Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 585/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. v

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom

Štanglovičom, Jarmočná 3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. z 22. marca 2017, uznesením

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 20. júla 2017 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. augusta 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. marca 2017 (ďalej len

„napadnutý rozsudok okresného súdu“), uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 20. júla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. zo 16. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 2. novembra 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom

okresného súdu uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“), ktorého sa dopustil tým, že poškodenej úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

v jednočinnom súbehu s prečinom porušenia domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného

zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného

zákona s poukazom na . Za to bol odsúdený na úhrnný trest

odňatia slobody v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov s tým, že okresný súd mu uložil ochranné

protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zároveň mu okresný súd uložil okrem iného

aj povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenej v sume 10 553,40 €.

Proti napadnutému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolanie podľa § 319 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) ako nedôvodné zamietol.

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že dovolanie podľa § 382 písm. c)

odmietol pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa

.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v trestnom konaní vedenom proti nemu

ako obvinenému došlo pri rozhodovaní k svojvôli zo strany všeobecných súdov, ktoré touto

sťažnosťou napadnuté rozhodnutia riadne neodôvodnili, čím došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa sťažovateľa v priebehu trestného konania nebolo sporné, že sťažovateľ spôsobil

poškodenej zranenia, pričom sa aj priznal k spáchaniu skutku a okresný súd jeho priznanie

prijal. Sťažovateľ ďalej uvádza: „Sťažovateľ však od počiatku trestného konania uvádzal, že

poškodenej zranenia spôsobiť nechcel, nevidel ju od základnej školy, na skutok si vôbec

nepamätá, pričom pred týmto skutkom užil kombináciu omamných a psychotropných látok

s alkoholom, nevedel si svoje konania vysvetliť. Z tohto dôvodu bolo zo strany sťažovateľa

navrhnuté vykonanie dôkazov za účelom preverenia jeho prípadnej nepríčetnosti v čase

skutku, ako okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť podľa .

Do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria

, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 61/2016. Ako vyplynulo

z vykonaného dokazovania, tento znalec navštívil sťažovateľa v UVV dňa

31.03.2016, pričom celá návšteva trvala 13 minút. Po preukázaní tejto skutočnosti bol tento

znalec vyzvaný na doplnenie znaleckého posudku, za účelom ktorého opäť navštívil

sťažovateľa... dňa 13.01.2017, pričom... druhá návšteva trvala 11 minút... znalec bol tiež

vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017, kde priznal, že pri vypracovaní

znaleckého posudku nemal k dispozícii zdravotnú kartu sťažovateľa, teda nemal kompletnú

zdravotnú dokumentáciu sťažovateľa a ani nežiadal vyjadrenie lekára ústavu na výkon

väzby k zdravotnému stavu sťažovateľa. Je potrebné poukázať na samotné vyjadrenie tohto

znalca na hlavnom pojednávaní dňa 02.11.2016, kedy uviedol, že prítomnosť

psychopatológie zisťuje prostredníctvom rozhovoru a cielených otázok, čo ešte umocňuje

potrebu dôkladného osobného vyšetrenia vyšetrovanej osoby. Vzhľadom na túto skutočnosť

sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu navrhoval, aby bol do konania pribratý

znalecký ústav a bolo vykonané ústavné psychiatrické vyšetrenie sťažovateľa, čomu súd

nevyhovel. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že znalec pri vypracovaní

znaleckého posudku nebol oboznámený so zdravotnou kartou sťažovateľa, jeho predošlými

vyšetreniami a vývojom jeho zdravotného stavu, uspokojil sa pri posúdení zdravotného stav

u sťažovateľa s osobným rozhovorom v trvaní menej ako 13 minút, resp. menej ako 11 minút

pri jeho doplnenú a len na základe tohto krátkeho rozhovoru bez oboznámenia sa so

zdravotnou dokumentáciou sťažovateľa vypracoval znalecky posudok.“

Sťažovateľ argumentuje aj skutočnosťou, že znalec v znaleckom posudku poukázal

aj na zápisnice o výsluchu svedkov, pričom o vykonaní týchto úkonov nebol sťažovateľ

vopred upovedomený a nemal možnosť sa ich zúčastniť. S poukázaním na rozsudok

najvyššieho súdu sp. zn. z 19. júna 2012 išlo tak v posudzovanom prípade

vykonania výsluchov svedkov „... o porušenie práva sťažovateľa na obhajobu, ako aj

porušenie ustanovenia a tieto zápisnice predstavovali

nezákonné dôkazy, ktoré sa nemali ani nachádzať v trestnom spise a nemohli tvoriť podklad

pre vypracovanie znaleckého posudku. Nakoľko teda znalec vychádzal

pri vypracovaní znaleckého posudku č. 61/2016 z nezákonných zápisníc o výsluchu

svedkov... vychádzali jeho závery z nezákonných dôkazov, čo spôsobilo nezákonnosť celého

znaleckého posudku č. 61/2016.

Okresný súd Galanta sa v rámci Rozsudku OS GA argumentami sťažovateľa

ohľadom dĺžky a kvality vyšetrenia sťažovateľa zo strany znalca , či

nezákonnosťou podkladov na základe ktorých bol vypracovaný tento znalecký posudok

žiadnym spôsobom nezaoberal a s odvolaním sa na závery znaleckých posudkov rozhodol

o vine a treste sťažovateľa.

Najvyšší súd... sa... argumentami sťažovateľa... vôbec nezaoberal. Zaoberal sa len

skutočnosťou, že obvinený, resp. jeho obhajca mali možnosť v konaní pred súdom

vypočúvať znalca a klásť mu otázky, k nezákonnosti podkladov, na základe ktorých bol

vypracovaný znalecký posudok sa súd nevyjadril a argumentami sťažovateľa

sa nezaoberal.

Z hľadiska uvedeného je potrebné konštatovať, že jediným súdom, ktorý sa aspoň

v určitých kontúrach zaoberal argumentami sťažovateľa bol Krajský súd v Trnave. K jeho

názorom je potrebné uviesť, že svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodnil. Súd neuviedol,

prečo nebolo potrebné zabezpečiť zdravotnú kartu sťažovateľa a z akého dôvodu považoval

vyjadrenia sťažovateľa k jeho zdravotnému stavu za dostatočný podklad pre vypracovanie

znaleckého posudku. V rámci Uznesenia KS TT tiež konštatoval irelevantnosť dĺžky návštevy

znalca u sťažovateľa a závery znalca prevzal bez akejkoľvek kritickej previerky... Vzhľadom

na tieto skutočnosti ako aj vzhľadom na vyjadrenie znalca, že prítomnosť patopsychológie

zisťuje len na základe rozhovoru mám za to, že prostredníctvom krátkeho rozhovoru v trvaní

niekoľko minút nemožno kvalifikovane vyšetriť psychický stav osoby za účelom riadneho

vypracovania znaleckého posudku, tobôž ak znalec nemal naštudovanú zdravotnú kartu

sťažovateľa a ani ju nemal k dispozícii v žiadnom štádiu vypracovávania znaleckého

posudku... K týmto zásadným argumentom sťažovateľa neuviedol žiaden zo všeobecných

súdov odôvodnenie či protiargumenty... Je potrebné podotknúť, že ide o kľúčové argumenty,

nakoľko nepríčetnosť sťažovateľa ako okolnosť vylučujúca trestnú zodpovednosť bola

posudzovaná práve na základe tohto znaleckého posudku , teda jeho

nezákonnosť spôsobuje absenciu akéhokoľvek zákonného dôkazu, z ktorého by bolo možné

riadne zistiť prípadnú nepríčetnosť sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ mal možnosť

vypočúvať znalca v konaní nemá žiaden vplyv na to, že znalec svoje závery formuloval

na základe nezákonných zápisníc o výsluchoch svedkov, na ktoré sa pri zodpovedaní otázok

aj odvolával. Nakoľko nebola poskytnutá žiadna odpoveď na zásadné argumenty

sťažovateľa ohľadom nezákonnosti znaleckého posudku z pohľadu

nezákonnosti podkladov pre jeho vypracovanie, ktoré mali z pohľadu výsledku

konania rozhodujúci význam, bolo... porušené právo sťažovateľa na spravodlivý proces...

v intenciách práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to vo vzťahu k Rozsudku OS GA,

Uzneseniu KS TT, ako aj Uzneseniu NS SR.

Zo strany všeobecných súdov neboli tiež poskytnuté žiadne konkrétne argumenty ani

vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ohľadom kvality vypracovania znaleckého posudku

... Týmto spôsobom došlo zo strany všeobecných súdov k porušeniu práva

sťažovateľa na spravodlivý proces podľa Dohovoru a ods. I SR

v intenciách práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

V rámci konania bol zabezpečený aj znalecký psychologický posudok č. 57/2016

znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

dospelých, psychológia sexuality, dopravná psychológia. V spojitosti so závermi tohto

znaleckého posudku znalec na hlavnom pojednávaní dňa 22.03.2017 uviedol, že pri jeho

tvrdeniach o egodystonnej homosexuálnej orientácií sťažovateľa ako možnej príčine jeho

konania voči poškodenej vychádzal z psychodiagnostického vyšetrenia sťažovateľa

v konfrontácií s údajmi, ktoré boli obsiahnuté v spisovom materiály, konkrétne zo zápisnice

o výsluchu svedkyne... Ako už bolo vyššie uvedené, obe tieto zápisnice predstavujú

nezákonné dôkazy, ktoré sa nemôžu nachádzať v spise a nemôžu byť podkladom

pre vypracovanie znaleckého posudku... nakoľko bez porovnania vyšetrenia

so skutočnosťami uvedenými v nezákonnom dôkaze by k takému záveru jednoznačne

neprišiel), čo spôsobuje nezákonnosť samotného znaleckého posudku.

V procese vypracovania znaleckého posudku znalec podľa jeho

vyjadrenia na pojednávaní dňa 22.03.2017 využíva vyšetrenie pozostávajúce z dvoch častí,

z klinických metód a z testových metód, pričom sa stáva, že osoba odmietne podstúpiť druhú

časť, teda testové metódy. Na otázku súdu či v prípade sťažovateľa bolo vykonané

vyšetrenie použitím oboch uvedených metód tento znalec uviedol, že voľba metód je na

znalcovi a jednalo sa o klinickopsychologické vyšetrenie. Z týchto vyjadrení znalca vyplýva,

že u sťažovateľa nevykonal kompletné vyšetrenie za použitia všetkých metód pre riadne

posúdenie psychologického stavu sťažovateľa, a to bezdôvodne, nakoľko tento znalec aj

v rámci posudku aj v rámci výsluchu uviedol, že sťažovateľ s ním riadne spolupracoval

a teda mu nič nebránilo vykonať kompletné vyšetrenie vrátane využitia testových metód.

K týmto argumentom sťažovateľa sa Okresný súd Galanta ani Najvyšší súd... vôbec

nevyjadrili. Krajský súd v Trnave sa... otázkou nezákonnosti podkladov znaleckého posudku

vôbec nezaoberal, z hľadiska kvality vypracovania znaleckého posudku

tento považoval bez bližšieho odôvodnenia za riadne vypracovaný... Tieto tvrdenia však

neboli zo strany Krajského súdu v Trnave ničím podložené, naopak ako uvádzal sťažovateľ,

znalec už v minulosti v inej trestnej veci vypracoval psychologický znalecký

posudok bez toho, aby vôbec vyšetril osobu na ktorú mal vypracovať znalecký posudok...

Z uvedeného potom možno konštatovať, že znalec zanedbal svoje povinnosti pri vypracovaní

znaleckého posudku, pričom vzhľadom na jeho predchádzajúcu znaleckú činnosť... na jeho

znalecký posudok nemožno prihliadať ako na vierohodný.“.

Podľa sťažovateľa všeobecné súdy napriek jeho námietkam a návrhom na doplnenie

dokazovania na účely riadneho zistenia prítomnosti okolností vylučujúcich trestnú

zodpovednosť sťažovateľa nekriticky prijali závery znalcov a

bez akejkoľvek kritickej previerky ich záverov, a to napriek evidentným pochybeniam

v procese ich vytvárania a nezákonným podkladom na ich vypracovanie, čím porušili ním

označené základné práva.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„- uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.08.2018 boli

porušené základné práva sťažovateľa podľa SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. - 398 zo dňa 20.07.2017

boli porušené základné práva sťažovateľa podľa SR a ods. I

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. - 368 zo dňa 22.03.2017 boli

porušené základné práva sťažovateľa podľa SR a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

a

zrušil v plnom rozsahu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa

16.08.2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. - 398 zo dňa 20.07.2017

ako aj rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. - 368 zo dňa 22.03.2017 a vrátil

vec Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o priznanie trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Podľa po prednesení obžaloby predseda senátu

poučí obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že a) je nevinný, b) je vinný

zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, c) nepopiera

spáchanie skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní

vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených

v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, konajúci súd v tomto rozsahu postupuje

primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí,

že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné

odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa ak konajúci súd rozhodol, že vyhlásenie

obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace

s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej

činnosti.

III.

10. Jadrom ústavnej sťažnosti je nesúhlas sťažovateľa s právnymi závermi,

ku ktorým všeobecné súdy dospeli v súvislosti s namietanými nezákonnými znaleckými

posudkami, ktorými mala byť posudzovaná prípadná nepríčetnosť sťažovateľa v čase

skutku, čím bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu

11. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , ).

13. Proti napadnutému rozsudku okresného súdu mohol sťažovateľ podať odvolanie

(čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc

krajského súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd

v prvom rade podotýka, že v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

[ďalej len „ESĽP“ (napr. rozsudok ESĽP z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus

Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 52, 53 a 54)], podľa ktorej dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu začne plynúť dňom doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní) a je považovaná za zachovanú

aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, považoval lehotu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu aj v tomto prípade za zachovanú aj proti označenému uzneseniu

krajského súdu (napr. , , ).

15. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru sťažovateľ vidí v tom, že krajský súd sa stotožnil so závermi okresného súdu

a v rámci svojho rozhodovania neprihliadol na sťažovateľom navrhované dôkazy

predložené aj v rámci odvolacieho konania a v odvolacom konaní sa nevyjadril ku všetkým

námietkam sťažovateľa, resp. jeho právne závery boli nedostatočne odôvodnené.

16. Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , tiež napr. , , , ,

).

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(mutatis mutandis , , , , ,

). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli)

pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , , ).

18. Ústavný súd preskúmal odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu

a s poukazom aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože

prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu požadovanej ústavnej ochrany

tvoria jeden celok (, , ), v súlade s materiálnym

prístupom k ochrane ústavnosti vzal do úvahy aj obsah napadnutého rozsudku okresného

súdu v rozsahu, v ktorom sa naň uznesenie krajského súdu odvoláva.

19. V napadnutom rozsudku okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že sťažovateľ

na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1

, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je vinný, na čo okresný

súd jeho vyhlásenie o vine prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie „v rozsahu, v akom sa

obžalovaný doznal k žalovanej trestnej činnosti, sa nevykoná, vykoná sa dokazovanie iba

v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste, výroku o ochrannom opatrení a výroku o škode.

... Súd v rámci jednoznačného ozrejmenia ovládacích a rozpoznávacích schopnosti

obžalovaného v čase spáchania skutku žiadal doplniť predmetné dokazovanie

a k vypracovaniu doplnku znaleckého posudku súd pribral ako odborného konzultanta

znalca z odboru psychológia... ... Zároveň súd zamietol návrh

obhajoby aby obžalovaný bol v rámci opätovného vyšetrenia pozorovaný v nemocnici

pre odsúdených, pretože súd pre vyčerpávajúce závery znaleckého dokazovania nemal

za potrebné pozorovanie obžalovaného v ústavnom zariadení.

... Súd zamietol návrh obhajoby na pribratie do konania ústav za účelom

vypracovania znaleckého posudku na obžalovaného ohľadne duševného stavu, pretože súd

má za to, že znalecké dokazovanie v tomto smere bolo realizované vyčerpávajúcim

spôsobom a súd zároveň nemal žiadne pochybnosti voči záverom tohto dokazovania.

... Súd nemal za preukázané, že obžalovaný konal v stave v zmenšenej príčetnosti,

resp. v nepríčetnosti, pretože ovládacie a rozpoznávanie schopnosti obžalovaného v čase

spáchania skutku mohli byť znížené iba v dôsledku užitia návykových látok a nie v dôsledku

duševnej choroby, či poruchy, čo vyplýva zo znaleckého dokazovania.

Zavinenie v konaní obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné.

... Súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov

a 6 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný v minulosti súdne trestaný nebol.

Súd ma za to, že uloženie uvedeného trestu spĺňa svoj účel na ochranu spoločnosti a

nápravu obžalovaného.

Zároveň súd uložil obžalovanému i ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou

formou s poukazom na závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie

psychiatria.“.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd po vyhlásení sťažovateľa o vine

vyhodnocoval už iba dôkazy vykonané v predmetnom konaní v rozsahu týkajúcom sa

výrokov o treste, ochrannom opatrení a o škode, v rámci ktorého poukázal na relevantné

skutočnosti zistené z výsluchu sťažovateľa, výsluchov znalcov a z prečítania listinných

dôkazov, pričom dokazovanie výpoveďami svedkov už nevyhodnocoval.

20. V relevantnej časti napadnutého uznesenia krajského súdu sa uvádza:

„Senát Krajského súdu v Trnave preskúmal v zmysle zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie

obžalovaného... nie je dôvodné.

Okresný súd v Galante predovšetkým zákonným spôsobom vykonal na hlavnom

pojednávaní dňa 5. októbra 2016 v rozsahu č. l. 112 -118 spisu všetky dôkazy potrebné

na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, na otázky v zmysle odpovedal

áno, na návrh prokurátora a obhajcu konajúci okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného,

že je vinný zo spáchania skutku, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom

obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a následne vykonal dokazovanie

súvisiace s výrokom o treste, výrokom o ochrannom opatrení a adhéznym konaním.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že dokazovanie bolo v prezentovaných

smeroch vykonané zákonnou a procesné správnou formou v potrebnom rozsahu. Okresný

súd predovšetkým vykonal dostatočné znalecké dokazovanie v požadovaných ťažiskových

otázkach a náležíte objasnil bazálnu problematiku súvisiacu s tzv. príčetnosťou (a tým

trestnou zodpovednosťou) obžalovaného v inkriminovanom čase a taktiež aj v súčasnosti.

Je potrebné konštatovať, že obhajobou namietaní znalci sú vyštudovaní, praxou skúsení

a erudovaní profesionálni lekári - odborníci, vedomí si poučení a následkov vyplývajúcich

z ich znaleckej činnosti. Verbálne vyjadrenia obžalovaného (a to aj v triezvom stave, teda

bez eventuálneho vplyvu drogy, v čase, keď stav jeho organizmu nebol ničím intoxikovaný,

a to pri opakovaných návštevách znalca) v tom smere, že o svojom zdravotnom stave,

liečení či neliečení sa psychiatricky v minulosti, o závislostiach na zakázaných látkach,

resp. tiež o tom, že v čase skutku protiprávne konal intoxikovaný, sú dostatočným, reálnym

a objektívnym podkladom (a to i z časového hľadiska uvádzaného obhajcom odvolateľa

v dôvodoch odvolania) na kvalifikované a dôsledné plnenie si následných povinností znalca

a v konečnom dôsledku dostatočným (bez ohľadu na počty minút oboch návštev

v priestoroch na výkon väzby) a nespochybniteľným podkladom, slúžiacim pre stanovenia

správnych záverov o psychickom stave obžalovaného... V týchto súvislostiach netreba

podľa zistení odvolacieho súdu dôkazy smerujúce k ďalšiemu vyšetreniu duševného stavu

obžalovaného... opakovať a nie je ani dôvodné vykonať nové dokazovanie pozorovaním

obžalovaného v zdravotníckom zariadení. Závery o príčetnosti obžalovaného (na základe

doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu) v tej podobe a rozsahu, ako ich prezentoval

súd I. stupňa, sú preskúmateľné a objektívne správne. K ich nemennosti nie je potrebné

preveriť ani zdravotnú kartu obžalovaného. Napokon sám obžalovaný v trestnom konaní

vypovedal, že lekára psychiatra nikdy v minulosti nenavštívil. Hodnotiace závery psychiatra

a psychológa postačujú v posudzovanom

konaní k vyriešeniu otázky o príčetnosti a tým trestnej zodpovednosti obžalovaného... Znalci

ozrejmili techniky (a k tým nesporne patrí i výsluch vyšetrovanej osoby, bez ohľadu na

počty minút úkonu), ktoré boli podkladom pre ich hodnotiace závery.

Pri hodnotení vykonaných dôkazov okresný súd dospel k správnemu právnemu

záveru, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt na základe ustáleného skutkového

stavu naplnil všetky zákonné znaky skutkových podstát nasledovných trestných činov...“

21. V nadväznosti na citované ústavný súd pripomína, že integrálnou súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (,

). Aj ESĽP v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces

zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

však neznamená, že na každý argument účastníka konania je príslušný súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994,

Annuaire, č.303-B). Podľa ESĽP súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať

dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok vo veci Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999).

Z judikatúry ESĽP ale nevyplýva požiadavka, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (m. m. ).

22. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd sa argumentáciou sťažovateľa týkajúcou

sa správnosti znaleckého dokazovania v posudzovanom prípade zaoberal a riadne sa s ňou

v rámci odôvodnenia svojho uznesenia vysporiadal.

23. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že znalecké dokazovanie má špecifický

charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, avšak stále zostáva jedným

z možných dôkazov. Samotný rozsah dokazovania, ako aj selekciu dôkazov navrhnutých

jednotlivými procesnými stranami určuje v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov

súd rozhodujúci vo veci samej, resp. o obžalobe, ktorý je ako jediný v predmetnom konaní

oprávnený posúdiť význam dôkazu navrhovaného procesnou stranou v rámci obsahového

kontextu posúdením množstva, kvality a závažnosti dôkazov, ktoré už boli v danej veci

vykonané. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia z 20. júla 2017 vyplýva,

že krajský súd zrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri preskúmaní napadnutého

rozsudku okresného súdu z 22. marca 2017 a jemu predchádzajúceho postupu, a právne

závery, ku ktorým dospel, nemožno hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru

ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil, prečo nepovažoval

vykonanie nového znaleckého dokazovania za potrebné, a poukázal na správnosť okresným

súdom vykonaného hodnotenia jednotlivých dôkazov v predmetnom konaní. Napadnuté

uznesenie krajského súdu z 20. júla 2017 preto nemožno považovať za svojvoľné či

arbitrárne a samotný sťažovateľov nesúhlas s jeho obsahom ešte nie je dôkazom o jeho

neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajského

súdu svojím vlastným.

24. S ohľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského

súdu nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí tejto časti sťažnosti

na ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia sťažovateľom označených práv

garantovaných a dohovorom, a preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

25. Sťažovateľ vidí porušenie svojich v sťažnosti označených práv aj v tom, že

najvyšší súd sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými v dovolacom konaní

proti rozhodnutiu krajského súdu. V podanom dovolaní sťažovateľ uviedol dovolacie

dôvody podľa .

26. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pri predbežnom

prieskume zistil, že dovolanie... je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je

zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

... Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa

v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa V opačnom

prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce

dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného

dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa

odmietnuť.

Obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa , podľa

ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli

súdom vykonané zákonným spôsobom, k čomu dovolací súd uvádza nasledovné.

Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť

z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa

mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade

nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané

dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu

konkrétne v tom, že znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov postupovali nedôsledne,

vychádzali z nedostatočných a nezákonných podkladov a že tieto závery nezodpovedajú

predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania

dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením

jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa

jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia vykonávania znaleckých posudkov,

ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku

dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení

dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať

predmetný dovolací dôvod.

Z obsahu spisového materiálu a z rozhodnutí Okresného súdu Galanta aj Krajského

súdu v Trnave je zrejmé, že oba súdy pri svojom rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy,

ktoré boli vykonané v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. na verejnom

zasadnutí, na ktorom bol obvinený prítomný aj so svojím obhajcom

, a teda mali možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, pričom je potrebné

poukázať na skutočnosť, že obvinený sa na hlavnom pojednávaní dňa 28. septembra 2016...

priznal k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry v Galante sp. zn.

a jeho vyhlásenie súd prijal. Následne súd vykonal dokazovanie iba

v súvislosti s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. V rámci vykonávania

a vypočúvania znalca bol na hlavnom pojednávaní dňa 2. novembra 2016 (č. l. 305-309)

prítomný aj obhajca obvineného, ktorý mu mal možnosť klásť otázky. Okresný súd dokonca

vyhovel návrhu obhajcu obvineného v rámci návrhu na vykonanie dôkazov a nechal doplniť

znalecký posudok č. 61/2016, a to znaleckým posudkom č. 6/2017. Na hlavnom pojednávaní

dňa 25. januára 2017 (č. l. 351) boli predmetné znalecké posudky predložené obvinenému

a jeho obhajcovi k nahliadnutiu a mali sa k nim možnosť vyjadriť a realizovať tým svoje

procesné práva aj na hlavnom pojednávaní dňa 22. marca 2017 (č. l. 358-365).

Z uvedeného je zrejmé, že obidva súdy postupovali správne a v súlade so zákonom. Návrhy

na doplnenie dokazovania zo strany obvineného a jeho obhajcu súdy zamietli, pretože

neboli potrebné na objasnenie skutkového stavu. Išli nad rámec dokazovania, pričom

nevykonanie navrhovaných dôkazov nemôže byť dôvodom na naplnenie dovolacieho dôvodu

podľa ustanovenia

Z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní

(vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním

navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležíte zdôvodnené...

V konkrétnom prípade súdy nižšieho stupňa rozhodnutie, ktorým odmietli vykonať ďalšie

dôkazy, riadne odôvodnili, preto obvineným uplatnené námietky v rámci predmetného

dovolacieho dôvodu sú nedôvodné a nie sú spôsobilé naplniť obvineným uplatnený dovolací

dôvod.“

27. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa v odôvodnení

napadnutého uznesenia zo 16. augusta 2018 primeraným spôsobom vysporiadal

s námietkami sťažovateľa, preskúmateľným a dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo ich

považuje za nedôvodné a prečo nezakladajú prípustnosť dovolania. Odôvodnenie

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok,

lebo najvyšší súd v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol.

Ústavný súd preto konštatuje konformnosť odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu

zo 16. augusta 2018 v súlade s limitmi .

28. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa aj

v tejto časti odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

29. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2018