Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 40/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. januára 2022 namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecných súdov v konaniach označených v záhlaví tohto uznesenia.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené trestné konanie, v ktorom boli z bližšie nepopísaného trestného činu bližšie nešpecifikovaným rozsudkom uznaní za vinných manžel a syn sťažovateľky. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) predmetný rozsudok potvrdil a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podané dovolanie odmietol.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Proti napadnutému postupu všeobecných súdov v označených konaniach podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta, že okresný súd hrubým, účelovým a úmyselným spôsobom porušil právo na spravodlivé súdne konanie, keď bezdôvodne a na základe krivých svedeckých výpovedí odsúdil manžela a syna sťažovateľky. Sťažovateľka ďalej uviedla, že sudca okresného súdu prejednávajúci vec mal pri vyhlásení rozsudku uviesť, že obžaloba je zvláštna a nezrozumiteľná, no napriek tomu došlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku. Svojím konaním mal zákonný sudca rozhodnúť „cielene v prospech poškodeného a postaviť ho nad

zákon a ústavu“. Sťažovateľka považuje rozsudok okresného súdu za účelový a svojvoľný a navrhuje, aby ústavný súd prešetril nezákonný postup všeobecných súdov v označených konaniach.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd uvádza, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania [ (ďalej len „“), a , a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)]. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu.

5. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľky na začatie konania v predloženej podobe nespĺňa náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a . Predovšetkým, sťažovateľka sa podaným návrhom nedomáha vyslovenia porušenia niektorého základného práva alebo slobody či ľudského práva a základnej slobody konkrétnym porušovateľom práv (požiadavka plynúca z a ). Sťažovateľka síce v rámci obsahu ústavnej sťažnosti podotýka, že bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie, no toto nepretavila do petitu ústavnej sťažnosti. Inak povedané, sťažovateľka vôbec nevymedzila, porušenie akých práv, vo vzťahu k akému rozhodnutiu, ktorého orgánu verejnej moci má ústavný súd vysloviť. Preto je nutné vyhodnotiť, že v návrhu absentuje kvalifikovaný petit, resp. návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľka domáha, ktorý by slúžil ako východisko pre vymedzenie predmetu konania pred ústavným súdom (požiadavka plynúca z ). V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že podľa je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (petit). To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čo sťažovateľ žiada v petite ústavnej sťažnosti, a iba vo vzťahu k subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). Taktiež nie sú splnené ani ďalšie podmienky ustanovené , a to preukázanie splnenia obligatórnej podmienky stanovenej v , podľa ktorej ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Rovnako k ústavnej sťažnosti nebola priložená kópia právoplatného rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd (požiadavka plynúca z ), a ani splnomocnenie udelené sťažovateľkou zvolenému advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (požiadavka podľa ).

6 . V danom prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľku na odstránenie uvedených nedostatkov, keďže by to bolo neúčelné a nehospodárne z dôvodu, že aj v prípade, ak by sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom ustanovené náležitosti, a zároveň by bola v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, neprinieslo by to pre ňu vecne iný výsledok.

7. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody. Ústavný súd podotýka, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje aktívnu legitimáciu na podanie ústavnej sťažnosti v nadväznosti na . Zároveň ústavnú sťažnosť nemôže podať osoba, ktorá namieta porušenie základných práv a slobôd iných osôb, a nie svojich.

8. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. , ). Sťažovateľ musí namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho konania, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m. , ). V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že kritériom aplikovateľnosti (a rovnako aj dohovoru) je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť, že sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

9. Z obsahu ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že rozsudok okresného súdu vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj rozhodnutie krajského súdu o odvolaní a rozhodnutie najvyššieho súdu o podanom dovolaní boli vydané proti manželovi a synovi sťažovateľky ako obžalovaným, a nie proti samotnej sťažovateľke. Zároveň sťažovateľka ani v doručenej ústavnej sťažnosti netvrdí porušenie svojho práva v zmysle dohovoru.

10. Keďže sťažovateľka nemala v napadnutých konaniach procesné postavenie účastníka konania, resp. strany konania (nebola obžalovanou ani poškodenou), nemohla v tomto konaní uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti. Z tohto dôvodu nemohlo v posudzovaných konaniach dochádzať ani k porušovaniu jej základných práv a slobôd (m. m. , z novších rozhodnutí , ).

11. Pretože ústavnú sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne procesne legitimovanou na podanie ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o ústavnú sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.

12. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol jednak z dôvodu nedostatku náležitostí ustanovených zákonom [ ], ako aj z dôvodu jej podania zjavne neoprávnenou osobou [ ].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2022

Jana Laššáková

predsedníčka senátu