2012), tak aj na taký rozsah skutku, ktorý umožňuje zachovanie jeho totožnosti.

Prokurátor v návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených v podstate tvrdí,

že táto trestná vec je obtiažna z týchto dôvodov nie je možné trestné stíhanie skončiť

v sedemmesačnej lehote väzby, pričom prepustením obvinených na slobodu hrozí, že bude

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Väzbu oboch obvinených je preto

potrebné predĺžiť o 6 mesiacov, aby mohlo byť dokazovanie doplnené a vec náležite

objasnená.

Nevyhovieť návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených by

bolo možné vtedy, keby bol tento návrh neopodstatnený.

Krajský súd je však toho názoru, že návrh krajského prokurátora... na predĺženie

lehoty trvania väzby oboch obvinených o 6 mesiacov je dôvodný najmä preto, lebo: trestné

stíhanie oboch obvinených pre predmetný zločin, ako aj väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1

16

písm. b), c) sú opodstatnené; väzbu nemožno nahradiť iným alternatívnym

spôsobom; návrh na predĺženie lehoty trvania väzby bol podaný včas; pre obtiažnosť veci

nie je možné trestné stíhanie skončiť v zákonnej sedemmesačnej lehote väzby; dokazovanie

treba doplniť vo viacerých smeroch (vrátane znaleckého dokazovania); prepustením

obvinených na slobodu hrozí, že bude podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania.»

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že napadnuté uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 14. augusta 2014 už bolo predmetom preskúmavania ústavným

súdom vo vzťahu k jeho ústavnoprávnej udržateľnosti, a to na základe sťažnosti podanej

podľa (spolu)obvineným , ktorého sa toto

rozhodnutie taktiež týkalo, a o ktorej ústavný súd uznesením sp. zn.

z 10. decembra 2014 rozhodol tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Aktuálna

sťažnosť sťažovateľa sa s predošlou sťažnosťou spoluobvineného do značnej

miery prekrýva a v tejto časti ústavný súd uvádza, že nemá dôvod meniť svoj skôr

vyslovený právny názor, ktorým prezentoval ústavnú konformnosť napadnutého

rozhodnutia.

Ústavný súd preto aj vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľa opakuje, že krajský súd

na relevantné právne a skutkové otázky dal vo svojom rozhodnutí dostatočné odpovede,

preto jeho odôvodnenie spĺňa nároky kladené zákonnom, ale aj a dohovorom

na rozhodnutie týkajúce sa osobnej slobody.

Konajúci všeobecný súd k predĺženiu lehoty trvania väzby sťažovateľa pristúpil

po tom, ako vyhodnotil pre takéto rozhodnutie zásadné právne otázky, a to či je trestné

stíhanie sťažovateľa dôvodné, a teda či zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre

ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, či má znaky trestného činu a či je dôvodné

podozrenie, že ho spáchal sťažovateľ; či existujú zákonnom predpokladané dôvody väzby

( ) a či sú dané podmienky predĺženia lehoty trvania väzby

(naplnenie ).

Ako z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, krajský súd

na všetky uvedené pre rozhodnutie podstatné otázky dal adekvátne odpovede, ktoré ústavný

súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste opakovať a ktoré vo svojom súhrne

presvedčivým spôsobom odôvodňujú druhostupňovým súdom prijatý konečný verdikt.

Spochybňovanie rozhodnutia krajského súdu sťažovateľom z dôvodu, že sťažnostný súd

„svoje tvrdenie opiera... o návrh krajského prokurátora... s tým, že jednoducho konštatuje,

že tento je dôvodný, nie že takéto dôvody vyplývajú z... nazhromaždených dôkazov“, nie je

namieste. Je pravdou, že krajský súd prijal dôvody uvádzané v návrhu krajskej prokuratúry,

t. j. stotožnil sa s nimi, avšak urobil tak, a to je podstatné, s tým, že uviedol, prečo

tak postupoval, a uvedenému konštatovaniu predchádzalo zodpovedajúce odôvodnenie.

Práve táto skutočnosť vylučuje možný zásah krajského súdu do základného práva

sťažovateľa na osobnú slobodu.

Ústavný súd podotýka, že konajúci sťažnostný súd sa takisto dostatočne vysporiadal

aj s danosťou samotných väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného

poriadku, ktorých danosť a dôvodnosť už boli opakovane súdmi v danej veci v súvislosti

so žiadosťami sťažovateľa a jeho spoluobvineného preskúmavané a ktoré odôvodňujú záver

krajského súdu, že prepustením sťažovateľa na slobodu pred ukončením vyšetrovania

by mohlo dôvodne dôjsť k ovplyvneniu jeho priebehu a výsledku. Rovnako tak obťažnosť

trestnej veci sťažovateľa bola súdmi oboch stupňov riadne posúdená a vyhodnotená.

Podstata námietok sťažovateľa však spočíva v jeho tvrdení, že krajský súd predĺžil

jeho väzbu na základe „iných dôvodov, než tých, ktoré sú predmetom... vznesenia obvinenia

a tam vymedzeného skutku s tvrdením, že niečo má nastať do budúcna“.

Z uznesenia národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ 740/NKA FP

z 21. januára 2014 vyplýva, že sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie za to, že „ako

štatutárny zástupca obchodných spoločností... spoločne s od presne

nezistenej doby najmenej však od mesiaca máj roku 2012 založili a riadili organizovanú

18

skupinu osôb..., kedy ako štatutárni zástupcovia... obchodných spoločností... páchali...

hospodársku trestnú činnosť, spočívajúcu v daňových trestných činoch... pričom... konali

s cieľom získať daňovú výhodu... umelým vytváraním podmienok odôvodňujúcich uplatnenie

si formálne správneho odpočítania dane z dane z pridanej hodnoty vo forme vrátenia

vzniknutého nadmerného odpočtu DPH... svojím konaním umožnili obchodnej

spoločnosti...“ i) „na základe takto vyhotovených dokladov dňa 25. 06. 2012 spracovať

a následne predložiť príslušnému správcovi dane.... daňové priznanie na daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 a vykázať tam nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 151.709,15 € a to na základe uplatnenia

odpočítania si dane z pridanej hodnoty...“, resp. ii) „na základe takto vyhotovených

dokladov dňa 25. 10. 2012 spracovať a následne predložiť príslušnému správcovi dane...

daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012

a vykázať nadmerný odpočet vo výške 85.387,58 €...“.

Ako ústavný súd už vo svojom uznesení č. k. z 10. decembra

2014 uviedol, základnou východiskovou premisou rozhodnutia krajského súdu bolo

stanovenie rozsahu stíhaného skutku, ktorého sa sťažovateľ mal dopustiť, tak ako bol tento

skutok vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia a z ktorého vyplývalo, že sťažovateľ

spolu s ďalším spoluobvineným sa mali dopúšťať trestnej činnosti „... od presne nezistenej

doby najmenej však od mesiaca máj roku 2012...“, ako aj to, že „členovia organizovanej

skupiny si najmenej v období máj a september 2010... neoprávnene uplatnili nadmerný

odpočet na dani z pridanej hodnoty“.

S prihliadnutím na takto určené časové vymedzenie spáchania stíhaného skutku

v uznesení o vznesení obvinenia (použitie formulácie „najmenej... od“, „najmenej

v období“), t. j. bez toho, aby toto bolo striktne determinované, podľa ústavného súdu

krajský súd dospel k logickému a odôvodniteľnému záveru o opodstatnenosti argumentácie

prokurátora navrhujúceho predĺženie lehoty trvania väzby tak sťažovateľovi,

ako aj spoluobvinenému založenej na konštatovaní potreby vykonať vo veci ďalšie,

v napadnutom uznesení uvedené vyšetrovacie úkony na preukázanie skutočností

relevantných pre trestné konanie. Táto potreba vzhľadom na uvedený spôsob vymedzenia

rozsahu stíhaného skutku podľa krajského súdu nenarúšala podstatu skutku, tak ako bol

vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia, pričom krajský súd konštatoval:

„Z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených vyplýva, že v tejto

veci ide o náležité objasnenie stíhaného skutku v jeho potrebnej šírke, zachovajúc však jeho

totožnosť.“

Ústavný súd vzhľadom na uvedené neprijal argumentáciu sťažovateľa, že krajský súd

o predĺžení väzby sťažovateľa nesprávne rozhodol na základe skutočností, ktoré majú nastať

až do budúcna a ktoré (a to hlavne) by neboli obsahom uznesenia o vznesení obvinenia.

Krajský súd dostatočne ozrejmil, prečo potreba dokazovania v rozhodnutí uvedených

skutočností má súvis so stíhaným skutkom, tak ako bol definovaný v rozhodnutí o vznesení

obvinenia.

Námietku sťažovateľa, podľa ktorej krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti

na neverejnom zasadnutí bez toho, aby ho vypočul (aj napriek tomu, že sa svojho vypočutia

domáhal), považuje ústavný súd taktiež za zjavne nedôvodnú a zastáva názor,

že sťažovateľom namietaný postup krajského súdu bol zákonný, keďže zodpovedal

príslušným ustanoveniam , na ktoré krajský súd jasne v odôvodnení

rozhodnutia poukázal ( ), a svoje rozhodnutie o zvolenom postupe

presvedčivo ozrejmil (rozhodoval o právnych, nie skutkových otázkach, z čoho nevyplynula

potreba účasti strán konania). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

k návrhu krajskej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby vyjadril pred rozhodnutím

prvostupňového súdu jednak písomne, ako aj ústne pri svojom výsluchu 18. júla 2014,

taktiež sa písomne vyjadril k sťažnosti krajskej prokuratúry proti prvostupňovému

rozhodnutiu, ktorá v podstate (ako to opakovane krajský súd uviedol) stála na tých istých

dôvodoch ako samotný návrh na predĺženie lehoty väzby. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal

možnosť predostrieť k veci všetky argumenty, ktoré považoval za potrebné uviesť.

20

Ústavný súd poukazuje aj na svoje uznesenie sp. zn. alebo sp. zn.

a tiež rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej

vyplýva, že pokiaľ sa trestne stíhaná osoba mohla zúčastniť súdneho konania o väzbe

v prvom stupni, potom nie je nevyhnutné, aby sa musela osobne zúčastniť opravného

súdneho konania (Rahbar – Pagard proti Bulharsku, Graužinis proti Litve).

Rozhodujúcim v tomto smere je, že sťažovateľovi bolo všeobecnými súdmi

konajúcimi vo veci umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam uvádzaným

protistranou – krajskou prokuratúrou, preto je námietka porušenia základných práv

sťažovateľa na osobnú slobodu v tejto súvislosti zjavne neopodstatnená.

K tejto časti sťažnosti je navyše potrebné uviesť, že sťažovateľ v tomto postupe

krajského súdu videl porušenie základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ktoré sa však, ako už bolo uvedené (pozri

bod 1 odôvodnenia), na napadnuté rozhodnutie nevzťahujú.

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi

namietaným porušením základného práva na osobnú slobodu (, 2 a 5 ),

resp. práva na slobodu a bezpečnosť (čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru) a označeným rozhodnutím

krajského súdu sp. zn. zo 14. augusta 2014 absentuje akákoľvek príčinná

súvislosť, čo bolo dôvodom odmietnutia aj tejto časti sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, stalo sa právne

bezvýznamným zaoberať sa ďalšími v petite sťažnosti uvedenými požiadavkami sťažovateľa,

rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo

slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015

22