Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 296/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , , ,

zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal, s. r. o., Hlučínska 1/11, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Šulva, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uzneseniami č. k. -375 zo 7. marca 2019 a č. k. -396

z 1. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami č. k. -375

zo 7. marca 2019 a č. k. -396 z 1. apríla 2019 (spolu aj „napadnuté

uznesenia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bol

pod sp. zn. vedený spor v právnej veci sťažovateľky v procesnom postavení

žalobkyne proti obchodnej spoločnosti

, , ako žalovanej (ďalej len „žalovaná“)

o zaplatenie sumy 77 621 € s príslušenstvom (ďalej aj „napadnuté konanie“).

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

rozsudkom sp. zn. zo 7. marca 2017 jej priznal nárok na zaplatenie sumy

77 621 € spolu s príslušenstvom a zároveň jej bol ako žalobkyni priznaný nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Následne Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom sp. zn. z 29. novembra 2018 potvrdil uvedený rozsudok

okresného súdu a priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania

proti žalovanej vo výške 100 %.

4. Sťažovateľka namieta, že napriek jej „absolútnemu úspechu“ ako žalobkyne

v napadnutom konaní okresný súd pristúpil k nesprávnemu a nespravodlivému deleniu

súdneho konania ako celku na jednotlivé štádiá pred súdom prvej inštancie

a pred odvolacím súdom, z čoho okresný súd vyvodzuje akési delenie na úspech vo veci

pred prvoinštančným súdom a úspech vo veci pred odvolacím súdom, a predovšetkým

okresný súd úplne opomína zákonné zásady pre priznanie náhrady trov konania podľa

úspechu vo veci.

5. V tomto kontexte sťažovateľka uvádza, že z napadnutých uznesení nie je zrejmé,

na akom právnom základe jej okresný súd nepriznal plnú náhradu trov konania,

keď jej nepriznal náhradu aj za dva úkony právnej pomoci, a to konkrétne za vyjadrenie

k odvolaniu z 22. januára 2015 a vyjadrenie z 24. septembra 2015 (úkony právnej pomoci

vykonané v odvolacom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. ,

pozn.).

6. Podľa názoru sťažovateľky postup okresného súdu v napadnutom konaní vedie

k „nelogickým a nespravodlivým záverom“, a poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd

uznesením sp. zn. z 25. augusta 2016 zrušil rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 24. júla 2014, pričom uvedená skutočnosť nemôže byť v žiadnom

prípade na ťarchu sťažovateľky ako žalobkyne. Predmetný rozsudok okresného súdu

bol zrušený z dôvodu chybného právneho posúdenia vykonaného okresným súdom

a sťažovateľke nie je zrejmé, akým spôsobom by jej mala byť pričítaná dotknutá vada

právneho posúdenia v odôvodnení zrušeného rozsudku okresného súdu.

7. Sťažovateľka namieta, že okresný súd rozhodol bez akejkoľvek opory v platnom

právnom poriadku a týmto svojím postupom nesprávne aplikoval § 220 ods. 1, § 251, § 255

a v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“).

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava II. postupom a rozhodnutím zo dňa 7.3.2019

sp. zn. -375 a postupom a rozhodnutím zo dňa 1.4.2019 sp.zn. 25Cb/95/2012-

396 porušil základné práva sťažovateľa zaručené v Slovenskej

republiky, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7.3.2019

sp. zn. -375 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa

1.4.2019 sp.zn. -396 ruší a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava II. je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľa

na účet jeho právneho zástupcu do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

9. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 16. júla 2019 informovala

ústavný súd, že v zmysle podala podnet na podanie dovolania generálneho

prokurátora proti napadnutým uzneseniam, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky vybavila podnet sťažovateľky tak, že dovolanie v predmetnej veci odmietla

podať.

10. Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 30. júla 2019 poukázala

na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 27. novembra 2018

vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 8394/13), ktorého závery

sú podľa jej názoru plne použiteľné i pre rozhodnutie ústavného súdu v predmetnej veci.

11. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke nesprávnosti

a svojvoľnosti napadnutých uznesení, keď okresný súd nepriznal sťažovateľke, ktorá

bola v konaní plne úspešná, náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci,

a to konkrétne za vyjadrenie k odvolaniu z 22. januára 2015 a vyjadrenie z 24. septembra

2015.

III. 1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -375 zo 7. marca 2019

20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k. -375 zo 7. marca 2019, ktoré bolo vydané súdnym úradníkom, ústavný

súd konštatuje, že z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity.

21. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Z tohto princípu vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,

a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie (, , ,

, ).

22. V konaní o ústavnej sťažnosti podľa prislúcha ústavnému

súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou

účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.

23. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -375 zo 7. marca 2019,

ktoré bolo vydané súdnym úradníkom, mohla sťažovateľka podať sťažnosť (čo aj využila),

o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť sudca okresného súdu v sťažnostnom

konaní, v ktorého právomoci bolo zároveň preskúmať aj postup okresného súdu,

ktorý predchádzal jeho vydaniu. Právomoc okresného súdu v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu rozhodovať o tomto uznesení, keďže sťažnosť v tomto prípade

predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv sťažovateľky.

24. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť ústavnej sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -396 z 1. apríla 2019

25. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou

súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1

môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom ( a

), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu (obdobne ).

Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo

na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom

(ESĽP vo veci Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

26. Na druhej strane ústavný súd už opakovane vyslovil, že rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tom sú vyjadrené

atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne

podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle (, , , a pod.).

27. Uvedené stabilné právne názory ústavného súdu korešpondujú i širšiemu poňatiu

jeho „prieskumného“ vzťahu k všeobecným súdom. Ústavný súd totiž nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov (napr. , , ). Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,

ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

28. Je potrebné pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú inštanciu

všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami

na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného

súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov

všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol

nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný,

zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.

29. Z uvedených dôvodov rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla

samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd

bez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri

posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania

pred všeobecnými súdmi akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu

napádaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo

k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom

alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. , ,

, , ).

30. K záveru o porušení práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym

spôsobom v prípade sťažovateľky však ústavný súd nedospel.

31. K argumentácii sťažovateľky, ktorou namieta nesprávnosť aplikácie § 220 ods. 1,

, a je potrebné uviesť, že základné ustanovenie o nároku na náhradu

trov konania vyjadrené v (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer

úspechu v jednotlivých fázach konania – prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho,

ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1

) tromi samostatnými výrokmi (bližšie pozri uznesenie ústavného súdu sp. zn.

z 19. novembra 2019).

32. Pokiaľ okresný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania za vyjadrenie

k odvolaniu žalovanej z 22. januára 2015 a za vyjadrenie z 24. septembra 2015 adresované

krajskému súdu, ktoré boli vykonané v rámci odvolacieho konania vedeného krajským

súdom pod sp. zn. , a to z dôvodu, že v tomto odvolacom konaní nebola

sťažovateľka úspešná (rozsudok okresného súdu sp. zn.. bol zrušený

v dôsledku odvolania, ktoré podala žalovaná, pozn.), nemožno jeho názor považovať

za svojvoľný a nemajúci oporu v platnom práve.

33. Aj keď v tomto prípade o trovách odvolacieho konania vedeného

pod sp. zn. nebolo rozhodované samostatným výrokom a o náhrade týchto

trov bolo rozhodnuté v rámci druhého výroku rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 7. marca 2017, ktorým okresný súd priznal sťažovateľke náhradu trov

konania v plnom rozsahu, ústavný súd konštatuje, že uvedené zároveň nevylučuje možnosť

okresného súdu, ktorý rozhoduje už o konkrétnej výške tejto náhrady za prvoinštančné

a odvolacie konanie, tieto nepriznať z dôvodu, že v tejto konkrétnej fáze konania –

odvolacom konaní bola strana sporu neúspešná, z čoho vyplýva, síce okresným súdom

explicitne nevyjadrený, záver o ich neúčelnosti.

34. Súčasne ústavný súd dodáva, že nepriznanie náhrady trov konania podľa predstáv

sťažovateľa, teda nie úplne v takej výške, ako ich vyčíslil vo svojom návrhu, nezakladá

nezákonnosť rozhodnutia, tobôž jeho neústavnosť, ak k takému záveru dospel konajúci súd

po dôslednom vyhodnotení jednotlivých úkonov, ktoré následne nachádzajú

svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia, čo bol aj tento prípad. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru

o „neudržateľnosti“ či arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

35. Pokiaľ sťažovateľka v prospech svojej sťažnostnej argumentácie poukazuje

na rozhodnutie ESĽP vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. novembra 2018,

ústavný súd uvádza, že okresný súd v jej prípade neopomenul vo svojom rozhodnutí tieto

dva úkony právnej pomoci a uviedol, prečo sťažovateľke nie je možné priznať ich náhradu

na rozdiel od predmetného rozhodnutia ESĽP, v prípade ktorého tento konštatoval

porušenie práv všeobecným súdom, ktorý úplne opomenul priznať sťažovateľke náhradu

trov konania za dva úkony a vo svojom rozhodnutí sa s uvedeným žiadnym spôsobom

nevysporiadal.

36. Podľa názoru ústavného súdu žiadna zo sťažovateľkou uvedených skutočností

nepredstavuje také extrémne porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré by vyvolalo potrebu

ingerencie ústavného súdu do rozhodnutia o konkrétnej výške náhrady trov konania.

37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným

porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru a uznesením okresného súdu č. k. -396 z 1. apríla 2019

a postupom okresného súdu, ktorý tomuto uzneseniu predchádzal, nie je taká príčinná

súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie označených práv a možnosť vyslovenia

ich porušenia po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

38. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu