Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 319/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, pre namietané porušenie

práva podľa rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 30. januára 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 29. januára 2020 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie práva podľa čl. 127

(ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. januára 2018 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 29. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“; spolu ďalej aj

„napadnuté rozhodnutia“).

2. Z ústavnej sťažnosti, ale predovšetkým z príloh k nej pripojených vyplýva,

že sťažovateľ podal 25. januára 2017 žiadosť o invalidný dôchodok. Rozhodnutím Sociálnej

poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) z 18. marca 2017 bola žiadosť

sťažovateľa zamietnutá. O podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol generálny riaditeľ

Sociálnej poisťovne rozhodnutím z 3. júla 2017 tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu.

Keďže s týmto rozhodnutím Sociálnej poisťovne sťažovateľ nesúhlasil, podal proti

nemu správnu žalobu. Krajský súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O kasačnej

sťažnosti sťažovateľa rozhodol najvyšší súd napadnutým rozhodnutím tak, že ju zamietol.

Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi doručené 6. apríla 2020.

3. Sťažovateľ je presvedčený, že napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov

boli porušené jeho práva, a v ústavnej sťažnosti uviedol:

„Mám za to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, Sociálna poisťovňa, ústredie

Bratislava, Krajský súd Prešov a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nikdy nevyjadrili

ku mne doloženým dokumentom, ktoré spochybňovali rozhodnutia posudkových lekárov, vec

brali jednostranne a posudky na určenie invalidity neboli nikdy odôvodnené podľa čoho

postupovali. Odkazovať sa len na o sociálnom poistení a nevysvetliť

prečo k dvakrát rovnakému výsledku dospela posudková lekárka, keď pri druhom posudku

už rozhodovala s novým horším nálezom. Krajský súd, ako aj Najvyšší súd sa vyjadril, že on

nemôže rozhodovať v medicínskych veciach, tak potom nemám zákonnú možnosť, aby

rozhodnutie posudkovej lekárky z medicínskeho hľadiska, niekto preskúmal a zároveň vzal

v úvahu aj predložené dôkazy protistrany mimo Sociálnej poisťovne. Toto považujem

za porušenie mojich práv.“

4. Vo vzťahu k povinnému právnemu zastúpeniu v konaní pred ústavným súdom

sťažovateľ uviedol, že „kvôli zdravotným problémom som nezamestnaný a poberám

sociálnu podporu, tak žiadam Ústavný súd o pridelenie advokáta, s ktorým by som doplnil

túto sťažnosť, aby mala náležitú formu. V prílohe prikladám môj príjem.“.

5. Sťažovateľ iba uviedol, že jeho práva podľa boli porušené,

ale v ústavnej sťažnosti absentuje petit, teda čo navrhuje v konaní pred ústavným súdom.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa a v každom podaní určenom

ústavnému súdu sa musí uviesť, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí

byť podpísané.

12. Podľa návrh na začatie konania musí okrem

všeobecných náležitostí podľa § 39 obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, jeho

bydlisko a sídlo, označenie subjektu, proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa

navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí byť datovaný

a podpísaný navrhovateľom alebo jeho právnym zástupcom. K návrhu na začatie konania sa

musí pripojiť plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa

výslovne uvedie, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Sťažovateľ porušenie ústavných práv vníma predovšetkým v tom, že všeobecné

súdy sa v odôvodnení napadnutých rozhodnutí nevyjadrili k jeho predloženým dôkazom,

ktoré spochybňovali rozhodnutia posudkových lekárov, pričom ani tieto posudky neboli

riadne odôvodnené.

16. Ústavný súd v prvom rade považoval za dôležité poukázať na to, že v ústavnej

sťažnosti sťažovateľa absentuje označenie konkrétnych základných práv a slobôd, ktorých

porušenie sťažovateľ tvrdí, ako aj skutkové a právne dôvody namietaného porušenia

označených práv sťažovateľa. Na základe toho ústavný súd ústavnú sťažnosť v rámci

predbežného prerokovania mohol odmietnuť z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených

náležitostí. S prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty a v záujme

materiálnej ochrany práv sťažovateľa však jeho ústavnú sťažnosť preskúmal.

III.1 K namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom krajského súdu

17. Pri posudzovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje najprv

na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(, , ).

18. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť,

ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany základných práv

v správnom súdnictve, ktorým sa zaoberá iný orgán verejnej moci (najvyšší súd), ktorý

disponuje aj potrebnou právomocou poskytnúť ochranu základným právam a slobodám

sťažovateľov (napr. , ).

19. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci boli naplnené

ústavné podmienky pre aktiváciu princípu subsidiarity, z ktorého vychádza svojou právnou

konštrukciou , keďže najvyšší súd disponoval právomocou poskytnúť

na základe kasačnej sťažnosti ochranu sťažovateľom označeným právam v rámci kasačného

konania.

20. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje

proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti

pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu práv rozhodnutím najvyššieho súdu

21. Zvyšnú časť ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala proti napadnutému rozhodnutiu

najvyššieho súdu z dôvodu jeho údajne nedostatočného odôvodnenia, možno z obsahového

hľadiska považovať za zjavne neopodstatnenú. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , , ,

, ).

22. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ). Úlohou

ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, , ,

, ). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam.

23. Ústavný súd pristúpil k preskúmaniu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

najvyššieho súdu, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu s limitmi sťažovateľom

naznačených článkov , ktorých porušenie namieta. Uvedený prieskum vykonal

ústavný súd v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavnú súladnosť interpretácie právnej

úpravy, ktorú konajúci súd vo veci sťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú

udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Najvyšší súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie v podstatnej časti takto:

„Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že posudky

posudkových lekárov korešpondujú s lekárskymi správami predloženými žalobcom, sú

dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, logické a bez vnútorných rozporov.

Tak ako krajský súd aj kasačný súd považoval posúdenie zdravotného stavu žalobcu

za objektívne, vykonané v súlade s lekárskymi správami i so závermi vyšetrení. Posudkoví

lekári, ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho

orgánu ako aj po podaní odvolania postupovali v súlade so zákonom. V posudkoch

zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a predložené odborné lekárske nálezy,

ktoré riadne vyhodnotili. Dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím

žalobcu sú choroby nervového systému v zmysle prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení

zaradené pod kapitolu VI, oddiel A, položku 10, písm. a/, ktoré spolu s ostatnými

zdravotnými postihnutiami podmieňovali 25 % mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť.

Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia

žalovaného súd v zásade preskúmava zákonnosť tohto rozhodnutia vo vzťahu ku skutkovému

stavu, ktorý existoval ku dňu rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

Vzhľadom na uvedené aj kasačný súd dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodnotili

zdravotný stav v súlade so všeobecným posudkovým hľadiskom, úplne a objektívne, svoj

záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o miere poklesu schopnosti žalobcu

vykonávať zárobkovú činnosť logicky a presvedčivo odôvodnili, pričom ich závery nie sú

v rozpore s nálezmi odborných lekárov.“

25. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol

kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému rozsudku krajského súdu, logicky, jasne,

a zrozumiteľne odôvodnil. V tomto prípade dostal sťažovateľ adekvátnu odpoveď na všetky

námietky uvedené v jeho kasačnej sťažnosti, čo je podrobne rozpísané v bodoch 7 až 18

(nie je úlohou ústavného súdu tieto závery najvyššieho súdu bližšie citovať, pretože obsah

sťažovateľ dobre pozná). Podľa názoru ústavného súdu napadnuté rozhodnutie obsahuje

dostatok skutkových a právnych záverov a nemožno ho považovať za neodôvodnené,

je ústavne udržateľné a legitímne. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by

signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, sama osebe

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia.

26. Keďže napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu s prihliadnutím na argumentáciu

sťažovateľa bolo v súlade so zákonom a ústavne konformné a po jeho preskúmaní ústavný

súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom namietaným porušením práv, ústavný súd

túto časť ústavnej sťažnosti podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

III.3 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

27. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Pokiaľ ide o preukázanie majetkových pomerov, dôkazné bremeno zaťažuje

navrhovateľa. ústavnému súdu pri rozhodovaní o takomto návrhu

navrhovateľa neukladá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným

na zistenie majetkových pomerov navrhovateľa.

28. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ požiadal v ústavnej sťažnosti

o ustanovenie právneho zástupcu a žiadosť odôvodnil tým, že z dôvodu zdravotného stavu

je nezamestnaný a poberá sociálnu podporu. K ústavnej sťažnosti priložil doklad o poberaní

dávky v hmotnej núdzi a doklad o poberaní dôchodku v Českej republike, pričom iné

doklady o jeho príjmovej a majetkovej situácii (napr. vlastníctvo nehnuteľných vecí)

nepredložil, ani na to nepoukázal. Z predložených dokladov, ako aj zo všeobecne

prístupných zdrojov katastra nehnuteľností je zrejmé, že vzhľadom na sumu jeho príjmu

a majetkové pomery, ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nepriznal (resp. zamlčal),

sťažovateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 a nasl. zákona

č. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene

a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov.

30. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa sčasti pre nedostatok

právomoci, ako aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, je zrejmé, že v danom prípade ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

, ).

31. Pretože neboli splnené všetky predpoklady ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

32. Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu