Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 428/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO 31575 951, zastúpenej

advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ JUDr. František Sedlačko, PhD. LL.M., advokát, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.

-298 z 22. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina,

IČO 31 575 951 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -298 z 22. marca 2019 (ďalej aj

„namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že 51 žalobcov,

vlastníkov bytov v bytovom dome na Vinohradskej 4 v Hlohovci (vrátane Bytového

družstva so sídlom v Trnave v pozícii vlastníka niekoľkých bytov), podalo žalobu

proti sťažovateľke, v ktorej sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

58,16 € s príslušenstvom z úverovej zmluvy, ktorá súvisela so správou bytového domu.

Žalobcovia boli zastúpení spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária,

s. r. o., Miletičova 23, Bratislava. K žalobe bolo priložené splnomocnenie z 10. júna 2016

pre uvedenú advokátsku kanceláriu, v ktorom sa uvádza, že vlastníci bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome súp. č. 1364 v Hlohovci zastúpení správcom Bytovým

družstvom so sídlom v Trnave (ďalej aj „správca“) udeľujú splnomocnenie advokátskej

kancelárii.

3. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. -81

z 30. januára 2018 vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho zástupcu, aby

predložili súdu originál splnomocnenia preukazujúceho oprávnenie advokátskej kancelárie

na zastupovanie žalobcov v konaní, podpísaného všetkými žalobcami, alebo preukázali súdu

inak oprávnenie Bytového družstva so sídlom v Trnave na udelenie splnomocnenia

advokátskej kancelárii na zastupovanie žalobcov v konaní. Právny zástupca žalobcov

podaním doručeným okresnému súdu 13. februára 2018 uviedol, že v konaní bolo

preukázané priame zákonné zastúpenie vlastníkov správcom podľa § 8b ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý koná

v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

4. Okresný súd uznesením č. k. -205 z 9. mája 2018 konanie v časti

týkajúcej sa žalobcov, vlastníkov bytov, ktorí mali byť zastúpení advokátskou kanceláriou

(okrem časti týkajúcej sa správcu v pozícii vlastníka niekoľkých bytov), zastavil a žalovanej

nepriznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej

inštancie podali odvolanie žalobcovia v celom rozsahu a žalovaný v rozsahu výroku

o náhrade trov konania.

5. Krajský súd napadnutým uznesením č. k. -298 z 22. marca 2019

uznesenie okresného súdu o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že správca mal oprávnenie udeliť splnomocnenie

advokátskej kancelárii v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože mu toto

právo vyplýva z v spojení s ako

súčasť výkonu správy, a preto mal advokát oprávnenie podať žalobu. Krajský súd zároveň

vyslovil, že povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude vec meritórne preskúmať,

zaoberať sa vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcami uplatnených nárokov.

6. Sťažovateľka v sťažnosti označené porušenie svojich práv napadnutým uznesením

odvolacieho súdu odôvodňuje tým, že „Odvolací súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, že

ako strana sporu vystupovali individualizovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov

v bytovom dome. V ich prípade bolo potrebné, aby všetky tieto subjekty udelili písomné

splnomocnenie advokátovi na podanie žaloby a zastupovanie v konaní. Pritom z § 92 ods. 1

vyplýva, že splnomocnenie udelí strana, a nie jej zákonný zástupca. Podľa

v spojení s koná zákonný zástupca za stranu len v rozsahu, v akom nemá

fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, teda v akom nemá spôsobilosť na

právne úkony. V tomto prípade ide o zastúpenie vlastníkov bytov, ktorí majú spôsobilosť na

právne úkony, ako aj spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Preto mali splnomocnenie

udeliť samostatne, k čomu však nedošlo.“.

7. Sťažovateľka svoju argumentáciu podporila aj judikatúrou všeobecných súdov

[uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 15. októbra 2009, uznesenia ďalších odvolacích súdov], v ktorých bol

žalobcom v súdnych sporoch priamo správca konajúci ako zákonný zástupca vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, nie vlastníci ako fyzické osoby. Sťažovateľka tiež naznačila,

že žaloba bola podaná v mene všetkých individuálnych vlastníkov, „zrejme práve kvôli

naznačenej výške potenciálnej náhrady trov konania. Ak by mali byť stranou sporu

individuálni vlastníci (ktorí sú ako žalobcovia označení v žalobe), mohli by sa nimi stať len

v takom prípade, ak by prejavili vlastnú vôľu so vstupom do konania. Ako súd prvej

inštancie správne uvádza, túto vôľu prejavil len správca. Napriek tomu sú stranou sporu aj

tí individuálni vlastníci (všetci), ktorí takúto vôľu neprejavili a na takýto prejav vôle nebol

podľa v spojení s oprávnený ani správca, ktorý mohol podať

žalobu iba ako samostatný žalobca, konajúci v mene vlastníkov (ako tzv. hromadného

subjektu). V danom prípade išlo o odstrániteľnú vadu a súd prvej inštancie sa ju snažil aj

odstrániť, čo však žalobcovia resp. ich právny zástupca nespravil.“.

8. Ďalším argumentom sťažovateľky bolo tvrdenie, že aj v prípade správnosti

argumentu, že „vlastníkov zastupoval správca ako zákonný zástupca, ktorý udelil

splnomocnenie, momentom prevodu vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru takéto

oprávnenie, odvodené iba od vlastníctva bytu zaniklo“. Uvádza pritom štyri prípady,

v ktorých sa vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru zmenilo.

9. Vzhľadom na uvedené považuje sťažovateľka napadnuté uznesenie krajského súdu

za arbitrárne a právne neudržateľné a vyjadrila presvedčenie, že samotné konanie malo byť

aktuálne voči žalovanému (sťažovateľke) právoplatne zastavené.

10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa SR

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.3.2019 č.k.

-298 porušené bolo.

II. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.3.2019 č.k. -298 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutým uznesením

krajského súdu č. k. -298 z 22. marca 2019, ktorým odvolací súd zrušil

uznesenie okresného súdu o zastavení konania a vrátil okresnému súdu vec na ďalšie

konanie, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Podľa presvedčenia sťažovateľky boli procesnoprávne normy krajským súdom aplikované

spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s , a preto je napadnuté rozhodnutie krajského súdu

arbitrárne a právne neudržateľné. Predmetom konania pred všeobecným súdom bolo

vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy vo výške 58,16 €.

17. Vzhľadom na hodnotu sporu pred všeobecnými súdmi ide o prípad posudzovaný

ako tzv. bagateľná vec, čo spravidla zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti z hľadiska doterajšej

judikatúry ústavného súdu (porovnaj najmä , ako aj ,

, , ). Ústavný súd už viackrát vyslovil

právny názor, podľa ktorého ak v upravuje,

že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých

je napadnuté právoplatné rozhodnutie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy, táto

skutočnosť predstavuje vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie

dovolania z dôvodu neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr.

alebo ), bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol

automaticky posunutý aj do roviny ústavného súdnictva (m. m. ).

Aj za novej právnej úpravy sa za tzv. bagateľnú vec pre dovolací prieskum považujú spory

vo veciach, kde napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy [ ].

Ústavný súd však zohľadnil aj aktuálnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva, v zmysle ktorej nie je právo na prístup k súdu absolútne a musí byť podrobené

obmedzeniam, tieto však nesmú obmedziť prístup jednotlivca takým spôsobom alebo

do takého rozsahu, že bude porušená podstata tohto práva (Kľačanová proti Slovenskej

republike, rozsudok z 27. 11. 2018, sťažnosť č. 8394/13, b. 23). Vzhľadom na uvedené

ústavný súd výnimočne poskytuje ochranu sťažovateľom aj v prípade, že hodnota sporu

v konaní pred všeobecnými súdmi bola bagateľná, a preto nemožno posúdenie námietok

sťažovateľky voči napadnutému uzneseniu a priori len z tohto dôvodu vylúčiť.

18. Ústavný súd zároveň pripomína, že spravidla nepripúšťa prieskum zrušujúcich

rozhodnutí odvolacích súdov a nezasahuje do prebiehajúceho, ešte neskončeného konania

pred všeobecnými súdmi (, ). Aj kasačné rozhodnutie

odvolacieho súdu je však spôsobilé citeľne zasiahnuť do základných práv účastníka konania

ústavnoprocesného charakteru, a teda môže byť predmetom ústavného prieskumu. O taký

prípad pôjde najmä vtedy, ak je rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté vadou

spočívajúcou v porušení ústavnoprocesných práv sťažovateľa, ktorý v ďalšom postupe

a rozhodovaní súdu prvej inštancie, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom

odvolacieho súdu, nebude mať možnosť svoje ústavnoprávne námietky uplatniť. Ochrana

poskytovaná zo strany ústavného súdu základným právam a slobodám fyzických

a právnických osôb by nebola ochranou účinnou, ak by sme možnosť zásahu zo strany

ústavného súdu v takýchto prípadoch vylúčili (m. m. , ).

19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského

súdu v rozsahu nevyhnutnom na predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti.

20. Ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k a dohovoru

už uviedol, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

21. Sťažovateľka sa v rámci svojej argumentácie v ústavnej sťažnosti stotožnila

so závermi okresného súdu, ktorý konanie iniciované žalobcami proti nej zastavil. Okresný

súd svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že keď sú ako strany sporu označení jednotliví

vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, bolo potrebné, aby títo udelili písomné

splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a ich zastupovanie v konaní.

Okresný súd nepovažoval splnomocnenie podpísané správcom bytového domu v mene

vlastníkov bytového domu, ktorým správca udelil plnú moc na zastupovanie v súdnom

konaní advokátskej kancelárii, za dostatočné. Súd prvej inštancie nepovažoval v konaní

za preukázané, že by správca bol v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov

bytov a nebytových priestorov. Správca je podľa okresného súdu oprávnený konať

za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom len pri správe domu,

pričom zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v troch

zákonom vymedzených prípadoch, medzi ktoré nepatrí prípad prebiehajúceho konania.

Podľa okresného súdu tak správca nebol v prejednávanej veci zákonným zástupcom

vlastníkov bytov. Z dôvodu nepreukázania oprávnenia advokátskej kancelárie podať

predmetnú žalobu za všetkých žalobcov, ale len za Bytové družstvo so sídlom v Trnave

(t. j. správcu bytového domu, ktorý bol tiež vlastníkom niekoľkých bytov), okresný súd

konanie v časti týkajúcej sa žalobcov – fyzických osôb, ktorí sú vlastníkmi jednotlivých

bytov v bytovom dome, zastavil.

22. Ako ústavný súd zistil z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu,

v súvislosti s dôvodmi zastavenia konania a odvolacích dôvodov žalobcov odvolací súd

skúmal najmä otázku oprávnenosti správcu udeliť plnomocenstvo splnomocnencovi

(advokátskej kancelárii) a otázku toho, či v danom prípade súdneho konania možno hovoriť

o spore súvisiacom so správou domu. Vo vzťahu k týmto otázkam odvolací súd

v napadnutom uznesení uviedol:

„Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia v 1. až 19. rade,

v 22. až 29. rade a v 31. až 51. rade sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom

dome súp. č. 1364 v Hlohovci. Bytové družstvo so sídlom v Trnave na Beethovenovej ul.

č. 26 je správcom uvedeného domu na základe Zmluvy o výkone správy č. 252 zo dňa

13.5.2008 uzavretej podľa ustanovení § 8a a nasl. zákona o vlastníctve bytov. V žalobe sú

ako žalobcovia uvedení aj žalobcovia v 1. až 19. rade, v 22. až 29. rade a v 31. až 51. rade

zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave na Beethovenovej ul. č. 26, všetci

zastúpení spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o. so sídlom

v Bratislave, Miletičova ul. č. 23. K žalobe je pripojené plnomocenstvo, z ktorého je zrejmé,

že žalobcovia v 1. až 51 rade ako vlastníci bytov a nebytových priestorov, zastúpení

správcom bytového domu udeľujú splnomocnenie splnomocnencovi UNITED LAWYERS,

advokátska kancelária s.r.o.. Z plnomocenstva vyplýva, že je udelené najmä na

zastupovanie žalobcov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp. č.

1364 v Hlohovci proti žalovanému Primá banka Slovensko a.s. v súdnom konaní pred

Okresným súdom Trnava v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia, aby podal návrh na

začatie konania a zastupoval splnomocniteľov v celom rozsahu práv a povinností podľa

príslušných právnych predpisov.

15. Podľa § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov správca je povinný vykonávať

správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich

účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným

vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie

platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru

v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz

výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto

zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu

so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

16. Z výslovnej dikcie prvej vety citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé

a nespochybniteľné, že správca domu je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Je preto potrebné ustáliť, či predmetná

žaloba bola súdu podaná v súvislosti so správou domu.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov správa domu je obstarávanie

služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí

domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.

18. Zo zmluvy o termínovanom úvere č. 06/067/09 uzavretej medzi vlastníkmi bytov

v bytovom dome súp. č. 1364 v Hlohovci a žalovaným dňa 22.12.2009 (pod obchodným

menom Dexia banka Slovensko,a.s.) vyplýva, že účelom úveru je obnova bytového domu.

19. Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že nakoľko sa žaloba týka nárokov

žalobcov vyplývajúcich z vyššie uvedeného úveru na obnovu domu, úkony správcu domu

v súvislosti s podaním žaloby sú konaním pri správe domu - a teda je oprávnený konať

za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pretože je správca podľa

§ 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov povinný vykonávať správu domu samostatne v mene

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet, jedná sa o priame

zastúpenie, kde zástupca (v tomto prípade správca domu) uskutočňuje právne úkony

(v tomto prípade dohodu o plnomocenstve) prejavujúc vlastnú vôľu (správca sám zvolil

advokátsku kanceláriu) v mene zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome) a na jeho účet (účinky zo zastúpenia vznikajú priamo zastúpeným vlastníkom bytov

a nebytových priestorov v dome). Odvolací súd teda uzatvára, že správca mal oprávnenie

udeliť plnomocenstvo v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov advokátskej

kancelárii na zastupovanie v súdnom spore, pretože toto oprávnenie správcovi vyplýva

priamo z citovaného ustanovenia § 8b ods. 1 v spojení s § 6 ods. 2 písm. a) zákona

o vlastníctve bytov ako súčasť výkonu správy domu. Advokátska kancelária - spoločnosť

UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o. ako splnomocnenec potom mala riadne

oprávnenie podať súdu žalobu za všetkých tam uvedených žalobcov.“

V závere napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej

inštancie v ďalšom konaní bude vec meritórne preskúmať, zaoberať sa vecnou aj právnou

správnosťou a dôvodnosťou žalobcami uplatnených nárokov.

23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno

hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m.

, ).

24. Ústavný súd konštatuje, že výklad právnej normy v konaní o odvolaní, konkrétne

, ktorý uskutočnil krajský súd, nejaví známky

arbitrárnosti alebo ústavnej neudržateľnosti, ktorá by bola spôsobilá porušiť základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu alebo právo na spravodlivé súdne konanie, a nemožno preto

hovoriť ani o zásahu do základných práv a slobôd sťažovateľky v mimoriadnom rozsahu,

ktorý by odôvodňoval potrebu ústavnoprávnej ochrany zo strany ústavného súdu

pri rozhodovaní o tzv. bagateľnej veci.

25. Podľa v znení platnom a účinnom

do 31. októbra 2018 (t. j. v čase udelenia splnomocnenia a podania žaloby, v čase

rozhodnutia okresného súdu) je správca povinný vykonávať správu domu samostatne

v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať

pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca

zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým

smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového

priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy

podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie

konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný

iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým

sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

26. Podľa v znení platnom a účinnom

do 31. októbra 2018 správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo

spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku,

údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,

priľahlého pozemku a príslušenstva.

27. Oprávnenie správcu na zastupovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov

vyplýva priamo z , prvej vety. Ako uviedol krajský súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia, ide o priame zákonné zastúpenie, pri ktorom správca

vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle, a to v mene a na účet

zastúpeného (vlastníkov bytov a nebytových priestorov), v dôsledku čoho pri priamom

zastúpení vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. V tomto prípade správca sám

udelil splnomocnenie advokátskej kancelárii na zastupovanie vlastníkov v mene vlastníkov

a na ich účet. Krajský súd tiež dospel k záveru, že predmet konania možno zahrnúť

pod správu domu, keďže účelom úverového vzťahu, z ktorého vznikla vymáhaná dlžná

suma, bola obnova bytového domu. Zo zákona vyplývajúca možnosť správcu bytového

domu zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súvislosti so správou domu

na súde znamená aj oprávnenie vykonávať aj všetky procesné práva v zmysle Civilného

sporového poriadku na úspešné hájenie záujmov vlastníkov. Záver odvolacieho súdu, že

správca bol oprávnený udeliť splnomocnenie advokátskej kancelárii na zastupovanie

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na zastupovanie v súdnom

spore, preto podľa ústavného súdu nejaví známky arbitrárnosti alebo svojvôle pri výklade

a aplikácii právneho predpisu, tak ako to naznačuje sťažovateľka. Tento záver krajského

súdu vyplýva z právnej úpravy platnej v relevantnom čase.

28. Z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. z 1. januára 2009,

na ktoré poukazuje v ústavnej sťažnosti aj samotná sťažovateľka, vyplýva, že zákon

č. prešiel viacerými podstatnými zmenami, ktoré sa týkajú oprávnenia

správcu bytového domu konať v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré

ústavný súd v stručnosti uvádza.

29. Až do účinnosti , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov (účinný od 1. júla 2004), mohol správca v zastúpení

vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto

právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy.

30. Počnúc 1. júlom 2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku

vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene na účet vlastníkov vymáhať

úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Ak teda začalo súdne konanie pred 1. júlom 2004,

v ktorom bol ako žalobca označený správca a súd žalobu zatiaľ z dôvodu nedostatku

aktívnej legitimácie nezamietol, od 1. júla 2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny

právnej úpravy. Počas účinnosti tejto právnej úpravy konal správca ako nepriamy zástupca

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správu bytového domu vykonával samostatne

na účet vlastníkov, no vo svojom mene.

31. Ďalšou podstatnou novelizáciou , ktorá súvisela

s oprávnením správcu konať pri správe domu v mene vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, bol , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov (účinný od 1. júla 2007). Od účinnosti tejto novely, ktorá sa vzťahuje

aj na prípad sťažovateľky, správca vystupoval ako priamy zástupca vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Z uvedeného vyplýva, že aj

zmluvy súvisiace s výkonom správy bytového domu na základe tohto zákonného

splnomocnenia uzatváral zástupca vlastníkov v mene vlastníkov a na ich účet. Plnenia

zo zmlúv neboli poskytované správcovi, ale samotným vlastníkom, zmluvu však

za všetkých vlastníkov fyzicky podpisoval správca. Touto novelou zároveň zákonodarca

do právnej úpravy výslovne zakotvil oprávnenie správcu konať pri správe domu

za vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde, a to práve v ustanovení § 8b ods. 1

Všeobecné súdy v tomto období akceptovali žaloby podané

správcom ako žalobcom, ktorý konal ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových

priestorov (rozhodnutia, na ktoré v ústavnej sťažnosti odkazuje aj sťažovateľka).

32. Tvrdeniu sťažovateľky v ústavnej sťažnosti, že ak sa žalobca bráni aplikáciou

, žalobu mal v mene a na účet vlastníkov bytov

a nebytových priestorov podať sám správca, nemožno prisvedčiť. Zastúpenie vlastníkov

bytov a nebytových priestorov pri správe domu správcom je totiž priamym zákonným

zastúpením sui generis. Nejde totiž o zákonné zastúpenie osôb, ktoré nemajú spôsobilosť

na právne úkony. Uvedené vyplýva aj z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

zo 6. júna 2016, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Uvedený záver, že správca je oprávnený

pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov

vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, však nevylučuje, že aj samotní vlastníci

bytov a nebytových priestorov nemôžu sami tieto úhrady vymáhať. Opačný záver by viedol

k príliš formalistickému postupu súdu a odopretiu práva na súdnu ochranu.“ Zákonná

úprava priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom aj v konaní

pred súdom teda neznamená, že by si svoje práva na súde nemohli hájiť aj samotní vlastníci

bytov a nebytových priestorov, tak ako tomu bolo aj v prípade sťažovateľky.

33. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že ďalšou novelou ,

, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli do zákona vložené nové ustanovenia § 9

ods. 7 a 8, v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov

bytov a nebytových priestorov na súde zákonodarca zmenil spôsob konania správcu

(aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že

správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že

po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov

bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich účet. Správca teda bude

sám účastníkom konania.

34. Ústavný súd preto konštatuje, že spôsob, akým krajský súd v napadnutom

uznesení aplikoval na vec príslušnú právnu úpravu, nejaví známky arbitrárnosti alebo

svojvôle. Uvedený výklad právnej úpravy krajským súdom je v ústavných limitoch,

zodpovedá relevantnej právnej úprave aj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Práve

opačný, príliš formalistický výklad právnej úpravy by mohol viesť k popretiu práva druhého

účastníka konania (vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) na súdnu ochranu,

čo sa však v tomto prípade nestalo.

35. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že v tomto

prípade nešlo o žiadny mimoriadny zásah do ústavných práv sťažovateľky, ktorý by

pri preskúmaní veci tzv. bagateľnej hodnoty odôvodnil potrebu poskytnúť ústavnoprávnu

ochranu zo strany ústavného súdu, a taktiež sa uvádza, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru v rámci

námietok sťažovateľky neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich

porušení.

36. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

37. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu