Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 527/2019
PDF · 196.96 KB
No categories available
I. ÚS 527/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, , , zastúpenej advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., Damborského 13, Nitra,
v mene ktorej koná advokát JUDr. Peter Havlík, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd výrokom V uznesenia Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti p r i j í m a na ďalšie
konanie.
2. Návrhu na odklad vykonateľnosti výroku V uznesenia Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019 n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.
47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom V uznesenia
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019
v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019
(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je
zahraničným veriteľom obchodnej spoločnosti ; skrátený názov:
, , (ďalej len „dlžník“).
3. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 21. mája 2019, ktoré bolo
zverejnené v Obchodnom vestníku (ďalej len „obchodný vestník“) 27. mája 2019, bolo voči
dlžníkovi začaté reštrukturalizačné konanie.
4. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 10. júna 2019 zverejneným
v obchodnom vestníku 14. júna 2019 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka a bol
ustanovený správca dlžníka , (ďalej len
„správca“). Zároveň okresný súd uložil správcovi povinnosť bez zbytočného odkladu
individuálne informovať o začatí hlavného insolvenčného konania známych veriteľov
dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom
štáte Európskej únie ako v Slovenskej republike, spôsobom v zmysle čl. 54 nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní
(ďalej len „nariadenie o insolvenčnom konaní“).
5. Listom z 24. júna 2019 správca informoval sťažovateľku, že sa proti dlžníkovi
začalo insolvenčné konanie v inom členskom štáte a vyzval sťažovateľku na prihlásenie
pohľadávky voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania. V bode 4 predmetnej výzvy
správca upovedomil sťažovateľku o spôsobe podávania prihlášky, pričom jedným
so spôsobov podávania prihlášky uvedených správcom v dokumente zaslanom sťažovateľke
bol spôsob podania prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy na webovom sídle
˂https://www.slovensko.sk ˃.
6. Právny zástupca sťažovateľky prihlásil pohľadávku sťažovateľky v sume
52 127,23 € z titulu neuhradených faktúr elektronicky prostredníctvom ústredného portálu
verejnej správy na webovom sídle ˂h ttps://www.slovensko.sk ˃do elektronickej stránky
správcu prostredníctvom služby poskytnutej portálom priamo v elektronickej schránke
správcu, a to podávania prihlášky pohľadávky, podpísanú platným elektronickým podpisom
podľa vnútroštátnej úpravy, teda kvalifikovane v zmysle platnej právnej úpravy
vnútroštátneho a úniového práva, ako aj v zmysle pokynov správcu. Prihláška bola vyplnená
správne, obsahovala všetky zákonom stanovené prílohy a bola podpísaná platným
elektronickým podpisom. Prihláška sťažovateľky bola správcovi doručená 11. júla 2019.
7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že niekoľkokrát písomne žiadala
správcu o vydanie potvrdenia, že jej pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok
v zmysle § 122 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze
a reštrukturalizácii“), a to žiadosťou zaslanou do elektronickej schránky správcu, ako aj
prostredníctvom mailu. Od podania prihlášky sa sťažovateľka (prostredníctvom právneho
zástupcu) neustále snažila so správcom spojiť aj telefonicky, no bezúspešne. Správca
na uvedené mailové ani elektronické žiadosti až do zverejnenia napadnutého uznesenia
nereagoval.
8. Okresný súd napadnutým uznesením určil, že na podanie sťažovateľky doručené
správcovi 11. júla 2019 sa neprihliada ako na prihlášku. Okresný súd odôvodnil tento výrok
v bode 13 napadnutého uznesenia, kde sa uvádza: „V zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 ZKR
prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti,
inak sa na prihlášku neprihliada. Vzhľadom na skutočnosť, že podania - prihlášky veriteľov
č. 1,4,5,9,13 neboli podané na predpísanom tlačive, ktoré je ustanovené v prílohách
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 súd má za to, že sa
na takéto prihlášky neprihliada.“
9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že prihláška pohľadávky veriteľa je
v podmienkach reštrukturalizácie dlžníka zákonnou formou uplatnenia práva na prístup
k súdu, ktoré je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň poukazuje
na skutočnosť, že je zahraničnou právnickou osobou, a preto sa na konanie primárne
aplikuje nariadenie o insolvenčnom konaní. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza:
„V zmysle Nariadenia použitie štandardného formulára na prihlasovanie pohľadávok nie je
povinné (čl. 55 ods. 4 Nariadenia).
V zmysle čl. 53 Nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky
do insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré
sú prípustné podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie.“
10. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že využila právnu a zákonnú možnosť
uplatniť si svoje pohľadávky voči veriteľovi v súlade s právnou úpravou zakotvenou
v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj v nariadení o insolvenčnom konaní.
Okresný súd vydaním napadnutého uznesenia nezákonným spôsobom poškodil
sťažovateľku ako veriteľa na jej právach voči dlžníkovi, a to tým, že jej znemožnil výkon
práv a povinností v súlade s riadne a včasne podanou prihláškou do reštrukturalizačného
konania.
11. K porušeniu práva na rovnosť v konaní podľa § 47 ods. 3 ústavy sťažovateľka
uvádza: « Zároveň, reštrukturalizačné konanie je v jeho určitých fázach konaním sporovým.
...„V prípade pochybností, či bola prihláška podaná riadne a včas, súd rozhodne
kedykoľvek na návrh správcu o tom, či sa na prihlášku prihliada. Správca je povinný
k návrhu priložiť prihlášku veriteľa. Konanie by malo prebiehať ako sporové...Veriteľ
dotknutej pohľadávky sa musí mať možnosť vyjadriť k návrhu správcu.“ Sťažovateľ nebol
upovedomený o podaní návrhu správcu na Okresný súd Prešov
a nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k tomuto návrhu. S ohľadom na uvedené bolo porušené
právo Sťažovateľa na rovnosť účastníkov v konaní zakotvené v čl. 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky.»
12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd; na rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom V. uznesenia Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 24.7.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 2.8.2019 p o r u š e n é b o l i .
II. Výrok V. uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 24.7.2019
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R/2/2019 zo dňa 2.8.2019
z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
III. Sťažovateľovi s a p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
52.127,23 Eur, ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľovi
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1.286,24 Eur vrátane DPH na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
13. Sťažovateľka vzhľadom na hroziaci vznik závažnej ujmy v dôsledku pokračovania
reštrukturalizácie dlžníka bez účasti sťažovateľky ako veriteľa navrhuje, aby ústavný súd
odložil vykonateľnosť výroku V uznesenia okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 24. júla 2019
v spojení s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. 2 R 2/2019 z 2. augusta 2019.
14. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1
(ďalej len „rozvrh práce“) bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi
Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom
senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák
a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, obnovil stav pred porušením.
17. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
18. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
19. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
20. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
21. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá
tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej
základné práva a slobody.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47
ods. 3 ústavy, práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
napadnutým uznesením okresného súdu
22. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a zisťoval
pritom, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné
náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti
ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
23. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady
na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie, pričom otázku
opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej,
a preto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie (bod 1 výroku uznesenia).
24. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších
požiadavkách sťažovateľky uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.
III.2 K návrhu na odklad vykonateľnosti výroku V napadnutého uznesenia
okresného súdu
25. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
26. V súvislosti s návrhom na odklad vykonateľnosti V výroku napadnutého
uznesenia okresného súdu ústavný súd uvádza, že pod sp. zn. IV. ÚS 141/2019 sa ústavným
súdom vedie konanie na základe ústavnej sťažnosti spoločnosti
, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny,
základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu
č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019.
27. Uznesením ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 141/2019 z 20. novembra 2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 3. decembra 2019, bola ústavná sťažnosť spoločnosti
prijatá na ďalšie
konanie a zároveň ústavný súd rozhodol o odklade vykonateľnosti uznesenia okresného
súdu č. k. 2 R 2/2019-379 z 24. júla 2019 do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu
vo veci samej.
28. Vzhľadom na uvedené stratil návrh sťažovateľky na odklad výroku V
napadnutého uznesenia okresného súdu svoje opodstatnenie, keďže uznesením ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 141/2019 z 20. novembra 2019 bola odložená vykonateľnosť všetkých
výrokov napadnutého uznesenia okresného súdu vrátane výroku V. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti V výroku napadnutého
uznesenia nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 17. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu