Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2004

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rannila Slovakia, s. r. o., K.,

zastúpenej advokátkou JUDr. M. Š., F., K., ktorou namietala porušenie

Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33 Cb

55/2003 a na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rannila Slovakia, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním z 31. marca 2004 doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) 2. apríla 2004, označeným ako „Sťažnosť proti porušeniu základného

práva podľa v súlade s Slovenskej

republiky“ obchodná spoločnosť Rannila Slovakia, s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpená advokátkou JUDr. M. Š., K., namieta porušenie Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. a na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 46

ods. 1 rozsudkami okresného súdu č. k. -59 z 5. novembra 2003

a krajského súdu č. k. -83 z 19. januára 2004. Žiada tiež, aby ústavný súd oba

rozsudky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Napokon požaduje aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka požiadala na okresnom súde o vydanie

platobného rozkazu. Platobný rozkaz bol vydaný 26. augusta 2002 a keďže nebolo možné

doručiť ho druhému účastníkovi konania, uznesením okresného súdu z 5. decembra 2002

bol platobný rozkaz v zmysle ustanovenia

zrušený. Podaním zo 6. októbra 2003 vzala sťažovateľka svoj návrh na začatie konania

v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, pričom navrhla konanie zastaviť, účastníkom

nepriznať náhradu trov konania a rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku zaplateného

z návrhu. To znamená, že ku späťvzatiu návrhu došlo po vydaní platobného rozkazu a pred

prvým pojednávaním vo veci.

Uznesením okresného súdu č. k. -59 z 5. novembra 2003 bolo konanie

zastavené, žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov a zároveň sa

rozhodlo, že sťažovateľke sa súdny poplatok za podanie návrhu nevracia.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to proti výroku o nevrátení súdneho poplatku,

podala sťažovateľka 12. decembra 2003 odvolanie.

Uznesením krajského súdu č. k. -83 z 19. januára 2004, ktoré bolo

právnej zástupkyni sťažovateľky doručené 5. februára 2004, bolo uznesenie okresného súdu

v napadnutom výroku potvrdené.

Podľa názoru sťažovateľky súdy nesprávne vyložili ustanovenie § 11 ods. 3 zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

keď dospeli k záveru, že poplatok možno vrátiť iba vtedy, ak sa návrh vzal späť pred

vydaním platobného rozkazu. Sťažovateľka je toho právneho názoru, že pri správnom

výklade citovaného ustanovenia je potrebné vychádzať z prvej vety § 11 ods. 3 zákona

o súdnych poplatkoch, a preto pre posúdenie veci je podstatná tá skutočnosť, či ku

späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaním alebo až po ňom. Právny názor

všeobecných súdov je porušením .

Z uznesenia krajského súdu č. k. -83 z 19. januára 2004, ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu č. k. -59 z 5. novembra 2003 ohľadom

výroku o nevrátení súdneho poplatku, vyplýva, že rozhodujúca pre posúdenie veci je tretia

veta , podľa ktorej poplatok sa vráti, ak sa návrh

vzal späť pred vydaním platobného rozkazu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným , ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu k okresnému súdu nie je daná právomoc

ústavného súdu konať a rozhodnúť o podanej sťažnosti. Ako to vyplýva z citovaného čl.

127 ods. 1 právomoc ústavného súdu rozhodovať o porušení základných práv

a slobôd je iba subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. V danom prípade proti uzneseniu okresného súdu je prípustné

odvolanie, o ktorom rozhoduje krajský súd. To znamená, že ochranu proti porušovaniu

základných práv a slobôd zo strany okresného súdu má poskytnúť krajský súd ako odvolací

súd. Preto v tejto časti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Vo vzťahu voči krajskému súdu treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné uviesť,

že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou námietky sťažovateľky je odlišné právne posúdenie veci krajským súdom

oproti právnemu názoru, ktorý zastáva sťažovateľka. Túto skutočnosť vníma sťažovateľka

ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces v zmysle .

Podľa názoru ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces neznamená nárok

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno

povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za porušenie

základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ

tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň

zasahovať (, ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2004