Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 174/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Michalom Hargašom, advokátom, Sasinkova 9, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. z 11. októbra 2021 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. decembra 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 11. októbra 2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a prikázať krajskému súdu prepustiť ho bezodkladne z väzby na slobodu. Zároveň navrhuje priznať mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 14. októbra 2014 bola na sťažovateľa podaná obžaloba pre podozrenie zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa a čiastočne dokonaného a čiastočne spáchaného v štádiu prípravy podľa .

3. Sťažovateľ bol vzatý do tzv. opätovnej väzby podľa uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „“) č. k. z 3. októbra 2019 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. z 28. októbra 2019 s tým, že väzba mu začala plynúť 3. októbra 2019.

4. uznesením č. k. z 29. septembra 2021 (ďalej len „uznesenie okresného súdu z 29. septembra 2021“) rozhodol tak, že podľa v spojení s treťou vetou

prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu s tým, že jeho väzbu nahradil prijatím peňažnej záruky vo výške 50 000 eur, ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň podľa uložil sťažovateľovi primerané povinnosti a obmedzenia. Podľa nariadil u sťažovateľa kontrolu uložených povinností a obmedzení technickými prostriedkami podľa č. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Súčasne sťažovateľovi uložil povinnosť podrobiť sa kontrole technickým prostriedkom s tým, že v zmysle je povinný mať pri sebe zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby počas celého trvania kontroly technickými prostriedkami. neprijal písomný sľub sťažovateľa podľa .

5. Proti uzneseniu okresného súdu z 29. septembra 2021 podal sťažnosť prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým uznesením č. k. z 11. októbra 2021 tak, že podľa zrušil uznesenie okresného súdu z 29. septembra 2021 v celom rozsahu, podľa zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu a podľa a a nenahradil väzbu sťažovateľa jeho sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka a neprijal ani peňažnú záruku.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že k porušeniu jeho práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces došlo tým, že: a) v čase, keď sa proti nemu viedlo konanie ako proti ušlému, mu nebol v konaní vo veci samej ustanovený obhajca; b) došlo k jeho nezákonnému zadržaniu a „dovlečeniu“ do Rakúska, pričom existujú tri rôzne zatýkacie rozkazy, z ktorých niektoré boli vydané až po jeho zadržaní, a zároveň bol zatýkací rozkaz vydaný na iné meno; c) pri výsluchu v Rakúsku 24. augusta 2019 nemal možnosť mať obhajcu a nedisponoval ani potrebnými a preloženými dokladmi. Európsky zatýkací rozkaz z 8. júla 2019 bol rakúskym orgánom zaslaný až 26. augusta 2019; d) po príchode zo zahraničia nebol „nijakým spôsobom stotožnený“, neboli mu odobraté odtlačky prstov, cestoval iba s fotokópiou pasu a dosiaľ nebol „procesne oživený“.

7. Sťažovateľ argumentuje, že skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, sa mali stať ešte v roku 2010, vo väzbe je už tridsaťšesť mesiacov, pričom podľa jeho názoru neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho s predmetnými skutkami spájal.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, konkrétne základného práva na obhajobu ( ), ako aj porušenie jeho

práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením krajského súdu o väzbe a postupom tohto súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

9. Ústavný súd vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu pripomína a opakovane judikuje, že označené ustanovenie je z vecného hľadiska (ratione materiae) v trestných veciach aplikovateľné v zásade len na rozhodovanie vo veci samej (rozhodovanie o vine a treste, t. j. trestnom obvinení) a nevzťahuje sa v plnom rozsahu na rozhodovanie o väzbe, pre ktoré platí špeciálna, z hľadiska väčšiny procesných záruk poskytnutých osobe nachádzajúcej sa vo väzbe, prísnejšia právna úprava obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na osobnú slobodu a bezpečnosť (napr. m. m. , , , , ). Tento právny názor vychádza z rešpektovania rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v zmysle ktorej sa osobná sloboda chráni v zásade prostredníctvom čl. 5 dohovoru, a to najmä pokiaľ ide o zákonnosť väzby vrátane otázky, či k takémuto zbaveniu slobody došlo v súlade so zákonom upraveným postupom (čl. 5 ods. 1 dohovoru), pritom súčasťou záruk vyvoditeľných z čl. 5 dohovoru je aj ochrana práva jednotlivca na primeranú dĺžku väzby v zmysle požiadavky, aby väzba nebola predlžovaná nad primeranú lehotu a aby nedochádzalo v postupe príslušných orgánov počas trvania väzby k zbytočným prieťahom (čl. 5 ods. 3 dohovoru), ako aj ochrana práva jednotlivca domáhať sa periodického prieskumu zákonnosti väzby a žiadať o prepustenie na slobodu, o ktorom musí byť rozhodnuté urýchlene [(čl. 5 ods. 4 dohovoru); k uvedenému pozri napr. Khudoyorov v. Rusko, č. 6847/02, rozsudok ESĽP z 8. 11. 2005, body 124 –125, 172 – 174 a 193; Öcalan v. Turecko, č. 46221/99, rozsudok Veľkej komory ESĽP z 12. 5. 2005, body 83 – 84 a 103; Khudobin v. Rusko, č. 59696/00, rozsudok ESĽP z 26. 10. 2006, body 103 a 115]. Uvedené síce nevylučuje, aby v odôvodnených prípadoch bolo možné aplikovať aj také procesné garancie, ktoré svojou povahou sú podradené pod čl. 6 dohovoru, ich využitie však prichádza do úvahy iba primerane (mutatis mutandis) s prihliadnutím na osobitosti konania o pozbavení osobnej slobody (Trepashkin proti Rusku, č. 2, rozsudok, 16.12. 2010, č. 14248/05, § 148). O takéto okolnosti však v prejednávanej veci podľa názoru ústavného súdu nejde.

10. K namietanému porušeniu práva na obhajobu vyjadreného v ústavný súd už takisto opakovane judikoval, že tento článok sa zásadne nevzťahuje na konanie o väzbe (m. m. ). Pri väzobných konaniach vníma ústavný súd právo na obhajobu ako súčasť práva na osobnú slobodu podľa , príp. dohovoru a v prípade zistenia porušenia práva na obhajobu vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe pristúpi k vysloveniu jeho porušenia prostredníctvom alebo dohovoru, nie prostredníctvom sťažovateľom označeného (m. m. , , , ).

11. Ústavný súd, ktorý je viazaný návrhom na rozhodnutie ( ), konštatuje, že sťažovateľ, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, namieta porušenie základných práv podľa dohovoru a napadnutým uznesením krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o pokračovaní väzby, na ktoré sa ním označené články a dohovoru vecne nevzťahujú. Keďže neexistuje žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým uznesením krajského súdu a namietaným porušením označených článkov a dohovoru, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako zjavne neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2022

Miloš Maďar

predseda senátu