Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 60/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti PASTEL, spol. s r. o., IČO 31 732 704, Pod Kamennou baňou 36, Prešov,

právne zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Morochovičom, advokátska kancelária,

Jánošíkova 2349/7, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 17. októbra 2019 v časti výroku o potvrdení výroku rozsudku Okresného súdu Prešov

sp. zn. z 18. júna 2018 o nepriznaní nároku na náhradu trov konania a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti PASTEL, spol. s r. o., o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti PASTEL, spol. s r. o., IČO

31 732 704, Pod Kamennou baňou 36, Prešov (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 17. októbra 2019 v časti výroku o potvrdení výroku

rozsudku Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. júna

2018 o nepriznaní nároku na náhradu trov konania (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom

potvrdil výrok rozsudku okresného súdu, ktorý týmto vyslovil, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo. Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku

o trovách konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2

(ďalej aj „“).

3. Podľa sťažovateľky napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo

k neprípustnému zásahu do jej práva na spravodlivé súdne konanie, a to z dôvodu, že

napadnutý rozsudok

- je arbitrárny,

- napadnutým rozsudkom došlo k procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor

s princípmi spravodlivého súdneho konania,

- proces interpretácie a aplikácie ustanovení vykazuje

zo strany krajského súdu znaky svojvôle a extrémny rozdiel s princípom spravodlivosti

a zároveň ide o zjavne nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

3.1 Podľa sťažovateľky rozsudok okresného súdu v bode 42 odôvodnil nepriznanie

náhrady trov konania jednou vetou: „Keďže mal žalobca v spore úspech len čiastočný

v rozsahu menšom ako 50 %, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania

právo.“ Podľa názoru sťažovateľky predmetný postup okresného súdu je v zrejmom

rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania a vykazuje znaky svojvôle, pretože

okresný súd nepostupoval podľa a a nijako logicky neodôvodnil svoj

postup pri nepriznaní náhrady trov konania.

3.2 Sťažovateľka je toho presvedčenia, že výklad , ktorý zvolil okresný

súd a v plnom rozsahu sa s ním stotožnil aj krajský súd, a to, že v prípade, ak mal žalobca

úspech čiastočný v rozsahu menšom ako 50 %, sa trovy konania nepriznávajú, je zrejmým

zásahom do práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. Za danej situácie postup

krajského súdu, ktorý podľa mienky sťažovateľky odignoroval jej výhrady uvedené

v odvolaní týkajúce sa náhrady trov konania a potvrdil výrok o náhrade trov konania ako

vecne správny, považuje sťažovateľka za ústavnoprávne neudržateľný. Sťažovateľka

v konaní nedostala podľa jej slov žiadnu odpoveď na otázku, prečo nebola uplatnená

v konaní zásada úspechu. Aplikácia nebola podľa názoru sťažovateľky použitá,

pretože žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa neexistovali.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví:

„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Slovenskej

republiky Rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 17.10.2019

porušené bolo.

Výrok Rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 17.10.2019,

ktorým bol potvrdený výrok Rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa

18.6.2018 o nepriznaní nároku na náhradu trov konania sa zrušuje a vec sa vracia

Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.

Krajský súd Prešov je povinný do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky uhradiť trovy konania vo výške 360,75 €...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

6. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. napr. ,

) dáva na známosť, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách

konania za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.

V rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže

ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,

a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do

práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry pozri

, , , , ,

).

6.1 Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak

(predtým ) v spojení s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vylučujú uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu

o trovách konania (pozri , , a ), bolo by proti logike pripustiť,

aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť

sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho rozporu s princípmi spravodlivého súdneho konania (,

).

6.2 V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania (resp. úspechu

strán v konaní a povinnosti nahradiť vzniknuté trovy) krajský súd v napadnutom rozsudku

v spojení s rozsudkom a závermi okresného súdu ústavne udržateľným spôsobom

(i) interpretoval príslušné zákonné ustanovenia ( ) a (ii) tieto autonómne aplikoval

na ustálený skutkový a právny stav vo veci, do interpretácie a aplikácie ktorej ústavný súd

nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté právne závery krajského súdu.

6.3 Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v

skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu nič ústavne

nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho extrémnu arbitrárnosť alebo absolútnu ústavnú

neakceptovateľnosť.

6.4 Závery krajského súdu v spojení so závermi okresného súdu týkajúce sa úspechu

strán sporu v konaní a aplikácie príslušných zákonných ustanovení v napadnutom rozsudku

navyše netrpia ani absenciou logiky.

6.5 Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté

právne závery všeobecných súdov, čo sa výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného,

einfaches Recht) práva týka.

6.6 Vzhľadom na dosiaľ prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu