Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/180/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., spol. s r.o., so sídlom

v L., proti žalovanému M., s.r.o., so sídlom v B., o zaplatenie 2 148,94 € (64 739 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. marca 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13. marca

2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. apríla 2006 č.k. -114

konanie v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy

64 739 Sk za obdobie od 21. mája 2002 do 31. decembra 2004 zastavil, žalovaného zaviazal

v lehote troch dní zaplatiť žalobcovi 64 739 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5

promile denne od 1. januára 2005 do zaplatenia ako i 3 485 Sk trov konania. Rozhodol tak po

zistení, že žalobca na základe zmluvy o výkone správy z 2. januára 2001 uzavretou

s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu nachádzajúceho sa v L., P. č. X.,

vykonáva správu, zabezpečuje prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí a zariadení domu

a že žalovaný v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy neuhrádzal v období od 21. mája 2002

do 22. apríla 2004 predpísané platby na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a za

poskytovanie služieb spojených so správou domu a s užívaním bytu č. X., nachádzajúceho sa

v L., P. č. 2. Preto žalovaného zaviazal na zaplatenie vzniknutého nedoplatku vo výške

uplatnenej žalobou a s poukazom na v spojení s nar. vlády

č. aj na zaplatenie poplatku z omeškania za žalobcom nárokované obdobie od 1.

januára 2005. O náhrade trov konania rozhodol podľa ods. l

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. marca 2008 sp. zn. na

odvolanie žalovaného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti

tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný bol v období od

21. mája 2002 do 22. apríla 2004 vlastníkom bytu č. X. na VI. poschodí bytového domu

súpisného čísla X., nachádzajúceho sa v L., P. č. 2, ako i príslušného spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku parc. č. X. – zastavaná plocha

a nádvoria vo výmere X. m², ako i že za uvedené obdobie správcovi domu neuhrádzal platby

spojené s užívaním bytu a so zabezpečením prevádzky, údržby a opravy spoločných častí

a zariadení domu. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný ako vlastník

predmetného bytu bol povinný tieto platby za obdobie, pokiaľ bol vlastníkom bytu, uhrádzať.

Na rozdiel od prvostupňového súdu však bol toho názoru, že žalobca v čase podania

predmetnej žaloby (6. mája 2004) nemal aktívnu legitimáciu v konaní a mal za to, že

oprávnenými na vymáhanie nedoplatku boli iba vlastníci bytov a nebytových priestorov

daného bytového domu. Odvolací súd pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu v konaní

vychádzal z toho, že do 30. septembra 2007 správca mal oprávnenie konať pri správe domu za

vlastníkov bytov a nebytových priestorov iba v prípade, ak tieto práva boli na správcu

prevedené, ak bol správca zmluvou splnomocnený na takéto zastupovanie, čo sa v danom

prípade nestalo, nakoľko splnomocnenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov na

vymáhanie platieb spojených s užívaním bytu a so zabezpečením prevádzky, údržby a opravy

spoločných častí a zariadení domu nebolo správcovi zmluvou o výkone správy z 2. januára

2001 udelené. Z uvedeného dôvodu preto podľa zmenil vyhovujúcu časť

rozsudku súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

v spojení s ods. l

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Jeho prípustnosť

dôvodil ustanovením a dovolanie odôvodnil ustanovením

písm. c/ Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky jeho aktívnej legitimácie v konaní.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná

a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Žiadna z vád takejto povahy nebola v dovolaní namietaná a ani nevyšla

najavo v dovolacom konaní.

Dovolateľ tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolací súd právne posúdenie otázky aktívnej legitimácie žalobcu v konaní

odvolacím súdom nepovažuje za správne.

Pôvodná právna úprava o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, a to až do účinnosti novely uvedeného

Z.z. [účinný od 1. júla 2004 (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“)], neobsahovala právnu

úpravu, ktorá by bez ďalšieho umožňovala, aby správca vo svojom mene alebo v zastúpení

vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhal na súde prípadné nedoplatky na platbách

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Toto oprávnenie nemožno vyvodiť ani

z ustanovenia § 8 zákona o vlastníctve bytov (v znení platnom do 30. júna 2004), ktoré síce

umožňovalo v zmluve o výkone správy upraviť najmä vzájomné práva a povinnosti správcu

a vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv

domu (§ 8 ods. l písm. a), ako aj spôsob a oprávnenie hospodárenia s prostriedkami fondu

prevádzky, údržby a opráv (§ 8 ods. l písm. c), avšak právo na vymáhanie nedoplatkov

samotným správcom zákon neobsahoval. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že zákon

o vlastníctve bytov predpokladal predovšetkým vzájomnú zmluvnú úpravu vnútorných

vzťahov správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spôsob hospodárenia s účelovo

určenými prostriedkami (reálne existujúcimi) fondu prevádzky, údržby a opráv. Uvedená

právna úprava však nevylučovala možnosť dohodnúť aj práva správcu súvisiace s vymáhaním

nedoplatkov, čo možno vyvodiť predovšetkým z pojmu „najmä“ uvedeného v § 8 ods. 1, prvá

veta zákona o vlastníctve bytov. To teda znamená, že zákon o vlastníctve bytov (ani

Slovenskej republiky – čl. 2 ods. 3) nevylučoval, aby zmluvné strany v zmluve o výkone

správy nedohodli, že správca je oprávnený v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových

priestorov vykonávať aj hmotnoprávne úkony v rozsahu dohodnutom v zmluve o výkone

správy a k výkonu tomu zodpovedajúcich procesných práv, za ktoré treba považovať aj právo

konať v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde, a to vrátane podania

žaloby a výkonu všetkých procesných práv v súdnom konaní.

Vychádzajúce z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že až do účinnosti zákona

č. (účinný od 1. júla 2004) správca mohol v zastúpení vlastníkov bytov

a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo

zo zmluvy o výkone správy. Jednoznačnosť uvedeného záveru vyplýva aj z možnosti nechať

sa pri právnych úkonoch (hmotnoprávnych) zastúpiť ( a nasl. ).

Nepriamy zákaz zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v konaní na

súde (realizovať procesné práva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) obsahujú

ustanovenia a nasl. V tejto súvislosti však treba uviesť, že podanie žaloby na súde

má nielen procesné ale aj hmotnoprávne dôsledky, a preto podaniu žaloby správcom na

základe plnej moci (ktorá môže byť aj obsahom zmluvy o výkone správy), treba priznať

účinky. Spornou zostáva otázka, či správca (avšak len vtedy, ak je právnickou osobou) môže

v súdnom konaní vystupovať ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa

ustanovenia s výnimkou prípadov uvedených v ustanoveniach a

sa účastník konania môže v zásade dať v súdnom konaní zastúpiť len fyzickou osobou.

Dôsledná aplikácia uvedených ustanovení znamená, že

v konaní o právach účinne uplatnených podaním na súde správcom, konajúci súd má

povinnosť vydať rozhodnutie o nepripustení zastúpenia a súčasne poučiť účastníka konania

(vlastníka resp. vlastníkov bytov a nebytových priestorov), že na zastupovanie v konaní si

môže zvoliť len fyzickú osobu (okrem prípadov uvedených v a ). Iná je však

situácia, ak správca uplatňoval práva prislúchajúce vlastníkom bytov a nebytových priestorov

vo svojom mene, teda ak v prípadnej žalobe označil ako žalobcu seba ako správcu. V takom

prípade správca nebol aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby a súd musel takúto

žalobu bez ďalšieho zamietnuť, a to aj vtedy, ak by toto právo správca odvodzoval

z ustanovení zmluvy o výkone správy. Zmluvou o výkone správy nebolo totiž možné bez

hmotnoprávneho prejavu (napr. postúpenie pohľadávky) preniesť iba procesné právo (to je

výnimočne možné len v zákone stanovených prípadoch).

Uvedený postup súdu bol však možný len do účinnosti

Od 1. júla 2004 takémuto postupu bráni ustanovenie § 8b ods. 1, podľa ktorého správca je

povinný vykonávať správu majetku vlastníkov samostatne, vo svojom mene a na účet

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj ustanovenie § 8b ods. 2 písm. e/,

podľa ktorého pri správe majetku vlastníkov je správca povinný sledovať úhrady za plnenia

a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to v spojení s prechodným

ustanovením § 31 ods. 2, veta druhá uvedenej novely, ktoré ukladalo správcovi, ktorý

vykonával činnosť podľa doterajších predpisov, povinnosť zosúladiť svoju činnosť s týmto

zákonom (t.j. s ustanoveniami novely) najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti zákona.

Bez zreteľa na znenie zmluvy o výkone správy, správca mal teda povinnosť postupovať podľa

ustanovení zákona (v znení novely vykonanej ), teda postupovať

podľa citovaných ustanovení ,

Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že počnúc dňom 1. júla 2004 bol správca

oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom

mene, na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu

prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Pretože právna úprava účinná od 1. júla 2004 oprávnenie (a povinnosť) správcu

neviazala iba na práva, ktoré vzniknú v budúcnosti, toto oprávnenie sa týkalo aj práv

nadobudnutých vlastníkmi bytov a nebytových priestorov pred účinnosťou novely

uskutočnenej Ak teda začalo súdne konanie pred 1. júlom 2004,

v ktorom ako žalobca bol označený správca a súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie zatiaľ nezamietol, od 1. júla 2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny

právnej úpravy. Na týchto záveroch nemení nič ani právna úprava

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vykonaná , účinná od

1. júla 2007.

Vyššie uvedený výklad zodpovedá zmyslu výkonu správy bytov a nebytových

priestorov v zmysle ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov; prípadná nedôslednosť (nejednoznačnosť) právnej úpravy nemôže mať za

následok odňatie práv, resp. nemožnosť reálne sa ich domôcť len vzhľadom na závažné

procesné prekážky, na ktoré poukazuje dovolateľ v dovolaní, a ktorých odstránenie sledovala

práve novela uskutočnená

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho vyhovujúcej časti a zamietol žalobu len z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie,

rozhodol v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a závermi k nim

uvádzanými dovolacím súdom; jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. októbra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková