Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 77/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavné sťažnosti ,

, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody

, zastúpeného advokátom Mgr. Jánom

Jagošom, Pod Urpínom 5, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -43

z 23. mája 2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -51

z 11. júna 2018, uznesením Okresného súdu Banská Bystria č. k. -23 z 25. júla

2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -28 zo 14. augusta

2018 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) boli 13. augusta

2018 a 15. októbra 2018 doručené a podaním zo 7. decembra 2018 doplnené ústavné

sťažnosti sťažovateľa , , toho času Ústav

na výkon trestu odňatia slobody ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len ,a“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -43 z 23. mája 2018 (ďalej len ,,napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -43 z 23. mája 2018“), uznesením okresného

súdu č. k. -51 z 11. júna 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu

č. k. -51 z 11. júna 2018“), uznesením okresného súdu č. k. -23

z 25. júla 2018 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -23

z 25. júla 2018“) a uznesením okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta 2018

(ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta

2018“). Uznesením sp. zn. PLs. zo 14. novembra 2018 boli predmetné ústavné

sťažnosti spojené na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ sa prvou žalobou

z 1. februára 2018 proti Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica-Kráľová

(ďalej len ,,ústav na výkon testu“) domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal utrpieť

v dôsledku porušenia jeho práva na súkromie zo strany ústavu na výkon trestu. Zároveň

podal proti ústavu na výkon trestu aj druhú žalobu, a to z 21. mája 2018, ktorou sa proti

ústavu na výkon trestu domáhal taktiež náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú mal v tomto

prípade utrpieť v dôsledku porušenia zákazu diskriminácie zo strany ústavu na výkon trestu.

Uviedol, že v oboch prípadoch požiadal aj o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom

pripojil jednotlivé rozhodnutia súdov, ako aj Centra právnej pomoci, ktorými chcel túto

svoju žiadosť podporiť. Ďalej uviedol, že v prípade prvej žaloby z 1. februára 2018

mu uznesením okresného súdu č. k. -34 z 8. februára 2018 nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov. Rovnako tak aj v prípade podanej žaloby z 21. mája

2018 uznesením okresného súdu č. k. -7 z 5. júna 2018 sťažovateľovi nebolo

priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. V oboch prípadoch to bolo odôvodnené tým,

že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov

nie je konaním, v ktorom by sa uplatňovala vyhľadávacia povinnosť súdu.

3. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol, že konanie vedené pod sp. zn. bolo

následne zastavené napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -43 z 23. mája

2018, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú však okresný súd vydaním

napadnutého uznesenia okresného súdu č. k. -51 z 11. júna 2018 zamietol.

Okresný súd sťažovateľove námietky vyhodnotil ako irelevantné. Rovnaký priebeh malo

aj zastavenie konania v prípade druhej podanej žaloby zo strany sťažovateľa. V tomto

prípade bolo konanie vedené pod sp. zn. zastavené napadnutým uznesením

okresného súdu č. k. -23 z 25. júla 2018, pričom aj proti nemu podal

sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola taktiež zo strany okresného súdu vydaním napadnutého

uznesenia okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta 2018 zamietnutá.

Aj v tomto prípade boli sťažovateľove námietky vyhodnotené ako irelevantné.

4. Sťažovateľ v podaných ústavných sťažnostiach ďalej vo vzťahu ku všetkým

uvedeným napadnutým uzneseniam okresného súdu predostiera v podstate rovnakú

argumentáciu, prečo nimi malo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

K tomu dodal: ,,... akékoľvek rozhodnutie, ktorým súd rozhoduje o priznaní oslobodenia

od súdneho poplatku musí mať na zreteli, aby sa strane len pre jej majetkové pomery

neznemožnilo uplatnenie alebo bránenie jej práva na súde. Účel a podstata inštitútu

oslobodenia od súdnych poplatkov spočíva v tom, aby nedochádzalo k odopretiu práva

na prístup k súdu v prípadoch, keď majetková situácia strany objektívne neumožňuje

uhradiť súdny poplatok.“ Namietol, že postup okresného súdu sa vyznačoval prílišným

formalizmom a v dôsledku toho sa mu odňala možnosť konať pred súdom. Zároveň

sťažovateľ namietal, že výroky predmetných napadnutých rozhodnutí okresného súdu

sú prejavom svojvôle okresného súdu, pretože ak sa okresný súd chcel odchýliť

od právneho záveru vysloveného v rovnakej právnej veci inými súdmi, na ktoré sťažovateľ

poukazoval, mal rozhodnutie odôvodniť práve s ohľadom na tieto iné rozhodnutia. Uviedol,

že vo svojich žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov dostatočným spôsobom

preukázal, že jeho majetkové pomery takéto oslobodenie odôvodňujú a že tiež v nich

navrhoval, aby bola zo strany okresného súdu v príslušných registroch vykonaná lustrácia

pre účely overenia jeho majetkových pomerov. K tomu dodal: ,,Okresný súd postupoval

nesprávne, keď ignoroval rozhodnutia iných súdov v identickej veci, hoci tieto súdy

spravidla vykonali lustráciu v príslušných registroch a potvrdili ňou, že majetkové pomery

sťažovateľa odôvodňujú jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, čím porušil princíp

právnej istoty.“

5. V závere sťažovateľ uviedol, že okresný súd pochybil aj v tom, že v rozpore s čl. 6

ods. 2 v znení neskorších predpisov

nezohľadnil sťažovateľove sociálne postavenie, že úplne odignoroval jednotlivé rozhodnutia

Centra právnej pomoci, ktorými bol sťažovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej

pomoci, v daných prípadoch bol oslobodený od súdnych poplatkov, ako odignorovaním

návrhu sťažovateľa na vykonanie lustrácie v príslušných registroch. Zastavením uvedených

konaní okresného súdu pre nezaplatenie súdneho poplatku preto došlo podľa sťažovateľa

k odňatiu možnosti sťažovateľa konať pred súdom.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

toho času ÚVTOS

, na súdnu ochranu v súlade s Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

– 43 zo dňa 23.05.2018 a uznesením Okresného súdu Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. – 51 zo dňa 11.06.2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. – 43 zo dňa

23.05.2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 51 zo dňa

11.06.2018 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Banská Bystrica povinný vyplatiť k rukám sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia.“

a

,,1. Základné právo sťažovateľa , , trvale bytom

, toho času ÚVTOS ,

, na súdnu ochranu v súlade s Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

základných ľudských práv a slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

– 28 zo dňa 14.08.2018 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

– 23 zo dňa 25.07.2018 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 28 zo dňa

14.08.2018 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. – 23 zo dňa

25.07.2018 Ústavný súd zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Banská bystrica povinný vyplatiť k rukám sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia.“

7. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len ,,rozvrh práce ústavného

súdu“) na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu

je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca

spravodajca, ktorému bola vec pridelená. Ústavná sťažnosť vedená pod sp. zn.

bola pridelená sudcovi spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý

je v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce ústavného súdu členom tretieho senátu, ktorý

pracuje v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu), Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Právomoc ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď

to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné

okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

III.

Právne posúdenie ústavnej sťažnosti

15. Podstata ústavných sťažností sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu č. k.

-43 z 23. mája 2018, napadnutým uznesením okresného súdu č. k. 20 C 8/2018-

51 z 11. júna 2018, napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -23 z 25. júla

2018 a napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta 2018.

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -43 z 23. mája 2018

a napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -23 z 25. júla 2018

17. Ako vyplýva z doručených ústavných sťažností a ich príloh, proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu č. k. -43 z 23. mája 2018 a proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu č. k. -23 z 25. júla 2018 bol prípustný opravný

prostriedok – sťažnosť, ktorý si sťažovateľ aj uplatnil. O podaných sťažnostiach sťažovateľa

bolo následne rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -51

z 11.júna 2018, resp. napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -28

zo 14. augusta 2018, ktorými boli sťažovateľove sťažnosti zamietnuté.

18. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd

( a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

19. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o

ústavnej sťažnosti preskúmavané ().

20. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

21. S poukazom na uvedené preto ústavný súd v tejto časti ústavné sťažnosti

sťažovateľa odmietol s poukazom na

pre nedostatok právomoci na ich prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -51 z 11. júna 2018

a napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta 2018

22. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom, rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,

vysloví zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti a túto odmietne ().

23. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd preto nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu

byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

24. Z judikatúry ústavného súdu (, , )

ďalej vyplýva, že podstata základného práva na súdnu ochranu podľa

spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ).

25. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

26. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty

a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4

v spojení s ), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,

povinnosť právneho zastúpenia v niektorých prípadoch, zákonom ustanovené náležitosti

návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a taktiež zaplatenie súdneho poplatku podľa

ustanovení príslušného zákona ().

27. Zároveň ústavný súd pripomína, že v zmysle rozsudku Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. 6. 2001 (sťažnosť č. 28249/95, bod 59)

uloženie poplatkovej povinnosti v civilných sporových veciach nemožno samo osebe

považovať za rozporné s ani s právom na prístup k súdu chráneným

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

28. Aj ústavný súd už v minulosti judikoval (, ,

, , ), že samotné nepriznanie oslobodenia

od súdneho poplatku ešte nesignalizuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu.

29. Okresný súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.

-51 z 11. júna 2018 uviedol: ,,Preštudovaním napadnutého uznesenia súd zistil,

že v prejednávanej veci žalobca sťažnosťou napadol uznesenie vyššieho súdneho úradníka

o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku... Súd v odôvodnení uznesenia

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov toto jednoznačne odôvodnil... zohľadňujúc

názor Ústavného súdu SR... V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o nesplniteľnom dôkaznom

bremene, ktoré na neho preniesol tunajší súd v otázke preukázania jeho majetkových

pomerov pri jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov súd opätovne uvádza, že toto

dôkazné bremeno je strane, v prejednávanej veci žalobcovi, ukladané ustanovením § 254

a nie tunajším súdom. Tvrdenia žalobcu o odopretí

mu prístupu k súdu tým, že tunajší súd nevykonal ním navrhované dokazovanie lustráciou

v príslušných registroch súdov SR, súd považuje za irelevantné, pretože mu nie je zrejmé,

čo, v akých registroch a akých súdov SR mal lustrovať. Žalobca opakovane uvádzal

požiadavku lustrácie v príslušných registroch, nikde však neuviedol, čo, prečo a kde má súd

lustrovať, aby takýmto konaním nahradil splnenie jeho zákonnej povinnosti preukázania

jeho majetkových pomerov... podľa názoru tunajšieho súdu, ako aj Ústavného súdu SR

(napr. uznesenie č. k. -8 zo dňa 12. 09. 2017), ani samotné vyplnené Tlačivo

pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov... bez relevantného a dôkazne podloženého odôvodnenia

skutočností v ňom uvedených, nie je možné a v súlade so zákonom považovať

za dostatočné.“

Zároveň v relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu č. k.

-28 zo 14. augusta 2018 okresný súd uviedol: «... pokiaľ ide o návrh žalobcu,

aby súd vykonal lustráciu v príslušných registroch a zistil alebo overil jeho pomery, k tomu

je potrebné uviesť, že je to len žalobca ako žiadateľ, ktorý je povinný preukázať ním tvrdené

nepriaznivé pomery. Súd nemá vyhľadávaciu povinnosť... Žalobca pri tom opakovane

podáva takmer identické žaloby a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, preto

si musí byť vedomý toho, aké náležitosti a akým spôsobom má svoje tvrdenia preukazovať.

Žalobca neustále opomína, že pánom sporu je len on a len on nesie zodpovednosť za jeho

výsledok... aj iné osoby (strany sporu) súd žiadajú o oslobodenie od súdnych poplatkov...

no ich sociálne postavenie im nie je na príťaž , ako sa mylne domnieva. Súd nerozhodne

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov len preto, že si ,,niekto môže za to“, v akom

sociálnom postavení sa ocitol (ako to tvrdí žalobca). Súd rozhodne o každej žiadosti

po zhodnotení celkových osobných a majetkových pomeroch v tej ktorej konkrétnej veci...

Jediná súdu známa a preukázaná skutočnosť je, že v súčasnej dobe žalobca vykonáva trest

odňatia slobody. Stále tak platí, že svoje nepriaznivé sociálne postavenie nepreukázal a súd

nemá oprávnenie nahrádzať jeho povinnosť tvrdenia a unesenia dôkazného bremena...

Súd zároveň konštatuje, že rozhodnutie o zastavení konania nevytvára prekážku veci

rozhodnutej (res iudicata) a súd tak neznemožnil žalobcovi prístup k súdu.»

30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia

okresného súdu č. k. -51 z 11. júna 2018, ako aj napadnutého uznesenia

okresného súdu č. k. -28 zo 14. augusta 2018 konštatuje, že tieto nie je možné

s poukazom na ich odôvodnenie a na dôvody v nich uvedené považovať za svojvoľné

či arbitrárne. Podľa posúdenia ústavného súdu sa v nich okresný súd jasným a dostatočným

spôsobom s námietkami sťažovateľa vysporiadal a svoj právny názor odôvodnil ústavne

akceptovateľným spôsobom. Uvedené napadnuté uznesenia okresného súdu podľa

posúdenia ústavného súdu nenesú znaky svojvoľnosti (arbitrárnosti) alebo ústavnej

neudržateľnosti v dôsledku zjavných pochybení alebo omylov. S prihliadnutím

na už uvedené, ako aj na všetky okolnosti danej veci preto ústavný súd, obdobne

ako aj v prípade obdobnej veci sťažovateľa vedenej pod č. k. -14

z 15. novembra 2018, v tejto časti ústavné sťažnosti sťažovateľa odmietol s poukazom

na z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

31. Vzhľadom na odmietnutie ústavných sťažností ako celku bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu