Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 675/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o.,

Kopčianska 10, Bratislava, IČO 36842303, zastúpenej advokátom JUDr. Marekom

Polakovičom, Hlavná 11, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti DS service,

s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur

a štyridsaťdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Mareka Polakoviča, Hlavná 11,

Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2018

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti DS service, s. r. o., Kopčianska 10,

Bratislava, IČO 36842303 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 7. novembra

2011 okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 7 950,38 €

s príslušenstvom. Okresný súd vydal 14. decembra 2011 platobný rozkaz, proti ktorému

podala protistrana 9. januára 2012 odpor, čím bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

Vec bola prevedená do registra Cb a bola jej pridelená sp. zn. .

3. Sťažovateľka uviedla, že „vo veci sa uskutočnili súdne pojednávania dňa

07.06.2012, 27.09.2012, 03.07.2014,16.09.2014, 04.11.2014, 25.11.2014, 22.01.2015,

14.04.2016 a 26.04.2016.

Keďže odo dňa 26.04.2016 súd nevykonal vo veci žiadny úkon, sťažovateľ podal dňa

16.04.2018 (po takmer 24 mesiacoch od posledného úkonu súdu) sťažnosť na postup súdu

podľa ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dňa 21.05.2018 bola sťažovateľovi doručená odpoveď Okresného súdu Prešov

sp. zn. Spr 2254/2018 zo dňa 14.05.2018 na podanú sťažnosť, v ktorej sa uvádza, že dňa

02.05.2018, t.j. až po podaní sťažnosti na postup súdu, nariadil zákonný sudca v predmetnej

veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva.

Z uvedeného postupu Okresného súdu Prešov v tomto konaní je podľa názoru

sťažovateľa zrejmé, že Okresný súd Prešov v predmetnej právnej veci riadne nekonal, dĺžka

súdneho konania je neprimerane dlhá a sťažovateľovi tým bolo porušené jeho ústavné

právo na verejné prejednanie veci pred nezávislým súdom bez zbytočných prieťahov.

Predmetné súdne konanie trvá odo dňa 07.11.2011, t.j. už vyše 6 rokov, pričom po celú túto

dobu iba na súde prvej inštancie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Prieťahy v konaní

sú spôsobené len na strane Okresného súdu Prešov, pričom nejde o vec, ktorá vykazuje

právnu, či faktickú zložitosť. Súdu v konaní nebránila žiadna zákonná ani iná prekážka,

preto je nečinnosť súdu nutné posudzovať ako zbytočné prieťahy v konaní. Sťažovateľ vníma

dlhotrvajúcu právnu neistotu spôsobenú nečinnosťou súdu ako krivdu znemožňujúcu

a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie v jeho právnej veci.“.

4. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti DS Service, s. r. o. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

2. Okresnému súdu Prešov prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti DS Service, s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- €

(slovom štyritisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti DS Service, s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia spolu

v sume 325,42 € (2 x 153,50 € – 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. písomné

podanie na súd + 2 x režijný paušál – 2 x 9,21 €, podľa § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 vyhlášky

MSSR č. ), ktorú je Okresný súd Prešov povinný uhradiť na účet jej právneho

zástupcu advokáta JUDr. Mareka Polakoviča, so sídlom Hlavná 11, Prešov do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Procesný postup ústavného súdu,

vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika sťažovateľky

5. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a bola

pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorá bola podľa Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019

členkou IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracoval v zložení Ľudmila Gajdošíková

(predsedníčka senátu), Ladislav Orosz a Miroslav Duriš. Ústavná sťažnosť sťažovateľky

bola predbežne prerokovaná a uznesením č. k. -10 zo 6. decembra 2018

bola prijatá na ďalšie konanie. Do 16. februára 2019 (deň uplynutia funkčného obdobia

pôvodnej sudkyne spravodajkyne a ďalšieho člena senátu, pozn.) nebola ústavná sťažnosť

sťažovateľky v merite veci rozhodnutá pôvodným IV. senátom ústavného súdu. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli nevybavené veci sudcov, ktorých

funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019, prerozdelené medzi sudcov menovaných

do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným výberom pomocou technických

a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná

vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),

Libor Duľa a Ladislav Duditš (sudca spravodajca).

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k priebehu napadnutého konania vyjadril

predseda okresného súdu podaním sp. zn. z 15. novembra 2018.

Vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. novembra 2018 po chronologickom opise

napadnutého konania uviedol, že okresný súd nekonal v období od 26. apríla 2016

do 2. mája 2018 a v súčasnej dobe je vykonávané znalecké dokazovanie.

7. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 5. septembra 2019, ktorým reagoval

na vyjadrenie predsedu okresného súdu, uviedol, že „Okresný súd Prešov vo svojom

vyjadrení potvrdil, že v období od 26.04.2016 do 02.05.2018 v predmetnej veci vôbec

nekonal. Súd začal konať až po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní, a to nariadením

znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectva, pričom však znalecký posudok

nie je ani do dnešného dňa vyhotovený. Návrh na začatie súdneho konania bol podaný dňa

07.11.2011 a doposiaľ, t.j. takmer 8 rokov prebieha súdne konanie iba na súde prvej

inštancie, a to bez vydania meritórneho rozhodnutia. Celková dĺžka konania na súde prvej

inštancie je podľa názoru sťažovateľa neprimerane dlhá a sťažovateľovi tým bolo porušené

jeho ústavné právo na verejné prejednanie veci pred nezávislým súdom bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľ vníma dlhotrvajúcu právnu neistotu spôsobenú nečinnosťou súdu ako

krivdu znemožňujúcu a odďaľujúcu spravodlivé rozhodnutie v jeho právnej veci.“.

8. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.

, ktorý bol vyžiadaný ústavným súdom, zistil tento priebeh napadnutého

konania okresného súdu:

- 7. novembra 2011 bol sťažovateľkou okresnému súdu doručený návrh na vydanie

platobného rozkazu;

- 14. decembra 2011 bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz sp. zn.

;

- 9. januára 2012 bol okresnému súdu doručený protistranou odpor proti platobnému

rozkazu;

- 17. januára 2012 okresný súd zaslal odpor sťažovateľke spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k odporu s tým, že odpor bol oprávneným subjektom včas podaný;

- 30. januára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odporu

spolu s návrhom na vykonanie dôkazov;

- 6. marca 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na vykonanie

dôkazov;

- 10. apríla 2012 bol nariadený termín pojednávania na 7. jún 2012;

- 7. júna 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej (vypočutí boli štatutárny

zástupca sťažovateľky, žalovaný aj svedkovia);

- 27. septembra 2012 sa konalo pojednávanie vo veci samej, na ktorom bol vypočutý

svedok a ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu poskytnutia lehoty na doplnenie

dokazovania;

- 10. októbra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh na vykonanie dôkazov

zo strany sťažovateľky;

- 15. októbra 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;

- 5. februára 2013 bola zo strany okresného súdu doručovaná protistrane

aj Daňovému úradu Prešov žiadosť o predloženie dokladov;

- 13. februára 2013 bolo okresnému súdu zo strany žalovaného doručené predloženie

požadovaných dokladov;

- 22. februára 2013 boli okresnému súdu doručené požadované listinné dôkazy

zo strany Daňového úradu Prešov;

- 6. júna 2013 boli okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľky, že netrvá

na vykonaní dôkazu (pribratie znalca z odboru písmoznalectva), a žiadosť o nariadenie

termínu pojednávania;

- 5. mája 2014 bol nariadený termín pojednávania na 3. júl 2014;

- 10. júna 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k účtovným

dokladom žalovaného;

- 3. júla 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

doplnenia dokazovania na 16. september 2014;

- 18. augusta 2014 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného;

- 16. septembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. november 2014;

- 4. novembra 2014 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

svedkyňa a ktoré bolo odročené na 25. november 2014 na účely vyhlásenia rozhodnutia

vo veci samej;

- 25. novembra 2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie

o pokračovaní v konaní a zároveň bolo pojednávanie odročené na 16. december 2014;

- 16. decembra 2014 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo v dôsledku omylu

pri predvolávaní svedka odročené na 22. január 2015;

- 22. januára 2015 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý svedok

a ktoré bolo odročené na neurčito na účely zváženia vykonania znaleckého dokazovania

znalcom z odboru písmoznalectva;

- 29. januára 2016 bol nariadený termín pojednávania na 14. apríl 2016;

- 11. marca 2016 bol uznesením okresného súdu č. k. -132 ustanovený

súdny znalec z odboru písmoznalectva;

- 14. apríla 2016 bolo odročené pojednávanie na 26. apríl 2016 z dôvodu

ospravedlnenia súdneho znalca;

- 26. apríla 2016 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý súdny znalec

a ktoré bolo odročené na neurčito na účely zváženia znaleckého dokazovania;

- 2. mája 2018 bolo uznesením okresného súdu č. k. -142 nariadené

znalecké dokazovanie;

- 15. mája 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdneho znalca;

- 20. novembra 2018 bol okresným súdom vyzvaný súdny znalec na vyjadrenie,

v akom štádiu je vypracovanie znaleckého posudku;

- 23. novembra 2018 bolo okresnému súdu doručené oznámenie súdneho znalca;

- 13. mája 2019 bol nariadený termín pojednávania na 14. november 2019;

- 14. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom okresný súd prerušil

pojednávanie na ten účel, aby žalovaný mohol dodatočne zaplatiť preddavok na znalecké

dokazovanie. Žalovaný zaplatil sumu 600 € ako preddavok na znalecké dokazovanie.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely vykonania znaleckého dokazovania.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

16. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť okresného

súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny

poriadok. V základných princípov je normatívne upravený princíp zásady

hospodárnosti konania tak, že ukladá súdu postupovať v konaní takým spôsobom, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého

kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmet napadnutého konania tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť

rozhodovacej činnosti súdov a nie je právne zložitý. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci

(v danom prípade súvisiacu s potrebou vykonať znalecké dokazovanie), nemožno podľa

názoru ústavného súdu hovoriť o takej zložitosti veci, ktorou by bolo možné odôvodniť

doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu, po ktorom tento súd stále neprijal

rozhodnutie vo veci samej. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť tejto veci.

19. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v napadnutom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

20. Z obsahu vyžiadaného spisu okresného súdu nevyplýva, že celková dĺžka

napadnutého konania okresného súdu bola negatívne ovplyvnená správaním sťažovateľky.

Sťažovateľka je v konaní aktívna, keďže podala viaceré vyjadrenia vo veci samej a tiež sa

zúčastnila všetkých nariadených pojednávaní (osobne alebo prostredníctvom právneho

zástupcu). V napadnutom konaní zároveň žiadala okresný súd, aby vo veci nariadil nový

termín pojednávania (podaním zo 6. júna 2013), a tiež podala sťažnosť predsedovi

okresného súdu na zbytočné prieťahy. Zároveň predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľky, ktoré by malo za následok predĺženie

napadnutého konania.

21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ).

22. Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že v napadnutom konaní okresný súd

spočiatku postupoval plynulo. Okolnosťou, ktorá neskôr narušila plynulosť konania, bola

nečinnosť okresného súdu, ktorý nevykonal úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej

bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka, a to období od 22. februára 2013, keď

boli okresnému súdu doručené požadované listinné dôkazy zo strany daňového úradu,

do 5. mája 2014, keď sa vo veci nariadilo pojednávanie (14,5 mesiaca). Ďalšia nečinnosť

okresného súdu trvala od 22. januára 2015, keď sa vo veci konalo pojednávanie,

do 29. januára 2016, keď bol nariadený termín pojednávania (12 mesiacov). Okresný súd

bol opätovne nečinný aj v období od 26. apríla 2016, keď sa vo veci konalo pojednávanie,

do 2. mája 2018, keď okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie (24 mesiacov).

23. Ústavný súd uvádza, že k zbytočným prieťahom v napadnutom konaní došlo

aj neefektívnym postupom okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu sa napadnuté

konanie vyznačuje nehospodárnosťou. Okresný súd uskutočnil vo veci už 7 pojednávaní

(7. júna 2012, 27. septembra 2012, 3. júla 2014, 16. septembra 2014, 4. novembra 2014,

22. januára 2015 a 26. apríla 2016), na ktorých bolo vykonávané dokazovanie, týmto

postupom však dosiaľ nedospel k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo 25. novembra 2014, malo byť vyhlásené

rozhodnutie vo veci samej, ale namiesto toho bolo rozhodnuté o pokračovaní dokazovania

(bez zmeny dôkaznej situácie vyplývajúcej zo spisu) napriek tomu, že na predchádzajúcom

pojednávaní bolo okresným súdom vyhlásené dokazovanie za skončené. Pojednávanie,

ktoré sa konalo 16. decembra 2014, bolo odročené z dôvodu predvolania nesprávneho

svedka. Z uvedeného vyplýva, že tieto pojednávania boli odročené z dôvodov na strane

okresného súdu, čo platí aj v prípade pojednávania, ktoré sa konalo 14. novembra 2019

(pozri bližšie bod 29).

24. Ústavný súd považuje za neefektívny aj postup okresného súdu pred nariadením

znaleckého dokazovania a pri jeho vykonávaní, ktoré doteraz neprispelo k rozhodnutiu

vo veci samej.

25. Podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 30. júna

2018 (v čase nariadenia znaleckého dokazovania) zadávateľ je oprávnený pred vykonaním

úkonu znaleckej činnosti prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať

uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon

znaleckej činnosti v požadovanej lehote.

26. Podobnú úpravu obsahuje § 51a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení v platnom

v čase nariadenia znaleckého dokazovania. Podľa neho pred ustanovením znalca je potrebné

zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah

znaleckého dokazovania a zistiť predpokladanú výšku znalečného. Ak je to možné, vyberie

sa od účastníkov vždy primeraný preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec

zložitú, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných

úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné

z hľadiska posudzovania veci. Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať

hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky.

27. Citované ustanovenia upravujú postup, ktorého zmyslom je predísť rozporom,

ktoré môžu vzniknúť medzi zadávateľom a súdnym znalcom (napr. čo sa týka dĺžky času

potrebného na vykonanie znaleckého úkonu, výšky odmeny). Jeho obsahom by mala byť

najmä konzultácia formulácie otázok korešpondujúcich so sledovaným cieľom dokazovania,

zisťovanie rozsahu znaleckého skúmania a od toho sa odvíjajúcej výšky odmeny znalca,

preddavku na odmenu, času potrebného na vypracovanie znaleckého úkonu, zistenie,

či predmet znaleckého skúmania spadá pod odbornosť znalca alebo či nie je vhodnejšie

pribrať iného súdneho znalca, pretože oslovený súdny znalec bol ustanovený aj v ďalších

konaniach, a teda je vyťažený.

28. Okresný súd nepostupoval dôsledne podľa citovaných ustanovení

pred ustanovením znalca. Okresný súd uznesením z 2. mája 2018 ustanovil znalca z odboru

písmoznalectva a určil mu lehotu na vypracovanie znaleckého posudku v trvaní 3 mesiacov

od prevzatia súdneho spisu okresného súdu. Podaním z 15. mája 2018 súdny znalec oznámil

okresnému súdu, že v stanovenej lehote nemohol vypracovať znalecký posudok

z pracovných dôvodov (v tom čase súdny znalec evidoval 21 uznesení o nariadení

znaleckého dokazovania). Zároveň oznámil okresnému súdu, že vypracovanie znaleckého

posudku v napadnutom konaní je reálne v mesiaci október 2018, a preto nechal na zváženie

okresného súdu ustanovenie iného znalca v napadnutom konaní. Na záver súdny znalec

požiadal okresný súd o odpoveď, ak je predpokladaný termín vypracovania znaleckého

posudku vyhovujúci. Okresný súd na oznámenie znalca nereagoval. Podaním

z 20. novembra 2018 vyzval okresný súd znalca na oznámenie, v akom štádiu je

vypracovanie znaleckého posudku. Súdny znalec v podaní z 23. novembra 2018 uviedol,

že po tom, ako sa okresný súd nevyjadril k jeho oznámeniu z 15. mája 2018 týkajúcemu sa

reálneho termínu vypracovania znaleckého posudku, považoval jeho vypracovanie

za neaktuálne. Z toho vyplýva, že okresný súd nekomunikoval so znalcom pred jeho

ustanovením, čím došlo k narušeniu plynulosti konania.

29. Ďalší neefektívny postup zistil ústavný súd v súvislosti so zložením preddavku

na znalecké dokazovanie. Okresný súd disponoval od 23. novembra 2018 informáciou

o tom, že protistrana nezložila preddavok na znalecké dokazovanie a že posudok nebol

vypracovaný. Napriek tomu nevyzval protistranu na splnenie tejto povinnosti, ale až

na pojednávaní konanom 14. novembra 2019 bolo žalovanému umožnené dodatočne

zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie a následne odročil toto pojednávanie

na neurčito na účely vypracovania znaleckého posudku.

Efektívnejšou činnosťou sa teda okresný súd mohol vyhnúť extrémne dlhému

obdobiu neistoty (18 mesiacov od nariadenia znaleckého dokazovania), či a kedy bude

vypracovaný znalecký posudok.

30. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

31. Ústavný súd poznamenáva, že doterajšie trvanie napadnutého konania (viac ako 8

rokov) bez akéhokoľvek meritórneho rozhodnutia je už samo osebe celkom zjavne

neprimerané. Okresný súd teda nezvolil procesný postup v súdnom konaní smerujúci

k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Je zrejmé,

že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne spravodlivá a účinná,

šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu a pôsobí aj preventívno-

výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

32. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru,

že nečinnosťou okresného súdu (viac ako 50 mesiacov) a jeho neefektívnym správaním

(majúcim za následok vlečúce sa dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania) došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

33. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

34. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa a

písm. a) prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal

bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten,

komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané

finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie

v sume 4 000 € z dôvodu, že „neprimeraná dĺžka napadnutého konania sťažuje

vymožiteľnosť jeho práv ako žalobcu voči žalovanému a tento pretrvávajúci stav právnej

neistoty, v ktorom sa nachádza z dôvodu zbytočných prieťahov ako strana konania nemá

možnosť ovplyvniť, čo v nej vyvoláva pocit bezmocnosti pri uplatňovaní práv.“.

38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). V tomto prípade podľa názoru ústavného

súdu prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

39. Ústavný súd zohľadnil konkrétne okolnosti posudzovanej veci, a to na jednej

strane najmä zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania okresného súdu a na druhej

strane aj povahu práv sťažovateľky a rozsah, v akom boli porušené, ale aj predmet konania

a jeho význam pre sťažovateľku. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií

dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci primerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

40. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 2 000 €,

a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby za rok 2018 v sume 153,50 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky,

ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok 2017, ktorá bola vo výške 921 €) a zo sadzby za náhradu hotových výdavkov

(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2018 v sume 9,21 € (1/100

výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným

súdom v celkovej sume 325,42 €, a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2018,

t. j. za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)

vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], spolu

s paušálnou náhradou (dvakrát) hotových výdavkov v roku 2018.

Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za podanie

z 5. septembra 2019 (vyjadrenie sa k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti

sťažovateľky). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca

sťažovateľky v tomto podaní zopakoval skutočnosti, ktoré už uviedol v ústavnej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky zároveň v tomto podaní reagoval na vyjadrenie predsedu

okresného súdu, ale bez uvedenia nových skutočností, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie

ústavného súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto nálezu.

43. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

VII.

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu