Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 56/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného obchodnou spoločnosťou

ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 24, Žilina, v mene ktorej koná advokát

Mgr. Martin Dikoš, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -645

z 24. októbra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva

podľa a 3 (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -645

z 24. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

žalovaného v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré bolo právoplatne ukončené rozsudkom

krajského súdu č. k. -597 z 30. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie

vo veci samej“). Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej Okresný súd Žilina

(ďalej len „okresný súd“) rozhodol o trovách konania uznesením č. k. -609

z 9. apríla 2018 (ďalej len „uznesenie o trovách konania“) tak, že žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a súčasne Slovenskej republike priznal proti

sťažovateľovi nárok na náhradu trov, ktoré počas konania hradila, tiež v rozsahu 100 %.

Proti uzneseniu okresného súdu o trovách konania podal sťažovateľ odvolanie,

o ktorom krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ho ako oneskorene podané

odmietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že «... súd zistil, že v dobe doručovania

už ktorému bolo Uznesenie OS doručené dňa 18.04.2018, nebol právnym

zástupcom Sťažovateľa, nakoľko už dňa 27.04.2017 bolo Okresnému súdu doručené

podanie Sťažovateľa, ktorým tento odvolal splnomocnenie udelené

na zastupovanie v Konaní. Za účinné teda Krajský súd považoval doručenie druhému

právnemu zástupcovi Sťažovateľa, , ktorému bolo Uznesenie doručené dňa

13.04.2018.

... podaním súčasne oznamuje súdu, že dňa 16.04.2018 mal

Sťažovateľovi zaslať výpoveď plnomocenstva. Ako prílohu uvedenej Žiadosti

predložil dokument označený ako „Vypovedanie plnomocenstva“ zo dňa

16.04.2018... v ktorom... o. i. tvrdí, že spolu s Výpoveďou zasiela Sťažovateľovi originál

Uznesenia OS...».

Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti tvrdí, že nedisponuje originálom uznesenia

okresného súdu o trovách konania a „Jediným vyhotovením Uznesenia OS, ktorým

Sťažovateľ disponuje, je jeho elektronická verzia (scan), ktorá bola Sťažovateľovi zaslaná

formou e-mailovej správy od dňa 18.04.2018.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa mu uznesenie o trovách konania bolo účinne doručené

18. apríla 2018, a preto je práve tento deň rozhodujúci pre začatie plynutia lehoty

na podanie odvolania. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že „...posledným dňom je

práve deň 03.05.2018, t. j. deň, v ktorý bolo Odvolanie skutočne podané.“.

5. Vo vzťahu k porušeniu označených práv sťažovateľ tvrdí, že „...postupom

Krajského súdu v Žiline, ktorý predchádzal vydaniu Uznesenia KS, mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, čím došlo k zásahu do jeho garantovaných práv. Týmto

postupom Sťažovateľ súčasne bez vlastného zavinenia stratil možnosť na preskúmanie

Uznesenia OS, ktoré jednoznačne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôsledku nezákonného odmietnutia Odvolania Sťažovateľa, na základe ktorého

Krajský súd v Žiline nijako nepreskúmal Uznesenie OS pre nesprávne právne posúdenie

veci vymedzené v Odvolaní Sťažovateľa, bolo Sťažovateľovi znemožnené uplatňovať svoje

právo na súdnu ochranu, čo v konečnom dôsledku viedlo k zásahu do jeho práva na súdnu

a inú právnu ochranu.“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „... základné právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a ods. 3 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Žiline zo dňa 24.10.2018, sp. zn.: -645, porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.10.2018, sp. zn.: –645

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd nesprávne

vyhodnotil časový okamih účinného doručenia uznesenia o trovách konania, a teda sa jeho

odvolaním meritórne nezaoberal, čím porušil už označené práva sťažovateľa.

15. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát je povinný pri výkone

advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.

Podľa § 22 ods. 4 zákona o advokácii odstúpením od zmluvy o poskytovaní právnych

služieb podľa odsekov 1 až 3 sa zmluva zrušuje okamihom, keď prejav vôle odstúpiť dôjde

klientovi.

Podľa § 22 ods. 5 zákona o advokácii advokát je povinný do 15 dní od doručenia

oznámenia klientovi o odstúpení od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej

veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient

oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

16. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď

splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu

oznámili.

17. Podľa ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť

tomu z nich, ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí

žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

18. Ústavný súd konštatuje, že z podanej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynuli

tieto časové súvislosti:

- uznesenie o trovách konania vydal okresný súd 9. apríla 2018,

- uznesenie o trovách konania bolo doručené 13. apríla 2018,

- uznesenie o trovách konania bolo doručené Advokátskej kancelárii

18. apríla 2018 (doručenie nie je možné považovať za účinné, pretože

odvolanie plnej moci udelenej Advokátskej kancelárii bolo okresnému

súdu doručené už 27. apríla 2017),

- okresnému súdu bolo doručené podanie zo 16. apríla 2018, ktorým

oznámil vypovedanie plnej moci vo vzťahu k sťažovateľovi k rovnakému dátumu,

- plná moc sťažovateľa pre spoločnosť ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o.,

z 15. marca 2018 bola predložená okresnému súdu 19. marca 2018.

Z uvedeného vyplýva, že v čase doručovania uznesenia o trovách konania

bol právnym zástupcom sťažovateľa aj spoločnosť ADVOKÁTI

Müller § Dikoš, s. r. o., ale sťažovateľ neurčil, ktorému právnemu zástupcovi má okresný

súd písomnosti doručovať.

19. Krajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „... v čase

doručovania/doručenia predmetného uznesenia zastupoval žalovaného

(vypovedanie plnomocenstva žalovanému zo strany tohto advokáta písomným podaním

zo dňa 16.4.2018 bolo okresnému súdu oznámené až toho istého dňa; ),

doručenie predmetného uznesenia vo vzťahu k žalovanému prostredníctvom tohto advokáta

dňa 13.4.2018 je účinné. Preto tento dátum bral krajský súd ako relevantný pri počítaní

začiatku plynutia lehoty na podanie odvolania vo vzťahu k žalovanému.“

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že

medzi obsahom základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie ( a dohovoru) a napadnutým uznesením krajského súdu

neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľom označených

práv. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nemožno považovať

za svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popierali účel a zmysel zákona.

21. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno

hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

22. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov

ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich

právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným

súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , )

a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

23. Tvrdenie sťažovateľa o porušení základného práva „na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu“ krajským súdom, ktoré v jeho mene formuloval

kvalifikovaný právny zástupca, považoval ústavný súd vzhľadom na absenciu právne

relevantného odôvodnenia iba za súčasť sťažnostnej argumentácie, ktorá sama osebe

nepredstavuje dôvod ústavného prieskumu.

24. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľom označených práv, dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019