Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 141/2019
PDF · 644.75 KB
No categories available
IV. ÚS 141/2019
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava
Duditša a Libora Duľu v konaní o ústavných sťažnostiach spoločnosti CONSUMA
SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, Kaliska 2B, lok. 19, Nowe
Skalmierzyce, Poľská republika, registračné číslo: 9680973395, spoločnosti Szczepan
Stanik – Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowo-Uslugowe “FRUTICO“ Export-Import,
Leśna 11, Nowe Gajęcice, Poľská republika, registračné číslo: 5740000399, zastúpených
Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, v mene ktorej koná
konateľka a advokátka JUDr. Alžbeta Fuchsová, vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 a spoločnosti
AVENA s. r. o., Divnice 115, Slavičín, Česká republika, IČO 25 545 957, zastúpenej
advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o.,
Damborského 13, Nitra, v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Havlík, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného
práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019
z 2. augusta 2019 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti CONSUMA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ
ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 p o r u š e n é
b o l i .
2. Základné právo spoločnosti Szczepan Stanik – Przedsiębiorstwo Produkcyjno-
Handlowo-Uslugowe “FRUTICO“ Export-Import na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov č . k. 2 R 2/2019-379
z 24. júla 2019 p o r u š e n é b o l i .
3. Základné právo spoločnosti AVENA s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019
z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2 R 2/2019
z 2. augusta 2019 p o r u š e n é b o l i .
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania spoločnosti
CONSUMA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ a spoločnosti
Szczepan Stanik – Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowo-Uslugowe “FRUTICO“
Export-Import v sume 1 139 € (slovom tisícstotridsaťdeväť eur) na účet Advokátskej
kancelárie Antovszká, s. r. o., Bárdošova 2/A, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania spoločnosti
AVENA s. r. o. v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)
na účet advokátskej kancelárie JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o.,
Damborského 13, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Ústavným sťažnostiam spoločnosti CONSUMA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ
ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ, spoločnosti Szczepan Stanik – Przedsiębiorstwo Produkcyjno-
Handlowo-Uslugowe “FRUTICO“ Export-Import a spoločnosti AVENA s. r. o. vo zvyšnej
časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Stav konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 56 ods. 5
zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením
č. k. IV. ÚS 141/2019-21 z 20. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
spoločnosti CONSUMA SPÓŁKA Z OGRANICZONĄ ODPOWIEDZIALNOŚCIĄ,
Kaliska 2B, lok. 19, Nowe Skalmierzyce, Poľská republika, registračné číslo: 9680973395
(ďalej aj „sťažovateľka 1“), ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených
základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), a odložil jeho
vykonateľnosť do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Ústavný súd
uznesením č. k. IV. ÚS 15/2020-21 z 22. januára 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť spoločnosti Szczepan Stanik – Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowo-
Uslugowe “FRUTICO“ Export-Import, Leśna 11, Nowe Gajęcice, Poľská republika,
registračné číslo: 5740000399 (ďalej aj „sťažovateľka 2“), ktorou namietala porušenie
svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného
súdu, a ústavné sťažnosti vedené ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1704/2019
a sp. zn. IV. ÚS 141/2019 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené
pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019. Ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 527/2019
zo 17. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť spoločnosti
AVENA s. r. o., Divnice 115, Slavičín, Česká republika, IČO 25 545 957 (ďalej aj
„sťažovateľka 3“, spolu so sťažovateľkou 1 a sťažovateľkou 2 ďalej aj „sťažovateľky“),
ktorou namietala porušenie svojich v záhlaví označených základných práv a slobôd
napadnutým uznesením okresného súdu v spojení s opravným uznesením okresného súdu
sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 (ďalej aj „opravné uznesenie“). Ústavný súd
na neverejnom zasadnutí pléna 29. januára 2020 ústavnú sťažnosť sťažovateľky 3 vedenú
pod sp. zn. I. ÚS 527/2019 a ústavnú sťažnosť sťažovateľky 1 vedenú pod sp. zn.
IV. ÚS 141/2019 spojil na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 sa domáhali vydania nálezu, ktorým by ústavný
súd vyslovil porušenie ich v záhlaví označených základných práv a slobôd napadnutým
uznesením okresného súdu, a súčasne žiadali napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka 1 zároveň požiadala
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 21 891,58 € a náhrady trov
konania. Sťažovateľka 2 zároveň požiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 55 555,11 € a náhrady trov konania. Sťažovateľka 3 sa domáhala
vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej v záhlaví označených
základných práv a slobôd napadnutým uznesením okresného súdu v spojení s opravným
uznesením, a súčasne žiadala napadnuté uznesenie okresného súdu v spojení s opravným
uznesením zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľka 3 zároveň
požiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 52 127,23 €
a náhrady trov konania.
II.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
3. Z ústavných sťažností sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2, ktoré sú zastúpené tou
istou právnou zástupkyňou, a ich príloh vyplýva (ústavný súd poznamenáva, že ústavné
sťažnosti sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 sú takmer identické):
«Sťažovateľ je zahraničným veriteľom obchodnej spoločnosti K´ Food
Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o., so sídlom: Svätoplukova 6, 080 01 Prešov,
IČO: 31 717 811, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel:
Sro, vložka číslo: 2670/P (ďalej aj ako „Dlžník“).
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.05.2019, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky dňa 27.05.2019 pod sp. zn. 2R/2/2019, bolo
začaté reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10.06.2019, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku Slovenskej republiky dňa 14.06.2019, bola pod sp. zn. 2R/2/2019
povolená reštrukturalizácia Dlžníka.
Vo výroku II. tohto uznesenia zo dňa 10.06.2019, bol ustanovený správca
JUDr. Stanislav Oravec, so sídlom kancelárie Hlavná 19, 080 01 Prešov, IČO: 36 164 640
(ďalej len ako „správca JUDr. Stanislav Oravec“ alebo „správca“), u ktorého si mali
veritelia prihlásiť svoje pohľadávky v lehote 30 dní v súlade s výzvou podľa výroku III. tohto
uznesenia.
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848
z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní bolo začaté hlavné insolvenčné konanie a správcovi
JUDr. Stanislavovi Oravcovi bola uložená povinnosť o týchto skutočnostiach individuálne
informovať známych veriteľov Dlžníka, ktorí majú obvyklý pobyt, bydlisko alebo
registrované sídlo v inom členskom štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike.
Dňa 10.07.2019 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil
Prihlášku pohľadávky podľa § 28 a nasl. a § 121 zákona č.7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj ako „prihláška pohľadávky“), ktorá vznikla titulom neuhradených faktúr
a príslušenstva spolu vo výške 21.891,58 EUR (u sťažovateľky 1 a vo výške 55 555,11 EUR
u sťažovateľky 2, pozn.), do elektronickej schránky správcu JUDr. Stanislav Oravec.
Prihláška Sťažovateľa bola podaná prostredníctvom na to určeného formulára
dostupného na ústrednom na Portáli verejnej správy (www.slovensko.sk) prostredníctvom
služby „Podávanie prihlášky pohľadávky“ obsahujúc všetky zákonom predpísané
náležitosti. Prihláška pohľadávky bola adresovaná správcovi JUDr. Stanislavovi Oravcovi,
bola podpísaná platným elektronickým podpisom právneho zástupcu Sťažovateľa
a doručená spolu s náležitými prílohami.»
4. V ústavných sťažnostiach sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 sa ďalej uvádza,
že «dňa 24.07.2019 vydal Okresný súd Prešov uznesenie sp. zn. 2R/2/2019-379 (napadnuté
rozhodnutie), ktorým vo výroku IX. (u sťažovateľky 1 a vo výroku XIII u sťažovateľky 2,
pozn.) rozhodol nasledovne:
„... určuje, že na podanie veriteľa: CONSUMA SPÓLKA Z ORGANICZONA
ODPOWIEDZIALNOŚCIA, so sídlom ul. Kaliska 2B/ 19, Nowe Skalmierzyce, Poľská
republika (ďalej len ako „veriteľ 9“) [a na podanie veriteľa: Szczepan Stanik –
Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowo-Uslugowe “FRUTICO“ Export–Import,
Leśna 11, Nowe Gajęcice, Lódzkie, NIP 574-00-00-399 (ďalej v citácii len „veriteľ 13“),
pozn.] doručené správcovi 10.07.2019, sa neprihliada ako na prihlášku...“
Okresný súd Prešov svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 13. napadnutého
rozhodnutia nasledovne:
„V zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom
tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Vzhľadom
na skutočnosť, že podania - prihlášky veriteľov č. 1,4,5,9,13 neboli podané na predpísanom
tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 665/2005 súd má za to, že sa na takéto prihlášky neprihliada.“
Napadnuté rozhodnutie - Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019-379
zo dňa 24.07.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2019.».
5. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 v ústavných sťažnostiach zdôrazňujú,
že „prihláška pohľadávky bola podaná na predpísanom tlačive sprístupnenom
prostredníctvom elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy,
adresovaná a doručená do elektronickej schránky príslušného správcu v súlade
s ust. § 197a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 821 ods. 3 Zákona o súdoch
a ust. § 24 ods. 1 a ust. 28 ods. 1 Zákona o e-Governmente. Prihláška obsahovala všetky
náležitosti vyžadované zákonom, bola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom,
datovaná, správne vyplnená a boli k nej priložené všetky relevantné prílohy. Údaje v nej
uvedené boli preukázané relevantnými dokumentmi, ktoré sú prílohou prihlášky. Aj napriek
riadne a včas podanej prihláške pohľadávok Porušovateľ výrokom IX. napadnutého
rozhodnutia (u sťažovateľky 1 a výrokom XIII napadnutého uznesenia u sťažovateľky 2,
pozn.) na základe nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodol v rozpore so zákonom
tak, že na takto podanú prihlášku pohľadávky sa neprihliada.
Sťažovateľ je zahraničnou osobou zapísanou v registri Poľskej republiky. Vzhľadom
na túto skutočnosť, na konanie sa prednostne aplikuje Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2015/848 zo dňa 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní. Nariadenie je
všeobecne záväzné vo všetkých členských štátoch s priamym účinkom bez potreby osobitnej
transpozície. S ohľadom na uvedené a v súvislosti s čl. 53 a čl. 55 Nariadenia
o insolvenčnom konaní, použitie štandardného formulára na prihlásenie pohľadávok
do reštrukturalizácie, nie je povinné. S ohľadom na uvedené, prihláška pohľadávok
Sťažovateľa bola podaná aj v súlade s Nariadením o insolvenčnom konaní...
Sťažovateľ nebol v súlade s uvedeným Nariadením upovedomený o začatí hlavného
insolvenčného konania, a to aj napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu medzi
Sťažovateľom a Dlžníkom, o ktorom musel mať správca JUDr. Stanislav Oravec
vedomosť.“.
6. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 arbitrárne a zjavne
neodôvodnené, keďže sa v ňom okresný súd nevysporiadal dostatočne s ich argumentáciou
týkajúcou sa skutočnosti, že okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že sa na prihlášky
pohľadávok sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 v reštrukturalizačnom konaní neprihliada
ako na prihlášky aj napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2 boli
podané prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky
správcu, a navyše okresný súd vôbec neumožnil sťažovateľke 1 a sťažovateľke 2 vyjadriť sa
k návrhu správcu, aby súd určil, že na prihlášky pohľadávok sťažovateľky 1 a sťažovateľky
2 do reštrukturalizačného konania sa neprihliada.
7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľky 3 a jej prílohách je uvedená podobná
argumentácia ako v ústavných sťažnostiach sťažovateľky 1 a sťažovateľky 2. Z ústavnej
sťažnosti sťažovateľky 3 a jej príloh vyplýva, že právny zástupca sťažovateľky 3 prihlásil
jej pohľadávku v sume 52 127,23 € z titulu neuhradených faktúr elektronicky
prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy na webovom sídle
˂https://www.slovensko.sk˃ do elektronickej schránky správcu prostredníctvom služby
poskytnutej portálom priamo v elektronickej schránke správcu, a to prostredníctvom
podávania prihlášky pohľadávky, podpísanú platným elektronickým podpisom podľa
vnútroštátnej úpravy, teda kvalifikovane v zmysle platnej právnej úpravy vnútroštátneho
a úniového práva, ako aj v zmysle pokynov správcu. Prihláška bola vyplnená správne,
obsahovala všetky zákonom stanovené prílohy a bola podpísaná platným elektronickým
podpisom. Prihláška sťažovateľky 3 bola správcovi doručená 11. júla 2019. Sťažovateľka 3
poukazuje na skutočnosť, že využila právnu a zákonnú možnosť uplatniť si svoje
pohľadávky voči veriteľovi v súlade s právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ako aj v nariadení Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní [prepracované
znenie; U. v. EU L 141, 5. 6. 2015, s. 19 (ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“)].
Okresný súd vydaním napadnutého uznesenia nezákonným spôsobom poškodil
sťažovateľku 3 ako veriteľku na jej právach proti dlžníkovi, a to tým, že jej znemožnil
výkon práv a povinností v súlade s riadne a včasne podanou prihláškou
do reštrukturalizačného konania.
III.
Vyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateliek
8. K veci sa vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 SprO 1703/2019
z 13. januára 2020, listom sp. zn. 1 SprO 1703/2019 zo 17. februára 2020 a listom sp. zn.
1 SprO 112/2020 z 11. marca 2020, v ktorých skonštatoval, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so stanoviskom zákonného sudcu, ktoré je prílohou jeho vyjadrenia, v ktorom sa
uvádza:
„Mám za to, že v danej právnej veci som rozhodol v súlade s platným právom
a rozhodovacou praxou, ako aj za podpory komentárov odborných autorov. Nesúlad medzi
ustanoveniami Zákona o eGovernmente, ktoré umožňujú využiť na podanie prihlášky
pohľadávky elektronický formulár, a kogentným ust. § 29 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého musí
byť prihláška podaná na predpísanom tlačive je zrejmý. Vzory tlačív pre podávanie
prihlášok sú pritom v zmysle ust. § 204 písm. g) ZKR určené Vyhláškou. V zmysle ust. § 25
Vyhlášky vzory tlačív pre podávanie prihlášok tvoria prílohy č. 4 až 6 Vyhlášky. Osobitnú
úpravu, ktorá by umožňovala prihliadať na prihlášku pohľadávky podanú na inom ako
Vyhláškou vymedzenom tlačive ZKR neobsahuje a tak pri skúmaní naplnenia obsahových
a formálnych náležitosti prihlášky pohľadávky sa musí postupovať podľa ust. § 29 ods. 1
ZKR v spojení s ust. § 25 Vyhlášky.
Vychádzajúc z normatívneho znenia ust. § 25 Vyhlášky mám za to, že v prípade, ak by
mal zákonodarca v úmysle vytvoriť zákonnú možnosť využitia elektronických formulárov pre
elektronické podanie sprístupnených v module elektronických podaní prihlášok pohľadávok,
zakomponoval by túto možnosť komplexne (nie iba obmedzene v rozsahu doručovania) do
znenia ust. § 197a ods. 4 ZKR a súčasne by upravil znenie ust. § 29 ods. 1 ZKR v spojení
s ust. § 25 Vyhlášky, tak aby okrem vzorov tlačív tvoriacich prílohu č. 4 až 6 Vyhlášky
pripúšťalo aj využitie elektronických formulárov pre elektronické podanie sprístupnených
v module elektronických podaní ústredného orgánu verejnej správy.“
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že „uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 17.02.2020 č. k. 2R/2/2019-626 bolo zastavené
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi KFD s.r.o. a zároveň bolo začaté konkurzné
konanie a vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom veritelia dlžníka vrátane sťažovateľov
boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote. Všetci
dotknutí sťažovatelia teda majú novú zákonnú lehotu na prihlasovanie svojich (totožných)
nárokov v zmysle ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda žiadna nimi
tvrdená škoda im nevznikla.“.
Okresný súd súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.
9. Ústavný súd podaním z 2. decembra 2020 upovedomil zúčastnenú osobu
(JUDr. Stanislav Oravec, správca) podľa § 33 ods. 1 zákona o ústavnom súde o prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a o možnosti vyjadriť sa k nej podľa § 126 zákona
o ústavnom súde. Zúčastnená osoba podaním doručeným ústavnému súdu dala podnet
na zmenu uznesenia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.
10. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného
súdu doručenom ústavnému súdu 5. marca 2020 zotrvali na svojich sťažnostných
námietkach a zdôraznili:
„Opätovne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že Sťažovatelia podali prihlášku
pohľadávky do reštrukturalizácie na predpísanom tlačive sprístupnenom prostredníctvom
elektronického formulára na ústrednom portáli verejnej správy a táto bola podaná do
elektronickej schránky správcu JUDr. Stanislav Oravec v súlade s ust. § 197a Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii a v súlade so Zákon o e-Governmente.
Elektronický formulár na webovom sídle www.slovensko.sk má rovnaké právne
účinky ako podanie toho istého druhu v listinnej podobe za predpokladu, že je platný a jeho
platnosť nebola zrušená v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona o e-Governmente.
Právny zástupca je povinný uskutočniť podanie prihlášky pohľadávky
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, a to z dôvodu, že pre takéto
podanie bol a je určený elektronický formulár v súlade s ust. § 82l ods. 3 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch.
V neposlednom rade, obaja Sťažovatelia sú zahraničnými osobami zapísanými
v registri Poľskej republiky. S ohľadom na uvedené a v súvislosti s čl. 53 a čl. 55
Nariadenia o insolvenčnom konaní, použitie štandardného formulára na prihlásenie
pohľadávok do reštrukturalizácie, nie je povinné a teda prihlášky pohľadávok Sťažovateľov
boli podané aj v súlade s Nariadením o insolvenčnom konaní...
Pokiaľ by Porušovateľ skutočne bral do úvahy skutkový stav v intenciách možností
elektronických podaní podľa ust. 197a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a toto
vykladal teleologicky, zákonite by nemohol dospieť k záveru, že sa na prihlášky
Sťažovateľov neprihliada. K uvedenému záveru by nemohol dospieť ani v prípade ak by sa
zaoberal príslušnou legislatívou týkajúcou sa podávania prihlášok zahraničnými veriteľmi...
Pre úplné zistenie skutkového stavu mal Porušovateľ pred vydaním napadnutého
rozhodnutia vyzvať Sťažovateľov na vyjadrenie a preukázanie ich tvrdení...
Napriek skutočnosti, že reštrukturalizačné konanie dlžníka K´ Food
Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o., so sídlom: Svätoplukova 6, 080 01 Prešov,
IČO: 31 717 811 bolo zastavené, máme za to, že meritórne rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky má zásadný význam vo vzťahu k rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov v obdobných veciach.“
Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.
11. Sťažovateľka 3 v stanovisku k vyjadreniu predsedu okresného súdu doručenom
ústavnému súdu 9. apríla 2020 v zásade zotrvala na svojich sťažnostných námietkach
a zdôraznila, že „... sa nemožno stotožniť z názorom okresného súdu, že sťažovateľovi
nevznikla žiadna škoda súvisiaca s napadnutým rozhodnutím a má nárok na rozhodnutie
Ústavného súdu v predmetnej veci o porušení jeho práv a s tým súvisiaci nárok na náhradu
trov právneho zastúpenia v predmetnej veci.“.
Sťažovateľka 3 už v samotnej ústavnej sťažnosti súhlasila s upustením od ústneho
pojednávania.
12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a Európskeho súdu pre ľudské práva
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
14. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.
15. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o ústavných sťažnostiach
fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, je kvalifikovaná princípom subsidiarity,
v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch rozhoduje len v prípade, že je
vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci
všeobecnými súdmi nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou
v príslušnej medzinárodnej zmluve. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to,
že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného
súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií
(III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05). Zásada subsidiarity reflektuje aj princíp minimalizácie
zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o ústavnej sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
16. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto
právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať
právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02,
17. Predmetom ústavných sťažností je námietka porušenia základného práva
sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 a u sťažovateľky 3 uznesením okresného
súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením okresného súdu
sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019.
18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
20. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
22. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,
na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k týmto
označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).
23. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej
ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy
len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, avšak v súlade s čl. 152 ods. 4
ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy
majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť pred zákonom,
ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (I. ÚS 22/03).
24. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery,
ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
25. V okolnostiach posudzovaného prípadu okresný súd napadnutým uznesením
rozhodol tak, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášky
do reštrukturalizačného konania z dôvodu, že prihlášky sťažovateliek neboli podané
na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 665/2005 Z. z.“).
26. Podľa § 197a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii písomnosti určené
správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu prostredníctvom
na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho prílohy musia byť
podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej na podanie elektronického
podania.
27. Podľa § 197a ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na elektronické
doručovanie elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis.
28. Podľa § 122 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ustanovenia § 29 ods. 1
až 6 a 8 sa použijú primerane.
29. Podľa § 29 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihláška musí byť
podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku
neprihliada.
30. Podľa § 25 vyhlášky č. 665/2005 Z. z. vzory tlačív na podávanie prihlášok
a vzory tlačív príloh a údaje zapisované do nich spolu s vysvetlivkami k týmto zápisom sú
uvedené v prílohách č. 4 až 6
31. Podľa § 3 písm. i) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) je
elektronickým formulárom elektronický dokument obsahujúci automatizovane
spracovateľné pravidlá, prostredníctvom ktorých je možné elektronickými prostriedkami
vyplniť a prezentovať vyplnené údaje v štruktúrovanej forme, spracovateľnej
aj automatizovaným spôsobom informačnými systémami; elektronický formulár tvoria
identifikačné údaje, dátové prvky tvoriace dátovú štruktúru, a to bez vyplnených údajov,
a pravidlá na vyplnenie a na zobrazenie vyplnených údajov.
32. Podľa § 3 písm. j) zákona o e-Governmente sú elektronickým podaním údaje
vyplnené podľa elektronického formulára, ktoré na účely výkonu verejnej moci elektronicky
alebo na účely jeho začatia zasiela orgánu verejnej moci osoba, ktorá je účastníkom
konania.
33. Podľa § 24 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronický formulár
pre elektronické podanie je platný, ak je sprístupnený v module elektronických formulárov
a jeho platnosť nebola zrušená.
34. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania
o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť
podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť,
sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie
oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne
využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je
autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.
35. Podľa § 28 zákona o e-Governmente elektronické podanie, vrátane príloh, má
rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie,
stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného
predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.
36. Podľa čl. 2 bodu 12 nariadenia o insolvenčnom konaní zahraničný veriteľ je
veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom
štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov
sociálneho zabezpečenia členských štátov.
37. Podľa čl. 53 nariadenia o insolvenčnom konaní každý zahraničný veriteľ môže
prihlásiť svoje pohľadávky do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek
komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo
konanie.
38. Podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní každý zahraničný veriteľ
môže prihlásiť svoju pohľadávku prostredníctvom štandardného formulára prihlášky
pohľadávok, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Uvedený formulár má názov
„Prihláška pohľadávok“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch
inštitúcií Únie.
39. Podľa čl. 55 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní ak veriteľ prihlasuje svoju
pohľadávku inými prostriedkami než na štandardnom formulári uvedenom v odseku 1,
prihláška obsahuje informácie uvedené v odseku 2.
40. Sťažovateľky sú presvedčené, že napadnuté uznesenie v spojení s opravným
uznesením je arbitrárne a trpí nedostatkom náležitého a presvedčivého odôvodnenia
skutočností, ktoré viedli okresný súd k záveru, že sa na ich podania neprihliada ako
na prihlášky v reštrukturalizačnom konaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť
napadnutého uznesenia.
41. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich
zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom
zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade
a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania
(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka
materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu
podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).
42. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú
(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva
na spravodlivý súdny proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).
43. Sťažovateľky sú zahraničnými veriteľkami a z tohto dôvodu sa na prihlasovanie
ich pohľadávok do reštrukturalizačného konania vzťahuje nariadenie o insolvenčnom
konaní. Cieľom nariadenia o insolvenčnom konaní je zefektívnenie vedenia insolvenčných
konaní s cezhraničným prvkom. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa je
zjednodušenie procesu prihlasovania pohľadávok zahraničných veriteľov do insolvenčného
konania. Vnútroštátne právo každého členského štátu stanovuje iné pravidlá
pre prihlasovanie pohľadávok do insolvenčného konania, čo môže byť pre zahraničných
veriteľov neprehľadné a môže im v dôsledku jazykovej bariéry spôsobovať ťažkosti
pri prihlasovaní pohľadávok. Cieľom ustanovení nariadenia o insolvenčnom konaní
týkajúcich sa prihlasovania pohľadávok je zjednodušiť proces prihlasovania pohľadávok
pre zahraničných veriteľov v záujme dosiahnutia právnej istoty v prospech týchto veriteľov
a zníženia nákladov súvisiacich s prihlasovaním pohľadávok do insolvenčného konania.
Zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky prihlasovať podľa čl. 55 nariadenia
o insolvenčnom konaní, zatiaľ čo miestni veritelia si majú prihlasovať pohľadávky podľa
lex fori concursus (podľa práva členského štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie).
Každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoju pohľadávku prostredníctvom štandardného
formulára prihlášky pohľadávok podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Nariadenie
o insolvenčnom konaní upravuje náležitosti prihlášky pohľadávok zahraničných veriteľov.
Ak sa pohľadávka prihlasuje inými prostriedkami ako na štandardnom formulári, prihláška
musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré má obsahovať štandardný formulár prihlášky
pohľadávky podľa nariadenia o insolvenčnom konaní. Nič nebráni tomu, aby si
aj zahraniční veritelia prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania podľa
práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, v danom prípade podľa slovenského
právneho poriadku (BĚLOHLÁVEK, A. J. Evropské a mezinárodní insolvenční právo.
Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2007; ĎURICA, M. Konkurzné právo
na Slovensku a v Európskej únii. 3. vydanie. Bratislava : Eurokódex, 2012; MAHDALOVÁ,
S. Evropské insolvenční právo – aktuální trendy, výzvy a budoucnost. 1. vyd. Brno :
Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2016. 147 s.; Spisy PF MU, řada teoretická.
Editio Scientia, sv. č. 572; SUDZINA, M. Insolvenčné konania podľa Nariadenia
o insolvenčnom konaní. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018.
398 s. ISBN 978-80-8152-614-5.).
44. Z § 197a ods. 1 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že písomnosti
určené správcovi možno podať elektronicky aj do elektronickej schránky správcu
prostredníctvom na to určeného elektronického formulára; elektronické podanie a jeho
prílohy musia byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby
oprávnenej na podanie elektronického podania. Na elektronické doručovanie
elektronických podaní správcovi sa použije osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom
je zákon o e-Governmente. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis
na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá
osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania,
žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju
na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto
oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.
45. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné poukázať
na nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 100/2019 z 22. októbra 2019, z ktorého vyplýva,
že v zmysle citovaných právnych predpisov sťažovateľky boli oprávnené elektronicky
komunikovať so správcom, teda aj využívať elektronické služby poskytované portálom
a komunikovať so správcom elektronicky. Je pritom nepochybné, že elektronický formulár
bol vytvorený portálom. Pokiaľ portál umožnil podanie prihlášky pohľadávok sťažovateliek
elektronicky a vytvoril na to určený formulár, ktorý sťažovateľky riadne vyplnili a riadne
autorizovali a následne doručili správcovi, čo ani nebolo sporné, tak potom tieto prihlášky
podľa názoru ústavného súdu nie je možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára
vyplneného sťažovateľkami na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva
na podávanie prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z. s odvolaním sa na prísne formálne
posudzovanie prihlášky.
46. Predmetom konania vo veci sťažovateliek bolo rozhodnutie súdu o neprihliadnutí
na podania sťažovateliek ako na prihlášky do reštrukturalizačného konania. Ak by okresný
súd prihliadol na znenie § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente, potom by nevyhnutne dospel
k záveru, že prihlášky sťažovateliek podané elektronicky je potrebné akceptovať aj napriek
rozdielnemu vzhľadu so vzorom tlačiva na podávanie prihlášok podľa vyhlášky
č. 665/2005 Z. z., keďže sťažovateľky postupovali lege artis a nemôžu niesť zodpovednosť
za to, že portál poskytuje jeho užívateľom nevyhovujúce elektronické formuláre, resp.
že majú nedostatky. Portál bol vytvorený štátom v záujme elektronickej úradnej
komunikácie s ktorýmkoľvek orgánom verejnej moci, preto orgány verejnej moci sú
povinné akceptovať komunikáciu prostredníctvom portálu, ako aj formuláre, ktoré sú tam
k dispozícii na využitie, aj v prípade, že vykazujú nedostatky, a zodpovednosť za nedostatky
formulárov tam zverejnených a poskytnutých na elektronickú komunikáciu nemožno
prenášať na subjekty, ktoré prostredníctvom portálu komunikujú.
47. Ústavný súd už judikoval, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má
podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je možné považovať za súčasť základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. I. ÚS 30/97, III. ÚS 259/2010).
Vzhľadom na to aj právo veriteľa na podanie prihlášky do reštrukturalizačného konania je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36
ods. 1 listiny, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
48. Tým, že okresný súd piatym, deviatym a trinástym výrokom napadnutého
uznesenia rozhodol, že na podania sťažovateliek sa neprihliada ako na prihlášky
s odôvodnením, že pohľadávky neboli prihlásené na predpísanom tlačive, ústavný súd
dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného
práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1
ústavy, základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v podobe odmietnutia práva
na prístup k súdu (body 1, 2 a 3 výroku nálezu).
49. Ústavný súd konštatuje, že zahraniční veritelia si môžu svoje pohľadávky
prihlasovať do reštrukturalizačného konania nielen podľa čl. 55 nariadenia o insolvenčnom
konaní, ale aj podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie. Zahraničný veriteľ
si môže vybrať, či podá prihlášku v reštrukturalizačnom konaní podľa lex fori concursus
(podľa práva štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie), ktorým je slovenský právny
poriadok (teda podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo podľa nariadenia
o insolvenčnom konaní.
50. Ak sa zahraničný veriteľ rozhodne prihlásiť si svoje pohľadávky
do reštrukturalizačného konania podľa lex fori concursus (prihláškou podľa zákona
o konkurze a reštrukturalizácii) prostredníctvom elektronického formulára, ktorý bol
vytvorený portálom, a tento elektronický formulár bol riadne vyplnený, autorizovaný
a následne doručený správcovi, tak potom túto prihlášku podľa názoru ústavného súdu nie je
možné odmietnuť z dôvodu, že vzhľad formulára vyplneného sťažovateľkami
(zahraničnými veriteľmi) na portáli sa nezhoduje so vzhľadom vzoru tlačiva na podávanie
prihlášok podľa vyhlášky č. 665/2005 Z. z.
VI.
Záver
VI.1 K bodom 1, 2, 3 a 6 výrokovej časti nálezu
51. Sťažovateľky v ústavných sťažnostiach navrhli aj zrušenie napadnutého
uznesenia a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Keďže na uvedenom
skutkovom základe ústavný súd rozhodol, že piatym, deviatym a trinástym výrokom
napadnutého uznesenia okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva
na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mohol preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu
zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušiť napadnuté
uznesenie okresného súdu v uvedených výrokoch a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie
konanie. Vzhľadom na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019-626
zo 17. februára 2020 bolo zrušené reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, bolo začaté
konkurzné konanie a vyhlásený konkurz na majetok dlžníka K' Food Distribution s. r. o.,
zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie už
neprichádzalo do úvahy (body 1, 2, 3 a 6 výroku nálezu).
52. Sťažovateľky vo svojich ústavných sťažnostiach požiadali aj o priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia (sťažovateľka 1 vo výške 21 891,58 €,
sťažovateľka 2 vo výške 55 555,11 €, sťažovateľka 3 vo výške 52 127,23 €). Vzhľadom
na to, že uznesením okresného súdu č. k. 2 R 2/2019-626 zo 17. februára 2020 bolo zrušené
reštrukturalizačné konanie proti dlžníkovi, bolo začaté konkurzné konanie a vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka K' Food Distribution s. r. o. a veritelia boli vyzvaní, aby si
prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania, začala plynúť nová lehota
na prihlásenie pohľadávok veriteľov, z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v prospech sťažovateliek (bod 6 výroku nálezu).
VI.2 K bodom 4 a 5 výrokovej časti nálezu
53. Sťažovateľka 1 a sťažovateľka 2 zastúpené tou istou právnou zástupkyňou
požiadali ústavný súd o priznanie náhrady trov konania, ktorú vyčíslili sumou 3 179,59 €
za 3 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
ústavná sťažnosť, stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) vrátane dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) u dvoch sťažovateliek.
54. Sťažovateľka 3 požiadala ústavný súd o priznanie náhrady trov konania, ktorú
vyčíslila sumou 1 286,32 € za 2 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, ústavná sťažnosť) vrátane DPH.
55. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
56. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania ústavný súd vychádzal
z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej výpočtovým základom pre účely tejto vyhlášky je
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak. Táto podľa oznámenia
Štatistického úradu Slovenskej republiky za I. polrok 2018 predstavovala sumu 980 €
a za I. polrok 2019 predstavovala sumu 1 062 €.
57. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná
sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje
o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach.
58. Ústavný súd preto v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke 1
a sťažovateľke 2, ktoré sú zastúpené tou istou právnou zástupkyňou, náhradu trov konania
v celkovej sume 1 139 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)
v sume po 163,33 € a dva režijné paušály v sume po 9,80 € u dvoch sťažovateliek a jeden
úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 po spojení veci na spoločné konanie (stanovisko
k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v sume 177 € zvýšenej podľa § 13 ods. 3 vyhlášky
o jednu tretinu za zastupovanie dvoch sťažovateliek a režijný paušál v sume 10,62 € vrátane
20 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).
59. Ústavný súd v súlade s touto vyhláškou priznal sťažovateľke 3 náhradu trov
konania v celkovej sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie
ústavnej sťažnosti) v sume po 163,33 € a dva režijné paušály v sume po 9,80 € vrátane 20 %
DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 5 výroku nálezu). Za vyjadrenie k vyjadreniu
okresného súdu doručené 9. apríla 2020 právny zástupca sťažovateľky 3 trovy neuplatnil.
60. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu