Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 177/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , , , právne zastúpenej

JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci

namietaného porušenia , , základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na náhradu škody spôsobnej

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na účinný opravný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 27. marca 2019 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia, postupu, sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 1

ods. 1, (ďalej len „“), základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa a podľa

ods. 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný opravný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. z 27. marca 2019,

ako aj namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 9 C

94/2013 vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou v označenom konaní domáhala náhrady

nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike ako žalovanej podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).

Okresný súd rozsudkom č. k. -105 z 23. marca 2017 žalobu zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.

z 31. mája 2018 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie. Najvyšší súd

dovolanie uznesením sp. zn. z 27. marca 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“) odmietol z dôvodu, že sťažovateľka nebola v dovolacom konaní zastúpená

advokátom napriek tomu, že v rozsudku krajského súdu o tejto povinnosti bola riadne

poučená, pričom v predmetnom prípade neboli splnené ani podmienky pre uplatnenie

výnimky podľa v znení

neskorších predpisov („ďalej aj „CSP“).

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytýka arbitrárnosť, svojvoľnosť,

neodôvodnenosť napadnutého uznesenia, namieta prieťahy v konaní, pričom argumentuje:

«... Najvyšší súd SR sa dôsledne nevysporiadal s tým, že po podaní dovolania

sťažovateľom doručenom dňa 18.09.2018 Okresnému súdu Bratislava I do konania vo veci

č.k. (osvedčené doručenkou - príloha č. 2a) bolo vzhľadom na okolnosti

prípadu a prípadnej vady zastupovania sťažovateľa v dovolacom konaní (tvrdenej

dovolacím súdom v bode č. 6 napadnutého uznesenia) ústavne právnou povinnosťou

buď prvostupňového súdu (Okresného súdu Bratislava I) alebo najvyššieho súdu

bezodkladne uznesením vyzvať sťažovateľa ( , konateľkou je

, zvoleným zástupcom pre dovolanie konanie - manžel),

aby v primeranej lehote 15 dní od doručenia výzvy (uznesenia) predložil súdu podľa §§ 429

doklad, že je v dovolacom konaní zastúpený advokátom (plnomocenstvo oprávňujúce

advokáta na zastupovanie dovolateľa v dovolacom konaní), resp. že jej manžel

je jej povereným zamestnancom alebo členom a zároveň aby sťažovateľ súdu

predložil i samotné dovolanie spísané advokátom, alebo aby súdu predložil doklad

preukazujúci, že samotná konateľka má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa a súčasne, aby bola buď okresným súdom alebo najvyšším súdom

upovedomená o tom, že ak stanovenej lehote 15 dní dovolateľka neodstráni vady dovolania

v zmysle § a § , dovolací súd podľa §

dovolanie odmietne... k čomu vinou pochybenia dovolacieho ako aj prvostupňového

súdu nedošlo...

Okresný súd a ani dovolací súd si po podaní dovolania nesplnili voči sťažovateľovi

(právnickej osobe) a jeho konateľke (fyzická osoba) poučovaciu povinnosť „in concreto“,

nevytvorili podmienke k odstráneniu prípadnej vady dovolacieho konania v primeranej

lehote...

... najvyšší súd sa v arbitrárne odôvodnenom uznesení dôsledne nevysporiadal

s právne podstatnou skutočnosťou, že splnomocnený zástupca je

zároveň manželom konateľky a majiteľky obchodnej spoločnosti žalobcu

(obdobne viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -555 z 31.3.2016 -

vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. ) a teda že týmto

zastupovaním v dovolacom konaní v súlade so zásadou hospodárnosti zároveň chráni

majetkové práva/aktíva rodiny ako celku, kedže ako manžel má tiež záujem

na výsledku sporu, pretože je jedinou konateľkou a spoločníčkou

jednoosobovej s.r.o. , ergo je aj z pohľadu

spoločníkom sťažovateľa, teda členom.

Právne závery Najvyššieho súdu SR... sú v dôsledku prílišného formalizmu

a tendenčnosti z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľné a neakceptovateľné, keďže sa

jedná o odstrániteľnú vadu dovolacieho konania, dovolanie podal súčasne aj sťažovateľ...

... vinou pochybenia okresného súdu sťažovateľ nebol vyzvaný na odstránenie vady

dovolania, čo najvyšší súd zneužil k vydaniu odmietajúceho uznesenia, hoc bol povinný

v prípade ústavnokonformného konania nevymykajúceho sa požiadavke na spravodlivé

súdne konanie vec vrátiť prípisom okresnému súdu na odstránenie ním tvrdenej vady

dovolania...

Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu

v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku

práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku

objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv

účastníkov konania...

... kompenzačné konanie je teda od 09.05.2013 nie vinou sťažovateľa ako celok

nespravodlivé a nezákonné, protiústavné, došlo k porušeniu „primeranej lehoty“...

... vec je a bola po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá, sťažovateľ sa

na prieťahoch a neefektívnom konaní zavinených hlavne porušovateľmi 1 a 2 nepodieľal,

vec mala a má pre neho mimoriadny význam vzhľadom k tomu , čo v danej veci bolo a je

pre neho v „hre“ - at stake, vnútroštátne súdy v kompenzačnej veci nekonali

a nerozhodovali s urýchlením „speadily“.

V danej veci kompenzačné konanie vinou porušovateľov doposiaľ prebehlo

na 3 stupňoch, pričom sťažovateľ sa domáhal ochrany práv mu priznaných SR,

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá mu nebola účinne

a efektívne poskytnutá, doterajšiu extrémnu dĺžku kompenzačného konania nie je možným

pričítať na jeho vrub.»

6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti na súdnu ochranu

podľa , právo podľa

Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 , ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, právo

podľa a , právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom podľa čl. 13 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietajúcim uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. zo dňa 27.03.2019 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa

27.03.2019 zrušuje a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť obchodnej spoločnosti

primerané finančné zadosťučinenie 3 000,- Eur do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu .

4. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov konania v sume

326,66 Eur, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jej právnej

zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené podľa SR a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č.k.

porušené boli.

6. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 6.000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu. 7. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu

trov konania v sume 326,66 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet

jej právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu.“

7. Vec napadla ústavnému súdu 11. júna 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, vec sťažovateľov spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť

prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec

sťažovateľky prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II

bodov 3 a 5 rozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu

v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a rtin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

14. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

19. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

20. Podľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo

nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávny úradný postup.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

22. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

23. Podľa odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie

označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán

a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie,

poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania

a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia.

24. Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

25. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou

oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane

pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

26. Podľa ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ nebol

riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve

dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

27. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené

podmienky podľa § 429.

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

28. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 39 ods. 3 a § 43 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah a predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

29. Ústavný súd sa preto zaoberal namietaným porušením práv v rozsahu, v akom ich

sťažovateľka v sťažnosti pred ústavným súdom vymedzila v petite návrhu, t. j. skúmal,

či napadnutým uznesením došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 46

ods. 3 , , listiny, , dohovoru a či postupom

okresného súdu v konaní sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým k porušeniu a dohovoru. Tvrdenia o porušení

základných práv podľa , a listiny,

ktoré sťažovateľka uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považoval iba

za súčasť jej argumentácie (napr. , , ), pričom

vzhľadom na výsledok predbežného prerokovania jej sťažnosti nepovažoval za potrebné

sťažovateľku k odstráneniu nesúladu medzi dôvodmi ústavnej sťažnosti a jej petitom

vyzývať.

K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, základného práva podľa

, , základného práva podľa , ,

čl. 36 ods. 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva

podľa čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením

30. Sťažovateľka poukazuje na arbitrárnosť, neodôvodnenosť napadnutého

uznesenia, vytýka tiež, že okresný súd, resp. najvyšší súd ju mal pred rozhodnutím o jej

dovolaní vyzvať na odstránenie vád dovolania, pričom , ktorého

sťažovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie v dovolacom konaní, má požadované

právnické vzdelanie a ako manžel jedinej spoločníčky sťažovateľky je v podstate tiež

členom sťažovateľky.

31. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Rovnako aj obsah základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny má v zásade totožný obsah

ako základné právo podľa .

32. Ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave všeobecného súdnictva,

ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto sústavy, pričom

vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

(napr. , ). Z tohto postavenia mu preto neprislúcha

posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému súd pri interpretácii a aplikácii

zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či napadnuté uznesenie

spĺňalo požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce požadovanú kvalitu v zmysle čl. 46

ods. 1 ), rešpektujúc pritom svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého postup

všeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi

predpismi konania v predmetnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných

ľudských práv (napr. , , ).

33. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , , ).

34. Ústavný súd vychádza z toho, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje pre záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

35. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

„V posudzovanej veci odvolací súd v súlade s v napadnutom

rozhodnutí žalobkyňu riadne poučil (okrem iného) aj o povinnom zastúpení dovolateľa

advokátom, o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto

kvalifikovaným zástupcom, ako aj o výnimkách z uvedenej povinnosti. Žalobkyňa i napriek

tomuto poučeniu zo strany odvolacieho súdu v dovolacom konaní nie je zastúpená

advokátom. Dovolanie za žalobkyňu podal na základe splnomocnenia zo 16. septembra

2018 , ktorý síce má požadované právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2

písm. a/ v spojení s ), avšak nie je advokátom. Podmienky na aplikáciu výnimky

z povinného zastúpenia advokátom v zmysle v danom prípade

splnené neboli, nakoľko v konaní nevystupuje ako poverený

zamestnanec alebo člen žalobkyne, ale ako jej splnomocnený zástupca.“

36. Ústavný súd konštatuje, že z napadnutého uznesenia je zrejmé,

z ktorých zákonných ustanovení súd vychádzal, jasne a zrozumiteľne sú uvedené aj dôvody,

prečo bolo nutné dovolanie sťažovateľky odmietnuť. Uznesenie náležite objasňuje všetky

podstatné skutočnosti, ktoré najvyšší súd viedli k odmietnutiu dovolania. Uznesenie

obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov,

pričom ústavný súd konštatuje, že závery, ku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť

za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.

37. Napriek tomu, že v zásade ústavnému súdu neprislúcha rozvíjať alebo dopĺňať

právne závery všeobecných súdov, v záujme presvedčivosti tohto uznesenia a reagujúc

na námietky sťažovateľky obsiahnuté v ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje,

že neobstojí tvrdenie sťažovateľky, že právne zastúpenie advokátom v dovolacom konaní

v jej prípade nebolo potrebné, pretože ako manžel ,

ktorá je jedinou spoločníčkou a konateľkou sťažovateľky, má požadované právnické

vzdelanie. Ústavný súd uvádza, že taxatívne definuje výnimky

z povinnosti právneho zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, ak je dovolateľom

právnická osoba. Sťažovateľka netvrdila ani nepreukázala, že je

zamestnancom alebo členom sťažovateľky. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé,

že jediným spoločníkom sťažovateľky je a v tomto smere bolo pre účely

možnej aplikácie bez významu, že právnické vzdelanie má jej manžel

a že medzi manželmi existuje majetkové prepojenie. Implicitne abstrahovateľná podstata

sťažovateľkinej námietky zjavne sa opierajúca o existenciu bezpodielového spoluvlastníctva

konateľky sťažovateľky a jej (v druhom stupni vysokoškolsky právnicky vzdelaného)

manžela je z hľadiska možného uplatnenia výnimky zakotvenej v

irelevantná. Hmotnoprávny vzťah daný existenciou bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sa automaticky neodráža v takom právnom vzťahu manžela jedinej spoločníčky

spoločnosti s ručeným obmedzeným k obchodnej spoločnosti, ktorý by zakladal procesnú

relevanciu pre diskutovanú výnimku z povinného procesného zastúpenia v dovolacom

konaní.

38. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že okresný súd, resp. najvyšší súd mal

sťažovateľku pred rozhodnutím o dovolaní vyzvať na odstránenie vád dovolania

(v súvislosti s povinným právnym zastúpením advokátom), k tomuto ústavný súd uvádza,

že síce v ustanovuje súdu povinnosť v prípade, že

dovolateľ nie je v dovolacom konaní zastúpený advokátom, vyzvať dovolateľa

na odstránenie takejto vady, uvedené však platí iba vtedy, ak dovolateľ nebol v odvolacom

konaní riadne poučený o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní v zmysle

. Povinnosť odvolacieho súdu poučiť stranu sporu o povinnom právnom

zastúpení v dovolacom konaní vyplýva z .

39. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou písomného vyhotovenia rozsudku

krajského súdu (ktorý rozhodoval v odvolacom konaní o odvolaní sťažovateľky) je

aj náležité poučenie o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní (v poučení

rozsudku krajského súdu je priamo citovaný a ), okresný súd ani najvyšší

súd neboli povinné sťažovateľku vyzývať na odstránenie vád dovolania. Skutočnosť,

že písomné vyhotovenie rozsudku krajského súdu obsahuje náležité poučenie o povinnom

právnom zastúpení v dovolacom konaní, sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nerozporovala,

nenamietala ani to, že by jej rozsudok krajského súdu nebol doručený a že by nemala

vedomosť o jeho obsahu. Keďže sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala

dovolanie, je zrejmé, že sa s týmto rozsudkom riadne oboznámila.

40. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

nesignalizuje na podklade dôvodov uvedených v ústavnej sťažnosti možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľky podľa , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Z týchto dôvodov ústavný

súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

41. Ako už ústavný súd v minulosti uviedol, základné právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom podľa a listiny nie je absolútne, ale v záujme

zabezpečenia právnej istoty podlieha ( v spojení s ,

ods. 3 v spojení s čl. 36 ods. 4 listiny) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady

na jeho uplatnenie (m. m. ). Práva na náhradu škody sa osoba môže

domáhať v intenciách zákona o zodpovednosti za škodu.

42. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu je ustanoviť v súlade

s podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

43. Právo na náhradu škody si sťažovateľka v zmysle zákona o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uplatnila v konaní pred všeobecným súdom,

pričom okresný súd aj krajský súd zhodne dospeli k záveru, že neboli naplnené všetky

zákonom požadované podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu (preukázanie vzniku

škody, príčinnej súvislosti medzi nezákonným postupom štátneho orgánu a vznikom škody),

preto bola jej žaloba zamietnutá. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom

krajského súdu nadobudol právoplatnosť 17. júla 2018. Najvyšší súd dovolanie podané proti

rozsudku krajského súdu napadnutým uznesením odmietol, čo znamená, že rozsudky

okresného súdu a krajského súdu vo veci samej zostávajú právoplatné.

44. Ústavný súd konštatuje, že právo na náhradu škody vyplývajúce z čl. 46 ods. 3

, listiny neznamená nárok na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami,

resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom

konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony.

Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu

doň zasahovať (, , ). Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s rozhodnutím najvyššieho súdu vyslovenom v napadnutom uznesení (ktorým nedošlo

k sťažovateľkou želanému zrušeniu resp. zmene rozsudku krajského súdu), nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 3

, listiny, a preto bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

45. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva sťažovateľky na účinný opravný

prostriedok podľa čl. 13 dohovoru ústavný súd odkazuje na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej uplatňovanie práva vyplývajúceho

z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)

o porušení iného práva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Silver

a ostatní proti Spojenému kráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje

iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa

stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (rozhodnutie ESĽP vo veci Boyle

a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako

rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , ,

). Z citovanej judikatúry ESĽP vyplýva zrejmá súvislosť práva zaručeného

čl. 13 dohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje.

46. Vzhľadom na to, že ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

vylúčil porušenie práva sťažovateľky zaručeného ustanoveniami dohovoru – osobitne práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru o porušení práva podľa čl. 13

dohovoru napadnutým uznesením. Preto je ústavná sťažnosť v časti namietaného porušenia

práva podľa čl. 13 dohovoru zjavne neopodstatnená a ústavný súd ju odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) .

47. Ústavný súd zdôrazňuje, že a majú charakter

ústavných princípov, resp. všeobecných interpretačných pravidiel, ktoré sú všetky orgány

verejnej moci povinné rešpektovať pri výklade a uplatňovaní , a preto sú vždy

implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o

sťažnostiach podľa . Keďže predmetom tohto konania je rozhodovanie

o porušení základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z , listiny, dohovoru, možno

v tomto konaní uvažovať o porušení a len v spojení s

porušením konkrétneho základného práva alebo slobody (m. m. , IV. ÚS

332/2012). Pretože v posudzovanom prípade ústavný súd nedospel k záveru o porušení

niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa , listiny, práv podľa

dohovoru, nemohol dospieť ani k záveru o porušení a , a preto

sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o

ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

súdu

48. Z petitu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že k namietanému porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť

konaním, teda postupom súdu. Za porušovateľov sťažovateľka v ústavnej sťažnosti

označuje okresný súd a najvyšší súd.

49. Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že súdne konanie začalo 9. mája 2013

a prebiehalo na 3 stupňoch, vec bola po právnej a skutkovej stránke jednoduchá,

porušovatelia konali neefektívne.

50. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

51. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

52. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a k právu podľa dohovoru (m. m. ).

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

53. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

54. Ústavný súd z príloh sťažnosti a z obsahu pripojeného spisu okresného

súdu sp. zn. zistil, že o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného

súdu č. k. -105 z 23. marca 2017 rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 9 Co

282/2017-140 z 31. mája 2018, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok

okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu nadobudol

právoplatnosť 17. júla 2018. Proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie sťažovateľka,

pričom dovolanie bolo odmietnuté napadnutým uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť

24. apríla 2019.

55. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie vedené všeobecnými súdmi bolo

právoplatne skončené 24. apríla 2019. Ústavná sťažnosť sťažovateľky namietajúca postup

v napadnutom konaní je datovaná 4. júna 2019 a ústavnému súdu bola doručená 11. júna

2019, teda zjavne až po právoplatnosti tak rozsudku okresného súdu, ako aj napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu.

56. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd a ani najvyšší súd v čase podania ústavnej

sťažnosti už nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

napadnutého konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

57. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka sa v predmetnej veci domáhala

ochrany svojho základného práva podľa a dohovoru v čase,

keď v označenom konaní pred okresným súdom a najvyšším súdom namietané porušenie

označených práv už nemohlo trvať, keďže jej právna neistota bola odstránená momentom

právoplatného rozhodnutia o ňou uplatnenom nároku, ústavný súd rozhodol podľa § 56

ods. 2 písm. g) tak, že ústavnú sťažnosť v časti namietaného

porušenia základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

58. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého uznesenia, priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov

konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu