Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 126/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a maloletého , ,

zastúpeného zákonnou zástupkyňou , , ktorou

namietajú porušenie práv zaručených čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13 a čl. 16 Medzinárodného paktu

a občianskych a politických právach a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením

Okresného súdu Trnava sp. zn. zo 7. marca 2019 a uznesením Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 10. decembra 2019, a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť a maloletého o d m i e t a .

2. Žiadostiam a maloletého o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľka“), a maloletého ,

(ďalej aj „sťažovateľ“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpeného zákonnou zástupkyňou

, , ktorou namietajú porušenie práv zaručených

čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13 a čl. 16 Medzinárodného paktu a občianskych a politických právach

(ďalej len „medzinárodný pakt“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. zo 7. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom

súde 13. februára 2019 návrh na obnovu konania vo veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. proti odsúdenému (ďalej len „odsúdený“).

V návrhu zdôraznila s poukazom na v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) tú skutočnosť, že okresný súd mal vo veci

vedenej pod sp. zn. prihliadať na výšku trestu odňatia slobody uloženého

odsúdenému z pohľadu dopadu na manželku odsúdeného (sťažovateľka) a jeho syna

(sťažovateľ).

3. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 22. marca 2010 bol odsúdený

podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby v trvaní

siedmich rokov od 22. marca 2010 do 22. marca 2017, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 31. októbra 2002 pre trestný čin vraždy podľa

účinného do 31. decembra 2005 v trvaní

jedenástich rokov a šiestich mesiacov. V skúšobnej dobe podmienečného prepustenia

z výkonu trestu odňatia slobody, teda v období od 31. júla 2013 do 13. februára 2014, sa

odsúdený dopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. d) v spojení s a platného a účinného v čase

spáchania skutku, za čo bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno

sp. zn. z 20. októbra 2016 na trest odňatia slobody v trvaní jedenástich rokov

nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia. Zároveň Okresný súd Komárno rozhodol o uložení

ústavného protialkoholického liečenia odsúdenému. V dôsledku právoplatného odsúdenia

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody okresný súd

svojím uznesením sp. zn. z 25. júla 2017 v spojení s uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 14. novembra 2017 rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a o tom,

že odsúdený zvyšok trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského

súdu v Nitre sp. zn. z 31. októbra 2002, v trvaní dvoch rokov, deviatich

mesiacov a siedmich dní vykoná.

4. Okresný súd napadnutým uznesením v súlade s § 399 ods. 1 v spojení s § 402

ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) návrh sťažovateľky na povolenie obnovy konania v trestnej veci

okresného súdu proti odsúdenému sp. zn. – uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 25. júla 2017 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 14. novembra 2017 o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody odmietol.

5. O sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že v súlade s § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku ju ako nedôvodnú zamietol.

6. Podľa sťažovateľov bolo povinnosťou okresného súdu zohľadniť „najlepší záujem

dieťaťa v postavení poškodeného k smerom neprimeranému trestu rodiča... nakoľko podľa

rozhodnutia Výboru OSN pre práva dieťaťa ak má rozhodnutie trestného súdu dopad

na dieťa, súdy sú povinné pri rozhodovaní brať na zreteľ a do úvahy následok dopadu

na dané dieťa... a rozhodovať v danej veci s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.“.

7. S prihliadnutím na už uvádzané skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

rozhodol o porušení čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13 a čl. 16 medzinárodného paktu a čl. 3 ods. 1

dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu,

napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zrušil a okresnému súdu a krajskému

súdu uložil povinnosť zohľadniť najlepší záujem sťažovateľa a sťažovateľky.

8. Sťažovatelia súčasne požadujú „pridelenie advokáta nakoľko rodina nemá žiadne

finančné prostriedky, a ani majetok.“.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je

zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (m. m. , , , ,

).

15. Podľa čl. 3 medzinárodného paktu štáty, zmluvné strany paktu, sa zaväzujú

zabezpečiť rovnaké práva mužov a žien na požívanie všetkých občianskych a politických

práv ustanovených v tomto pakte.

16. V súlade s čl. 6 medzinárodného paktu každá ľudská bytosť má právo na život.

Toto právo je chránené zákonom. Nikto nebude svojvoľne zbavený života (odsek 1).

V krajinách, kde nebol zrušený trest smrti, môže byť rozsudok trestu smrti vyhlásený len

za najťažšie trestné činy v súlade s právom platným v čase, keď bol trestný čin spáchaný,

a nie v rozpore s ustanoveniami tohto paktu a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu

genocídia... (odsek 2). Ak zbavenie života znamená zločin genocídia, rozumie sa, že nič

v tomto článku neoprávňuje žiaden štát, ktorý je zmluvnou stranou paktu, odchýliť sa

od ktoréhokoľvek záväzku, ktorý bol prevzatý na základe ustanovenia Dohovoru

o zabránení a trestaní zločinu genocídia (odsek 4). Každý, kto bol odsúdený na trest smrti,

má právo žiadať o milosť alebo zmiernenie trestu. Amnestia, milosť alebo zmiernenie trestu

smrti môžu byť udelené vo všetkých prípadoch (odsek 5). Rozsudok trestu smrti sa nebude

ukladať za trestné činy spáchané osobami mladšími ako osemnásť rokov a nevykoná sa

na ťarchavých ženách (odsek 5). Tohto článku sa nemožno dovolávať preto, aby sa

zabránilo zrušeniu trestu smrti alebo aby zrušenie trestu smrti zdržal ktorýkoľvek štát,

účastník tohto paktu (odsek 6).

17. Podľa čl. 8 medzinárodného paktu nikto sa nesmie držať v otroctve; všetky formy

otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané (odsek 1). Nikto sa nesmie držať v nevoľníctve...

(odsek 2). Od nikoho sa nesmie vyžadovať, aby vykonával nútenú alebo povinnú prácu...

(odsek 3).

18. Podľa čl. 13 medzinárodného paktu cudzinec nachádzajúci sa právoplatne

na území štátu, ktorý je zmluvnou stranou paktu, môže byt z neho vyhostený len na základe

rozhodnutia, ku ktorému sa dospelo v súlade so zákonom...

19. Podľa čl. 16 medzinárodného paktu každý má právo na to, aby bola všade

uznávaná jeho právna osobnosť.

20. V súlade s čl. 3 ods. 1 dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. V nadväznosti na sťažnostné námietky atakujúce rozhodnutia všeobecných súdov

(vydané vo veci návrhu na povolenie obnovy konania) ústavný súd vo svojej stabilizovanej

judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ),

a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky zaručených čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13

a čl. 16 medzinárodného paktu a čl. 3 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu

22. Vo vzťahu k časti ústavnej sťažnosti týkajúcej sa námietky porušenia práv

zaručených medzinárodným paktom a dohovorom napadnutým uznesením okresného súdu

poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom

subsidiarity. V zmysle tohto princípu rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán

verejnej moci (m. m. , , ).

23. V súlade s a opravným prostriedkom proti

uzneseniu je sťažnosť (odsek 1). Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta

okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno

sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa,

a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni (odsek 2).

24. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ

podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

25. Podľa proti uzneseniu o návrhu na povolenie

obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

26. V súlade s už citovanou právnou úpravou mohla sťažovateľka proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu vydanému vo veci jej návrhu na povolenie obnovy konania podať

sťažnosť (čo aj urobila), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd ako súd

nadriadený.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že v právomoci krajského súdu bolo preskúmať

správnosť výrokov napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj konanie predchádzajúce

vydaniu napadnutého uznesenia, a tak poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky

v prípade ich potenciálneho porušenia, táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z už citovaného vylučuje právomoc ústavného súdu

meritórne konať a rozhodovať o uplatnenej námietke porušenia označených práv podľa

medzinárodného paktu a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.

28. Z týchto dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia

sťažovateľkou označených práv podľa čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13 a čl. 16 medzinárodného paktu

a podľa dohovoru odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky zaručených čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13

a čl. 16 medzinárodného paktu a čl. 3 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu

29. S prihliadnutím na v časti II tohto uznesenia citované napadnuté ustanovenia

medzinárodného paktu (týkajúce sa zaistenia rovnosti mužov a žien v právach a zaručujúce

právo na život, zákaz otroctva a vyhostenia cudzincov či uznania právnej osobnosti) ústavný

súd, berúc do úvahy predmet konania pred ústavným súdom, ktorým je rozhodovanie

o ústavnej udržateľnosti rozhodnutia všeobecného súdu vo veci návrhu na povolenie obnovy

konania vydaného podľa príslušných ustanovení , konštatuje, že medzi

napadnutým uznesením krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením čl. 3, čl. 6,

čl. 8, čl. 13 a čl. 16 medzinárodného paktu nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by

po prípadnom prijatí relevantnej časti ústavnej sťažnosti mohla viesť k záveru o porušení

príslušných ustanovení medzinárodného paktu. Predmetom označených ustanovení

medzinárodného paktu sú totiž práva, ktoré sa ratione materiae konania vo veci návrhu

na povolenie obnovy konania (vo veci rozhodnutia o neosvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a vykonaní

zvyšku trestu odňatia slobody) zjavne nedotýkajú. Uvedená procesná situácia vylučuje,

aby krajský súd označené práva zaručené medzinárodným paktom porušoval.

30. V časti namietaného porušenia práva zaručeného čl. 3 ods. 1 dohovoru ústavný

súd konštatuje, že ratione personae je subjektom ochrany práv zaručených dohovorom

dieťa, za ktoré sa v súlade s čl. 1 dohovoru považuje každá ľudská bytosť mladšia než 18

rokov, ak podľa právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na dieťa, nie je dospelosť dosiahnutá

skôr. Aj v tomto prípade preto ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením práva zaručeného čl. 3 ods. 1

dohovoru, ktorého subjektom sama byť nemôže, nie je taká príčinná súvislosť, ktorá by

po prípadnom prijatí relevantnej časti ústavnej sťažnosti mohla viesť k záveru o porušení

dohovoru.

31. V časti sťažovateľkou namietaného porušenia práv zaručených medzinárodným

paktom a dohovorom napadnutým uznesením krajského súdu je preto ústavná sťažnosť

zjavne neopodstatnená podľa .

32. Aj napriek už uvedenému nad rámec tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd

poukazuje na príslušnú právnu úpravu obsiahnutú v až 3 ,

z ktorej krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu vychádzal.

33. Podľa až 3 obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu (odsek 1).

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení

trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom

zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie

alebo podmienečné zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať

(odsek 2).

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení

trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení

trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho

obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli

a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode (odsek 3).

34. V napadnutom uznesení krajský súd s poukazom na už citovanú právnu úpravu

až 3 zdôraznil, že medzi rozhodnutia, proti ktorým je

možné podať návrh na povolenie obnovy konania, nepatria rozhodnutia vydané v tzv.

vykonávacom konaní, kam sa nepochybne radí aj rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

35. Na podklade uvedených skutočností krajský súd uzavrel, že postup okresného

súdu, ktorý návrh sťažovateľky na povolenie obnovy konania odmietol v súlade s § 399

ods. 1 písm. b) ako smerujúci proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

obnova konania nie je prípustná, bol správny a zákonný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

krajský súd, následne nezistiac žiadne dôvody na zmenu, resp. zrušenie napadnutého

uznesenia okresného súdu, sťažnosť v súlade s

zamietol ako nedôvodnú.

36. S prihliadnutím na relevantnú právnu úpravu obsiahnutú v ,

ako aj nosné dôvody zamietnutia sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu ústavný súd považuje závery krajského súdu vyplývajúce z napadnutého

uznesenia za dostatočné, jasne formulované a plne presvedčivé.

37. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť

základné práva zaručené či medzinárodnou zmluvou, ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v príslušnom právnom konaní.

Takýmto predpisom v posudzovanej veci je (m. m. ,

, ).

38. Zohľadňujúc už uvedené okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd zastáva názor,

že právne závery uvedené v napadnutom uznesení nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore

či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou regulujúcou konanie

vo veci návrhu na povolenie obnovy konania.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa zaručených čl. 3, čl. 6, čl. 8, čl. 13

a čl. 16 medzinárodného paktu a čl. 3 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

okresného súdu a napadnutým uznesením krajského súdu

39. Ústavný súd vo vzťahu k relevantnej časti ústavnej sťažnosti, ktorou porušenie

práv namieta sťažovateľ, v prvom rade skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou

osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy podľa vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam vydaným

okresným súdom a krajským súdom.

40. Aktívne procesne legitimovaný je v zmysle každý,

kto namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

41. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba

(sťažovateľ), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené jej základné práva a slobody.

42. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom (stranou) namietaného konania alebo aspoň jeho

relevantnej (namietanej) časti (m. m. ).

43. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že uplatnenie právomoci ústavného súdu konať

vo veci ústavnej sťažnosti si nevyhnutne vyžaduje, aby bol sťažovateľ priamo alebo

sprostredkovane dotknutý na svojich základných právach a slobodách. K porušeniu práv

alebo slobôd sťažovateľa pritom môže dôjsť na podklade právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iným zásahom spravidla v konaní, v ktorom bol sťažovateľ účastníkom

(resp. stranou v konaní). Výnimku predstavuje situácia, ak sťažovateľ nebol účastníkom

konania, ale ním mal byť (k tomu pozri napr. vo veci domáhania sa

sťažovateľa priznania postavenia účastníka správneho konania).

44. Skutočnosť, že návrh na povolenie obnovy konania podala sťažovateľka ako

manželka odsúdeného vylučuje, aby maloletý sťažovateľ, ktorý nebol stranou tohto konania,

bol aktívne legitimovaný na podanie ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru,

že v časti, v ktorej ústavnú sťažnosť podal sťažovateľ, ide o ústavnú sťažnosť podanú

neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. e) .

K návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

45. V súlade s navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

46. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o žiadosť

sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, vo veci

sťažovateľov nie je splnená jedna z podmienok upravená v § 37 ods. 1 zákona o ústavnom

súde. Po preskúmaní sťažnostných námietok sťažovateľky dospel ústavný súd k záveru,

že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť z dôvodov nedostatku právomoci

ústavného súdu, ako aj zjavnej neopodstatnenosti. V prípade sťažovateľky ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. U sťažovateľa nie je dokonca

splnený základný predpoklad na podanie ústavnej sťažnosti – procesná legitimácia.

Na podklade uvedeného ústavný súd uzatvára, že v danom prípade u sťažovateľov nie sú

splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

47. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadostiam sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel ( ).

48. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokových častiach tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako

celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov

obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu