Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/16/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 16/2011

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Igora Burgera, JUDr. Daniela Hudáka,

JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012

v Bratislave, v trestnej veci obvineného Mgr. D. M. a spol., vedenej na bývalom Špeciálnom

súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica pod sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, prerokoval

dovolania, ktoré podali obvinení Mgr. D. M., zastúpený advokátom JUDr. Ľ. Š. a H. B. a D.

B., zastúpení advokátkou JUDr. K. M. P., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 13. decembra 2010, sp. zn. , podľa § § 382a, 386 ods. 1, 2 a 388 ods.

1 z dôvodu uvedeného v a účinného do 31. augusta

2011, a takto

rozhodol:

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2010, sp. zn.

a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení §, 213 ods. 3 , Tr. zák. a Dohovoru

2

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvinených Mgr. D. M.,

H. B., D. B. a R. S.

Napadnuté uznesenie sa zrušuje.

Zrušuje sa aj rozsudok bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica z 22. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica

sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“)

z 22. októbra 2008, sp. zn. BB-3 Tš 25/2006, boli uznaní za vinných obvinení Mgr. D. M.

v bode I. a II. rozsudku z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej výhody podľa

§ 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. zák.“) a pre pomoc

k tomu istému trestnému činu podľa §§ 10 ods. 1 písm. c/, 160a ods. 1, 2 Tr. zák., R. S.

v bode III. rozsudku z trestného činu podplácania podľa § 161a ods. 1, 2 Tr. zák. a H. a D. B.

v bode IV. rozsudku zo spolupáchateľstva trestného činu podplácania podľa §§ 9 ods. 2, 161a

ods. 1, 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe

Obvinený Mgr. D. M.

I.

obţalovaný Mgr. D. M., ako obhajca obvinených, S. S., nar. X., bytom B., ul. M. B. X.

a P. S., nar. X., bytom B., ul. S. X., stíhaných vyšetrovateľom Odboru boja proti

organizovanej kriminalite Stred pod ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004, za trestný čin výtrţníctva

a trestný čin vydierania po tom, čo boli obaja obvinení vzatí do väzby uznesením Okresného

súdu Brezno č. 58/04, z 2. októbra 2004, dohodol so sudcom Krajského súdu

v Banskej Bystrici, JUDr. M. M., nar. X. v P., naposledy bytom B. B., M. cesta X. (zomrel 3.

3 1 Tdo V 16/2011

novembra 2005), ţe za úplatok, s ktorým sa rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na

slobodu, na základe čoho

1/ v presne nezistenej dobe od 2. do 10. októbra 2004 obţalovaný Mgr. D. M. pri

návšteve P. S. v priestoroch ÚVV B. B. poţiadal tohto o úplatok vo výške 200.000,- Sk za to,

ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťaţnosti obvineného

proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca

krajského súdu vyhovel jeho sťaţnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube P. S., ţe

poţadovaný úplatok bude vyplatený, sudca JUDr. M. M., 2. novembra 2004 vo svojej

kancelárii v budove Krajského súdu v Banskej Bystrici, poţiadal ďalšieho nestotoţneného

sudcu príslušného senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici, aby tento prepustil P. S. na

slobodu a po vyplatení úplatku obţalovaným R. S., 7. novembra 2004, bol P. S. uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. , z 10. novembra 2004, prepustený z väzby

na slobodu,

2/ 10. novembra 2004 v priestoroch ÚVV Banská Bystrica pri návšteve S. S. vyţiadal

od neho obţalovaný Mgr. D. M. úplatok vo výške 300.000,- Sk, za čo mu prisľúbil, ţe keď si

podá ţiadosť o prepustenie z väzby, vybaví mu na Krajskom súde v Banskej Bystrici jeho

prepustenie na slobodu, s čím S. S. súhlasil; po prísľube zo strany S. S., ţe úplatok vyplatí,

obţalovaný Mgr. D. M. sa stretol so sudcom JUDr. M. M., ktorému potvrdil prisľúbený

úplatok zo strany S. S. a následne po vyplatení poţadovanej sumy rodinnými príslušníkmi

S. S., 27. decembra 2004 obţalovanému Mgr. D. M., ktorý časť z úplatku následne

28. decembra 2004 odovzdal JUDr. M. M., ktorý po tom, čo ţiadosť o prepustenie na slobodu

bola S. S. uznesením Okresného súdu Brezno č. 58/04, z 5. januára 2005, zamietnutá,

vybavil, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici 2. februára 2005 uznesením č. , vyhovel

sťaţnosti S. S. proti uzneseniu okresného súdu a prepustil ho z väzby na slobodu,

II.

po tom, čo sa obţalovaný Mgr. D. M. dohodol so sudcom Krajského súdu v Banskej

Bystrici, JUDr. M. M., nar. X. v P., naposledy bytom B. B., M. cesta X. (zomrel 3. novembra

2005), ţe za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca prepustí v jemu pridelenej trestnej veci

vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti obţalovaným M. K. a spol. (vyšetrovací

spis KR PZ ÚJaKP Ţilina č. ČVS: -2002) obvinených I. B., nar. X., bytom

L. J. č., N. B., nar. X., bytom L. H., ul. Š. X. a M. K., nar. X., bytom B. č. X., okr. L. M.,

z väzby na slobodu, na základe čoho

4 1 Tdo V 16/2011

1/ v presne nezistenej dobe najneskôr pri osobnom stretnutí 8. júla 2005 na nezistenom

mieste poţiadal obţalovaný Mgr. D. M. obţalovaného H. B. o úplatok v presne nezistenej

výške, za čo mu prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie

z väzby jeho syna N. B., s čím obţalovaný H. B. súhlasil. Následne 1. októbra 2005

v B. v hoteli Ď. obţalovaná D. B., manţelka obţalovaného H. B., pri osobnom stretnutí

odovzdala poţadovaný úplatok v bielej obálke obţalovanému Mgr. D. M.,

2/ v presne nezistenej dobe v lete 2005 najneskôr do 8. júla 2005, obţalovaný

Mgr. D. M. pri osobnom stretnutí na nezistenom mieste poţiadal M. M., nar. X., bytom L. M.,

ul. P. X., aby kontaktoval rodinných príslušníkov obţalovaného I. B. a ponúkol im moţnosť,

ţe za úplatok vo výške 200.000,- Sk vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici prepustenie

obţalovaného z väzby, čo M. M. aj urobil a pri viacerých osobných aj telefonických

kontaktoch ţiadal pre obţalovaného Mgr. D. M. vyplatenie tejto sumy, avšak k vyplateniu

úplatku zo strany rodinných príslušníkov I. B. pre obţalovaného Mgr. D. M. nedošlo,

3/ v presne nezistenej dobe v mesiaci júl 2005 pri osobnom stretnutí pri motoreste T.

v obci L. poţiadal obţalovaný Mgr. D. M., Ľ. K., nar. X., bytom B. X., o finančnú hotovosť

vo výške 400.000,- Sk, za čo prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici

prepustenie z väzby jej manţela M. K., s čím Ľ. K. súhlasila. Následne 16. júla 2005 v obci L.

na parkovisku pri motoreste T., Ľ. K. pri osobnom stretnutí odovzdala poţadovaný úplatok

obţalovanému Mgr. D. M.,

Obvinený R. S.

III.

po tom, čo sa obţalovaný Mgr. D. M., ako obhajca obvineného P. S., nar. X., bytom

B., ul. S.., stíhaného vyšetrovateľom Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred pod

ČVS: PPZ-26/BOK-S-I-2004 za trestný čin výtrţníctva a trestný čin vydierania po tom, čo bol

obvinený P. S. vzatý do väzby uznesením Okresného súdu v Brezne č. 58/04, z 2. októbra

2004, dohodol so sudcom Krajského súdu Banská Bystrica, JUDr. M. M., nar. X. v P.,

naposledy bytom B. B., M. cesta X. (zomrel 3. novembra 2005), ţe za úplatok, s ktorým sa

rozdelia, sudca prepustí obvinených z väzby na slobodu, na základe čoho v presne nezistenej

dobe od 2. do 10. októbra 2004 obţalovaný Mgr. D. M. na presne nezistenom mieste

kontaktoval obţalovaného R. S., ktorého poţiadal o úplatok vo výške 200.000,- Sk za to, ţe

vybaví na Krajskom súde v Banskej Bystrici, aby pri rozhodovaní o sťaţnosti obvineného

proti uzneseniu Okresného súdu Brezno, ktorým bol obvinený vzatý do väzby, sudca

5 1 Tdo V 16/2011

krajského súdu vyhovel jeho sťaţnosti a prepustil ho z väzby na slobodu. Po prísľube

obţalovaného R. S., ţe poţadovaný úplatok bude vyplatený, sudca JUDr. M. M., 2. novembra

2004 vo svojej kancelárii v budove Krajského súdu v Banskej Bystrici poţiadal ďalšieho

nestotoţneného sudcu príslušného senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici,

aby tento prepustil P. S. na slobodu a 7. novembra 2004 obţalovaný R. S. odovzdal

vyţadovaný úplatok obţalovanému Mgr. D. M., po čom bol P. S. uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. , z 10. novembra 2004, prepustený z väzby na slobodu,

Obvinení H. B. a D. B.

IV.

po tom, čo sa obţalovaný Mgr. D. M., ako obhajca obţalovaného N. B., dohodol so

sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, JUDr. M. M., nar. X. v P., naposledy bytom

B.B., M. cesta X. (zomrel 3. novembra 2005), ţe za úplatok, o ktorý sa rozdelia, sudca

prepustí v jemu pridelenej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti

obţalovaným M. K. a spol. (vyšetrovací spis KR PZ ÚJaKP Ţilina č. ČVS: KUJP-

108/OVVK-2002) obţalovaného N. B., N.X., bytom L. H., ul. Š. X., z väzby na slobodu, na

základe čoho v presne nezistenej dobe, najneskôr pri osobnom stretnutí 8. júla 2005, na

nezistenom mieste, poţiadal obţalovaný Mgr. D. M. obţalovaného H. B. a obţalovanú D. B.

o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im prisľúbil, ţe vybaví na Krajskom súde

v Banskej Bystrici prepustenie z väzby N. B., s čím menovaní súhlasili a pri stretnutí

1. októbra 2005 v B. v hoteli Ď., obţalovaná D. B. odovzdala poţadovaný úplatok v bielej

obálke obţalovanému Mgr. D. M.

Za tieto trestné činy špeciálny súd uloţil obvinenému Mgr. D. M. podľa §§ 35 ods. 2,

160a ods. 2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov,

na výkon ktorého ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Podľa §§ 53 ods. 1, 54 ods.

3 Tr. zák. i peňaţný trest vo výmere 500 000 Sk (16 596,96 eur) a pre prípad úmyselného

zmarenia výkonu tohto trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Tresty

odňatia slobody obvinenému R. S. podľa §§ 161a ods. 2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo

výmere dva roky, na výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny a

obvineným H. a D. B. podľa § §161a ods. 2, 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo výmere dva roky,

na výkon ktorých boli zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

6

Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť 13. decembra 2010, kedy

odvolací súd podľa odvolania obvinených Mgr. D. M., R. S., H. a D. B.

zamietol.

Špecializovaný trestný súd predloţil 18. júla 2011 najvyššiemu súdu dovolania, ktoré

podali obvinení Mgr. D. M. 19. apríla 2011 a H. a D. B. 4. marca 2011. Domáhali sa nimi,

aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ich neprospech z dôvodov uvedených

v ustanovení a účinného do 31. augusta 2011. Mgr. D. M.

uplatnil i dovolacie dôvody podľa písm. g/, h/, a j/.

Obvinený Mgr. D. M. v dovolaní poukázal na to, ţe záver o neopodstatnenosti

odvolania je založený na extrémnom nesúlade so skutkovými a právnymi zisteniami, na

nevysporiadaní sa s námietkami, na nerešpektovaní základných ústavných princípov

platiacich pre trestné právo, na ich deformácii, na svojvoľnej interpretácii a aplikácii noriem

trestného práva a na absolútnej nespravodlivosti. Odvolací súd svojvoľne vykladal

a aplikoval predpisy, v dôsledku čoho naplnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.

