Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 179/2019
PDF · 448.5 KB
No categories available
IV. ÚS 179/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , a obchodnej spoločnosti AUTO-IMPEX KOŠICE
spol. s r. o., Červený rak 3073/9, Košice, IČO 47028866, zastúpených advokátkou
JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, Mickiewiczova 9, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na verejné prerokovanie veci
a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I
č. k. 26 K 43/2015-768 z 13. marca 2017, uznesením Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2 CoKR 46/2017-957 z 11. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Obdo 68/2018 z 26. októbra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a obchodnej spoločnosti AUTO-IMPEX
KOŠICE spol. s r. o. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej aj „sťažovateľka 1“), a obchodnej spoločnosti
AUTO-IMPEX KOŠICE spol. s r. o., Červený rak 3073/9, Košice, IČO 47028866 (ďalej aj
„sťažovateľka 2“, spolu ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou
JUDr. Ing. Monikou Rehákovou, Mickiewiczova 9, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného
práva na verejné prerokovanie veci a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným
dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 26 K 43/2015-768 z 13. marca 2017, uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 2 CoKR 46/2017-957 z 11. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 68/2018 z 26. októbra 2018
(ďalej aj „napadnuté uznesenia“).
2. Z ústavnej sťažnosti doplnenej podaním doručeným ústavnému súdu
13. júna 2019 a priložených príloh vyplýva:
«V právnej veci (pôvodného navrhovateľa: Všeobecná úverová banka, a. s.)
navrhovateľa: , , bytom
proti dlžníkovi: AUTO-IMPEX KOŠICE spol. s r. o., so sídlom Červený rak 3073/9, 040 01
Košice-Juh, IČO: 47 028 866 (ďalej len „spoločnosť AUTO-IMPEX KOŠICE“ alebo
„dlžník“) o návrhu na vyhlásenie konkurzu vedenej pred Okresným súdom Košice I pod
sp. zn. 26K/43/2015 bolo dňa 13.03.2017 Okresným súdom Košice I vydané uznesenie,
ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok spoločnosti AUTO-IMPEX KOŠICE...
Spoločnosť AUTO-IMPEX KOŠICE konajúca prostredníctvom
a voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Košice
I o dňa 13.03.2017, č.k.26K/43/2015-768 podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
11.01.2018, č. k. 2CoKR/46/2017, a to tak, že odvolanie odmietol podľa § 386 písm. b) CSP
ako podané neoprávnenou osobou...
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2018, č. k. 2CoKR/46/2017,
sťažovatelia napadli v celom rozsahu a z dôvodov uvedených v dovolaní v zákonom
stanovenej lehote podali voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.01.2018,
č. k. 2CoKR/46/2017 dovolanie.
Sťažovatelia ako dovolací dôvod uviedli dôvod zmätočnosti podľa § 420 písm. f)
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), t. j. ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 26.10.2018, uznesenie sp. zn.
4Obdo/68/2018, ktorým dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. b) CSP ako
podané neoprávnenou osobou.»
3. V ústavnej sťažnosti sa ďalej uvádza, že «V právnej veci žalobcu:
proti žalovanému: AUTO-IMPEX KOŠICE o určenie neplatnosti uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia, bolo pred Okresným súdom Košice II vedené konanie
pod sp. zn. 33Cb/151/2014.
Uvedené súdne konanie vedené pod sp. zn. 33Cb/151/2014 bolo začaté na základe
žaloby zo dňa 25.04.2014, a to na tom skutkovom základe, že 12.12.2013 sa konalo
mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti AUTO-IMPEX KOŠICE, pričom o tomto
mimoriadnom valnom zhromaždení vtedajší spoločník CAIS REAL s. r. o. (po zmene
obchodného mena SIMIS s. r. o.) ani konateľka neboli vôbec
informovaní.
O podanom návrhu na určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia rozhodol Okresný súd Košice I až dňa 19.09.2017, kedy vyhlásil rozsudok
sp. zn. 33Cb/151/2014, ktorým učil, že:
- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti AUTO-IMPEX
KOŠICE, ktorým odvolal konateľku je neplatné,
- uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti AUTO-IMPEX
KOŠICE, ktorým mala byť schválená zmena spôsobu konania za spoločnosť z pôvodného:
„Konatelia konajú a podpisujú v mene spoločnosti spoločne“ na nový spôsob: „Konateľ
koná a podpisuje v mene spoločnosti samostatne“ je neplatné.
Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 19.09.2017, sp. zn. 33Cb/151/2014
nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2017.
V právnej veci konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri u spoločnosti
AUTO- IMPEX KOŠICE spol. s r. o., bol dňa 30.06.2017 podaný
návrh na zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným stavom, resp.
zrušenie nesprávne zapísaných údajov. Konanie bolo vedené pred Okresným súdom Košice
I pod sp. zn. 26Exre/506/2017. Na základe navrhovaného mala byť v obchodnom registri
v časti štatutárny orgán opäť zapísaná aj navrhovateľka ( ) a v časti
konanie menom spoločnosti malo byť zapísané „Konatelia konajú a podpisujú v mene
spoločnosti spoločne.“
Odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je nepochybne záväzným
podkladom pre rozhodnutie vo veci, t. j. rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
19.09.2017, sp. zn. 33Cb/151/2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
01.12.2017 do úpravy údajov v Obchodnom registri, t. j. do dňa 19.04.2018, uplynulo viac
ako 4,5 mesiaca.».
4. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti zdôrazňujú, že „toto významné pochybenie boli
kompetentné orgány schopné napraviť až po viac ako 4 rokoch. Protiprávnym zápisom
zmeny zapísaných údajov o spoločnosti AUTO-IMPEX KOŠICE v obchodnom registri došlo
k absolútnemu zamedzeniu možnosti reálneho výkonu práv a povinností
. Na základe úkonov na strane druhého spoločníka dlžníka, a to do 19.04.2018
protiprávne zapísaného jediného konateľa dlžníka došlo k začatiu konkurzného konania,
sp. zn. 26K/43/2015.“.
5. Napadnuté uznesenia sú podľa sťažovateliek arbitrárne a zjavne neodôvodnené,
keďže okresný súd vyhlásil na majetok sťažovateľky 2 konkurz aj napriek tomu, že neboli
splnené všetky podmienky na jeho vyhlásenie (pluralita veriteľov), krajský súd sa
nezaoberal odvolaním sťažovateliek proti napadnutému uzneseniu okresného súdu
a najvyšší súd sa nezaoberal dovolaním sťažovateliek proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu, v dôsledku čoho krajský súd a najvyšší súd neumožnili sťažovateľkám
vykonávať ich procesné práva.
6. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd
po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví
porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov
konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na verejné prerokovanie veci
a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 26 K 43/2015-768
z 13. marca 2017, uznesením krajského súdu č. k. 2 CoKR 46/2017-957 z 11. januára 2018
a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 68/2018 z 26. októbra 2018, napadnuté
uznesenia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, sťažovateľke 1 prizná
primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a sťažovateľkám prizná náhradu trov
konania. Sťažovateľky navrhli aj odklad vykonateľnosti napadnutých uznesení.
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
11. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky 1 vlastniť
majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na verejné prerokovanie veci a základného
práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 26 K 43/2015-768
z 13. marca 2017, uznesením krajského súdu č. k. 2 CoKR 46/2017-957
z 11. januára 2018 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 68/2018
z 26. októbra 2018
12. Ústavný súd v prvom rade skúmal, či ústavná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou, t. j. fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je nositeľom základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
13. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným
postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného
práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,
prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011,
II. ÚS 245/2011). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným
postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy,
ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej
(namietanej) časti.
14. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba
alebo právnická osoba môže uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd,
ak bola/mala byť účastníkom napadnutého konania (II. ÚS 191/04, III. ÚS 117/08),
v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
15. Ústavný súd konštatuje, že v súlade s § 19 ods. 2 druhou vetou zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) proti rozhodnutiu
o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie iba dlžník. V danom prípade je
dlžníkom spoločnosť AUTO-IMPEX KOŠICE spol. s r. o. (sťažovateľka 2). Sťažovateľka 1
je spoločníkom dlžníka. Z § 19 ods. 2 druhej vety zákona o konkurze a reštrukturalizácii
argumentum a contrario vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu
nemôže podať spoločník dlžníka, ktorý je spoločnosťou s ručením obmedzeným.
16. Keďže ústavnú sťažnosť podala sťažovateľka 1, ktorá ako spoločník dlžníka nie
je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že v časti, v ktorej
ústavnú sťažnosť podala sťažovateľka 1, ide o ústavnú sťažnosť podanú neoprávnenou
osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona
o ústavnom súde.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky 2 vlastniť
majetok podľa čl. 20 ústavy, základného práva podnikať a uskutočňovať inú
zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva na verejné prerokovanie veci a základného
práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 26 K 43/2015-768
z 13. marca 2017, uznesením krajského súdu č. k. 2 CoKR 46/2017-957
z 11. januára 2018 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obdo 68/2018
z 26. októbra 2018
17. Podľa § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie je úkon určený ústavnému
súdu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný
navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia k návrhu
na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený
advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
19. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
splnomocnením, ktoré preukazuje oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony
v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za navrhovateľa. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa voči ústavnému súdu, s ktorým sú spojené závažné právne
dôsledky.
20. Ústavný súd z obchodného registra zistil, že za sťažovateľku 2 majú konať
spoločne dvaja konatelia, a to , , a sťažovateľka 1.
Z uvedeného vyplýva, že aj splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
mali podpísať obaja konatelia. Avšak na splnomocnení z 11. marca 2019, ktoré je prílohou
tejto ústavnej sťažnosti, sa nachádza podpis iba jedného konateľa (podpis sťažovateľky 1).
21. Ústavný súd so zreteľom na už uvedené konštatuje, že k ústavnej sťažnosti bolo
pripojené splnomocnenie sťažovateľky 2 na jej zastupovanie advokátom v konaní
pred ústavným súdom, avšak bolo podpísané len jedným konateľom sťažovateľky 2.
Na splnomocnení absentuje podpis druhého konateľa ( ).
22. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že na odstránenie nedostatkov zákonom
predpísaných náležitostí slúži predovšetkým inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,
ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
23. Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že v časti, v ktorej ústavnú
sťažnosť podala sťažovateľka 2, ústavná sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí
ustanovených zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie ostatných procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol
už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
IV.
Záver
24. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek uplatnenými v ústavnej sťažnosti (odklad
vykonateľnosti a zrušenie napadnutých uznesení, priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia a náhrady trov konania).
25. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Miroslav DURIŠ predseda senátu