Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 396/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, Námestie slobody 7, Michalovce, ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 30. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. zo 7. augusta 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť Ing.

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. januára 2018 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 7. augusta 2019 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie/uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa správnou

žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej komory stavebných

inžinierov (ďalej len „žalovaná“) č. 281/2017 zo 16. februára 2017, ktorým žalovaná

potvrdila rozhodnutie autorizačnej komisie žalovanej o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu

autorizovaných inžinierov. Správna žaloba bola doručená 26. apríla 2017 najvyššiemu súdu,

ktorý ju následne postúpil 5. mája 2017 Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. z 30. októbra 2017 vec postúpil miestne

príslušnému krajskému súdu.

Napadnutým uznesením z 30. januára 2018 krajský súd žalobu sťažovateľa odmietol

pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v absencii právneho zastúpenia v zmysle

v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „SSP“). Správny súd konštatoval, že žaloba nebola spísaná advokátom

a sťažovateľ nebol pri jej podaní zastúpený advokátom.

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť

z 28. februára 2018, ktorá bola doručená krajskému súdu 6. marca 2018. Sťažovateľ

odôvodnil kasačnú sťažnosť tým, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe kasačného súdu a jeho rozhodnutie je zmätočné, keď odmietol správnu žalobu vo veci

správneho trestania, kde podľa s poukazom na

zastúpenie advokátom nie je povinné. Pretože ku kasačnej sťažnosti nebola priložená plná

moc na jej spísanie, krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie plnomocenstva

na kasačné konanie. Sťažovateľ zaslal správnemu súdu splnomocnenie pre právneho

zástupcu spísané 2. augusta 2018.

Najvyšší súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú

odmietol, pretože sťažovateľ ani na základe výzvy správneho súdu nepredložil plnú moc,

ktorou by preukázal, že udelil splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti

a na konanie pred kasačným súdom.

3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že na základe výzvy

zaslal Krajskému súdu v Košiciach oznámenie z 28. júla 2017 o zvolení advokáta s tým,

že udelené plnomocenstvo zašle správnemu súdu zvolený advokát. Právny zástupca

sťažovateľa zaslal 28. júla 2017 Krajskému súdu v Košiciach splnomocnenie

«na zastupovanie vo veci (v tomto konaní sťažovateľa) „Vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. ; IČS:701200342 a úkonov s tým súvisiacich.

(Splnomocnenie je v predmetnom spise vedené ako položka č.28 a 29)». Po zaslaní

splnomocnenia Krajský súd v Košiciach komunikoval so sťažovateľom len prostredníctvom

jeho právneho zástupcu. Taktiež aj krajský súd jednotlivé procesné úkony doručoval

právnemu zástupcovi sťažovateľa. Po podaní kasačnej sťažnosti na základe výzvy

správneho súdu na predloženie plnomocenstva na kasačné konanie sťažovateľ «vedomý si

toho, že v spise je plná moc na predmetné konanie zo dňa 28.07.2017, poslal novú - ďalšiu

plnú moc s aktuálnym dátumom. TEDA nie antidatovaním ku dňu podania „Kasačnej

sťažnosti“.

Najvyšší súd SR plnomocenstvo zo dňa 28.07.2017 vedené na strane 28 a 29 spisu

vôbec nebral v úvahu.

V uznesení zo dňa 07.08.2019 sa o ňom vôbec nezmieňuje. Ako by vôbec

neexistovalo!

... Krajský súd v Košiciach aj Krajský súd v Bratislave nijako nespochybnili

právoplatnosť PLNOMOCENSTVA, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach

03.08.2017 a je založené v spise pod číslom 28 a 29.

Vzhľadom na skutočnosť, že ako Krajský súd v Košiciach, tak aj Krajský súd

v Bratislave po podaní plnomocenstva zo dňa 28.07.2017 nekomunikoval s žalobcom -

sťažovateľom ( ,), ale len s jeho právnym zástupcom (

) na základe tejto skutočnosti máme za to, že plnomocenstvo bolo v poriadku.».

4. Sťažovateľ porušenie ním označených práv napadnutým uznesením krajského

súdu, ktorým odmietol jeho správnu žalobu pre nedostatok právneho zastúpenia, v ústavnej

sťažnosti odôvodnil tým, že krajský súd konal v rozpore so zákonom a svojím nesprávnym

procesným postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa názoru sťažovateľa

v posudzovanom prípade, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu autorizovaných inžinierov, išlo o správnu žalobu

vo veciach správneho trestania. Pri podaní správnej žaloby vo veciach správneho trestania

žalobca nemusí byť zastúpený advokátom.

K porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa aj konaním najvyššieho súdu,

ktorý odmietol kasačnú sťažnosť z dôvodu, že nebolo preukázané, že sťažovateľ udelil

splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti a na konanie pred kasačným

súdom. Najvyšší súd tak svojím konaním odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom,

pretože podľa sťažovateľa bolo preukázané, že plná moc na kasačné konanie bola podpísaná

28. júla 2017 a doručená Krajskému súdu v Košiciach 3. augusta 2017, teda „už pol roka

pred podaním kasačnej sťažnosti“, a táto plná moc nezanikla právoplatnosťou rozhodnutia

krajského súdu.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti taktiež uviedol, že pokiaľ správny súd a kasačný súd

spochybnili splnomocnenie ním udelené právnemu zástupcovi a podpísané 28. júla 2017,

potom je právny zástupca „cudzia osoba, ktorá s predmetným konaním nemá nič spoločne

a... všetka korešpondencia v predmetnej veci bola zasielaná cudzej osobe.... a pre celé

konanie je splnený dôvod zmätočnosti.“.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho

ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu. Sťažovateľ zároveň

požadoval, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil

a vec im vrátil na ďalšie konanie, ako aj nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv jednak uznesením krajského súdu

sp. zn. z 30. januára 2018 a tiež uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

zo 7. augusta 2019.

14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , listiny a práva podľa

dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto

právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (, ), a preto možno

ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.

15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť takého súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,

aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ), v danom prípade . Reálne

uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne ().

III.1 K namietanému porušeniu práv podľa ,

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu

16. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala

proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. augusta 2019, ktorým najvyšší

súd odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa , pretože nepovažoval

za splnenú podmienku podľa .

17. Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť

v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania

sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý

za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (t. j. o správnej

žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, pozn.),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

18. Najvyšší súd vychádzal z toho, že napriek tomu, že sťažovateľ bol v napadnutom

uznesení krajského súdu riadne o potrebe takéhoto postupu poučený, splnomocnenie

na spísanie kasačnej sťažnosti bolo v predmetnej veci udelené sťažovateľom advokátovi

až 2. augusta 2018, teda niekoľko mesiacov po spísaní kasačnej sťažnosti, a taktiež

zo skutočnosti, že z obsahu predloženého plnomocenstva nevyplýva, že by sťažovateľ udelil

splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti a na konanie pred kasačným

súdom v preskúmavanej veci. Sťažovateľ bol zároveň na povinnosť predloženia originálu

plnej moci poučený aj vo výzve krajského súdu z 25. apríla 2018.

19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej

moci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne

procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené

základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, , , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. ,

, ).

20. Kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom v správnom súdnictve, ktorým

možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu ( ). Kasačná sťažnosť je

prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak Správny súdny

poriadok neustanovuje inak ( ). Zákon však výslovne vymedzuje dôvody

kasačnej sťažnosti ( ), jej náležitosti ( ) a predpisuje i povinné zastúpenie

sťažovateľa advokátom ( ).

21. Tieto pravidlá týkajúce sa kasačnej sťažnosti majú za cieľ zaistiť riadny výkon

spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená

právoplatným rozhodnutím krajského súdu. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto

pravidlá budú aplikované. Otázku posúdenia prípustnosti kasačnej sťažnosti rieši zákon.

Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti kasačnej sťažnosti

s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa

v prípade, ak zákonné pravidlá označujú za danej situácie kasačnú sťažnosť za neprípustnú.

Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia

označeného práva sťažovateľa ().

22. Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania

kasačnej sťažnosti. Ak sťažovateľ, resp. opomenutý sťažovateľ splnomocní advokáta

až po podaní kasačnej sťažnosti, podmienka povinného právneho zastúpenia splnená nie je.

V kasačnom konaní neprichádza do úvahy neprihliadať na úkony sťažovateľa, ak si

sťažovateľ pri povinnom právnom zastúpení nezvolí advokáta, ako je to v civilnom

sporovom konaní ( v spojení s ), pretože by to bolo v rozpore

s účelom správneho súdnictva, ktorým je spravodlivá ochrana subjektívnych verejných práv

(BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. .

Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1669 – 1670. ISBN 978-80-7400-678-4.).

23. Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že napriek riadnemu poučeniu nesplnil

podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa , nemožno dospieť k záveru

o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie

sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne

akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej

sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by

signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.

24. Medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom práv sťažovateľa,

ktorých porušenie namieta, neexistuje teda taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť

k záveru o ich porušení. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa názoru ústavného

súdu nemožno (z už uvedených dôvodov) považovať za arbitrárne a nezlučiteľné

s aplikovanými ustanoveniami , a preto je z ústavného

hľadiska akceptovateľné a udržateľné.

25. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu

a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd predloženú ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. augusta 2019 odmietol podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu práv podľa ,

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

26. Ústavný súd sa ďalej zaoberal tou časťou ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 30. januára 2018.

27. Pri posudzovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje najprv

na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného

súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(, , ).

28. Ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo jeho

doručením účastníkom konania právoplatnosť. Aj keď napadnuté uznesenie krajského súdu

nie je rozhodnutím vo veci samej [ ], je proti nemu prípustná

kasačná sťažnosť ( ). Kasačnú sťažnosť [vzhľadom na to, že smeruje proti

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu ( )] možno odôvodniť len tým,

že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom, ktorý Správny

súdny poriadok taxatívne vymedzuje v § 440 ods. 1 písm. a) až j).

29. Sťažovateľ podal proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu

sp. zn. z 30. januára 2018 kasačnú sťažnosť podľa , ktorej

prípustnosť odôvodnil tým, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

kasačného súdu [ ] a tým, že krajský súd porušil zákon, pretože

podanie bolo nezákonne odmietnuté [ ].

30. Ústavný súd považuje kasačnú sťažnosť za účinný právny prostriedok ochrany

základných práv v správnom súdnictve, ktorým sa zaoberá iný orgán verejnej moci

(najvyšší súd), ktorý disponuje aj potrebnou právomocou poskytnúť ochranu základným

právam a slobodám sťažovateľov (napr. ).

31. S ohľadom na sťažovateľom uplatnené dôvody je ústavný súd toho názoru,

že kasačná sťažnosť (hoci smerovala proti právoplatnému napadnutému uzneseniu

krajského súdu) predstavovala v okolnostiach posudzovanej veci účinný právny prostriedok,

prostredníctvom ktorého následne najvyšší súd ako súd kasačný mohol a mal poskytnúť

ochranu jeho základným právam i právam zaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých

porušenie sťažovateľ namieta v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Na základe

uvedeného ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci boli naplnené

ústavné podmienky pre aktiváciu princípu subsidiarity, z ktorého vychádza svojou právnou

konštrukciou („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“), keďže najvyšší súd disponoval právomocou poskytnúť na základe kasačnej sťažnosti

ochranu sťažovateľom označeným základným právam, ako aj právu podľa dohovoru,

ku ktorých porušeniu malo podľa sťažovateľa dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu

(m. m. , ).

32. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa

v okolnostiach posudzovanej veci vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tej časti

jeho ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.

Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu nedostatku právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

33. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo,

že na krajskom súde už pred podaním kasačnej sťažnosti prebiehalo konanie o preskúmanie

zákonnosti totožného rozhodnutia žalovanej, v ktorom uznesením z 13. júla 2017 bola

správna žaloba sťažovateľa taktiež odmietnutá pre nesplnenie podmienky právneho

zastúpenia.

34. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu