Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 675/2018
PDF · 303.5 KB
No categories available
IV. ÚS 675/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o.,
Kopčianska 10, Bratislava, IČO 36842303, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom
Polakovičom, Hlavná 11, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb 10/2012 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb 10/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 10/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti DS service,
s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur
a štyridsaťdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mareka Polakoviča, Hlavná 11,
Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018
doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., Kopčianska 10,
Bratislava, IČO 36842303 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb 10/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 7. novembra
2011 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 7 950,38 €
s príslušenstvom. Okresný súd vydal 14. decembra 2011 platobný rozkaz, proti ktorému
podala protistrana 9. januára 2012 odpor, čím bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.
Vec bola prevedená do registra Cb a bola jej pridelená sp. zn. 21 Cb 10/2012.
3. Sťažovateľka uviedla, že „vo veci sa uskutočnili súdne pojednávania dňa
07.06.2012, 27.09.2012, 03.07.2014,16.09.2014, 04.11.2014, 25.11.2014, 22.01.2015,
14.04.2016 a 26.04.2016.
Keďže odo dňa 26.04.2016 súd nevykonal vo veci žiadny úkon, sťažovateľ podal dňa
16.04.2018 (po takmer 24 mesiacoch od posledného úkonu súdu) sťažnosť na postup súdu
podľa ust. § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dňa 21.05.2018 bola sťažovateľovi doručená odpoveď Okresného súdu Prešov
sp. zn. Spr 2254/2018 zo dňa 14.05.2018 na podanú sťažnosť, v ktorej sa uvádza, že dňa
02.05.2018, t.j. až po podaní sťažnosti na postup súdu, nariadil zákonný sudca v predmetnej
veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva.
Z uvedeného postupu Okresného súdu Prešov v tomto konaní je podľa názoru
sťažovateľa zrejmé, že Okresný súd Prešov v predmetnej právnej veci riadne nekonal, dĺžka
súdneho konania je neprimerane dlhá a sťažovateľovi tým bolo porušené jeho ústavné
právo na verejné prejednanie veci pred nezávislým súdom bez zbytočných prieťahov.
Predmetné súdne konanie trvá odo dňa 07.11.2011, t.j. už vyše 6 rokov, pričom po celú túto
dobu iba na súde prvej inštancie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Prieťahy v konaní
sú spôsobené len na strane Okresného súdu Prešov, pričom nejde o vec, ktorá vykazuje
právnu, či faktickú zložitosť. Súdu v konaní nebránila žiadna zákonná ani iná prekážka,
preto je nečinnosť súdu nutné posudzovať ako zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ vníma
dlhotrvajúcu právnu neistotu spôsobenú nečinnosťou súdu ako krivdu znemožňujúcu
a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie v jeho právnej veci.“.
4. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti DS Service, s. r. o. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 21 Cb/10/2012 porušené boli.
2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
21 Cb/10/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti DS Service, s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €
(slovom štyritisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti DS Service, s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia spolu
v sume 325,42 € (2 x 153,50 € – 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. písomné
podanie na súd + 2 x režijný paušál – 2 x 9,21 €, podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky
MSSR č. 655/2004 Z. z.), ktorú je Okresný súd Prešov povinný uhradiť na účet jej právneho
zástupcu advokáta JUDr. Mareka Polakoviča, so sídlom Hlavná 11, Prešov do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Procesný postup ústavného súdu,
vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky
5. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. Rvp 1461/2018 a bola
pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorá bola podľa Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019
členkou IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval v zložení Ľudmila Gajdošíková
(predsedníčka senátu), Ladislav Orosz a Miroslav Duriš. Ústavná sťažnosť sťažovateľky
bola predbežne prerokovaná a uznesením č. k. IV. ÚS 675/2018-10 zo 6. decembra 2018
bola prijatá na ďalšie konanie. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia
pôvodnej sudkyne spravodajkyne a ďalšieho člena senátu, pozn.) nebola ústavná sťažnosť
sťažovateľky v merite veci rozhodnutá pôvodným IV. senátom ústavného súdu. Plénum
ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých
funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných
do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná
vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),
Libor Duľa a Ladislav Duditš (sudca spravodajca).
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril
predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprO 1586/2018 z 15. novembra 2018.
Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. novembra 2018 po chronologickom opise
napadnutého konania uviedol, že okresný súd nekonal v období od 26. apríla 2016
do 2. mája 2018 a v súčasnej dobe je vykonávané znalecké dokazovanie.
7. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 5. septembra 2019, ktorým reagoval
na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedol, že „Okresný súd Prešov vo svojom
vyjadrení potvrdil, že v období od 26.04.2016 do 02.05.2018 v predmetnej veci vôbec
nekonal. Súd začal konať až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, a to nariadením
znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, pričom však znalecký posudok
nie je ani do dnešného dňa vyhotovený. Návrh na začatie súdneho konania bol podaný dňa
07.11.2011 a doposiaľ, t.j. takmer 8 rokov prebieha súdne konanie iba na súde prvej
inštancie, a to bez vydania meritórneho rozhodnutia. Celková dĺžka konania na súde prvej
inštancie je podľa názoru sťažovateľa neprimerane dlhá a sťažovateľovi tým bolo porušené
jeho ústavné právo na verejné prejednanie veci pred nezávislým súdom bez zbytočných
prieťahov. Sťažovateľ vníma dlhotrvajúcu právnu neistotu spôsobenú nečinnosťou súdu ako
krivdu znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie v jeho právnej veci.“.
8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania
začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia
práv uvedených v bode 1.
III.
Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní
10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.
21 Cb 10/2012, ktorý bol vyžiadaný ústavným súdom, zistil tento priebeh napadnutého
konania okresného súdu:
- 7. novembra 2011 bol sťažovateľkou okresnému súdu doručený návrh na vydanie
platobného rozkazu;
- 14. decembra 2011 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz sp. zn.
- 9. januára 2012 bol okresnému súdu doručený protistranou odpor proti platobnému
rozkazu;
- 17. januára 2012 okresný súd zaslal odpor sťažovateľke spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k odporu s tým, že odpor bol oprávneným subjektom včas podaný;
- 30. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu
spolu s návrhom na vykonanie dôkazov;
- 6. marca 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vykonanie
dôkazov;
- 10. apríla 2012 bol nariadený termín pojednávania na 7. jún 2012;
- 7. júna 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej (vypočutí boli štatutárny
zástupca sťažovateľky, žalovaný aj svedkovia);
- 27. septembra 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej, na ktorom bol vypočutý
svedok a ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty na doplnenie
dokazovania;
- 10. októbra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na vykonanie dôkazov
zo strany sťažovateľky;
- 15. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;
- 5. februára 2013 bola zo strany okresného súdu doručovaná protistrane
aj Daňovému úradu Prešov žiadosť o predloženie dokladov;
- 13. februára 2013 bolo okresnému súdu zo strany žalovaného doručené predloženie
požadovaných dokladov;
- 22. februára 2013 boli okresnému súdu doručené požadované listinné dôkazy
zo strany Daňového úradu Prešov;
- 6. júna 2013 boli okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky, že netrvá
na vykonaní dôkazu (pribratie znalca z odboru písmoznalectva), a žiadosť o nariadenie
termínu pojednávania;
- 5. mája 2014 bol nariadený termín pojednávania na 3. júl 2014;
- 10. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k účtovným
dokladom žalovaného;
- 3. júla 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely
doplnenia dokazovania na 16. september 2014;
- 18. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;
- 16. septembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. november 2014;
- 4. novembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
svedkyňa a ktoré bolo odročené na 25. november 2014 na účely vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej;
- 25. novembra 2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie
o pokračovaní v konaní a zároveň bolo pojednávanie odročené na 16. december 2014;
- 16. decembra 2014 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo v dôsledku omylu
pri predvolávaní svedka odročené na 22. január 2015;
- 22. januára 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok
a ktoré bolo odročené na neurčito na účely zváženia vykonania znaleckého dokazovania
znalcom z odboru písmoznalectva;
- 29. januára 2016 bol nariadený termín pojednávania na 14. apríl 2016;
- 11. marca 2016 bol uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 10/2012-132 ustanovený
súdny znalec z odboru písmoznalectva;
- 14. apríla 2016 bolo odročené pojednávanie na 26. apríl 2016 z dôvodu
ospravedlnenia súdneho znalca;
- 26. apríla 2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý súdny znalec
a ktoré bolo odročené na neurčito na účely zváženia znaleckého dokazovania;
- 2. mája 2018 bolo uznesením okresného súdu č. k. 21 Cb 10/2012-142 nariadené
znalecké dokazovanie;
- 15. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdneho znalca;
- 20. novembra 2018 bol okresným súdom vyzvaný súdny znalec na vyjadrenie,
v akom štádiu je vypracovanie znaleckého posudku;
- 23. novembra 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdneho znalca;
- 13. mája 2019 bol nariadený termín pojednávania na 14. november 2019;
- 14. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd prerušil
pojednávanie na ten účel, aby žalovaný mohol dodatočne zaplatiť preddavok na znalecké
dokazovanie. Žalovaný zaplatil sumu 600 € ako preddavok na znalecké dokazovanie.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
16. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný
postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného
súdu vyplývala do 30. júna 2016 z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti
so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,
ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom
súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny
poriadok. V čl. 17 základných princípov CSP je normatívne upravený princíp zásady
hospodárnosti konania tak, že ukladá súdu postupovať v konaní takým spôsobom, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04,
I. ÚS 398/2016) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého
kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že predmet napadnutého konania tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť
rozhodovacej činnosti súdov a nie je právne zložitý. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci
(v danom prípade súvisiacu s potrebou vykonať znalecké dokazovanie), nemožno podľa
názoru ústavného súdu hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť
doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu, po ktorom tento súd stále neprijal
rozhodnutie vo veci samej. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť tejto veci.
19. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v napadnutom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu nevyplýva, že celková dĺžka
napadnutého konania okresného súdu bola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľky.
Sťažovateľka je v konaní aktívna, keďže podala viaceré vyjadrenia vo veci samej a tiež sa
zúčastnila všetkých nariadených pojednávaní (osobne alebo prostredníctvom právneho
zástupcu). V napadnutom konaní zároveň žiadala okresný súd, aby vo veci nariadil nový
termín pojednávania (podaním zo 6. júna 2013), a tiež podala sťažnosť predsedovi
okresného súdu na zbytočné prieťahy. Zároveň predseda okresného súdu vo svojom
vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľky, ktoré by malo za následok predĺženie
napadnutého konania.
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,
ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna
zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
22. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v napadnutom konaní okresný súd
spočiatku postupoval plynulo. Okolnosťou, ktorá neskôr narušila plynulosť konania, bola
nečinnosť okresného súdu, ktorý nevykonal úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej
bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a to období od 22. februára 2013, keď
boli okresnému súdu doručené požadované listinné dôkazy zo strany daňového úradu,
do 5. mája 2014, keď sa vo veci nariadilo pojednávanie (14,5 mesiaca). Ďalšia nečinnosť
okresného súdu trvala od 22. januára 2015, keď sa vo veci konalo pojednávanie,
do 29. januára 2016, keď bol nariadený termín pojednávania (12 mesiacov). Okresný súd
bol opätovne nečinný aj v období od 26. apríla 2016, keď sa vo veci konalo pojednávanie,
do 2. mája 2018, keď okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie (24 mesiacov).
23. Ústavný súd uvádza, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo
aj neefektívnym postupom okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu sa napadnuté
konanie vyznačuje nehospodárnosťou. Okresný súd uskutočnil vo veci už 7 pojednávaní
(7. júna 2012, 27. septembra 2012, 3. júla 2014, 16. septembra 2014, 4. novembra 2014,
22. januára 2015 a 26. apríla 2016), na ktorých bolo vykonávané dokazovanie, týmto
postupom však dosiaľ nedospel k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. novembra 2014, malo byť vyhlásené
rozhodnutie vo veci samej, ale namiesto toho bolo rozhodnuté o pokračovaní dokazovania
(bez zmeny dôkaznej situácie vyplývajúcej zo spisu) napriek tomu, že na predchádzajúcom
pojednávaní bolo okresným súdom vyhlásené dokazovanie za skončené. Pojednávanie,
ktoré sa konalo 16. decembra 2014, bolo odročené z dôvodu predvolania nesprávneho
svedka. Z uvedeného vyplýva, že tieto pojednávania boli odročené z dôvodov na strane
okresného súdu, čo platí aj v prípade pojednávania, ktoré sa konalo 14. novembra 2019
(pozri bližšie bod 29).
24. Ústavný súd považuje za neefektívny aj postup okresného súdu pred nariadením
znaleckého dokazovania a pri jeho vykonávaní, ktoré doteraz neprispelo k rozhodnutiu
vo veci samej.
25. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30. júna
2018 (v čase nariadenia znaleckého dokazovania) zadávateľ je oprávnený pred vykonaním
úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať
uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon
znaleckej činnosti v požadovanej lehote.
26. Podobnú úpravu obsahuje § 51a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení v platnom
v čase nariadenia znaleckého dokazovania. Podľa neho pred ustanovením znalca je potrebné
zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah
znaleckého dokazovania a zistiť predpokladanú výšku znalečného. Ak je to možné, vyberie
sa od účastníkov vždy primeraný preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec
zložitú, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných
úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné
z hľadiska posudzovania veci. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať
hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky.
27. Citované ustanovenia upravujú postup, ktorého zmyslom je predísť rozporom,
ktoré môžu vzniknúť medzi zadávateľom a súdnym znalcom (napr. čo sa týka dĺžky času
potrebného na vykonanie znaleckého úkonu, výšky odmeny). Jeho obsahom by mala byť
najmä konzultácia formulácie otázok korešpondujúcich so sledovaným cieľom dokazovania,
zisťovanie rozsahu znaleckého skúmania a od toho sa odvíjajúcej výšky odmeny znalca,
preddavku na odmenu, času potrebného na vypracovanie znaleckého úkonu, zistenie,
či predmet znaleckého skúmania spadá pod odbornosť znalca alebo či nie je vhodnejšie
pribrať iného súdneho znalca, pretože oslovený súdny znalec bol ustanovený aj v ďalších
konaniach, a teda je vyťažený.
28. Okresný súd nepostupoval dôsledne podľa citovaných ustanovení
pred ustanovením znalca. Okresný súd uznesením z 2. mája 2018 ustanovil znalca z odboru
písmoznalectva a určil mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku v trvaní 3 mesiacov
od prevzatia súdneho spisu okresného súdu. Podaním z 15. mája 2018 súdny znalec oznámil
okresnému súdu, že v stanovenej lehote nemohol vypracovať znalecký posudok
z pracovných dôvodov (v tom čase súdny znalec evidoval 21 uznesení o nariadení
znaleckého dokazovania). Zároveň oznámil okresnému súdu, že vypracovanie znaleckého
posudku v napadnutom konaní je reálne v mesiaci október 2018, a preto nechal na zváženie
okresného súdu ustanovenie iného znalca v napadnutom konaní. Na záver súdny znalec
požiadal okresný súd o odpoveď, ak je predpokladaný termín vypracovania znaleckého
posudku vyhovujúci. Okresný súd na oznámenie znalca nereagoval. Podaním
z 20. novembra 2018 vyzval okresný súd znalca na oznámenie, v akom štádiu je
vypracovanie znaleckého posudku. Súdny znalec v podaní z 23. novembra 2018 uviedol,
že po tom, ako sa okresný súd nevyjadril k jeho oznámeniu z 15. mája 2018 týkajúcemu sa
reálneho termínu vypracovania znaleckého posudku, považoval jeho vypracovanie
za neaktuálne. Z toho vyplýva, že okresný súd nekomunikoval so znalcom pred jeho
ustanovením, čím došlo k narušeniu plynulosti konania.
29. Ďalší neefektívny postup zistil ústavný súd v súvislosti so zložením preddavku
na znalecké dokazovanie. Okresný súd disponoval od 23. novembra 2018 informáciou
o tom, že protistrana nezložila preddavok na znalecké dokazovanie a že posudok nebol
vypracovaný. Napriek tomu nevyzval protistranu na splnenie tejto povinnosti, ale až
na pojednávaní konanom 14. novembra 2019 bolo žalovanému umožnené dodatočne
zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie a následne odročil toto pojednávanie
na neurčito na účely vypracovania znaleckého posudku.
Efektívnejšou činnosťou sa teda okresný súd mohol vyhnúť extrémne dlhému
obdobiu neistoty (18 mesiacov od nariadenia znaleckého dokazovania), či a kedy bude
vypracovaný znalecký posudok.
30. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04,
IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).
31. Ústavný súd poznamenáva, že doterajšie trvanie napadnutého konania (viac ako 8
rokov) bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia je už samo osebe celkom zjavne
neprimerané. Okresný súd teda nezvolil procesný postup v súdnom konaní smerujúci
k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Je zrejmé,
že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná,
šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-
výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.
VI.
Záver
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
32. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,
že nečinnosťou okresného súdu (viac ako 50 mesiacov) a jeho neefektívnym správaním
(majúcim za následok vlečúce sa dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania) došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
33. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou, vo veci konal.
34. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného
súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal
bez zbytočných prieťahov.
K bodu 3 výrokovej časti nálezu
35. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,
komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané
finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia
sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie
v sume 4 000 € z dôvodu, že „neprimeraná dĺžka napadnutého konania sťažuje
vymožiteľnosť jeho práv ako žalobcu voči žalovanému a tento pretrvávajúci stav právnej
neistoty, v ktorom sa nachádza z dôvodu zbytočných prieťahov ako strana konania nemá
možnosť ovplyvniť, čo v nej vyvoláva pocit bezmocnosti pri uplatňovaní práv.“.
38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). V tomto prípade podľa názoru ústavného
súdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný
súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
39. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej
strane najmä zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a na druhej
strane aj povahu práv sťažovateľky a rozsah, v akom boli porušené, ale aj predmet konania
a jeho význam pre sťažovateľku. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií
dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam
posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.
40. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka
žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €,
a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.
K bodu 4 výrokovej časti nálezu
41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky,
ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok 2017, ktorá bola vo výške 921 €) a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov
(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100
výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).
Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným
súdom v celkovej sume 325,42 €, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2018,
t. j. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)
vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], spolu
s paušálnou náhradou (dvakrát) hotových výdavkov v roku 2018.
Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za podanie
z 5. septembra 2019 (vyjadrenie sa k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti
sťažovateľky). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca
sťažovateľky v tomto podaní zopakoval skutočnosti, ktoré už uviedol v ústavnej sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľky zároveň v tomto podaní reagoval na vyjadrenie predsedu
okresného súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie
ústavného súdu vo veci samej.
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto nálezu.
43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
VII.
44. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Miroslav Duriš predseda senátu