Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 75/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Davalom, Ph.D., LL.M, Gercenova 35,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa a 3 a porušenia , práv

podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 9 ods. 1 a porušenia čl. 14

ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry

v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-514/NKA-FP-ZA-2016 v súvislosti so zadržaním

v čase o 13.00 h v príletovej hale Letiska M. R. Štefánika

v Bratislave a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Davalom, Ph.D., LL.M, Gercenova 35,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

podľa a 3 a porušenia

(ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 9

ods. 1 a porušenia čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

(ďalej len „pakt“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného

zboru, národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj „vyšetrovateľ národnej kriminálnej

agentúry“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-514/NKA-FP-ZA-2016 v súvislosti

so zadržaním sťažovateľa 15. apríla 2019 v čase o 13.00 h v príletovej hale Letiska M. R.

Štefánika v Bratislave.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej

agentúry, špecializovaného tímu, expozitúry Bratislava ČVS: PPZ-514/NKA-FP-ZA-2016

z 15. marca 2019 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) trestne stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spáchaný

spolupáchateľstvom podľa a v spojení s

Z. z. účinného v čase skutku (ďalej len „“). Sťažovateľ

bol 15. apríla 2019 v čase o 13.00 h v príletovej hale Letiska M. R. Štefánika v Bratislave

zadržaný príslušníkmi Policajného zboru národnej kriminálnej agentúry po jeho prílete

z Milána pravidelnou leteckou linkou. Zadržanie realizoval vyšetrovateľ národnej

kriminálnej agentúry podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Sťažovateľovi bolo 15. apríla 2019

po jeho zadržaní doručené uznesenie o vznesení obvinenia, následne bol vypočutý

v procesnom postavení obvineného a zároveň mu bolo doručené aj predvolanie obvineného

z 29. marca 2019 na výsluch plánovaný na 15. máj 2019. Zo zápisnice o výsluchu

obvineného z 15. apríla 2019 vyplýva, že výsluch sťažovateľa v procesnom postavení

obvineného bol ukončený v čase o 20.00 h, keď bol opatrením vyšetrovateľa národnej

kriminálnej agentúry vydaným so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

daným 15. apríla 2019 o 19.50 h prepustený zo zadržania na slobodu. Sťažovateľ

bol prepustený zo zadržania podľa z dôvodu, že dôvody

väzby pominuli. Obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa trvalo 7 hodín.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti rozdelil svoju sťažnostnú argumentáciu

do dvoch rovín.

3.1.1 V prvej rovine svojej argumentácie sťažovateľ namieta nezákonnosť svojho

zadržania 15. apríla 2019 v čase od 13.00 h do 19.50 h a tvrdí, že „Obmedzenie osobnej

slobody sťažovateľa nespĺňa základnú požiadavku zákonnosti, nakoľko nebol daný žiaden

dôvod väzby podľa a zároveň ani bezodkladnosť zadržania

policajtom podľa . Uvedené skutočnosti odporca žiadnym

spôsobom ani neskúmal a nevyhodnocoval na základe konkrétnych okolností týkajúcich

sa sťažovateľa v danom prípade. Samotné postavenie sťažovateľa ako obvineného

v predmetnom trestnom konaní, nie je zákonným dôvodom na obmedzenie osobnej slobody

formou zadržania za účelom výsluchu. Z toho dôvodu predstavuje Zadržanie sťažovateľa

svojvoľný a arbitrárny zásah odporcu do základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu.

Ministerstvu vnútra, ani žiadnemu policajtovi či vyšetrovateľovi zo žiadneho právneho

predpisu nevyplýva ani teoretická možnosť obmedziť osobnú slobodu bez zákonného dôvodu

takým spôsobom, ako v prípade Napadnutého konania, ktoré porušuje ústavnú zásadu

legality a zákazu svojvôle.“.

3.1.2 V konkrétnych skutkových okolnostiach sťažovateľ predovšetkým poukazuje

na tieto skutočnosti:

„Podľa Uznesenia o vznesení obvinenia bolo vyšetrovanie začaté dňa 15.7.2016.

Do dňa Zadržania vyšetrovanie prebiehalo takmer tri roky (presne dva roky a deväť

mesiacov), počas ktorých vyšetrovateľ zisťoval skutkové okolnosti konania, ktoré sa dáva

sťažovateľovi za vinu. Počas tohto obdobia nebol sťažovateľ ani raz vypočutý

a ani predvolaný na podanie vysvetlenia vo veci. Sťažovateľovi nebolo nikdy

pred Zadržaním doručené žiadne predvolanie na výsluch, resp. podanie vysvetlenia v danej

trestnej veci. Vyšetrovateľ sa do Zadržania žiadnym spôsobom nesnažil predvolať

sťažovateľa na výsluch, nikdy pred Zadržaním mu políciou nebolo oznámené, že má záujem

o jeho výpoveď a že by sa mal dostaviť na príslušný útvar Policajného zboru. Prvý krát

odporca informoval sťažovateľa o záujme na jeho vypočutí priamo dňa 15.4.2019

na Letisku.

Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vyšetrovateľom Policajného zboru spracované

dňa 15.3.2019 (podľa dátumu uvedeného v záhlaví písomného vyhotovenia). Sťažovateľ

tvrdí, že do dňa Zadržania mu nebolo toto uznesenie žiadnym spôsobom doručované a bolo

mu doručené až v deň Zadržania počas výsluchu. Prečo bolo nevyhnutné realizovať výsluch

sťažovateľa práve dňa 15.4.2019 a prečo bolo Zadržanie policajtom neodkladným úkonom

počas takmer troch rokov vyšetrovania, nie je známe a tieto skutočnosti neboli zo strany

odporcu nijako vysvetlené. Odporca nezvolil postup, ktorým mohol štandardne doručiť

Predvolanie na výsluch z marca 2019 poštou na adresu trvalého pobytu sťažovateľa.

Počas výsluchu v rámci Zadržania nebol sťažovateľovi uvedený žiaden vecný

argument, pre ktorý bola obmedzená jeho osobná sloboda a ktorý by predstavoval

konkrétnu skutočnosť, z ktorej vyplýva dôvodná obava podľa ,

že (i) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

(ii) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo (iii) bude pokračovať v trestnej činnosti,

dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval

alebo ktorým hrozil.

Žiadnym spôsobom nebola vysvetlená naliehavosť a neodkladnosť predmetného

vyšetrovacieho úkonu - výsluchu obvineného - v danom čase bezprostredne po prílete

obvineného do mesta, v ktorom má svoj trvalý pobyt. Na adrese trvalého pobytu

sa sťažovateľ zdržiava pravidelne, v zásade dvakrát do mesiaca, približne na dva až tri dni.

Aj v momente Zadržania sťažovateľ priletel zo zahraničia do miesta svojho trvalého pobytu.

Akékoľvek teoretické tvrdenie o obave z úteku a skrývania sa pred trestným stíhaním,

ktoré nebolo v žiadnom momente odporcom ani vyslovené, sa nezakladá na pravde

a odporca disponuje dostatočnými operatívnymi spôsobmi na zistenie tejto základnej

skutočnosti. Sťažovateľ má aj v čase, keď sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska,

zabezpečené preberanie poštových zásielok. Zároveň už sťažovateľ nepracuje v obchodnej

spoločnosti, ktorá má v danom trestnom konaní postavenie poškodeného. Nemôže

preto žiadnym spôsobom pokračovať v konaní, ktoré sa dáva sťažovateľovi za vinu

a nemôže ani nijako ovplyvňovať uvedený subjekt, jeho zamestnancov, manažérov a pod.“

3.1.3 V závere svojej argumentácie sťažovateľ uzatvára: „Obmedzenie osobnej

slobody sťažovateľa nespĺňa základnú požiadavku zákonnosti, nakoľko nebol daný žiaden

dôvod väzby podľa a zároveň ani bezodkladnosť zadržania

policajtom podľa . Uvedené skutočnosti odporca žiadnym

spôsobom ani neskúmal a nevyhodnocoval na základe konkrétnych okolností týkajúcich

sa sťažovateľa v danom prípade. Samotné postavenie sťažovateľa ako obvineného

v predmetnom trestnom konaní, nie je zákonným dôvodom na obmedzenie osobnej slobody

formou zadržania za účelom výsluchu. Z toho dôvodu predstavuje Zadržanie sťažovateľa

svojvoľný a arbitrárny zásah odporcu do základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu.

Ministerstvu vnútra, ani žiadnemu policajtovi či vyšetrovateľovi zo žiadneho právneho

predpisu nevyplýva ani teoretická možnosť obmedziť osobnú slobodu bez zákonného dôvodu

takým spôsobom, ako v prípade Napadnutého konania, ktoré porušuje ústavnú zásadu

legality a zákazu svojvôle.“

3.2.1 V druhej rovine svojej argumentácie sťažovateľ s poukazom na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu namieta porušenie prezumpcie neviny

tým, ako boli zo strany médií a Policajného zboru na jeho facebookovej stránke podané

informácie o jeho zadržaní. K tomu poukazuje na viaceré výroky ako napríklad:

„Vyšetrovateľ Špecializovaného tímu národnej jednotky finančnej polície národnej

kriminálnej agentúry vzniesol obvinenie dvom občanom -

v čase spáchania skutku čelným predstaviteľom spoločnosti ,

za spáchanie obzvlášť závažného zločinu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho

majetku.“ alebo „Súčasne v Bratislave došlo k zadržaniu jedného z obvinených,

s ktorým budú vykonané procesné úkony a bude skúmané naplnenie dôvodov väzby.

Konaním obvinených súvisiacim s hospodárením s majetkom ,

vznikla škoda vo výške viac ako 22 miliónov eur.“ Z takéhoto spôsobu informovania

verejnosti o svojom trestnom stíhaní sťažovateľ odvádza porušenie „prezumpcie neviny“

a „umožneniu jednoduchej identifikácie obvineného“. V ďalšom konštatuje,

že „Jednoduchá identifikácia sťažovateľa spočívala v skutočnosti, že okrem iniciálok

jeho mena a priezviska uviedla polícia, že... bol čelným predstaviteľom spoločnosti

Na základe verejne dostupných údajov z obchodného registra mohol

každý nazrieť do výpisu spoločnosti, ktorej názov bol plne citovaný a vyhľadať si plné meno

sťažovateľa, obzvlášť v spojení s údajom, že sťažovateľ je štátnym občanom Talianskej

republiky, čím sa ešte uľahčila jeho identifikácia, keďže má talianske meno.“.

Do pozornosti dáva aj to, že «Zvuková časť Záznamu bola upravená spôsobom,

ktorý neumožňoval počuť rozhovor medzi osobami vizuálne zachytenými na Zázname.

Originálna zvuková stopa bola v Zázname nahradená zvukovou zložkou pozostávajúcou

z časti hudobného diela čínskeho autora menom Jincheng Zhang s názvom diela Myself.

Ide o dynamickú a dramatickú inštrumentálnu melódiu, ktorá Záznam Zadržania

dramatizuje, bulvarizuje a jej dôsledkom je citové podfarbenie a zvýraznenie významu deja

zachyteného Záznamom. Odporca tak cielene a umelo citovo podfarbil Záznam Zadržania

s cieľom podporiť v divákoch Záznamu vnímanie, že osoba, ktorá je na zázname v putách,

odvádzaná políciou po jej zadržaní, je vinná z trestného činu „podvodu“ v hodnote

miliónov eur.». V snahe o demonštráciu fabulatívneho prístupu polície k informovaniu

verejnosti o jeho prípade uvádza, že «Uznesenie o vznesení obvinenia označuje konanie,

ktoré je predmetom vyšetrovania, ako zločin porušovania povinností pri správe cudzieho

majetku. V žiadnom prípade nejde teda o podvod, ktorý je samostatnou skutkovou podstatou

. Sťažovateľ nie je vyšetrovaný zo spáchania trestného činu „podvodu“.

Uvedená skutočnosť je odporcovi zrejmá, no napriek tomu v nadpise citovaného textu,

ktorý uvádza Záznam Zadržania na Sociálnej sieti, odporca použil slová „PRÍPAD

MILIÓNOVÉHO PODVODU “. Zo strany

ministerstva vnútra a Policajného zboru ide o klamstvo, ktorého cieľom je cielene

pritiahnuť záujem čitateľov profilu Sociálnej siete odporcu použitím slova „podvod“,

ktoré je pre širokú verejnosť jednoduchšie uchopiteľný s jasnou negatívnou konotáciou.».

3.2.2 Na podporu svojej argumentácie sťažovateľ odkazuje aj na to, že „Na Sociálnej

sieti samotnej si Záznam Zadržania pozrelo ku dňu 17.6.2019 pozrelo viac ako 24.000

divákov. Odo dňa 15.4.2019 bol Záznam prebraný všetkými relevantnými médiami

(printovými, rozhlasovými, televíznymi vysielateľmi, vrátane poskytovateľov mediálnych

služieb cez internet, vrátane audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, vrátane

verejnosti dostupných platforiem na zdieľanie videí). Len v deň Zadržania bola informácia

o Zadržaní zdieľaná poskytovateľmi mediálnych služieb, vrátane informačných

elektronických portálov, ktorých priemerná návštevnosť v danom týždni bola 273.000

používateľov (HNonline.sk), 765.000 používateľov (Aktuality.sk), 565.000 používateľov

(sme.sk), či 290.000 používateľov (pravda.sk). Ide o masívne pokrytie, ktoré v realite

znemožnilo akékoľvek zachovanie prezumpcie neviny sťažovateľa.“.

4.1 Vzhľadom na uvedené sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné práva na (i) osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 3

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických práv a (ii) súdnu

a inú právnu ochranu spočívajúcu v ústavnej zásade prezumpcie neviny podľa čl. 50

ods. 2 , Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických práv

zadržaním dňa 15.4.2019 v príletovej hale Letiska M. R. Štefánika - Airport

Bratislava, a.s. (BTS), jeho spútaním a následným spôsob informovania o zadržaní zo

strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky porušené boli.

II. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Eur

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné uhradiť

trovy konania v sume 346,26 Eur...“

4.2 Na výzvu ústavného súdu z 19. augusta 2019 právnemu zástupcovi sťažovateľa

bol petit podanej ústavnej sťažnosti doplnený takto:

„I. Základné práva na

(i) osobnú slobodu podľa a 3 ,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 9

ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických práv a

(ii) súdnu a inú právnu ochranu spočívajúcu v ústavnej zásade prezumpcie neviny

podľa , Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických

práv postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-514/NKA-FP-ZA-2016

porušené boli.

II. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 Eur

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium

Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra povinné vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Národná

kriminálna agentúra, je povinné uhradiť trovy konania v sume

346,26 Eur...“

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

14. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

15. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce

bola predbežne prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu) a sudcovia Ladislav Duditš a Libor Duľa.

III.

Referenčné právne normy

16.1 Podľa sa osobná sloboda zaručuje. Podľa

ods. 2 nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa obvineného

alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom.

Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr

do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu

do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť

a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

16.2 Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu,

alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní

trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie

o vyhostenie alebo vydanie.

16.3 Podľa čl. 9 ods. 1 paktu každý má právo na slobodu a bezpečnosť. Nikto nesmie

byť svojvoľne zatknutý alebo zadržaný. Nikto nesmie byť pozbavený slobody okrem

prípadov, keď sa tak stane na základe zákona a v zhode s konaním, ktoré ustanovuje zákon.

17.1 Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje

sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

17.2 Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje

za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

17.3 Podľa čl. 14 ods. 2 paktu každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje

sa za nevinného, pokiaľ nie je zákonným postupom preukázaná jeho vina.

18. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „) štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa vo veci náhrady škody,

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu...

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil

vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru

alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu

príslušnému súdu alebo

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru

nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím

o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo

vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza

sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa výška náhrady nemajetkovej ujmy

priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané

nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie

o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní,

v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené,

alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

19. Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy

alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

20. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd

informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií

oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej

skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového

tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

Podľa pri poskytovaní informácií sú orgány činné

v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť

objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú

aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru,

najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou

nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených,

ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.

Podľa v konaní pred súdom rozsah poskytovaných

informácií vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom

zakázať zhotovovanie písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou

nenarušuje priebeh konania.

21. Podľa o ochrane osobných údajov v znení

neskorších predpisov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej

fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo,

najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej

či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú,

mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

22. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,

svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa písomnosti osobnej povahy, podobizne,

obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby

alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Podľa privolenie nie je potrebné,

ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky,

zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podľa podobizne, obrazové snímky a obrazové

a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť

primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové

a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými

záujmami fyzickej osoby.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K namietanému porušeniu čl. 5 ods. 1 dohovoru

23. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti predbežne prerokoval

na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa

a zistil, že je potrebné ju v tejto časti odmietnuť z dôvodu nesplnenia náležitostí

ustanovených zákonom

24.1 Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom

a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

24.2 Ústavná sťažnosť musí podľa obsahovať

aj c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí a d) konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd.

25.1 Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom... c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie

slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu.

25.2 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď

predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej

právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.

Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

25.3 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene

rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

26.1 Sťažovateľ bol zadržaný podľa vyšetrovateľom

národnej kriminálnej agentúry 15. apríla 2019 v čase o 13.00 h a prepustený zo zadržania

15. apríla 2019 v čase o 19.50 h opatrením vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry

podľa z dôvodu pominutia dôvodov väzby. Obmedzenie

osobnej slobody sťažovateľa trvalo 7 hodín.

26.2 Sťažovateľom označený čl. 5 ods. 1 dohovoru skutkovo vymedzuje viaceré

spôsoby a dôvody obmedzenia osobnej slobody a v tomto kontexte aj možné porušenie

práva na slobodu a bezpečnosť, resp. čl. 5 ods. 1 dohovoru pozostáva z viacerých odlišných,

navzájom nezameniteľných skutkových dôvodov obmedzenia osobnej slobody. Sťažovateľ

mohol podľa okolností prípadu, teda v súvislosti so svojím zadržaním namietať porušenie

čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru v spojení s čl. 5 ods. 3 dohovoru, čo však v petite podanej

ústavnej sťažnosti neuvádza. Teda sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti uvádza

len všeobecne porušenie čl. 5 ods. 1 dohovoru bez ďalšieho bližšieho precizovania

skutkového vymedzenia dôvodu spadajúceho do okolností jeho zadržania a v kontexte

jeho sťažnostnej argumentácie aj porušenie práva na slobodu a bezpečnosť.

26.3 Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom

a dôvodmi návrhu na začatie konania. Taktiež podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

finálny návrh rozhodnutia (petit), ktorý je pre splnenie zákonných náležitostí návrhu

rozhodujúci, musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne, teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci (,

, ). Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (, ,

, ). Text uvedený mimo petitu pokladá za súčasť odôvodnenia

sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (, , ,

, , , ), môže však v určitých

prípadoch slúžiť ako interpretačná pomôcka na zistenie obsahu inak úplného petitu,

ktorý nejednoznačným slovným vyjadrením pripúšťa viac významov.

26.4 Vzhľadom na to, že sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti bližšie

neoznačil (nekonkretizoval) dôvod porušenia práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 1 dohovoru, ústavný súd podľa odmieta

sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu nesplnenia náležitostí

ustanovených zákonom.

IV.2 K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu

podľa , 2 a 3 a práva na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 1 paktu

27. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto jej časti predbežne prerokoval

na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa

a zistil, že je potrebné ju v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú.

28. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

29. Podľa je ústavná sťažnosť neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

30. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach

podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu

subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc

ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj

m. m. , , , ).

31. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je totiž založená na tom, že predstavuje

subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd.

Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci,

a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl.

ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu

je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti

splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi

na ochranu jeho práv poskytuje. Právomoc ústavného súdu je teda vybudovaná na zásade

prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno

zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom.

32. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti

či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ

nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie

ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť

až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku

hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti

však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať

konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi

verejnej moci.

33. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu.

Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí

„formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou

subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému

súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis stanoví, že v určitej procesnej

situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny orgán

verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci

( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho,

aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve

tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov

, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti

a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.

34.1 V predmetnej veci tak sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy,

ktorým je žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa národnej kriminálnej agentúry vec

dozorujúcim prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky. Pokiaľ sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že „prokurátor

nemá v rámci prešetrenia postupu policajta oprávnenie rozhodnúť o porušení... základných

práv a slobôd“, tak sa mýli, keďže všetky orgány verejnej moci nie sú zodpovedné

len za výklad a aplikáciu zákonov, ale sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd v zmysle a (,

). V okolnostiach sťažovateľovej veci taktiež nie je (už aktuálne) možné súhlasiť

s ním predostretým názorom o nemožnosti postupovať podľa § 31 a nasl. zákona

č. o prokuratúre v znení účinnom do 31. decembra 2015 z dôvodu zmeny

zákonnej úpravy, a tým aj odstránenia účinného prostriedku nápravy, ktorým bol podnet,

opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, pokiaľ obsahoval nové skutočnosti, keďže

bol tento s účinnosťou od 1. januára 2020 nahradený príkazom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky č. 11/2019 z 28. novembra 2019 a účinným prostriedkom nápravy

podľa neho je podanie, ktorým sa „podávateľ domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

vydaného v predsúdnom konaní alebo preskúmania zákonnosti postupu prokurátora

v predsúdnom konaní, vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta

v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa ...

a ktoré nie je možné považovať za opravný prostriedok alebo iné podania podľa Trestného

poriadku.“.

34.2 Keďže sťažovateľ bol zadržaný ako obvinený a naďalej je trestne stíhaný,

v aktuálnych súvislostiach je pre neho prednostným prostriedkom nápravy žiadosť

o preskúmanie postupu policajta prokurátorom. To platí vo vzťahu k zisteniu,

resp. autoritatívnej konštatácii tvrdeného porušenia práva na osobnú slobodu v (minulom)

čase zadržania a ďalším relevantným konzekvenciám (pozri nasledujúci bod). Na samotné

ukončenie obmedzovania osobnej slobody sťažovateľa zadržaním alebo väzbou

(po jeho prepustení zo zadržania) už ďalší zásah (ani) prokurátora nebol a ani aktuálne

nie je potrebný.

34.3 Pokiaľ ide o finančnú kompenzáciu súvisiacu s tvrdeným nezákonným

zadržaním, počíta s ňou (pozri bod 18) podľa podmienok v ňom

uvedených. Pri nezákonnom zadržaní, resp. nesprávnom úradnom postupe použitom

pri zadržaní sa uhrádza nielen skutočná škoda a ušlý zisk, ale z hľadiska zadosťučinenia

vzhľadom na spôsobenú ujmu, ak nepostačuje samotné konštatovanie porušenia práva,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch. Záber použitia tohto inštitútu je rozsiahly

( ) vrátane zohľadnenia následkov v súkromnom

a spoločenskom živote. Náhrada nemajetkovej ujmy je tu špecifikovaná pre ujmu spôsobenú

(aj) nezákonným zadržaním bez ohľadu na právnu úpravu ochrany osobnosti

podľa (sťažovateľ v bode 53 ústavnej sťažnosti uvádza,

že jej predmetom nie je ochrana osobnostných práv), aj keď obsahový prienik

týchto inštitútov je zrejmý a nevyhnutný, rovnako tak subsidiárne použitie právnej úpravy

na báze analógie a judikatúrna aplikačná podpora. Treba doplniť, že pre úspešnosť

uplatnenia dotknutých nárokov je kľúčové preukázanie protiprávnosti pri dôvodoch

zadržania alebo postupe pri ňom, čo súvisí s problematikou dvoch bezprostredne

predchádzajúcich bodov.

34.4 Zároveň platí, že aj uplatnenie akéhokoľvek majetkového nároku v dotknutých

súvislostiach (pokiaľ k nemu sťažovateľ smeruje) musí predchádzať uplatneniu

primeraného finančného zadosťučinenia na základe ústavnej sťažnosti, keďže princíp

subsidiarity platí univerzálne pre všetky prostriedky na ochranu základných práv

a právomoc ústavného súdu je až konečnou nápravou ich zlyhania zo strany príslušných

orgánov, súčasťou ktorej je aj primerané finančné zadosťučinenie (po ktorom na základe

úspechu ústavnej sťažnosti môže kumulatívne nasledovať aj úspešné uplatnenie

skôr neúspešne uplatnených nárokov podľa ). Opačný inštančný

postup je potrebné použiť len v súvislosti s nečinnosťou a prieťahmi, a to na základe § 9

ods. 2

34.5 V súhrne možno konštatovať, že účinným prostriedkom nápravy,

ktorý predchádza podaniu ústavnej sťažnosti v tejto veci, je uplatnenie náhrady škody

a nemajetkovej ujmy podľa Vzhľadom na uvedené ústavný súd

podľa odmieta sťažovateľom podanú ústavnú

sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti.

IV.3 K namietanému porušeniu prezumpcie neviny podľa

a čl. 6 ods. 2 dohovoru a čl. 14 ods. 2 paktu

35.1 Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namietal porušenie princípu

prezumpcie neviny, k porušeniu ktorého malo dôjsť tým ako Policajný zbor informoval

verejnosť o jeho trestnej veci na svojej facebookovej stránke, a tým, že tam zverejnené

informácie prevzali viaceré printové médiá pôsobiace v Slovenskej republike

(bližšie pozri bod 3.2.1 a 3.2.2).

35.2 Z predostretej zákonnej úpravy (pozri bod 20)

vyplýva zákonná povinnosť orgánov činných v trestnom konaní poskytovať informácie

z trestného konania pre verejnosť a podľa je daná

taktiež zákonná možnosť zhotovovania obrazových a zvukových záznamov osoby

bez privolania dotknutej osoby pre úradné účely ( ),

ktoré je možné podľa použiť pre rozhlasové a televízne

spravodajstvo.

35.3 Navyše z predostretej argumentácie sťažovateľa nevyplýva, aký reálny dopad

na jeho trestnú vec a postup orgánov činných v trestnom konaní mal sťažovateľom

namietaný spôsob informovania o jeho trestnom stíhaní. Z obsahu vykonaných

vyšetrovacích a zaisťovacích úkonov je zrejmé, že bol zo zadržania prepustený ešte

v ten istý deň 15. apríla 2019 po 7 hodinách a je aj naďalej trestne stíhaný. Cieľom princípu

prezumpcie neviny je zabezpečiť, aby sa na osobu páchateľa podozrivého z trestnej činnosti,

alebo obvineného z trestnej činnosti hľadelo ako na nevinného do času rozhodnutia súdu

o jeho vine alebo nevine a v tomto ohľade z jeho argumentácie nevyplýva, ako mal zvolený

spôsob informovania o jeho trestnom stíhaní negatívne ovplyvniť v jeho neprospech činnosť

orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ ide o verejnosť, žiaden policajný mediálny

výstup neoznačil sťažovateľa za vinného ako právoplatne (ani neprávoplatne) odsúdeného.

Sťažovateľom citovaná formulácia o spôsobení, resp. vzniku škody je použitá aj v uznesení

o vznesení obvinenia a práve v tejto súvislosti (nezamieňania štádií konania) prezumpciu

neviny neporušuje. Rovnako namietaná zámena zákonného pomenovania trestného činu

(parciálne bol na sociálnej sieti použitý pojem „podvod“) nie je podstatná a nemôže

vyvolávať dojem vyššej závažnosti činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

a to aj vzhľadom na rovnaké trestné sadzby podľa (pri trestnom

čine podvodu) a podľa (pre ktorý je sťažovateľ stíhaný) vrátane

konkrétne použitej kvalifikácie podľa škodového pásma (odsek 4 v oboch ustanoveniach).

35.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2020

Miroslav Duriš predseda senátu