Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 43/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

Mgr. Petrom Luptákom, Námestie Š. Moysesa 3, Banská Bystrica, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Petrom

Luptákom, Námestie Š. Moysesa 3, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je v procesnom podstavení

jedného z deviatich žalobcov stranou konania vedeného Okresným súdom Čadca (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. , predmetom ktorého je rozhodovanie o žalobe

o zaplatenie sumy 8 016 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -356 z 24. októbra

2016. Proti označenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia,

ako aj žalovaný v 1. rade a krajský súd vedie (napadnuté) odvolacie konanie pod sp. zn.

.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v napadnutom konaní.

4.1 Sťažovateľ uvádza, že konanie v jeho veci prebieha viac ako osem rokov a stále

nebolo právoplatne skončené. Podľa sťažovateľa hoci sa konanie v čase podania ústavnej

sťažnosti nachádzalo v štádiu odvolacieho konania, je potrebné ho z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov posudzovať ako jeden celok (tzn. prvoinštančné a odvolacie konanie

spoločne).

4.2 Podľa sťažovateľa konanie v jeho veci nie je právne ani skutkovo zložité, patrí

do bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, on svojím správaním v konaní

zbytočné prieťahy nespôsobil a zodpovednosť za celkovú dĺžku konania nesú príslušné

všeobecné súdy, ktoré dosiaľ neodstránili jeho právnu neistotu.

4.3 Sťažovateľ sa tiež domáha primeraného finančného zadosťučinenia, a to

„s ohľadom na celkovú dobu súdneho konania a jeho doterajší priebeh, ako aj

s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia (jeho, pozn.) práv“ v sume 5 000 €.

5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky Krajskému súdu v Žiline prikazuje, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,00 € (slovom päťtisíc Eur), ktoré mu je Krajský súd v Žiline

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť Eur a päťdesiatjeden centov),

ktorú je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

14. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť

rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

15. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak (naposledy označené ustanovenie sa

týka konania o súlade právnych predpisov, pozn.). Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie

konania, teda tou časťou ústavnej sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 43 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to

predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. napr.

, , , ).

16. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti v posudzovanej veci vyplýva, že sťažovateľ

v kontexte svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.

práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote namieta predovšetkým postup

okresného súdu, ktorý rozhodoval o jeho žalobe o zaplatenie peňažnej sumy z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom

(advokátom) však za porušovateľa svojich práv označuje výlučne krajský súd, ktorý

rozhoduje o odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, a v petite

ústavnej sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv taktiež výlučne

(odvolacím) krajským súdom. Ústavný súd v zmysle viazaný

návrhom na začatie konania preto mohol preskúmať sťažovateľom namietané porušenie

jeho v ústavnej sťažnosti označených práv len postupom krajského súdu v napadnutom

konaní (a nie aj postupom okresného súdu v konaní predchádzajúcom odvolaciemu

konaniu).

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, pričom v obsahu týchto práv neexistuje

zásadná odlišnosť (napr. ), čo umožňuje preskúmať ich namietané porušenie

spoločne.

18. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ). Za iné (ďalšie) dôvody zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,

predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer ().

19. Ústavný súd vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho práv

postupom krajského súdu v napadnutom konaní v prvom rade poukazuje na svoj už

opakovane judikovaný právny názor, že k porušeniu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá (globálne) neprimerane dlhú

dobu, a to bez ohľadu na to, či v posudzovanom prípade boli zaznamenané prieťahy

spôsobené postupom súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného práva môže dôjsť

aj vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom v konaní došlo,

nemusí vždy ísť o porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej dobe, ak konanie

ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie konania

spravidla očakávať (pozri k tomu rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach

Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne ,

tiež napr. , , , , , ,

). Pritom ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

20. Z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistení ústavného súdu pri príprave jej

predbežného prekovania vyplýva, že spis okresného súdu sp. zn. bol na účely

rozhodnutia o odvolaniach podaných proti rozsudku súdu prvej inštancie z 24. októbra 2016

postúpený krajskému súdu 27. septembra 2018, čo znamená, že vec sťažovateľa je

v dispozícii odvolacieho súdu 16 mesiacov. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína,

že z už uvedených dôvodov nemohol preskúmať postup okresného súdu vo veci

sťažovateľa, do ktorého spadá aj jeho činnosť, prípadne nečinnosť pri predkladaní veci

krajskému súdu. Uvedená (doterajšia) doba trvania odvolacieho konania pred krajským

súdom pritom podľa názoru ústavného súdu prima facie nevybočuje z medzí ústavnej

akceptovateľnosti a udržateľnosti v takej miere, na základe ktorej by bolo možné

konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa . Tento záver ústavný súd vyslovuje aj s prihliadnutím

na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach,

podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov

v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ).

21. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že postup krajského

súdu v napadnutom konaní (dosiaľ) nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky,

na základe ktorých by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol

reálne dospieť k záveru, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

k porušeniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími procesnými návrhmi sťažovateľa.

23. Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za vhodné

uviesť, že toto uznesenie (ani vo vzťahu k postupu krajského súdu) nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto ak by krajský súd

v ďalšom priebehu napadnutého konania bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa za splnenia všetkých

zákonom ustanovených podmienok opätovne obrátil na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou,

ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa , resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu