Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-10-2012.pdf
PDF · 169.13 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: DS service, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 842 303, zastúpeného JUDr. Marekom Polakovičom, advokátom, Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slavomír Duch, miesto podnikania Ľubochnianská 2552/3b, 080 06 Ľubotice, IČO: 33 872 074, zastúpenému advokátskou kanceláriou AK VAĽO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie sumy 7.950,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.950,38 eura, 14,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.922,24 eura od 26.6.2008 do 30.6.2008 a počnúc dňom 1.7.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby NBS (od 1.1.2009 základnej úrokovej sadzby ECB) vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 % ; 14,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 112,19 eura od 24.6.2008 do 30.6.2008 a počnúc dňom 1.7.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby NBS (od 1.1.2009 základnej úrokovej sadzby ECB) vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 %; 14 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.915,95 eura od 29.10.2008 do 31.12.2008 a počnúc dňom 1.1.2009 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 %, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca žalobou zo dňa 7.11.2011, ktorá bola tunajšiemu súdu doručená dňa 7.11.2011, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.950,38 eura a 14,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 5.922,24 eura od 26.6.2008 do zaplatenia, zo sumy 112,19 eura od 24.6.2008 do zaplatenia a zo sumy 1.915,95 eura od 29.10.2008 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že právny predchodca žalobcu - Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111, uzatvoril v marci roku 2008 so spoločnosťou INICO TREBIŠOV spol. s r.o., so sídlom Ruskovská 6, 075 01 Trebišov, IČO: 36 201 537 zmluvu o dielo, podľa ktorej mal pre spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. ako
objednávateľ zhotoviť stavbu kanalizácie v obci Abranovce v dĺžke 3 km. X. zhotovil časť tohto diela a dňa 6.5.2008 sa dohodol so žalovaným, že žalovaný prevezme uvedenú zákazku. Po prevzatí zákazky žalovaným bude zostávajúcu časť diela zhotovovať žalovaný, avšak objednávateľ - spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. bude za práce vykonané X. platiť už žalovanému. Následne dňa 28.5.2008 uzatvoril pán X. so žalovaným Zmluvu o prevzatí stavebnej zákazky Abranovce - Kokošovce - Dulová Ves kanalizácia, ktorou žalovaný prevzal zákazku so všetkými právami a povinnosťami, počínajúc dňom 28.5.2008. Zmluvné strany v tejto zmluve odsúhlasili, že k 28.5.2008 bol na uvedenej stavbe urobený úsek na hlavnom zberači „A“ od šachty č. 82 po šachtu č. 85, a to aj s tlakovými skúškami potrubia a skúškami vodotesnosti šachiet. Boli urobené aj práce naviac (skalnaté podlažie). Imrich Kozlo následne vystavil žalovanému faktúry za stavebné práce vykonané do 28.5.2008 v celkovej výške 10.605,89 eura, ktoré mu mal žalovaný podľa dohody uhradiť (faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 8.577,75 eura, so splatnosťou 25.6.2008, faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008 na sumu 112,19 eura, so splatnosťou 23.6.2008 a faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008 na sumu 1.915,95 eura, so splatnosťou 28.10.2008). Žalovaný uhradil X. dňa 24.11.2008 čiastočne faktúru č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 8.577,75 eura, a to vo výške 2.655,51 eura. Zostávajúca časť dlžnej sumy po tejto úhrade bola spolu 7.950,38 eura. Pán J. viackrát vyzýval žalovaného na úhradu nezaplatených faktúr, avšak žalovaný mu požadované finančné prostriedky neuhradil. Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2011 na žalobcu svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému z titulu neuhradených faktúr vo výške 7.950,38 eura, a to aj so všetkým jej príslušenstvom. Žalobca písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 19.10.2011 na vyplatenie dlžnej sumy, na čo však žalovaný pri osobnom stretnutí dňa 28.10.2011 reagoval odmietavo.
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 14.12.2011 platobný rozkaz, č. k. 19Rob/253/2011-18, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 7.950,38 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol predmetný platobný rozkaz zo zákona zrušený. V odpore zo dňa 5.1.2012 voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že voči žalobcovi neeviduje záväzky.
4. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 30.1.2012, ktorým sa vyjadroval k odporu žalovaného voči vydanému platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že vyjadrenie žalovaného, že voči žalobcovi neeviduje žiadne záväzky nie je pravdivé, pretože žalovanému bolo pri osobnom stretnutí v jeho kancelárii dňa 28.10.2011 oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu Imricha Kozla, Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111. Právnym dôvodom pohľadávky voči žalovanému je Dohoda o preplatení fakturácie zo dňa 6.5.2008, uzavretá medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovaným.
5. Svedok X. v rámci svojej výpovede ako svedka, ktorá sa zrealizovala na pojednávaní konanom dňa 7.6.2012, okrem iného uviedol, že tých 7.950,38 eura to nie je doposiaľ zaplatené. Nevedel sa nejak domôcť tých svojich nárokov voči pánovi A., a preto to postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky na firmu DS service, s.r.o. Pán A. ho kontaktoval, že má záujem si prejsť tie doklady o úhradách tých faktúr až v čase, keď to on postúpil, a preto to považoval z jeho strany už za bezpredmetné. Dovtedy kým ešte nepostúpil pohľadávku pán A. nebol ochotný s ním sa stretnúť a rozprávať sa o tých pohľadávkach. Stále tvrdil, že mu to nebolo preplatené a že nemá sa o čom baviť. Svedkovi bol daný k nahliadnutiu aj originál pokladničného dokladu zo dňa 20.10.2008 a svedok po nahliadnutí uviedol, že podpis na predloženom príjmovom pokladničnom doklade sa zdá, že je jeho. Vyzerá ako jeho podpis. Potreboval by však kópiu toho príjmového pokladničného dokladu, aby si to preveril v účtovníctve. Na otázku štatutárneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že nepamätá sa, že by žalovanému niekedy podpísal prázdny pokladničný doklad, ale vylúčiť to nemôže. Svedok na doplnenie uviedol, že sa mu zdá, že ten podpis na tom príjmovom pokladničnom doklade je sfalšovaný, že to nie je jeho vlastnoručný podpis, on sa len podobá jeho podpisu.
6. Svedok X. doručil súdu dňa 19.6.2012 podanie zo dňa 19.6.2012, v ktorom okrem iného uviedol, že ako svedok sa vyjadruje k príjmovému pokladničnému dokladu, ktorý predložil žalovaný I. na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 a na ktorom je uvedená suma 239.513,15 Sk a dátum vystavenia dňa 20.10.2008 tak, že po prezretí vyššie uvedeného dokladu a po kontrole jeho účtovnej evidencie oznamuje súdu, že pokladničný príjmový doklad na takúto sumu I. nikdy nevystavil a sumu vo výške 239.513,15 Sk, ktorá je uvedená na tomto doklade od I. nikdy neprevzal.
7. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.9.2012, okrem iného uviedol, že právny predchodca žalobcu Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, miesto podnikania Prostějovská 18, Prešov, IČO: 41 066 111, uzatvoril so žalovaným dňa 6.5.2008 Dohodu o preplatení fakturácie a následne dňa 28.5.2008 Dohodu o odovzdaní a prevzatí stavebnej zákazky. Obe tieto písomné dohody vznikli po predchádzajúcich rokovaniach a vzájomnej dohode právneho predchodcu žalobcu -Imricha Kozla
- GASTRO SLUŽBY, žalovaného a spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. ako objednávateľa diela. Jedným zo základných charakteristických znakov obchodných záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť, ktorá sa okrem iného prejavuje v možnosti uzatvárať aj zmluvy, ktoré zákon neupravuje. Zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv umožňuje teda uzavrieť aj zmluvy nepomenované, t.j. zmluvy, ktoré nezodpovedajú jednotlivým typom zmlúv upravených zákonom a zmluvy zmiešané, t.j. zmluvy majúce znaky viacerých zmluvných typov. Účastníci tak môžu urobiť, ak im pre ich spoluprácu nevyhovuje zákonne zakotvený typ zmluvy, alebo ak zákon taký typ zmluvy vôbec neobsahuje. K takémuto typu zmlúv patria aj obidve predmetné dohody. Vôľa zmluvných strán vyplývajúca z vyššie uvedených písomných dohôd je podľa názoru žalobcu dostatočne určitá, vážna, slobodná a zrozumiteľné, jej znenie v žiadnom prípade neodporuje zákonu ani ho neobchádza, nie je v rozpore s dobrými mravmi a má za následok vznik práv a povinnosti zmluvných strán. Z vyššie uvedených dôvodov je žalobca presvedčený, že ide o platné právne úkony zmluvných strán. Žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 uviedol, že nespochybňuje, že prevzal zákazku po pánovi Kozlovi, ako aj to že prefakturoval spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. aj práce, ktoré vykonal pán Kozlo a spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. mu tieto faktúry aj riadne uhradila. Po úhrade faktúr bol teda žalovaný v zmysle platnej Dohody o preplatení fakturácie zo dňa 6.5.2008 povinný tieto úhrady poskytnuté spoločnosťou INICO TREBIŠOV spol. s r.o. bezodkladne preplatiť právnemu predchodcovi žalobcu Imrichovi Kozlovi - GASTRO SLUŽBY. Z celkovej sumy 10.605,89 eura však žalovaný preplatil právnemu predchodcovi žalobcu Imrichovi Kozlovi - GASTRO SLUŽBY iba časť sumy vo výške 2.655,51 eura (80.000,- Sk). Zostávajúca časť dlžnej sumy vo výške 7.950,38 eura do dnešného dňa uhradená nebola.
8. Písomným podaním zo dňa 25.9.2012 sa právny zástupca žalobcu písomne vyjadril k príjmovému pokladničnému dokladu, ktorý predložil žalovaný I. na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 v tom zmysle, že dátum vyhotovenia príjmového dokladu, ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012, bol 20.10.2008 (platnou menou v SR boli v tom čase slovenské koruny - Sk). Pôvodná suma faktúr, ktorú mal žalovaný preplatiť žalobcovi (faktúry boli vystavené v slovenských korunách, platidlom dňa 20.10.2008 boli taktiež slovenské koruny), bola spolu 319.513,- Sk. Faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk, faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008 na sumu 3.379,70 Sk, faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008 na sumu 57.720,- Sk, spolu teda 319.513,- Sk. Čiastočná úhrada dňa 24.11.2008 80.000,- Sk. Zostáva uhradiť 239.513,- Sk. Suma uvedená na príjmovom doklade, ktorý predložil odporca: 239.513,15 Sk. Suma, ktorá by vznikla, ak by boli faktúry dodatočne (po 1.1.2009) prepočítavané zo slovenských korún na menu eur (platnú od 1.1.2009) a následne spätne na slovenské koruny: faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008, suma v Sk 258.413,30 Sk, suma v eurách 8.577,75 eura, faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008, suma v Sk 3.379,70 Sk, suma v eurách 112,19 eura, faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008, suma v Sk 57.720,- Sk, suma v eurách 1.915,95 eura, spolu suma v eurách 10.605,89 eura. Čiastočná úhrada dňa 24.11.2008 po prepočte na eura 2.655,51 eura. Zostáva uhradiť 7.950,38 eura, pričom suma 7.950,38 eura po prepočte konverzným kurzom (1 euro = 30,126 Sk) predstavuje sumu 239.513,15 Sk. Ak by bol príjmový doklad vyhotovený skutočne dňa 20.10.2008 (v čase, keď platidlom na SR boli slovenské koruny), nebola by na ňom uvedená suma 219.513,15 Sk (ktorá mohla vzniknúť jedine prepočtom súm uvedených na faktúrach na menu euro a späť na slovenské koruny), ale suma 239.513,- Sk, t.j. suma zodpovedajúca súčtu súm uvedených na faktúrach. Faktúry ktoré mal žalovaný platiť žalobcovi boli vystavené v slovenských korunách a ak by boli skutočne uhradené dňa 20.10.2008, boli by uhradené len v slovenských korunách. Prepočet na menu eur v čase pred zmenou platidla na menu eur by nebol potrebný. Právny zástupca žalobcu má za to, že na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že príjmový pokladničný doklad, v ktorom je dátum vyhotovenia 20.10.2008 a ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 bol vyhotovovaný dodatočne, nie je pravý a suma, ktorá je na ňom uvedená, nebola nikdy žalovaným uhradená.
9. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 8.10.2012 navrhol konajúcemu súdu vykonanie nasledovných dôkazov: vyžiadať od odporcu I. miesto podnikania Domašská 4, 080 06 Ľubotice, IČO: 33 872 074 knihu dodávateľských faktúr za rok 2008 a peňažný denník za rok 2008 a
z daňového úradu Prešov vyžiadať daňové priznanie k dani z príjmu I. za rok 2008 a výkaz o majetku a záväzkoch I. za rok 2008. Vykonanie navrhovaných dôkazov právny zástupca žalobcu odôvodnil v zmysle § 6 ods. 6 Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení k 31.12.2008 a v zmysle § 6 ods. 10 Zákona o dani z príjmov. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 27.9.2012 uviedol, že v roku 2008 bol platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto si nemohol uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu svojich príjmov a bol povinný počas zdaňovacieho obdobia 2008 riadne viesť účtovníctvo a svoje daňové výdavky. V prípade, ak by žalovaný v roku 2008 naozaj uhradil faktúry F80015, F80016 a F80028, ktoré sú predmetom súdneho konania ako tvrdí, bol by povinný v zmysle zákona túto úhradu zaevidovať vo svojom účtovníctve. V prípade, ak by žalovaný úhradu faktúr F80015, F80016 a F80028 nemal zaevidovanú vo svojom účtovníctve, nasvedčovalo by to tomu, že uvedená faktúra nikdy ani nebola zrealizovaná. Ak by však z vyžadovaných účtovných dokladov sa zistila skutočnosť, že žalovaný úhradu faktúr F80015, F80016 a F80028 vo výške 239.513,15 Sk zaevidoval vo svojom účtovníctve, žalobca navrhol konajúcemu súdu aj vykonanie dôkazu, a to pribratie znalca z odboru písmnoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa za účelom zistenia, či príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný, znejúci na sumu 239.513,15 Sk, na ktorom je dátum vyhotovenia dňa 20.10.2008, napísal a podpísal X. Prostějovská 4839/18, 080 01 Prešov, alebo iná osoba).
10. Písomným podaním zo dňa 11.10.2012 žalovaný súdu oznámil, že faktúry č. F80015, F80016 a F80028 má riadne zaúčtované v daňovom priznaní za rok 2008.
11. Písomným podaním zo dňa 6.6.2013 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že netrvá na vykonaní dôkazu - pribratie znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) za účelom zistenia, či príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný, znejúci na sumu 239.513,15 Sk, na ktorom je dátum vyhotovenia dňa 20.10.2008, napísal a podpísal Imrich Kozlo alebo iná osoba.
12. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.6.2014, okrem iného uviedol, že súčet súm uvedených na výdavkových pokladničných dokladoch predložených žalovaným, a to PV567 zo dňa 20.10.2008, znejúci na sumu 178.413,30 Sk, PV567/01 zo dňa 20.10.2008, znejúci na sumu 3.379,70 Sk a PV567/02 zo dňa 20.10.2008 znejúci na sumu 57.720,- Sk, spolu vo výške 239.513,- Sk nekorešponduje s príjmovým pokladničným dokladom, ktorý predložil žalovaný I. znejúcim na sumu 239.513,15 Sk, na ktorom je uvedený dátum vyhotovenia dňa 20.8.2008. Rozdiel súm predstavuje 0,15 Sk. Ak by bol príjmový pokladničný doklad vyhotovený skutočne v dňoch 20.10.2008, nebola by na ňom uvedená suma 239,513,15 Sk, ale suma 239.513,- Sk, ktorá je súčtom súm uvedených na výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré predložil žalovaný. Suma vo výške 239.513,15 Sk uvedená na príjmovom pokladničnom doklade predloženým žalovaným mohla vzniknúť jedine prepočtom súm uvedených na faktúrach, resp. výdavkových pokladničných dokladoch na menu euro a spätne na slovenské koruny, a to s najväčšou pravdepodobnosťou až v čase, kedy bola odporcovi doručená výzva žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 7.950,38 eura zo dňa 19.10.2011. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal, že v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 nie je dodržaná číselná postupnosť v nadväznosti na plynutie času. Výdavkovým pokladničným dokladom PV567 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 178.413,30 Sk, PV567/01 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 3.379,70 Sk a PV 567/02 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 57.720,- Sk bezprostredne predchádza doklad PV 554/01 zo dňa 20.10.2008 a po doklade PV 567/02 bezprostredne nasleduje doklad PV 555/01 zo dňa 21.10.2008. Uvedená skutočnosť vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 dodatočne manipulovalo. V daňovom priznaní žalovaného k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 na strane 3, oddiel VI., tabuľka č. 1, riadok 2, stĺpec 2 ( v časti výdavky) je uvedená suma 13.203.006 Sk (suma sa uvádza zaokrúhlená na celé Sk), ale v predloženom peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 na strane 50 (t.j. poslednej strane peňažného denníka) v riadku: spolu, v časti: výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov - výdavky celkom - uvedená suma 13.432.764,27 Sk. Rozdiel medzi výdavkami uvedenými v daňovom priznaní a výdavkami uvedenými v peňažnom denníku je 229.758,28 Sk, t.j. ide o sumu, ktorá sa nápadne približuje sume, ktorú si žalobca nárokuje voči žalovanému v tomto konaní. Uvedená skutočnosť vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 dodatočne manipulovalo. Z predloženého peňažného denníka žalovaného za rok 2008 vyplýva daňová strata vo výške 112.171,33 eura a z daňového priznania žalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyplýva základ dane 117.587,- Sk (suma za zaokrúhlená v celých korunách), čiže kladný hospodársky výsledok. Rozdiel
medzi údajom uvedeným v daňovom priznaní a údajom uvedeným v peňažnom denníku je 229.758,33 Sk, t.j. ide o sumu, ktorá sa nápadne približuje sume, ktorú si žalobca nárokuje voči žalovanému v tomto konaní. Uvedená skutočnosť vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku za rok 2008 dodatočne manipulovalo. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca za to, že príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012, na ktorom je dátum vyhotovenia 20.10.2008 a ktorý znie na sumu 239.513,15 Sk bol vyhotovený dodatočne, nie je pravý a suma, ktorá je na ňom uvedená nebola nikdy žalovaným uhradená. Rovnako tak má žalobca za to, že výdavkové pokladničné doklady PV567 zo dňa 20.10.2008 znejúci na sumu 178.413,30 Sk, PV567/01 zo dňa 20.10.2008 znejúci na sumu 3.379,70 Sk a PV567/02 zo dňa 20.10.2008 znejúci na sumu 57.720,- Sk nie sú pravé a boli vyhotovované dodatočne, čomu nasvedčujú aj rozpory medzi údajmi uvedenými v predloženom peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 a údajmi uvedený v daňovom priznaní žalovaného dani z príjmov za rok 2008. Na základe vyššie uvedeného žalobca trvá na podanom návrhu a žiada, aby konajúci súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania.
13. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2014, okrem iného uviedol, že žalobca poukazuje na výdavkové pokladničné doklady, na ktorých súčet tam uvedených súm je 239.513,- Sk, pričom žalovaným predložený príjmový pokladničný doklad je na sumu 239.513,15 Sk. Podľa žalobcu rozdiel vo výške 0,15 Sk svedčí o tom, že príjmový doklad, ktorý žalovaný predložil súdu, bol vyhotovovaný dodatočne až po zavedení meny eura, a preto vznikol rozdiel 0,15 Sk. Pre toto tvrdenie nemá žalobca žiaden dôkaz, je to len jeho domnienka. Rovnako aj ďalšie jeho námietky ohľadne tzv. manipulácie v peňažnom denníku sú nedôvodné. Predmetom sporu je žaloba o zaplatenie, žalovaný súdu predložil doklad preukazujúci splnenie svojho záväzku. K námietke žalobcu, že v peňažnom denníku nie je dodržaná časová postupnosť žalovaný uvádza, že jednotlivé doklady riadne zapísal do peňažného denníka. Skutočnosť, že nie je dodržaný číselný rad jednotlivých dokladov, môže súvisieť s tým, že úpravy sa v peňažnom denníku vykonávajú pred podaním daňového priznania. V tomto štádiu spracovania účtovníctva sa niektoré doklady vyradia, iné zapíšu. Ide o bežnú prax daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, ak sa doklady počas roka len zhromažďujú a potom postupne zapisujú do denníka. To však nie je dôkazom o manipulácii v denníku. Obdobne mohla vzniknúť chyba pri súpise výdavkov žalovaného za rok 2008 a rozdiel uvedený v denníku a daňovom priznaní vznikol pravdepodobne tým, že žalovaný neupravil po podaní daňového priznania za rok 2008 všetky účtovné zápisy v denníku. Nevykonaním tejto opravy sa žalovaný nedopustil žiadnej manipulácie ani krátenia dane. Nakoľko ak rozdiel je v neprospech daňovníka, je na ňom či podá opravné daňové priznanie. Príjmový doklad na sumu 239.513,15 Sk bol doložený do účtovníctva v roku 2009 pred podaním daňového priznania, keď už sa účtovalo v mene euro. Pri kontrole výdajových dokladov a predloženého príjmového dokladu žalovaný rozdiel nezistil, lebo už zaokrúhľoval v eurách a spätne sa vracal ku korunám, čo bolo veľmi časté. Žalovaný zopakoval, že nemanipuloval s účtovnými dokladmi a práve zistené nedostatky svedčia o tom, že súdu predložil doklady tak, ako ich zapísal a zúčtoval, bez akejkoľvek opravy. Ak by s dokladmi manipuloval, tak by súdu predložil upravený denník. Žalovaný predložil súdu správu z NBS z ktorej je zrejmé, že kurz slovenskej koruny bol určený v polovici roka 2008, a teda mohlo dôjsť k pomýleniu sa pri účtovaní dokladov, ak už uvažovali s výmenným kurzom. Žalovaný ďalej k predloženému pokladničnému dokladu uviedol, že sumu na doklade uviedol pán Kozlo a keďže potreboval doložiť doklad do účtovníctva, tak sa nezaoberal halierovým vyrovnaním, bol rád, že je vec vysporiadaná, že má doklad k vystaveným faktúram a môže účtovný prípad uzavrieť. Aj napriek týmto nezrovnalostiam právny zástupca žalovaného poukázal na samotný základ žalobného nároku, ktorý je neurčitý a nejasný. Podľa zmluvy medzi žalovaným a pánom Kozlom došlo k prevodu zmluvy o výstavbe, ktorú uzavrel pán Kozlo na žalovaného. Zo zmluvy nijako nevyplýva dohoda o cene, teda v akej výške si pán Kozlo uplatní voči nemu náhradu za ním vykonané práce. Tu právny zástupca žalovaného zdôraznil, že žalovaný niektoré práce vykonal ešte pred podpisom zmluvy. Nedošlo nikdy medzi nimi k ich započítaniu. Pred odovzdaním prác žalovaný musel po pánovi Kozlovi dielo opravovať. Pán Kozlo mu doložil faktúry bez riadneho špecifikovania vykonaných prác bez stavebného denníka a ostatných podkladov, najmä prevzatia prác. Vzhľadom na uvedené je nárok žalobcu nedôvodný, lebo nemá oporu v záväzkovom vzťahu. Samotná faktúra či faktúry sú len účtovných predpisom, vždy musia vychádzať zo záväzkového vzťahu zo zmluvy, ktorá musí byť jasná a určitá.
14. Uznesením zo dňa 11.3.2016, č.k. 21Cb/10/2012-132 súd ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvia ručné písmo N.by podal odborné vyjadrenie, či je možné vykonať znalecké dokazovanie na pravosť podpisu pána J. na príjmových pokladničných dokladoch. Na pojednávaní konanom dňa
26.4.2016 znalec uviedol, že vzhľadom na to, že nie je k dispozícii originál príjmového pokladničného dokladu, resp. priesvitka tohto príjmového pokladničného dokladu, teda tá druhá časť, ktorá sa automaticky prepisuje , keď sa vypisuje originál, tak z toho dôvodu nie je možné vykonať znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu na tomto doklade. V obdobnej veci znalec vykonal z fotokópie dokazovanie, avšak bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Znalec na doplnenie uviedol, že ak by súd mal k dispozícii úradne overenú kópiu príslušnej listiny, tak v takom prípade by bolo možné vykonať znalecké dokazovanie v naznačenom smere, avšak takýto doklad sa v spise nenachádza, nie je k dispozícii. Znalec napokon uviedol aj to, že vzhľadom na okolnosti alebo skutočnosti, na tie listinné dôkazy, ktoré tu sú v spise má za to, že ak by bolo preukázané, že to nebolo preskenované, sfalšované, ale že to bolo prefotené z priesvitky, tak mohlo by sa pristúpiť k analýze, ale závery nie sú isté, či budú jednoznačné, alebo či to skončí v rovine nejakej pravdepodobnosti, aj s poukazom, že podpis bol robený parafou.
15. Uznesením zo dňa 2.5.2018, č. k. 21Cb/10/2012 súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca N. aby určil, či podpis na pokladničnom príjmovom doklade zo dňa 20.10.2008 (na čl. 47 spisu) je vlastnoručným podpisom X. trvale bytom Prešov, Prostějovská 4839/18. Uznesením zo dňa 10.9.2020 súd zbavil znalca N., znalca z odboru písmo - znalectvo, odvetvie ručné písmo, povinnosti vykonať znalecké dokazovanie, ktoré mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.5.2018, č. k. 21Cb/10/2012-142 nakoľko znalec následne po jeho ustanovení písomným podaním zo dňa 27.5.2020 oznámil, že znalec je oprávnený realizovať písmo - znalecké skúmanie iba v prípade, že pracuje s originálom sporného podpisu. Je to základná a zásadná úloha v písmo - znaleckej expertíze. V prípade, že znalec nemá k dispozícii uvedený originál sporného materiálu, nemôže vôbec pristúpiť k znaleckému skúmaniu. Hlavným a zásadným dôvodom uvedeného záveru je skutočnosť, že sporná písomnosť mohla byť okrem iného aj výsledkom technického falšovania, fotomontáže - sporný podpis mohol byť na spornú písomnosť prenesený pomocou technických prostriedkov z inej písomnosti, obkresľovania, napodobňovania a podob. Niektoré významné rukopisné znaky podpisu pisateľa na kópii zanikajú a sú dokonca až neskúmateľné . V tomto prípade sa to týka znakov charakterizujúcich kvalitu stopy - ostrosť čiary (štruktúra stopy), dynamika tlaku a charakter čiary. Nemenej významným faktorom pre možnosť skúmania uvedeného sporného podpisu je aj výrazne zjednodušený podpis (tzv. parafa) pisateľa, ktorý vytvára priestor pre relatívne jednoduché napodobňovanie skúmaného podpisu. Významným rizikovým faktorom daného podpisu je vysoká variabilita výrazne zjednodušeného podpisu. Závery písmo - znaleckého skúmania takýchto podpisov najčastejšie končia na úrovni pravdepodobnosti.
16. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.8.2020, okrem iného uviedol, že napriek tomu, že splnenie svojho záväzku preukazuje tzv. súkromnou listinnou, a to príjmovým pokladničným dokladom, nestačí žalobcovi pre úspech v spore túto súkromnú listinu jednoducho popierať. Tu je potrebné uviesť, že na pojednávaní konanom dňa 7.6.2012 svedok X. vo vzťahu k uvedenému príjmovému pokladničnému dokladu potom, ako mu bol predložený k nahliadnutiu originál zo dňa 20.10.2008 uviedol: „Podpis na predloženom príjmovom pokladničnom doklade sa zdá, že je jeho. Vyzerá ako jeho podpis.“ Následne však už na otázku žalobcu, pričom zo zápisnice spôsob položenia otázky bohužiaľ nevyplýva, svedok uviedol: „Nepamätá si, že by žalovanému niekedy podpísal prázdny pokladničný doklad, ale vylúčiť to nemôže.“ Svedok ďalej uviedol: „Že sa mu zdá, že ten podpis na tom príjmovom pokladničnom doklade je sfalšovaný, že to nie je jeho vlastnoručný podpis, on sa len podobá jeho podpisu.“ Tu žalovaný žiada súd, aby uvedené tvrdenie svedka vyhodnotil v súlade s elementárnou logikou, keďže svedok spontánne sám uviedol, že podpis sa javí ako jeho až po intervencii otázkami žalobcu sa spamätal a zmenil svoje vyjadrenie v tom zmysle, že podpis sa javí ako sfalšovaný. Žalovaný ďalej vzniesol námietky voči prieťahom spôsobeným súdnym znalcom N. a ďalej zotrváva na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Právny zástupca žalovaného v tejto súvislosti uviedol, že sa stretol s posudkami, kde bol podpis hodnotený aj na listine, ktorá bola aj kópiou, pričom samozrejme uviedol, že ide o záver pravdepodobný. Právny zástupca žalovaného má za to, že v prejednávanej veci by aj s uvedenou výpoveďou svedka takýto záver postačoval, pričom chce zdôrazniť, že vykonanie znaleckého dokazovania by malo byť o to ľahšie, že na príjmovom pokladničnom doklade sa nachádza nielen podpis svedka, ale ako žalovaný na pojednávaní dňa 27.9.2012 uviedol: „N.o sám vypísal príjmový pokladničný doklad. On, teda I. dopísal len DIČ - DPH.“ Žalovaný trvá teda na tom, aby súd do konania prizval znalca z odboru grafológie na potvrdenie pravosti podpisu svedka J., pričom si je vedomý zaplatenia preddavku znaleckého dokazovania. Tu žalovaný ešte zdôraznil, že kópia dokladu s originálom nebola žiadnym spôsobom manipulovaná, ako sa snažil fabulovať znalec Grajciar, keďže originál príjmového pokladničného dokladu bol predložený na pojednávaní dňa 7.6.2012, kde konajúci súd porovnal predložený originál s kópiou a konštatoval, že kópia súhlasí s originálom a túto založil
do spisu. Zároveň žalovaný zotrváva na dôkaznom návrhu prednesom dňa 22.1.2015, kde jeho právny zástupca navrhol, aby sa vykonalo znalecké dokazovanie vo vzťahu k pravosti odtlačku pečiatky na príjmovom pokladničnom doklade. Vo vzťahu k samotnému splneniu záväzku žalovaný poukázal aj na ďalšie vecné časové súvislosti, ktoré ako nepriame dôkazy podporujú pravdivosť skutočností uvedených na príjmovom pokladničnom doklade. V súdnom spise sa nachádza potvrdenie spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. zo dňa 18.4.2012 o tom, že za práce na hlavnom zberači od šachty č. 82 po šachtu č. 85 žalovanému bola dňa 17.9.2008 vyplatená suma 236.698,50 Sk. Uvedená platba prebehla na základe faktúry, ktorú žalovaný vystavil spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. na sumu 217.154,04 Sk bez DPH a s DPH ktorá predstavuje 41.259,30 Sk s halierovým vyrovnaním 0,16 Sk na celkovú sumu 258.413,50 Sk. Túto faktúru žalovaný vyhotovil dňa 13.6.2008. O tom, že žalovaný pred svedkom X. nič netajil a že sa žiadnym spôsobom vyhnutiu svojho záväzku voči nemu nechcel zbaviť vyplýva z toho, že pán Imrich Kozlo dňa 11.6.2008 na základe informácie od žalovaného vystavil faktúru č. F80015 na sumu s DPH 258.413,34 Sk (tu z dôvodov uvedených nižšie žalovaný upozorňuje na to, že fakturovaná suma sa líši od fakturovanej sumy zo strany žalovaného, obchodnej spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. o 20 halierov z dôvodu, že do nej nebolo započítané vyššie uvedené halierové vyrovnanie 0,16 halierov). Následne pán X. vystavil ešte dve faktúry, a to faktúru F80016 na sumu 3.379,70 Sk a faktúru č. F80028 na sumu 57.720,- Sk. V oboch týchto faktúrach pán Imrich Kozlo taktiež vykonával halierové vyrovnanie. Na uvedené halierové vyrovnania žalovaný poukazuje preto, aby vyvrátil tvrdenia právneho zástupcu žalobcu o tom, že príjmový pokladničný doklad bol vyhotovený dodatočne prepočítaním súm v korunách slovenských na eurá a spätne, a preto výsledná suma na príjmovom pokladničnom doklade je 239.513,15 Sk. Žalovaný poukazuje na to, že spočítaním súm bez DPH z faktúr vystavených svedkom pánom X., a to suma 48.504,24 Sk, 217.154,04 Sk a 2.840,09 Sk dostaneme sumu 268.498,37 Sk. Pán X. priznal zaplatenie sumy 80.000,- Sk. Ak z tejto sumy odpočítame 19% DPH, tak mu bola zaplatená suma 67.226,89 Sk. Ak od sumy 268.498,37 Sk ako sumy súčtu všetkých troch faktúr bez DPH odpočítame sumu zaplatenú 67.226,89 Sk, dospejeme k sume 201.271,48 Sk. Na pokladničnom doklade je uvedená suma o 7 halierov vyššia, teda 201.271,55 Sk, čo je však podľa názoru žalovaného spôsobené zaokrúhľovaním, prípadne halierovým vyrovnaním. Z tejto sumy potom DPH predstavuje sumu 28.241,60 Sk, čo spolu predstavuje sumu 239.513,15 Sk presne tak, ako je uvedené na príjmovom pokladničnom doklade, čím má žalovaný fabulácie právneho zástupcu žalobcu za vyvrátené. Čo sa týka nasledujúcej skutočnosti, žalovaný poukazuje na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že suma 236.698,50 Sk žalovanému bola zo strany obchodnej spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. zaplatená dňa 17.9.2008. Žalovaný preukazuje výpismi z účtu, z jeho banky, že v nasledujúcich dňoch vykonal bankomatové alebo hotovostné výbery, a to dňa 14.10.2008 žalovaný vykonal výber z bankomatu v maximálnom dennom výbere v sume 30.000,- Sk, dňa 15.10.2008 žalovaný vykonal výber z bankomatu v maximálnom dennom výbere v sume 30.000,- Sk, dňa 16.10.2008 žalovaný vykonal výber z bankomatu v maximálnom dennom výbere v sume 30.000,- Sk, dňa 16.10.2008 žalovaný vykonal hotovostný výber z banky v sume 50.000,- Sk, dňa 17.10.2008 žalovaný vykonal výber z bankomatu v maximálnom dennom výbere v sume 30.000,- Sk, dňa 18.10.2008 žalovaný vykonal výber z bankomatu v maximálnom dennom výbere v sume 30.000,- Sk, dňa 20.10.2008 žalovaný vykonal hotovostný výber z banky v sume 60.000,- Sk, čo spolu predstavuje 260.000,- Sk, teda žalovaný mal nepochybne k dispozícii sumu, z ktorej dňa 20.10.2008 vyplatil pána Imricha Kozla. Žalovaný má za to, že bez prípadného znaleckého dokazovania skutočnosti uvedené z jeho strany a doklady ním predložené preukazujú splnenie jeho záväzku, pričom na potvrdeného ešte uvádza, že zo strany pána Imricha Kozla nikdy nebol urgovaný, vyzývaný alebo žalovaný o zaplatenie sumy, zaplatenia ktorej sa teraz domáha žalobca, čo aj žalovaný tvrdil počas celého konania súdneho sporu. Ani prípadné nedostatky vo vedení účtovníctva nemajú vplyv na plnenie jeho obchodnoprávneho záväzku, pretože prípadné porušenie účtovných predpisov by malo viesť k jeho administratívno-právnej zodpovednosti, nie však k tvrdeniu o tom, že pohľadávka uplatnená žalobcom nebola riadne splnená.
17. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu A. výsluchom svedka X. a znalca N. ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Dohody o preplatení fakturácie, Zmluvy o odovzdaní a prevzatí stavebnej zákazky zo dňa 28.5.2008, faktúry F80028, faktúry F80015, faktúry F80016, Výzvy na zaplatenie - pokusu o zmier zo dňa 19.10.2011, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2011, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.1.2012, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 5.3.2012, vyjadrenia spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o. zo dňa 18.4.2012, faktúry č.1080608, výkazu výmer za mesiac máj 2008, transakcií na účte spoločnosti INICO TREBIŠOV spol. s r.o., príjmového pokladničného dokladu, vyjadrenia svedka Imricha Kozla zo
dňa 19.6.2012, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.9.2012, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 25.9.2012, výpisu z účtu žalovaného, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.10.2012, vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.10.2012, Knihy dodávateľských faktúr za rok 2008 a Peňažného denníka za rok 2008 vo vzťahu k žalovanému, daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2008 vo vzťahu k žalovanému, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.6.2013, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 9.6.2014, vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.8.2014, správy NBS SR, vyjadrenia znalca zo dňa 10.5.2018, vyjadrenia znalca zo dňa 23.11.2018 a 10.5.2018, vyjadrenia znalca zo dňa 27.5.2020, písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.8.2020, výpisu z účtu žalovaného, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
18. Právny predchodca žalobcu - Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111, uzatvoril v marci roku 2008 so spoločnosťou INICO TREBIŠOV spol. s r.o., so sídlom Ruskovská 6, 075 01 Trebišov, IČO: 36 201 537 Zmluvu o dielo, podľa ktorej mal pre spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. ako objednávateľa zhotoviť stavbu kanalizácie v obci Abranovce v dĺžke 3 km. Imrich Kozlo zhotovil časť tohto diela a dňa 6.5.2008 sa dohodol so žalovaným, že žalovaný prevezme uvedenú zákazku. Bolo v rámci trojdohody dohodnuté, že po prevzatí zákazky žalovaným bude zostávajúcu časť diela zhotovovať žalovaný, avšak objednávateľ - spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. bude za práce vykonané ešte Imrichom Kozlom platiť už žalovanému. Následne dňa 28.5.2008 uzatvoril pán X. so žalovaným Zmluvu o prevzatí stavebnej zákazky Abranovce
- Kokošovce - Dulová Ves kanalizácia, ktorou žalovaný prevzal zákazku so všetkými právami a povinnosťami, počínajúc dňom 28.5.2008. Zmluvné strany v tejto zmluve odsúhlasili, že k 28.5.2008 bol na uvedenej stavbe urobený úsek na hlavnom zberači „A“ od šachty č. 82 po šachtu č. 85, a to aj s tlakovými skúškami potrubia a skúškami vodotesnosti šachiet. Boli urobené aj práce naviac (skalnaté podlažie). Imrich Kozlo následne vystavil žalovanému faktúry za stavebné práce vykonané do 28.5.2008 v celkovej výške 10.605,89 eura, ktoré mu mal žalovaný podľa dohody (Dohoda o preplatení fakturácie zo dňa 6.5.2008) uhradiť (faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk (8.577,75 eura), so splatnosťou 25.6.2008; faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008 na sumu 3.379,70 Sk (112,19 eura), so splatnosťou 23.6.2008 a faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008 na sumu 57.720,00 Sk (1.915,95 eura), so splatnosťou 28.10.2008). Žalovaný uhradil Imrichovi Kozlovi dňa 24.11.2008 čiastočne faktúru č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk (8.577,75 eura), a to vo výške 80.000 Sk (2.655,51 eura). Zostávajúca časť dlžnej sumy po tejto úhrade bola spolu 239.513 Sk (7.950,38 eura). Pán Kozlo údajne viackrát vyzýval žalovaného na úhradu nezaplatených faktúr, avšak žalovaný mu požadované finančné prostriedky neuhradil. Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2011 na žalobcu svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému z titulu vyššie špecifikovaných neuhradených faktúr v celkovej výške 7.950,38 eura, a to aj so všetkým jej príslušenstvom. Žalobca písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 19.10.2011 na vyplatenie dlžnej sumy 7.950,38 eura. Žalovaný však žalobcovi sumu 7.950,38 eura neuhradil.
19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
21. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
22. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
23. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
24. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 25. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
26. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného od 1.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
28. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
31. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - X. - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111, uzatvoril v marci roku 2008 so spoločnosťou INICO TREBIŠOV spol. s r.o., so sídlom Ruskovská 6, 075 01 Trebišov, IČO: 36 201 537 Zmluvu o dielo, podľa ktorej mal pre spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. ako objednávateľa zhotoviť stavbu kanalizácie v obci Abranovce v dĺžke 3 km. X. zhotovil časť tohto diela a dňa 6.5.2008 sa dohodol so žalovaným, že žalovaný prevezme uvedenú zákazku. Bolo dohodnuté, že po prevzatí zákazky žalovaným bude zostávajúcu časť diela zhotovovať žalovaný, avšak objednávateľ
- spoločnosť INICO TREBIŠOV spol. s r.o. bude za práce vykonané ešte Imrichom Kozlom platiť už žalovanému. Následne dňa 28.5.2008 uzatvoril pán X. so žalovaným Zmluvu o prevzatí stavebnej zákazky Abranovce - Kokošovce - Dulová Ves kanalizácia, ktorou žalovaný prevzal zákazku so všetkými právami a povinnosťami, počínajúc dňom 28.5.2008. Zmluvné strany v tejto zmluve odsúhlasili, že k 28.5.2008 bol na uvedenej stavbe urobený úsek na hlavnom zberači „A“ od šachty č. 82 po šachtu č. 85, a to aj s tlakovými skúškami potrubia a skúškami vodotesnosti šachiet. Boli urobené aj práce naviac (skalnaté podlažie). X. následne vystavil žalovanému faktúry za stavebné práce vykonané do 28.5.2008 v celkovej výške 10.605,89 eura, ktoré mu mal žalovaný podľa dohody (Dohoda o preplatení fakturácie zo dňa 6.5.2008) uhradiť (faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk (8.577,75 eura), so splatnosťou 25.6.2008; faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008 na sumu 3.379,70 Sk (112,19 eura), so splatnosťou 23.6.2008 a faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008 na sumu 57.720,00 Sk (1.915,95 eura), so splatnosťou 28.10.2008). Žalovaný uhradil X. dňa 24.11.2008 čiastočne faktúru č. F80015
zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk (8.577,75 eura), a to vo výške 80.000 Sk (2.655,51 eura). Zostávajúca časť dlžnej sumy po tejto úhrade bola spolu 239.513 Sk (7.950,38 eura). Pán J. údajne viackrát vyzýval žalovaného na úhradu nezaplatených faktúr, avšak žalovaný mu požadované finančné prostriedky neuhradil. Imrich Kozlo - GASTRO SLUŽBY, s miestom podnikania Prostějovská 18, 080 01 Prešov, IČO: 41 066 111 postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.9.2011 na žalobcu svoju pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému z titulu vyššie špecifikovaných neuhradených faktúr v celkovej výške 7.950,38 eura, a to aj so všetkým jej príslušenstvom. Žalobca písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 19.10.2011 na vyplatenie dlžnej sumy 7.950,38 eura. Žalovaný však žalobcovi sumu 7.950,38 eura neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 7.950,38 eura. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 7.950,38 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu.
33. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v súlade s ust. 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase keď sa žalovaný dostal po prvý - krát do omeškania s úhradou toho - ktorého záväzku, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti toho ktorého záväzku, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd teda zaviazal žalovaného na zaplatenie 14,25 % ročného úrok z omeškania zo sumy 5.922,24 eura od 26.6.2008 do 30.6.2008 a počnúc dňom 1.7.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby NBS (od 1.1.2009 základnej úrokovej sadzby ECB) vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 % ; 14,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 112,19 eura od 24.6.2008 do 30.6.2008 a počnúc dňom 1.7.2008 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby NBS (od 1.1.2009 základnej úrokovej sadzby ECB) vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 %; 14 % ročného úrok z omeškania zo sumy 1.915,95 eura od 29.10.2008 do 31.12.2008 a počnúc dňom 1.1.2009 do zaplatenia vo výške, ktorá zodpovedá v každom jednotlivom polroku trvania omeškania v percentách súčtu čísla 10 a základnej úrokovej sadzby ECB vo výške platnej vždy k 1.dňu príslušného kalendárneho polroka, maximálne vo výške 14,25 %, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
35. K obrane žalovaného, ktorý sa bránil tým, že žaloba je nedôvodná lebo voči žalovanému neeviduje žiadny záväzok, resp. v tom smere, že pohľadávka uplatnená žalobcom je neexistujúcou pohľadávkou, keďže ju uhradil ešte postupcovi - X. - GASTRO SLUŽBY, čoho dôkazom má byť príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.10.2008 (na čl. 47 spisu) je potrebné uviesť, že dátum vyhotovenia príjmového dokladu, ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012, bol 20.10.2008 (platnou menou v SR boli v tom čase slovenské koruny - Sk). Pôvodná suma faktúr, ktorú mal žalovaný preplatiť žalobcovi (faktúry boli vystavené v slovenských korunách, platidlom dňa 20.10.2008 boli taktiež slovenské koruny), predstavovala sumu 319.513,- Sk (Faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008 na sumu 258.413,30 Sk, faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008 na sumu 3.379,70 Sk, faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008 na sumu 57.720,- Sk, spolu bola teda vyfakturovaná k úhrade suma 319.513,- Sk). Po čiastočnej nespornej úhrade zo dňa 24.11.2008 vo výške 80.000,- Sk, zostala k úhrade suma 239.513,- Sk. Na predmetnom príjmovom doklade, ktorý predložil žalovaný je však uvedená iná suma, a to suma 239.513,15 Sk. Pri hodnotení dôkazov, a to každého jedného samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, neunikla pozornosti súdu tá skutočnosť, na ktorú poukázala aj strana žalobcu, a to konkrétne, že suma 239.513,15 SK je sumou, ktorá by vznikla, ak by boli faktúry dodatočne (po 1.1.2009) prepočítavané zo slovenských korún na menu eur (platnú v SR od 1.1.2009) a následne spätne na slovenské koruny: faktúra č. F80015 zo dňa 11.6.2008, suma v Sk 258.413,30 Sk, suma v eurách 8.577,75 eura, faktúra č. F80016 zo dňa 9.6.2008, suma v Sk 3.379,70 Sk, suma v eurách 112,19 eura, faktúra č. F80028 zo dňa 14.10.2008, suma v Sk 57.720,- Sk, suma v eurách 1.915,95 eura, spolu suma v eurách 10.605,89 eura. Čiastočná úhrada dňa 24.11.2008 po prepočte na eura 2.655,51 eura. Zostáva uhradiť 7.950,38 eura, pričom suma 7.950,38 eura po prepočte konverzným kurzom (1 euro = 30,126 Sk) predstavuje sumu 239.513,15 Sk. Aj súd sa, rovnako ako strana žalobcu, prikláňa k tomu, že ak by bol príjmový doklad vyhotovený skutočne dňa 20.10.2008 (v čase, keď platidlom na území SR boli slovenské koruny), nebola by na ňom uvedená suma 219.513,15 Sk (ktorá mohla vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou prepočtom
súm uvedených na faktúrach na menu euro a späť na slovenské koruny), ale suma 239.513,- Sk, t.j. suma zodpovedajúca súčtu súm uvedených na faktúrach po zohľadnení čiastočnej úhrady vo výške 80.000 Sk. Faktúry ktoré mal žalovaný platiť žalobcovi boli vystavené v slovenských korunách a ak by boli skutočne uhradené dňa 20.10.2008, boli by uhradené len v slovenských korunách. Prepočet na menu euro v čase pred zmenou platidla na menu eur by nebol potrebný. Je teda zrejmé, že príjmový pokladničný doklad, v ktorom je dátum vyhotovenia 20.10.2008 a ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 bol vyhotovovaný dodatočne a nie je pravý a suma, ktorá je na ňom uvedená, nebola nikdy žalovaným uhradená. K vyššie uvedenému prepočtu zaujala stanovisko aj žalovaná strana hlavne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.8.2020 a k vyššie uvedeným výpočtom žalobcu poskytuje aj svoj výpočet ako zrejme sa došlo k sume uvedenej na predmetnom pokladničnom doklade. Výsledok tohto výpočtu však v určitom štádiu počítania počíta s uskutočnením nejakého imaginárneho, pravdepodobného zaokrúhlenia, prípadne halierového vyrovnania. Aj výpočet žalobcu vychádza z halierového zaokrúhlenia, avšak to je konkrétne, uvedené priamo v tej - ktorej faktúre. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súčet súm uvedených vo výdavkových pokladničných dokladoch predložených žalovaným v priebehu dokazovania a ktorým má korešpondovať predmetný príjmový pokladničný doklad, je na sumu 239.513,- Sk, pričom v predmetnom pokladničnom doklade je suma 239.513,15 - Sk.
36. Dôležité je uviesť, že celú obranu žalovaného považoval súd za účelovú, nedôvodnú aj v súvislosti s tým, že v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 nie je dodržaná číselná postupnosť v nadväznosti na plynutie času. Výdavkovým pokladničným dokladom PV567 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 178.413,30 Sk, PV567/01 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 3.379,70 Sk a PV 567/02 zo dňa 20.10.2008, znejúcim na sumu 57.720,- Sk bezprostredne predchádza doklad PV 554/01 zo dňa 20.10.2008 a po doklade PV 567/02 bezprostredne nasleduje doklad PV 555/01 zo dňa 21.10.2008. Uvedená skutočnosť vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 skutočne dodatočne manipulovalo. Tomu nasvedčuje aj to, že v daňovom priznaní žalovaného k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2008 na strane 3, oddiel VI., tabuľka č. 1, riadok 2, stĺpec 2 (v časti výdavky) je uvedená suma 13.203.006 Sk (suma sa uvádza zaokrúhlená na celé Sk), ale v predloženom peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 na strane 50 (t.j. poslednej strane peňažného denníka) v riadku: spolu, v časti: výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov - výdavky celkom - uvedená suma 13.432.764,27 Sk. Rozdiel medzi výdavkami uvedenými v daňovom priznaní a výdavkami uvedenými v peňažnom denníku je 229.758,28 Sk, t.j. ide o sumu, ktorá sa nápadne približuje sume, ktorú si žalobca nárokuje voči žalovanému v tomto konaní. Uvedená skutočnosť aj podľa názoru súdu vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku žalovaného za rok 2008 dodatočne manipulovalo. Ďalej je potrebné poukázať, že z predloženého peňažného denníka žalovaného za rok 2008 vyplýva daňová strata vo výške 112.171,33 eura a z daňového priznania žalovaného k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vyplýva základ dane 117.587,- Sk (suma za zaokrúhlená v celých korunách), čiže kladný hospodársky výsledok. Rozdiel medzi údajom uvedeným v daňovom priznaní a údajom uvedeným v peňažnom denníku je 229.758,33 Sk, t.j. ide opäť o sumu, ktorá sa nápadne približuje sume, ktorú si žalobca nárokuje voči žalovanému v tomto konaní. Aj táto skutočnosť vzbudzuje vážnu pochybnosť a odôvodnený predpoklad, že sa so zápismi v peňažnom denníku za rok 2008 dodatočne manipulovalo. Z vyššie uvedených dôvodov má súd, rovnako ako žalobca za to, že príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012, na ktorom je dátum vyhotovenia 20.10.2008 a ktorý znie na sumu 239.513,15 Sk bol vyhotovený dodatočne, nie je pravý a suma, ktorá je na ňom uvedená nebola nikdy žalovaným uhradená, resp. fotokópia tohto pokladničného dokladu, ktorá sa nachádza v spise nebola urobená z pravého pokladničného dokladu podpísaného p. Kozlom, teda nie je relevantným dôkazom o deklarovanej úhrade. K tomuto záveru dospel súd aj preto, že príjmový pokladničný doklad, ktorý predložil žalovaný na súdnom pojednávaní dňa 7.6.2012 v origináli aj vo fotokópii (súd bezprostredne po predložení originálu aj fotokópie konštatoval, že predložená fotokópia súhlasí s predloženým originálom, pričom fotokópiu zakladá do spisu a originál vracia žalovanému), bol v čase keď sa malo vykonať znalecké dokazovanie ohľadne zisťovania pravosti podpisu Imricha Kozla k dispozícii už len vo fotokópii založenej v spise, keďže v tom čase žalovaný už nedisponoval jeho originálom. Hoci súd bezprostredne po predložení originálu aj fotokópie konštatoval, že predložená fotokópia súhlasí s predloženým originálom, toto konštatovanie urobil len na základe bežnej ohliadky predloženého originálu a fotokópie súkromnej listiny, bez odborných znalosti, ktoré by ho oprávňovali jednoznačne a nepochybne konštatovať, že na pojednávaní dňa 7.6.2012 disponoval súd pravým
originálnym pokladničným dokladom vyhotoveným v rámci právneho vzťahu medzi žalovaným a p. Kozlom, teda podpísaným vlastnoručným podpisom Imricha Kozla a opatreným originálnou pečiatkou, ktorú používal Imrich Kozlo pri svojom podnikaní. Keďže z vyjadrení pribratého znalca jednoznačne vyplynulo, že nie je možné skúmať pravosť podpisu a odtlačku pečiatky z fotokópie pokladničného dokladu, ktorú už len má súd k dispozícii, musel súd uznesením zo dňa 10.9.2020 zbaviť znalca PhDr. Dušana Grajciara, trvale bytom A. Matušku 7/10, 080 01 Prešov, znalca z odboru písmo - znalectvo, odvetvie ručné písmo, povinnosti vykonať znalecké dokazovanie, ktoré mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 2.5.2018, č. k. 21Cb/10/2012-142 a zamietnuť aj opakovaný návrh žalovaného na vykonanie dokazovania skúmaním pravosti podpisu, resp. či podpis na pokladničnom príjmovom doklade zo dňa 20.10.2008 je vlastnoručným podpisom svedka Imricha Kozla, nar. 19.7.1972, ako aj návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania vo vzťahu k pravosti odtlačku pečiatky na vyššie uvedenom príjmovom pokladničnom doklade a zároveň konštatovať, že obrana žalovaného, že už uhradil svoj záväzok, ktorý je predmetom tohto konania, nebola žalovaným preukázaná, keďže v priebehu dokazovania nepredložil súdu o tom relevantný, nepochybný dôkaz.
37. Znalec jednoznačne konštatoval, že je oprávnený realizovať písmo - znalecké skúmanie iba v prípade, že pracuje s originálom sporného podpisu. Je to základná a zásadná úloha v písmo - znaleckej expertíze. V prípade, že znalec nemá k dispozícii uvedený originál sporného materiálu, nemôže vôbec pristúpiť k znaleckému skúmaniu. Hlavným a zásadným dôvodom uvedeného záveru je skutočnosť, že sporná písomnosť mohla byť, okrem iného aj výsledkom technického falšovania, fotomontáže - sporný podpis mohol byť na spornú písomnosť prenesený pomocou technických prostriedkov z inej písomnosti, obkresľovania, napodobňovania a podob. Niektoré významné rukopisné znaky podpisu pisateľa na kópii zanikajú a sú dokonca až neskúmateľné . V tomto prípade sa to týka znakov charakterizujúcich kvalitu stopy - ostrosť čiary (štruktúra stopy), dynamika tlaku a charakter čiary. Nemenej významným faktorom pre možnosť skúmania uvedeného sporného podpisu v danom prípade je aj výrazne zjednodušený podpis (tzv. parafa) pisateľa, ktorý vytvára priestor pre relatívne jednoduché napodobňovanie skúmaného podpisu. Významným rizikovým faktorom daného podpisu je vysoká variabilita výrazne zjednodušeného podpisu. Závery písmo - znaleckého skúmania takýchto podpisov najčastejšie končia na úrovni pravdepodobnosti. Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2016 znalec však tiež uviedol, že ak by bolo preukázané, že to nebolo preskenované (fotokópia predmetného pokladničného dokladu), sfalšované, ale že to bolo prefotené z priesvitky, tak mohlo by sa pristúpiť k analýze, ale závery nie sú isté, či budú jednoznačné, alebo či to skončí v rovine nejakej pravdepodobnosti, aj s poukazom, že podpis bol robený parafou. Znalec teda pripustil určitú možnosť znaleckého skúmania, za určitých hore uvedených okolností (preto aj súd ustanovil znalca), keďže však žalovaný po ustanovení znalca jednoznačne nepreukázal, že fotokópia predmetného pokladničného dokladu nebola sfalšovaná, došlo zo strany súdu následne, ako už bolo uvedené, k zbaveniu znalca povinnosti vykonať znalecké dokazovanie a boli aj zamietnuté v tomto smere ďalšie nové návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania zo strany žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu.
38. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci (žalobca bol vo veci neúspešný len v nepatrnej časti) rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na