Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 233/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. M., P., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a Slovenskej

republiky a podľa čl. 11 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného

súdu Prešov sp. zn. zo 14. novembra 2007 a rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 25. septembra 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra

2008 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Z.

M., P., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. novembra 2007

a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25.

septembra 2008.

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa

v občianskoprávnom konaní na okresnom súde domáhal ochrany vlastníckeho práva

„zriadením vecného bremena na parcele, ktorá mu vlastnícky patrí, vo forme práva

umiestnenia stavby bytového domu, súp. č. 5320, zapísaného na LV č. 7837, kat. územie

P.“. Sťažovateľ žalobu odôvodnil tým, že „na jeho pozemku v roku 1973 bola zriadená

neoprávnená stavba, ktorú zriadilo B., pričom doteraz neboli vysporiadané vzťahy medzi

vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby“. Sťažovateľ preto žiadal postupom podľa § 135c

ods. 3 usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku

a spoluvlastníkmi bytového domu (ďalej len „žalovaní“) zriadením vecného bremena za

náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 14. novembra 2007 žalobu

sťažovateľa zamietol s tým, že k tejto úprave vzťahov už došlo, a to zriadením vecného

bremena zo zákona, v zmysle o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve

bytov“) a iná úprava vzťahu medzi vlastníkmi stavby a vlastníkom pozemku v zmysle

nie je možná.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 25. septembra 2008 potvrdil

prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti, ktorou sťažovateľ žiadal

zriadiť vecné bremeno na parcele KN č. 1507 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere

2

215 m, zapísanej na LV č. 13522 v kat. území P. vo forme práva umiestnenia stavby

bytového domu súp. č. 5320 zapísaného na LV č. 7837 kat. územie P. Vo zvyšku rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľ uviedol, že „porušovateľ, majúci zákonnú povinnosť usporiadať pomery

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena konal v rozpore

s ustanovením , kedy vlastníckemu právu sťažovateľa

nepriznal ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho výkonu zo strany žalovaných

a vecné bremeno nezriadil.

2

Pozemok parc. KN č. 1507 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 215 m,

zastavaný neoprávnenou stavbou bytového domu, súp. č. 5320 zapísaného na LV 7837

k. ú. P., nemá charakter pozemku zaťaženého vecným bremenom, nakoľko zákon

č. nerieši otázku vyporiadania práv k neoprávneným stavbám. Vzhľadom na

nekomplexnosť úpravy, pri právnom posúdení je nutné použiť všeobecnú úpravu

občianskoprávnu a vzájomné vzťahy účastníkov vysporiadať rozhodnutím súdu podľa

ust. .“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa, kým nedôjde k vyporiadaniu práv z neoprávnených

stavieb podľa , nemožno stavby ani výkon práv k nim

legalizovať.

Podľa názoru sťažovateľa „pri ignorovaní , odkazom

na ustanovenie , je také meritórne rozhodnutie

porušovateľa rozporné s článkom 20 , článkom 1 Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 11

Listiny základných práv a slobôd z dôvodu neoprávneného zásahu do základných práv

sťažovateľa, spôsobom deklarovania verejného záujmu v prospech práv žalovaných pri

výkone ich vlastníckeho práva k stavbe bytového domu. Ide o občianskoprávny vzťah,

ktorého účastníci majú rovnaké postavenie a platné právo sťažovateľovi poskytuje ochranu

§-om 135c , ktoré ustanovenie je v súlade s právnymi normami

vyššej právnej sily pri rešpektovaní zákonnej rovnosti účastníkov občianskoprávnych

vzťahov pri výkone ich vlastníckych práv.“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ argumentoval, že „nie je možné zákonne právne

relevantne deklarovať existenciu vecného bremena odkazom na ustanovenie § 23 ods. 5

k neoprávnenej stavbe bytového domu na pozemku v jeho

vlastníctve, nakoľko táto neoprávnená stavba, v spoluvlastníctve žalovaných, je aj naďalej

neoprávnená, pričom napadnutým rozhodnutím porušovateľ túto stavbu protizákonne

a protiústavne legalizuje. Odmietaním aplikácie ust. ,

porušuje porušovateľ ust. SR, ktoré ustanovenia zaručujú sťažovateľovi

domáhať sa svojho práva zákonom ustanoveným postupom, na nezávislom a nestrannom

súde, tým skôr, že je v jurisdikčnej právomoci súdu aplikáciou § 135 ods. 3 Občianskeho

zákonníka vecné bremeno k pozemku zastavanom neoprávnenou stavbou zriadiť za

náhradu.“.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že pri riešení situácie, ktorá nastala v dôsledku zriadenia

neoprávnenej stavby, treba brať do úvahy predovšetkým ochranu práv vlastníka pozemku,

do ktorého práv bolo neoprávnene zasiahnuté. To vyplýva podľa neho tak z čl. 11 ods. 4

listiny, ako i z konštrukcie a konečne i z princípov, na

ktorých je založené občianske právo, ktoré poskytuje ochranu tomu, komu bolo do jeho

práv bez právneho dôvodu zasiahnuté, proti tomu, kto takto do práva zasiahol.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

vydal tento nález:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa podľa článku 46 ods. 1 ,

článku 20 , článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 11 Listiny základných práv a slobôd

bolo porušené Slovenskou republikou, v zastúpení Krajským súdom v Prešove, Okresným

súdom v Prešove, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9. 2008,

č. k.: a rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 14. 11. 2007,

č. k.: .

3. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 9. 2008, č. k.:

a rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 14. 11. 2007, č. k.: sa zrušujú.

4. Vec vracia na ďalšie konanie.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2007, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 25. septembra 2008 v konaní o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe a príslušenstva

došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 11 listiny, ako aj

jeho práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu

na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

).

1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa rozsudkom

okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2007

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo

slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie ().

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ mal v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu práv, ktoré mali

byť rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2007 podľa jeho

názoru porušené. Týmto účinným prostriedkom bolo odvolanie, ktoré sťažovateľ aj podal.

Oprávnenie krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa vylučuje právomoc

ústavného súdu rozhodnúť o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti označenému rozsudku

okresného súdu, keďže ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovateľ

nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie jeho označených základných práv podľa a listiny, ako aj

práva podľa dodatkového protokolu rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo

14. novembra 2007 v súlade s pre nedostatok svojej

právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa ,

a podľa čl. 11 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 25. septembra 2008

Kľúčovou námietkou sťažovateľa smerujúcou proti napadnutému rozsudku krajského

súdu bolo tvrdenie o nenapravení pochybení v postupe a rozhodnutí prvostupňového súdu

súdom odvolacím, v dôsledku čoho napriek konštatovaniu dôvodnosti nároku uplatneného

sťažovateľom titulom domáhania sa vyporiadania neoprávnenej stavby bytového domu

postavenej pred 1. januárom 1992 postupom podľa odvolací

súd meritórne potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zamietnutí žaloby

v časti, ktorou sťažovateľ žiadal zriadiť vecné bremeno na parcele KN č. 1507 o výmere

2

215 m, zapísanej na LV č. 13522 v kat. území P., vo forme práva umiestnenia stavby

bytového domu súp. č. 5320, zapísaného na LV č. 7837 v kat. území P.

Z obsahu odôvodnenia predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ voči

napadnutému rozsudku krajského súdu namieta samotné právne posúdenie veci na základe

zisteného skutkového stavu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej je oprávnený skutkové a právne závery všeobecných súdov

kontrolovať z hľadiska ich ústavnej konformity iba vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne , ). Právne závery krajského súdu vychádzajúce

z konštatovania absencie naliehavého právneho záujmu na rozhodnutí o zriadení vecného

bremena, ktoré vzniklo v okolnostiach prípadu priamo zo zákona, však nevyvolávajú

pochybnosti z hľadiska ich ústavnej konformity.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie zistil, že krajský súd napadnutý potvrdzujúci

výrok svojho rozsudku z 25. septembra 2008 založil na týchto dôvodoch:

„... žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena na parcele, ktorá mu vlastnícky

patrí vo forme práva umiestnenia stavby bytového domu č. súp. 5320 zapísaného na LV

7837 kat. úz. P. s tým, že žalovaní budú zaviazaní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu

996.302,17 Sk rovnajúcu sa všeobecnej hodnote vecného bremena určené na základe

znaleckého posudku. Uplatnil si trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na jeho pozemku

v roku 1973 bola zriadená neoprávnená stavba, túto stavbu zriadilo B. a doposiaľ vzťahy

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vysporiadané neboli. Tvrdil, že ide

o nepovolenú stavbu podľa c) (zrejme mal na mysli, ako to

správne postrehol prvostupňový súd, neoprávnenú stavbu). Žiadal priznať za uvedené vecné

bremeno finančnú náhradu, ktorú vyčíslil všeobecnou hodnotou vecného bremena vo výške

996.302,17 Sk.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia sa zaoberal otázkou oprávnenej

alebo neoprávnenej stavby a uzatvoril, že keďže v čase vzniku stavby sa nejednalo

o neoprávnenú stavbu nemožnosť v budúcnosti takúto stavbu posudzovať ako neoprávnenú,

pretože stavbu nezriadil občan, ktorý jediný mohol týmto spôsobom postupovať, aby došlo

k neoprávnenej stavbe, ale zriadila ju socialistická organizácia.

Tento názor prvostupňového súdu, pokiaľ sa týka neoprávnenej stavby nie je správny

a bol prekonaný súdnou praxou, pričom platí, že pokiaľ postup pri zriaďovaní stavby

socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol od počiatku neoprávnený, je potrebné

vykonať jej vyporiadanie podľa c) . To sa týka aj stavieb,

ktoré boli zriadené pred 1. 1. 1992.

Prvostupňový súd však správne postrehol, že v danom prípade nastupuje okrem toho,

že ide o inštitút, na ktorý je možné uplatniť ust. c) aj špeciálne ustanovenie

vyplývajúce z Teda, že vecné bremeno v danom prípade

vzniklo zo zákona.

Podľa o) ods. 1 platí, že vecné bremená vznikajú

písomnou zmluvou na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve,

schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo

zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním);

ust. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám

je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Jednou z foriem vzniku vecných bremien je vznik bremien zo zákona. Vecné bremená,

ktoré vznikajú zo zákona, čo v prejednávanej veci je podľa

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, majú špecifický režim upravený

verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých sa zriaďujú. Aj keď majú nesporne

verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nie je možné

opomenúť, že majú významný prvok aj súkromnoprávny. Režim vecných bremien, ktoré

vznikajú zo zákona nie je totožný s režimom zmluvných vecných bremien a riadia sa

špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosť, kvôli ktorej vznikli, čo

v danom prípade je Tento zákon neupravuje komplexne inštitút

vecného bremena, ktoré vzniká v súvislosti s rozdielnym vlastníctvom bytového domu

a pozemku, a preto tento špeciálny predpis nevylučuje použitie všeobecných ustanovení

, pokiaľ sa týka vecných bremien.

Prvostupňový súd postupoval správne, pokiaľ návrh žalobcu na zriadenie vecného

bremena zamietol. Nie je tu naliehavý právny záujem na rozhodnutí o vzniku vecného

bremena, ktoré vzniklo priamo zo zákona. Preto neexistuje ani dôvod, aby o tom rozhodoval

súd, prípadne, aby vecné bremeno bolo zriaďované akoukoľvek inou ďalšou formou či už

vyplývajúcou z ust. o) alebo z ust. c) Občianskeho

zákonníka.

Preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ako vecne správny potvrdil.“

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je obsahom základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu za

predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto

základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť

súdu vo veci konať, pričom k jeho porušeniu by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby, čo

sa v danom prípade nestalo (napr. ).

V zmysle domáhať sa práv uvedených v sa možno

len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V danom prípade zákonný

rámec ochrany tvoria ustanovenia upravujúce právne vzťahy

týkajúce sa vyporiadania neoprávnených stavieb (§ 135c) a vzniku vecných bremien

(§ 151o), ako aj § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom potvrdzujúceho výroku namietaného

rozsudku krajského súdu uvádza, že krajský súd sa v tejto časti primerane vysporiadal

s argumentáciou sťažovateľa a relevantné ustanovenia a zákona

o vlastníctve bytov aplikoval spôsobom, ktorý neodporuje ich zneniu, účelu ani označeným

článkom , ktorých porušenie sa namieta. Krajský súd ako odvolací súd analyzoval zo

skutkového a právneho hľadiska odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v konaní

o vyporiadanie práv k neoprávnenej stavbe a príslušenstva, a takisto sa vysporiadal aj

s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v jeho odvolaní týkajúcou sa zriadenia vecného

bremena vo forme práva umiestnenia stavby bytového domu súp. č. 5320, zapísaného na LV

č. 7837 v kat. území P. Krajský súd zároveň uviedol aj dôvody, pre ktoré nemožno

akceptovať právne názory sťažovateľa v tejto časti. Ústavný súd preto pri skúmaní

potvrdzujúceho výroku rozsudku krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2008

o zamietnutí žaloby v časti, ktorou sťažovateľ žiadal zriadiť vecné bremeno na parcele

KN č. 1507, zapísanej na LV č. 13522 v kat. území P. vo forme práva umiestnenia stavby

bytového domu súp. č. 5320, zapísaného na LV č. 7837 v kat. území P. nezistil skutočnosti,

na základe ktorých by bolo možné tento výrok rozsudku označiť za arbitrárny.

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu neexistuje ani príčinná súvislosť

medzi označenými základnými právami sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1v spojení s čl. 20

a podľa listiny a práva podľa dodatkového protokolu a postupom

krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver

o porušení práv označených sťažovateľom. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje

s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. rozhodnutia sp. zn.

, ), pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (, ). Z uvedeného dôvodu ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa

.

Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada ústavný súd, aby vyslovil porušenie ním

označených práv rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2008 ako

celkom. Z namietaného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd v ňom dospel

k právnemu záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej

sa finančného vyrovnania medzi spoluvlastníkmi stavby a sťažovateľom ako vlastníkom

pozemku nie je správny, preto v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn.

zo 14. novembra 2007 a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

Z vyžiadanej informácie zo spisu okresného súdu v uvedenej právnej veci ústavný

súd zistil, že okresný súd v poradí druhým rozsudkom zo 4. februára 2009 žalobu

sťažovateľa opätovne zamietol. O odvolaní sťažovateľa podanom 23. februára 2009

odvolací krajský súd ešte nerozhodol.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd rešpektujúc princíp subsidiarity poukázal na

skutočnosť, že námietku porušenia označených práv mohol sťažovateľ účinným spôsobom

namietať aj v ďalšom konaní v predmetnej veci pred okresným súdom a následne po vydaní

v poradí druhého rozsudku okresného súdu zo 4. februára 2009 aj v konaní pred odvolacím

súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009