Zásadným spôsobom porušil právo na obhajobu pri výsluchu svedkov K., rovnako aj vo

vzťahu k svedkovi S., M., utajenému svedkovi, tým, že porušil zásadu zákazu tzv. deformácie

dôkazu, keď vyvodil skutkové zistenia, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania, pri

hodnotení dôkazov neprihliadol na zásady in dubio pro reo a prezumpcie neviny. Zo skutku

pod bodom I. a II. nie je jasné, či sa naplnila skutková podstata kvalifikovaného trestného

činu, opomína objektívnu a subjektívnu stránku a súd sa na preukazovaní viny neprípustne

podieľal v rozpore s . Došlo tým k naplneniu aj dovolacieho dôvodu podľa

Prítomný je aj dovolací dôvod podľa Tr.

por., lebo rozhodnutie je založené na nezákonne vykonaných, dôkazoch (výsluch svedkov K.,

utajeného svedka, peňažného denníka). Súdy mali aplikovať ustanovenia o pokračujúcom

trestnom čine a nie o opakovaní trestného činu, čím došlo k nesprávnemu použitiu asperačnej

zásady, uloženiu trestu mimo zákonnej trestnej sadzby a rozhodnutie odvolacieho súdu

nie je opreté o zákonné dôvody, čím sú dané tiež dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h/

a j/ Navrhol, aby najvyšší súd po vyslovení porušenia zákona z uvedených dôvodov

zrušil napadnuté rozhodnutia a prikázal špecializovanému trestnému súdu, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

7 1 Tdo V 16/2011

Obvinení H. a D. B. poukázali na to, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nemajú

zákonné náležitosti a sú nepreskúmateľné. Mali odňatú možnosť konať pred súdom

a porušené ústavné právo na spravodlivý proces. Odvolanie „vybavil“ argumentačne

odvolací súd tromi vetami. Dovolanie opierajú o ustanovenie ,

Obidva súdy rozhodnutia o vine založili na jednom dôkaze, a to obsahu výpovedi utajeného

svedka č. 2, i napriek tomu, že tento svedok ich neusvedčuje. Spôsob, akým bol utajený svedok

č. 2 vypočúvaný súdom prvého stupňa, a to, že odsúdenie dovolateľov je založené len na jeho

výpovedi, je porušením práva na obhajobu. Utajený svedok nebol vypočutý v prítomnosti

sudcu a obhajcov a nebol dôvod na jeho utajenie. Odvolací súd neuviedol, ako overoval

a overil vierohodnosť utajeného svedka č. 2. Skutočnosť, že ten sa nachádzal v kritickom čase

vo väzbe, je dôvodom na pochybnosti o jeho vierohodnosti. Nie je v súlade so zákonom a

požiadavkou spravodlivosti, aby výpoveď svedka v utajení s kriminálnou prítomnosťou bola

jediným usvedčujúcim dôkazom pre odsúdenie bezúhonných osôb. Upozorňujú aj na

judikatúru súdov a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Peniaze

odovzdali obhajcovi ich syna s úmyslom a vedomím, že platia trovy za úkony právnej služby.

Označený dovolací dôvod spočíva v nesprávnom právnom posúdení skutku ustáleného súdmi.

Mgr. D. M. nebol osobou, ktorá obstarávala vec všeobecného záujmu. Právna veta rozsudku,

podľa ktorej dovolatelia „priamo poskytli úplatok v súvislosti s obstarávaním veci

všeobecného záujmu“ nemá oporu v skutkovej vete. Podľa nej sa na rozdelení úplatku mal

dohodnúť obvinený Mgr. M. so sudcom JUDr. M. Zo skutkovej vety nevyplýva, že o rozdelení

úplatku mali vedomosť. Naopak, zo skutku vyplýva, že „...na nezistenom mieste požiadal

obvinený Mgr. M. obvinených H. a D. B. o úplatok v presne nezistenej výške, za čo im

prisľúbil, že im vybaví na krajskom súde prepustenie z väzby N. B....“ Pokiaľ odovzdala

dovolateľka Mgr. M. úplatok v nezistenej výške nebolo to s úmyslom, aby ho dal sudcovi, ale

preto, aby svojim vplyvom pôsobil (...vybavil..) na výkon právomoci sudcu. Tento záver plynie

zo skutkovej vety rozsudku. Zo žiadneho dôkazu a ani z rozsudku nevyplýva, že to bol práve

sudca JUDr. M., ktorý mal konať a konal v trestnej veci syna dovolateľov, a ktorý aj

rozhodoval o jeho prepustení z väzby. V skutku nie je označená ani spisová značka, pod

ktorou bol v administratívnych pomôckach súdu vedený zberný spis súvisiaci s trestnou vecou

syna dovolateľov. Naopak, z dôkazov možno dôvodne predpokladať, že sudca JUDr. M. mal

byť len ďalším sprostredkovateľom a ani on nebol v danej veci osobou obstarávajúcou vec

všeobecného záujmu. Ak dovolateľka odovzdala úplatok Mgr. M., aby svojim vplyvom pôsobil

na výkon právomoci sudcu nemohla sa dopustiť trestného činu podplácania, ale len nepriamej

korupcie. Zo skutku nie je možné identifikovať ich protiprávne konanie. S poukazom, na

8 1 Tdo V 16/2011

ustanovenie sa nedomáhajú prieskumu správnosti a úplnosti

zisteného skutku, ale namietajú, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

súdom zisteného skutku. Pri správnom posúdení skutku nie je možné konanie dovolateľov

podriadiť pod žiadnu skutkovú podstatu trestného činu, resp. môže byť kvalifikované ako

trestný čin nepriamej korupcie. Navrhli, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v

ich neprospech v ustanoveniach , , zrušil napadnuté rozhodnutia

a prikázal špecializovanému trestnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

V zmysle sa ţiadna z procesných strán k dovolaniu v určených lehotách,

nevyjadrila.

Dovolací súd ( ) zistil, ţe dovolania proti napadnutému uzneseniu

sú prípustné (, ), boli podané oprávnenými osobami

( účinného do 31. augusta 2011), v zákonnej lehote a na mieste,

kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, účinného

do 31. augusta 2011). Spĺňajú podmienky uvedené v , ako aj obsahové

náleţitosti v

Po prerokovaní veci na neverejnom zasadnutí a preskúmaní spisového materiálu

dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolania sú dôvodné, lebo uplatnené dovolacie dôvody

uvedené v a účinného do 31. augusta 2011 v danej veci

naplnené boli, keď uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. decembra 2010,

sp. zn. , u obvinených Mgr. D. M., H. a D. B. a R. S. a konaním, ktoré mu

predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § , 213 ods. 3 ,

Tr. zák. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„Dohovor“) v ich neprospech.

Podľa účinného od 1. septembra 2011 dovolací súd môţe rozhodnúť

aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania, ktoré bolo podané

v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú

k postupu podľa § a 388 ods. 1

9 1 Tdo V 16/2011

V zmysle ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania

podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach,

o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd

zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému

rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa

okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný

len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa

a ak ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci

len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré

majú vo výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu

zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom

ako ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania

je v upravená v ustanovení a vyplýva z

(ďalej len „“). Garantovaná je v takých významných

právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor. Podľa čl. 50

ods. 3 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu

obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania.

Dovolací dôvod podľa účinného do 31. augusta 2011 je však

koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu,

ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“.

Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinených

na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť

individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť

obhajovanie práv obvinených tak, aby boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti

svedčiace v ich prospech a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo.

10 1 Tdo V 16/2011

Vychádzajúc z toho, obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vţdy reálnu moţnosť

realizovať právo na obhajobu a je len na ňom, či ho vyuţije. Obvinený tak môţe urobiť

aţ potom, ako bol riadne upovedomený o čase a mieste vykonania výsluchu konkrétneho

svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o moţnosti zúčastniť

sa vyšetrovacích úkonov podľa , nemoţno povaţovať za dostatočné,

pretoţe takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta vyplývajúcu mu z ustanovenia

a ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka/spoluobvineného,

vyplývajúce z ustanovenia , Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia

byť aplikované v jednote a nie izolovane. Iba tak moţno docieliť, aby výsluch svedka

bol v súlade s , ale aj s Dohovorom.

Obvinený, resp. jeho obhajca sa môţe vzdať práva účasti na úkone, podmienkou však

je, ţe o tomto úkone musí byť riadne a včas upovedomený, čo znamená, ţe v prípade

výsluchov svedkov im vyšetrovateľ musí oznámiť deň a konkrétny čas výsluchu, miesto

a meno osoby, ktorú bude vypočúvať. Ak tak policajt nepostupuje, koná v rozpore

s Dohovoru i

Podľa čl. 6 ods. 3 Dohovoru, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne

práva:

písm. b/ mať primeraný čas a moţnosti na prípravu svojej obhajoby, písm. c/

obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu alebo pokiaľ nemá

prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujem spravodlivosti

vyţaduje, písm. d/ vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť

predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov

proti sebe.

Z judikatúry ESĽP vyplýva bezpodmienečná povinnosť orgánov činných v trestnom

konaní a súdu rešpektovať právo obvineného na obhajobu tým, ţe mu musí dať moţnosť

zúčastniť sa výsluchu svedka tak, aby tento úkon zodpovedal požiadavkám

kontradiktórnosti konania. Obvinený musí mať moţnosť spochybniť argumenty

a vypočúvať svedkov (Unterpertinger proti Rakúsku, rozsudok ESĽP z 24. novembra 1986,

sťaţnosť č. 9120/80).

Čas, miesto a druh úkonu môţe vyšetrovateľ oznámiť obhajcovi osobne, telefonicky

11 1 Tdo V 16/2011

alebo písomne tak, aby obhajca mohol zabezpečiť svoju účasť na úkone alebo zabezpečiť

za seba zastúpenie. V prípade, ak vykonanie vyšetrovacieho úkonu nemoţno odloţiť

na neskoršiu dobu alebo o ňom vyrozumieť obhajcu, je vyšetrovateľ povinný o tom urobiť

písomný záznam a zaloţiť ho do spisu.

Obhajca obvineného Mgr. D. M., JUDr. Ľ. Š., si v zmysle

vyhradil právo zúčastniť sa na všetkých vyšetrovacích úkonoch a o ich termínoch ţiadal byť

písomne a včas vyrozumený (č. l. 49, zv. 1). V súvislosti s námietkou obvineného vypovedali

na hlavnom pojednávaní 6. júna 2008 Ing. P. K. a Ing. J. A., ktorí tvrdili, ţe obhajcovia boli

o všetkých úkonoch upovedomení.

Zo spisu však vyplýva, ţe namietané výpovede svedkov Ľ. a M. K. z 21. marca

2006 sa konali v neprítomnosti obhajcov, ktorí neboli o tomto úkone vyrozumení

písomne, pričom sa v spise nenachádza ani záznam o ich vyrozumení.

Predmetom dokazovania v trestnom konaní ( ) sú okolnosti

spáchania trestného činu a nie okolnosti jeho vyšetrovania. Tieto by mohli tvoriť

samostatný skutok len v prípade, ak by pri vyšetrovaní došlo k zneuţívaniu právomoci

verejného činiteľa, ktoré by bolo ako trestný čin predmetom trestného stíhania.

V spojitosti s výsluchom vyšetrovateľov, resp. policajtov ako svedkov v tej istej veci,

či uţ k obsahu, spôsobu alebo priebehu nimi vykonaných procesných úkonov vo veci, v ktorej

pôsobili ako orgány činné v trestnom konaní, najvyšší súd zastáva názor, ţe takýto úkon

nemá povahu právne relevantného procesného úkonu, a preto sa ani nesmie nachádzať

v trestnom spise. Postavenie orgánu činného v konkrétnej trestnej veci je nezlučiteľné

s postavením svedka v nej, pretože o tom, akým spôsobom prebiehal úkon trestného

konania a aký je jeho obsah svedčí zápisnica o úkone, resp. iná listina o zákonných

náležitostiach tohto úkonu, v tomto prípade o upovedomení obhajcov o výsluchu.

Ak by výsluchané osoby potvrdili nezákonnosť svojho postupu, došlo by z ich strany

k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneuţívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák.

12 1 Tdo V 16/2011

V danej veci nesplnenie zákonných povinnosti policajtov pre nich vyplývajúcich

z ustanovenia nie je moţné zhojiť ich svedeckou výpoveďou, ktorou

sa má dokázať, ţe si ich splnili.

Dovolací súd bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, a to zhodne

s dovolacími námietkami obhajoby, že výpovede svedkov K. z prípravného konania

vykonané v neprítomnosti obhajcov, ktorí neboli príslušníkmi policajného zboru riadne

vyrozumení o vykonávaní týchto úkonov, sú zásadným porušením práva

na obhajobu, lebo tieto úkony viedli priamo k rozhodnutiu vo veci.

Svedkyňa K. bola z dôvodu vznesených námietok pred prvostupňovým súdom

opätovne vypočutá, súd sa však s touto jej „nepresvedčivou a nedôveryhodnou“ výpoveďou

v odôvodnení rozsudku (str. 10) náleţitým spôsobom nevysporiadal a nevysvetlil, aké

skutočnosti ňou uvádzané povaţoval za dokázané. Následne (str. 12 rozsudku) bez

zohľadnenia predchádzajúcich zistení uvádza, ţe obrana (správne obhajoba) obvinených bola

vyvrátená a vina preukázaná vykonanými dôkazmi, medzi nimi aj spochybnenou výpoveďou

K. z prípravného konania.

Ak v trestnom konaní vypovedá svedok, ktorého totoţnosť je utajená a táto výpoveď

je získaná zákonným spôsobom nezakladá to samo o sebe dovolací dôvod v zmysle § 371

ods. 1 písm. c/ účinného do 31. augusta 2011.

Hranicou vyuţitia dôkazov zaloţených na výpovediach anonymných svedkov

v trestnom konaní sa zaoberá ESĽP, ktorý zaujal stanoviska v podobe viacerých rozhodnutí

v rámci posudzovania súladu vyuţitia takého dôkazu s právom na spravodlivý proces

(fair trial) podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru.

Právo na spravodlivé súdne konanie má popredné miesto v spoločnosti a nemoţno

ho obetovať účelovosti (Delcourt proti Belgicku, rozsudok ESĽP z 17. januára 1970, sťaţnosť

č. 2689/65). Všeobecná zásada v čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d/ Dohovoru poţaduje,

aby mal obhajca primeranú a vhodnú príleţitosť na výsluch a spochybnenie svedka proti

obvinenému počas výpovede aj v neskoršom štádiu (Lüdi proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP

z 15. júna 1992, sťaţnosť č.12433/86). Ak zásady spravodlivého súdneho procesu poţadujú,

aby sa záujmy obhajoby vyvaţovali záujmami svedkov alebo obetí predvolaných svedčiť

13 1 Tdo V 16/2011

(Doorson proti Holandsku, rozsudok ESĽP z 26. marca 1996, sťaţnosť č. 20524/92),

je nevyhnutné, aby sa s dôkazmi získanými prostredníctvom utajovaných svedkov,

keď nemôţu byť zabezpečené práva obhajoby v miere beţnej poţadovanej naším Trestným

poriadkom a Dohovorom, zaobchádzalo s výnimočnou opatrnosťou.

Inštitút utajovaného svedka a jeho výpoveď v trestnom konaní nie je nezlučiteľný

s čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, jej následné pouţitie pred súdom ako dostatočný jediný

usvedčujúci dôkaz pre odsúdenie obvinených, musí však spĺňať všetky atribúty zákonnosti

a legitimity, pričom dôvodom musí byť tak závaţná skutočnosť, akou je ohrozenie alebo

nebezpečenstvo ţivota, zdravia, telesnej integrity takého svedka alebo jemu blízkych osôb.

Zároveň nesmie ísť o abstraktnú, ničím nepodloženú obavu, ktorá odôvodňuje takýto

postup, navyše, ak sa má jednať o jediný usvedčujúci dôkaz, keď vierohodnosť

utajovaného svedka nemohla byť obhajobou spoľahlivo overená.

Obhajoba ak nepozná totoţnosť osoby a na otázky, ktoré poloţí svedkovi, nedostane

dostatočnú odpoveď, môţe byť zbavená podrobných údajov, ktoré by viedli k preukázaniu

a odhaleniu utajovaného svedka. Takéto svedectvo však môţe byť nepravdivé, chybné

a obhajoba bude sotva schopná preukázať nepriateľský vzťah, prípadnú zaujatosť voči

obvineným, ak jej chýbajúce informácie o svedkovi neumoţňujú vyvrátiť jeho dôveryhodnosť

(mutatis mutandis, Kostovski proti Holandsku, rozsudok ESĽP z 20. novembra 1989,

sťaţnosť č. 11454/85).

Utajovaný svedok neumoţňuje obvinenému verifikovať pravdivosť voči nemu

smerujúcich výpovedí, pretoţe vylučuje moţnosť vyjadriť sa k osobe svedka a k jeho

vierohodnosti, obmedzuje teda jeho právo na obhajobu. Je v rozpore s princípmi

kontradiktórnosti a rovnosti konania, pretoţe rovnaké obmedzenie nezavádza pre obţalobu.

Pri tak závaţnom zásahu do práva obvineného na obhajobu a aj do práva na spravodlivý

proces, je nevyhnutnou podmienkou vyuţitie všetkých moţností minimalizácie zásahu

do základných práv obvinených garantovaných a Dohovorom. V demokratickej

spoločnosti právo na správny výkon spravodlivosti obsahuje fakt, ţe akékoľvek opatrenia

obmedzujúce práva obhajoby by mali byť striktne nutné. Ak môţe stačiť menej obmedzujúce

opatrenie, pouţije sa toto.

14 1 Tdo V 16/2011

Dovolací súd nie je presvedčený o tom, či konajúci súd vynaloţil dostatočnú snahu

na odhadnutie hrozby odvety voči utajenému svedkovi č. 2 a jeho rodine. Z rozhodnutí súdov

nie je zrejmé, či otázka postavenia obvinených bola spoľahlivo vyriešená a či by obvinení

mohli uskutočniť takéto hrozby alebo podnecovať iných, aby tak robili v ich mene.

Nebolo ani dostatočne vysvetlené, pokiaľ ide o obhajobu, za akých konkrétnych okolností

bolo nevyhnutné uchýliť sa k takým extrémnym obmedzeniam práv obvinených

na predkladanie dôkazov proti obhajobe v ich neprítomnosti a z akých dôvodov

sa neuvaţovalo o iných opatreniach. Tieto skutočnosti sú o to závaţnejšie, ţe výpoveď

utajovaného svedka č. 2 bola jediným usvedčujúcim dôkazom proti obhajobe obvinených B..

V danom prípade bol utajovaný svedok č. 2 pri výsluchu v oddelenej miestnosti

s náhradným sudcom, z ktorej boli obvinení a obhajcovia vylúčení. Komunikácia prebiehala

cez zvukové zariadenie. Nemohli sledovať jeho vystúpenie počas priameho výsluchu,

a tým si ani overiť jeho dôveryhodnosť. Tieto opatrenia nie je moţné povaţovať za vhodnú

náhradu toho, aby mala obhajoba moţnosť klásť otázky svedkovi priamo a urobiť si vlastný

úsudok o jeho vystupovaní a dôveryhodnosti.

Usvedčenie by sa nemalo zakladať výhradne alebo v rozhodujúcej miere

na anonymných výpovediach (spomínaná vec Doorson a Van Mechelen proti Holandsku,

rozsudok z ESĽP z 23. apríla 1997, sťaţnosť č. 21363/93 a i.).

Podľa účinného do 31. augusta 2011 dovolanie moţno

podať len, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku,

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť

a úplnosť skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretoţe

to sú otázky upravené normami procesného a nie hmotného práva. Dovolanie je

mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemoţno znovu

vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania

najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo

len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo

15 1 Tdo V 16/2011

byť rozhodnuté o dovolaní ( ). Tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou

aplikáciou zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav,

ktorým je dovolací súd viazaný a nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod

dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal

znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Najvyšší súd zo spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa (str. 18) zistil,

ţe pri ukladaní trestu odňatia slobody obvinenému Mgr. D. M. síce uloţil úhrnný trest podľa

§ 35 ods. 2 Tr. zák., nezaoberal sa však otázkou posúdenia toho, či ide o opakovanie alebo

pokračovanie v trestnej činnosti. Ani v právnej vete rozsudku nevyjadril, či ide o pokračovací

trestný čin alebo reálny súbeh trestných činov. To, ţe súd hodnotil trestné činy ako reálny

súbeh moţno usudzovať len z pouţitia § 35 ods. 2 Tr. zák. S tým úzko súvisí posúdenie

súbehu trestných činov (prípadne aj otázka vylúčenia súbehu) a ukladanie trestu podľa zásad

v ustanoveniach §§ 35 aţ 37 Tr. zák. Pre nesprávne pouţitie iného hmotnoprávneho

ustanovenia potom môţe nastať situácia, ţe obvinenému je uloţený trest mimo zákonom

stanovenú trestnú sadzbu.

Súd prvého stupňa mal preto povinnosť skúmať, či sú v danej veci naplnené znaky

pokračovacieho trestného činu, teda či je preukázaná subjektívna súvislosť, spočívajúca

v jednotnom zámere páchateľa, ktorý jednotlivými čiastkovými útokmi napĺňa skutkovú

podstatu rovnakého trestného činu a objektívna súvislosť, spojená rovnakým alebo podobným

spôsobom vykonania, blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku, samozrejme

len za situácie, ak by bolo preukázané, ţe došlo k spáchaniu skutku (resp. skutkov).

Znak subjektívnej súvislosti spočíva v postupnom uskutočňovaní jednotného zámeru,

ktorý musí byť daný od počiatku pokračovania v trestnom čine, t. j. pri prvom čiastkovom

útoku, pretoţe jediný trestný čin musí vyplývať z jedinej vôle páchateľa.

Rozhodujúcim znakom pokračovania v trestnom čine, ktorý ho odlišuje od opakovania

trestného činu (od rovnorodého viacčinného súbehu), spočíva v tom, ţe jednotlivé útoky,

z ktorých kaţdý napĺňa znaky toho istého trestného činu, sú po subjektívnej stránke spojené

jediným a tým istým zámerom v tom zmysle, ţe páchateľ uţ od začiatku zamýšľa aspoň

v najhrubších rysoch uskutočniť i ďalšie útoky, pričom z hľadiska objektívnej stránky sa tieto

16 1 Tdo V 16/2011

jednotlivé útoky javia ako postupné realizovanie uvedeného jediného zámeru páchateľa

(R. č. rozh. tr.). Jednotný zámer je nutné odvodzovať zo všetkých komplexne

zistených okolností a je moţné ho posudzovať z rovnorodého spôsobu konania páchateľa,

či z ďalších objektívnych súvislostí, akými sú čas, miesto a spôsob spáchania jednotlivých

činov páchateľom, ktoré sú rovnako dôleţité aj pre záver, či sa nejedná o opakovanie

trestného činu (R. č. rozh. tr.). Pre splnenie podmienky rovnorodosti prevedenia

jednotlivých útokov sa nevyţaduje úplná totoţnosť spôsobu spáchania, ale postačí podobnosť

spôsobu spáchania jednotlivých útokov, pričom túto podmienku je treba vykladať v súvislosti

s obsahom spoločného zámeru.

Z hľadiska naplnenia formálneho znaku „blízkej časovej súvislosti“ pokračovania

v trestnom čine, dovolací súd ešte dodáva, ţe je nutné vziať do úvahy všetky konkrétne

okolnosti prípadu. Ak ide najmä o majetkovú trestnú činnosť, potom za splnenia ďalších

podmienok uvedených v § 89 ods. 19 Tr. zák., je potrebné pri tomto znaku všeobecne

vychádzať z toho, ţe čím je dlhšia celková doba páchania pokračovacej trestnej činnosti,

čím je väčší počet čiastkových útokov behom nej spáchaných, čím vyššia je spôsobená škoda

na cudzom majetku a čím vyššie je obohatenie páchateľa, tým dlhšia môţe byť i doba medzi

jednotlivými čiastkovými útokmi. Na prekáţku záveru, ţe sa jedná o pokračovanie za týchto

okolností nemusí byť zistenie, ţe medzi jednotlivými útokmi uplynula doba niekoľkých

mesiacov.

Súdy oboch stupňov v posudzovanej veci sa týmito kritériami nezaoberali, preto bude

potrebné, aby sa po vrátení veci na ďalšie konanie, špecializovaný trestný súd vysporiadal

v naznačených súvislostiach s vytýkaným pochybením pri posudzovaní viny obvinených.

V tomto smere je nutné upozorniť aj na právo na spravodlivý proces podľa čl. 6

Dohovoru a z neho vyplývajúcu judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej sa vyţaduje,

aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia

je zárukou toho, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Podcenenie povinnosti súdu

vytvoriť presvedčivé rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti, zreteľne

vyvoláva účinky arbitrárnosti a porušenia základného práva účastníka konania na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu

predpokladá, ţe účastníkovi konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej

17 1 Tdo V 16/2011

kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov

musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

Dohovoru ( ).

Dovolací súd sa zásadne zaoberá len otázkou správnosti právneho posúdenia skutku

vo vzťahu k tomu skutkovému stavu, ktorý zistili niţšie súdy. Nesprávnym právnym

posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, ţe skutok bol v napadnutom rozhodnutí

kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, ţe nešlo o ţiadny trestný čin alebo, ţe išlo o iný

trestný čin.

Treba uviesť, ţe ak úplatok prijíma alebo ţiada páchateľ v súčinnosti s verejným

činiteľom a pre neho, iba vtedy sa dopúšťa účastníctva na trestnom čine prijímania úplatku

a inej nenáleţitej výhody podľa § 10 ods. 1 Tr. zák., § 160a ods. 1, 2 Tr. zák. (prípadne

§ 160b Tr. zák., § 160c Tr. zák.).

Pokiaľ páchateľ iba predstiera, ţe bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci

verejného činiteľa, popr. na činnosť osoby, ktorá obstaráva veci všeobecného záujmu,

ale pre vybavenie veci nič nepodnikne ani nemá v úmysle podniknúť, dopúšťa

sa trestného činu podvodu podľa § 250 Tr. zák., prípadne jeho pokusu podľa § 8 Tr. zák.,

§ 250 Tr. zák., keď o úplatok poţiadal, ale neprijal ho (R. č. 32/1987 a č. 16/1981

Zb. rozh. tr.).

Zo skutkových zistení obidvoch súdov vyplývajú zásadné nedostatky týkajúce

sa zisťovania základných náležitostí právneho posúdenia veci, t.j., či v konaní obvineného

Mgr. D. M. sú preukázané všetky znaky trestného činu prijímania úplatku a inej nenáleţitej

výhody podľa § 160a ods. 1 Tr. zák. a pomoci k tomuto trestnému činu podľa §§ 10 ods. 1

písm. c/, 160a ods. 1, 2 Tr. zák., resp., či nejde o inú trestnú činnosť. Rovnako to platí aj

u ostatných obvinených, keďţe skutková podstata trestného činu podplácania podľa § 161a

ods.1, 2 Tr. zák. je len zrkadlovým obrazom trestného činu prijímania úplatku.

Dovolací súd konštatuje, ţe v spise sa nenachádza ani jeden relevantný dôkaz

o súčinnosti sudcov Krajského súdu Banská Bystrica s obvineným obhajcom Mgr. D. M.

v tom smere, ţe peniaze, ktoré prevzal od klientov (resp. ich príbuzných) boli pouţité, alebo

mali byť pouţité na uplácanie sudcov tohto súdu, ktorí rozhodovali v trestných veciach M. K.

18 1 Tdo V 16/2011

a spol., P. S. a S. S., teda táto časť skutkového deja nebola doposiaľ hodnoverným spôsobom

preukázaná, hoci má zásadný význam pre zákonu zodpovedajúce posúdenie veci.

Sudca JUDr. M. M. v trestnej veci obvinených M. K. a spol., v ktorých mal údajne

intervenovať obvinený Mgr. D. M., nemal rozhodovať ako samosudca, ale v senáte ako

predseda s rovnakými hlasovacími právomocami ako ďalší dvaja členovia. Vo veciach

obvinených P. S., S. S., sudca M. nerozhodoval. Zatiaľ nie je zrejmé, či obvinený mal reálnu

moţnosť ovplyvniť výkon právomoci verejných činiteľov, nestotoţnených sudcov, ktorí

v daných trestných veciach rozhodovali a či konal s nimi v súčinnosti. Ak Mgr. D. M. nemal

moţnosť ovplyvniť rozhodovanie verejných činiteľov a iných osôb (R. S., S. S., H. a D. B.,

M. M., Ľ. K.) rozličnými náznakmi takúto moţnosť len predstieral, aby ich uviedol do omylu,

alebo ak nemal úmysel vyuţiť svoj vplyv, aby ovplyvnil výkon právomoci verejného

činiteľa a peniaze za to predsa prijal, mohlo by jeho konanie naplniť znaky trestného činu

podvodu podľa § 250 Tr. zák. Súdom obidvoch stupňov je potrebné vytknúť, ţe

napriek skutkovým zisteniam obsahovo nadväzujúcich na vykonané dôkazy, sa potom

podrobne nezaoberali právnym posúdením skutku aj z pohľadu, tohto trestného činu. Samotný

fakt, ţe došlo k prepusteniu z väzby niektorých obvinených (bod I, 1 a 2 rozsudku) ešte

neznamená, ţe sa tak muselo stať v dôsledku uvedenej súčinnosti, či ovplyvňovania výkonu

právomoci verejných činiteľov, ako o tom uvaţuje prvostupňový súd (str. 14 rozhodnutia).

Na podklade toho prichádza do úvahy otázka posúdenia údajného pôsobenia

obvineného Mgr. D. M. na všetkých sudcov, ktorí konali a rozhodovali v trestných veciach

osôb, pre ktoré mali ich blízke osoby podplácať. Rovnako je potrebné objasniť

aj otázku úmyslu Mgr. D. M. pôsobiť na verejných činiteľov, jeho moţnosti vplyvu ako aj

jeho postavenie, prípadne určiť akcesoritu a mieru účasti tohto obvineného vo vzťahu

k sudcovi JUDr. M. M., najmä podrobne posúdiť ich súčinnosť (dohody podľa skutkovej

vety).

V prípade preukázania súčinnosti obvineného Mgr. D. M. s verejnými činiteľmi

prvostupňový súd musí dôsledne zváţiť charakter konania v rámci zistených súvislostí, ktoré

uţ teraz výrazne naznačujú, ţe by mohlo ísť u tohto obvineného, pokiaľ

ide o právnu kvalifikáciu, o pokračovací trestný čin.

Podľa čl. 6 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo,

19 1 Tdo V 16/2011

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Je nutné uviesť, ţe ani dovolacie konanie

nestojí mimo rámca práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 Dohovoru.

Podstata práva na spravodlivý proces spočíva v oprávnení kaţdého reálne sa domáhať

ochrany svojich práv na súde a v povinnosti súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby uplatneným právam bola poskytnutá ochrana v medziach zákonov. Spravodlivý proces

spočíva nielen v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto v určitej kvalite aj dostať.

Podľa ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd

v prospech niektorého obţalovaného, na prospech aj ďalšiemu spoluobţalovanému alebo

zúčastnenej osobe, ktorá nepodala odvolanie, rozhodne odvolací súd vţdy aj v ich prospech.

Rovnako rozhodne v prospech obţalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého

základe rozhodol v prospech zúčastnenej osoby. Predpokladom tohto postupu však je,

ţe o všetkých obţalovaných sa rozhodlo v tom istom konaní tým istým rozsudkom.

Podľa medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon,

a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

majú prednosť pred zákonmi.

Zásadu beneficium coahesionis vyjadrenú v umoţňuje

uplatňovať len v odvolacom konaní. V danom prípade však vzhľadom na princípy

spravodlivého súdneho konania (čl. 6 Dohovoru) a na skutočnosť, ţe skutok označený

ako bod III v preskúmavanom rozhodnutí je de facto identický s bodom I/1 obvineného

Mgr. D. M. a rozsudok súdu prvého stupňa bol o tomto výroku zrušený, bolo nevyhnutné

pouţiť túto zásadu aj v dovolacom konaní u obvineného R. S., ktorý síce dovolanie nepodal,

ale zrušenie rozhodnutí súdov oboch stupňov je aj v jeho prospech z dôvodu, pre ktorý došlo

k ich zrušeniu v prospech obvineného Mgr. D. M.. Inak by vznikla nelogická situácia

spočívajúca v tom, ţe identický skutok u jednej osoby by bol zrušený, ale u druhej by ostal

právoplatný. Nepochybne by to vyvolalo v budúcnosti ďalšie opravné konanie u obvineného

R. S.. Najvyšší súd preto volil postup uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, s prihliadnutím aj

20 1 Tdo V 16/2011

na to, ţe v novom konaní z tohto dôvodu tomuto obvinenému nehrozí zhoršenie jeho

postavenia.

Najvyšší súd na základe vyslovil vo výroku tohto rozsudku

uvedené porušenie zákona v neprospech obvinených Mgr. D. M., R. S., H. a D. B.. Podľa

zrušil v celom rozsahu rozhodnutia súdov oboch stupňov, ako aj

konanie, ktoré im predchádzalo. Súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V zmysle špecializovanému trestnému súdu prikázal, aby vec v

potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Mohol tak urobiť, lebo rozhodoval

o dovolaniach v prospech obvinených Mgr. D. M., H. a D. B., ktoré boli podané v lehote

(v ) a na základe uţ v rímskom práve uplatňovanej zásady beneficium

coahesionis v súlade s čl. 6 Dohovoru u obvineného R. S.

V rámci nového prerokovania veci musí prvostupňový súd reagovať na námietky

obsiahnuté v dovolaní, pokiaľ ide o zásadné porušenie práva na obhajobu obvinených

týkajúce sa výpovedi utajovaného svedka č. 2, posúdiť jeho vierohodnosť a bliţšie

špecifikovať dôvody utajenia tohto svedka s uvedením moţného ohrozenia alebo

nebezpečenstva, ktoré svedkovi hrozilo, a to najmä, ak ide iba o jediný usvedčujúci dôkaz

pre uznanie viny obvinených H. a D. B. a vyvodiť z judikatúry ESĽP zákonné konzekvencie.

Na základe vykonaných dôkazov bude potrebné vyhodnotiť aj všetky súvislosti týkajúce sa

moţných vzťahov medzi obvinenými B. a utajovaným svedkom č. 2.

Najvyšší súd konštatuje, ţe podané dovolanie je dôvodné aj pokiaľ ide o námietky

vzťahujúce sa na dovolací dôvod podľa účinného

do 31. augusta 2011, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom pouţití iného

hmotnoprávneho ustanovenia (Obvinený Mgr. D. M. tento dôvod nesprávne subsumoval pod

ustanovenie ). V zmysle toho bude nevyhnutné, aby sa

prvostupňový súd v naznačených súvislostiach, bliţšie špecifikovaných v odôvodnení

rozhodnutia, vysporiadal s vytýkaným pochybením. Rovnako sa tento súd musí podrobne

zaoberať aj právnou kvalifikáciou, najmä preukázať súčinnosť obvineného s verejnými

činiteľmi.

21 1 Tdo V 16/2011

Špecializovaný trestný súd je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci

dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

Vzhľadom na to, ţe napadnuté rozhodnutia boli zrušené len v dôsledku dovolaní podaných

v prospech obvinených, nemôţe v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia

v ich neprospech (, ).

Dovolacie dôvody podľa , , dovolací súd

v posudzovanej veci nezistil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júna 2012

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová