Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a 4 a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 10. decembra 2014 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. februára 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Helenou

Knopovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa a 5 a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 18. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu z 18. septembra 2014“) a jemu predchádzajúcim postupom, ako

aj uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 10. decembra 2014“) a jemu

predchádzajúcim postupom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 17. septembra 2014 bola prokurátorom

Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podaná na sťažovateľa obžaloba podľa § 14 ods. 1

pre pokus prečinu krádeže podľa a

a prečinu porušovania domovej slobody podľa Trestného

zákona. V ten istý deň bol zároveň podaný návrh na vzatie sťažovateľa do väzby, o ktorom

okresný súd rozhodol uznesením z 18. septembra 2014, ktorým bol sťažovateľ vzatý

do väzby z dôvodov uvedených v a z dôvodu

podľa , pričom väzba mu začala plynúť

od 16. septembra 2014.

Sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2014 priamo

na neverejnom zasadnutí podal sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. októbra 2014 zamietnutá, pričom v odôvodnení tohto uznesenia je

uvedené, že sťažovateľ svoju sťažnosť bližšie neodôvodnil.

Na okresnom súde sa 12. novembra 2014 konalo v predmetnej veci hlavné

pojednávanie, na ktorom okresný súd uznesením podľa

s použitím z dôvodu podľa

sťažovateľa ponechal vo väzbe. Sťažovateľ prostredníctvom svojej

obhajkyne proti uzneseniu z 12. novembra 2014 podal priamo na hlavnom pojednávaní

sťažnosť, ktorú následne 12. decembra 2014 odôvodnil prostredníctvom obhajkyne

samostatným podaním adresovaným krajskému súdu. Krajský súd uznesením

z 10. decembra 2014 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Obhajkyňa sťažovateľa 8. januára 2014

podala na okresnom súde návrh na prepustenie sťažovateľa z väzby a uvedený súd nariadil

pojednávanie o ňom na 25. február 2014.

Na základe uvedeného sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol,

že podľa jeho názoru postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní o jeho väzbe došlo

k porušeniu jeho základných práv vyplývajúcich z a 5 a práv podľa

ods. 1 a 4 dohovoru. Sťažovateľ v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe poukázal na to, že

svoj návrh na prepustenie z väzby podal 8. januára 2015 a okresný súd nariadil

pojednávanie o ňom až na 25. február 2015, t. j. doba rozhodovania o jeho väzbe na tomto

súde je podľa neho neprimeraná a svoju väzbu považuje za represívnu, dokonca až sankčnú.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby vydal nález, v ktorom

vysloví:

„Postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní a jeho

uznesením z 18. 09. 2014 v spojení s postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

a uznesením zo dňa 10. 12. 2014 bolo porušené základné právo sťažovateľa

vyplývajúce z a 5 a SR a

a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

a 5 a a práv podľa a 4 a dohovoru

uznesením okresného súdu z 18. septembra 2009 a jemu predchádzajúcim postupom, ako aj

uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku

rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za

porušovateľov svojich práv ( ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo zistení ústavného súdu vyplýva tento

skutkový stav vo veci sťažovateľa:

Okresný súd v predmetnej veci 18. septembra 2014 vydal trestný rozkaz

sp. zn. z 18. septembra 2014, ktorým sťažovateľovi uložil úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, proti ktorému sťažovateľ podal odpor. Sťažovateľ bol

z dôvodu existencie dôvodov väzby uznesením okresného súdu sp. zn.

z 18. septembra 2014 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 13. októbra 2014 vzatý do väzby.

Uznesením sp. zn. z 12. novembra 2014 okresný súd rozhodol

o ponechaní sťažovateľa vo väzbe a následne sťažovateľ proti uvedenému uzneseniu podal

sťažnosť, ktorá bola uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 zamietnutá (uznesenie

bolo sťažovateľovi i jeho obhajkyni doručené 29. decembra 2014). Sťažovateľ podal

8. januára 2015 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú vzal na hlavnom pojednávaní

uskutočnenom 25. februára 2015 späť. Okresný súd zároveň na uvedenom hlavnom

pojednávaní rozhodol v predmetnej veci rozsudkom, proti ktorému podal sťažovateľ ihneď

odvolanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

V súvislosti s touto časťou sťažnosti sťažovateľa ústavný súd ďalej poukazuje na svoju

ustálenú judikatúru, v ktorej už vyslovil, že procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6

dohovoru, ako aj z , , a 2 a sa

týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom

obvinení (resp. o obžalobe) osoby a nie sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa

väzby. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej namieta porušenie

uvedených práv v súvislosti s konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť jeho väzby,

nevyhovel z dôvodu neexistencie vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označenými právami

a namietaným uznesením z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom a

uznesením z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim postupom.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a 5 a práv

podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru

Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na urýchlené rozhodovanie o zákonnosti

jeho väzby uznesením okresného súdu z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcim

postupom, ako aj uznesením krajského súdu z 10. decembra 2014 a jemu predchádzajúcim

postupom.

V zmysle sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok jej prijatia na ďalšie konanie

je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd

sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

z 18. septembra 2014 bolo rozhodnuté už uznesením krajského súdu z 13. októbra 2014.

Sťažnosť sťažovateľa bola daná na poštovú prepravu 13. februára 2015 (ústavnému súdu bola

doručená 16. februára 2015).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa ochrany označených práv vo vzťahu

k namietanému uzneseniu okresného súdu z 18. septembra 2014 a jemu predchádzajúcemu

postupu domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v ,

a preto ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť je v tejto časti oneskorene podaná.

V súvislosti s námietkou porušenia označených práv sťažovateľa uznesením

krajského súdu z 10. decembra 2014 ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju

judikatúru, v ktorej už vyslovil, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek

neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa všetkých okolností prípadu. V zásade

však požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle

a 5 , resp. dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace,

ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania

presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne

(, ).

Zo skutkových zistení ústavného súdu vyplýva, že po podaní obžaloby

18. septembra 2014 bolo uznesením sp. zn. z 12. novembra 2014 okresným

súdom rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Proti uzneseniu z 12. novembra 2014

podal sťažovateľ priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní sťažnosť, o ktorej krajský súd

rozhodol uznesením z 10. decembra 2014 (doručené sťažovateľovi 29. decembra 2014).

Dôvody svojej sťažnosti sťažovateľ doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním

doručeným krajskému súdu 12. decembra 2014.

Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu čas, ktorý súdy zúčastnené

na rozhodovaní v tejto veci potrebovali na vydanie rozhodnutia, trvajúci 47 dní, nemožno

považovať za neprimeraný, a preto k porušeniu práva sťažovateľa na urýchlené rozhodovanie

o zákonnosti jeho väzby v uvedenom konaní nedošlo.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

pri jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015