Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 396/2019
PDF · 234.53 KB
No categories available
II. ÚS 396/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného
advokátom JUDr. Radoslavom Sotákom, Námestie slobody 7, Michalovce, ktorou namieta
porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5 S 231/2017 z 30. januára 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Asan 2/2019 zo 7. augusta 2019, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť Ing.
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej
len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 S 231/2017 z 30. januára 2018 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Asan 2/2019 zo 7. augusta 2019 (ďalej aj
„napadnuté rozhodnutie/uznesenie najvyššieho súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa správnou
žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Slovenskej komory stavebných
inžinierov (ďalej len „žalovaná“) č. 281/2017 zo 16. februára 2017, ktorým žalovaná
potvrdila rozhodnutie autorizačnej komisie žalovanej o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu
autorizovaných inžinierov. Správna žaloba bola doručená 26. apríla 2017 najvyššiemu súdu,
ktorý ju následne postúpil 5. mája 2017 Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd
v Košiciach uznesením sp. zn. 7 S 48/2017 z 30. októbra 2017 vec postúpil miestne
príslušnému krajskému súdu.
Napadnutým uznesením z 30. januára 2018 krajský súd žalobu sťažovateľa odmietol
pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v absencii právneho zastúpenia v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „SSP“). Správny súd konštatoval, že žaloba nebola spísaná advokátom
a sťažovateľ nebol pri jej podaní zastúpený advokátom.
Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť
z 28. februára 2018, ktorá bola doručená krajskému súdu 6. marca 2018. Sťažovateľ
odôvodnil kasačnú sťažnosť tým, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu a jeho rozhodnutie je zmätočné, keď odmietol správnu žalobu vo veci
správneho trestania, kde podľa § 6 ods. 2 písm. b) s poukazom na § 49 ods. 2 písm. b) SSP
zastúpenie advokátom nie je povinné. Pretože ku kasačnej sťažnosti nebola priložená plná
moc na jej spísanie, krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie plnomocenstva
na kasačné konanie. Sťažovateľ zaslal správnemu súdu splnomocnenie pre právneho
zástupcu spísané 2. augusta 2018.
Najvyšší súd napadnutým uznesením kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú
odmietol, pretože sťažovateľ ani na základe výzvy správneho súdu nepredložil plnú moc,
ktorou by preukázal, že udelil splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti
a na konanie pred kasačným súdom.
3. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že na základe výzvy
zaslal Krajskému súdu v Košiciach oznámenie z 28. júla 2017 o zvolení advokáta s tým,
že udelené plnomocenstvo zašle správnemu súdu zvolený advokát. Právny zástupca
sťažovateľa zaslal 28. júla 2017 Krajskému súdu v Košiciach splnomocnenie
«na zastupovanie vo veci (v tomto konaní sťažovateľa) „Vedenej na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 7S/48/2017; IČS:701200342 a úkonov s tým súvisiacich.
(Splnomocnenie je v predmetnom spise vedené ako položka č.28 a 29)». Po zaslaní
splnomocnenia Krajský súd v Košiciach komunikoval so sťažovateľom len prostredníctvom
jeho právneho zástupcu. Taktiež aj krajský súd jednotlivé procesné úkony doručoval
právnemu zástupcovi sťažovateľa. Po podaní kasačnej sťažnosti na základe výzvy
správneho súdu na predloženie plnomocenstva na kasačné konanie sťažovateľ «vedomý si
toho, že v spise je plná moc na predmetné konanie zo dňa 28.07.2017, poslal novú - ďalšiu
plnú moc s aktuálnym dátumom. TEDA nie antidatovaním ku dňu podania „Kasačnej
sťažnosti“.
Najvyšší súd SR plnomocenstvo zo dňa 28.07.2017 vedené na strane 28 a 29 spisu
vôbec nebral v úvahu.
V uznesení zo dňa 07.08.2019 sa o ňom vôbec nezmieňuje. Ako by vôbec
neexistovalo!
... Krajský súd v Košiciach aj Krajský súd v Bratislave nijako nespochybnili
právoplatnosť PLNOMOCENSTVA, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach
03.08.2017 a je založené v spise pod číslom 28 a 29.
Vzhľadom na skutočnosť, že ako Krajský súd v Košiciach, tak aj Krajský súd
v Bratislave po podaní plnomocenstva zo dňa 28.07.2017 nekomunikoval s žalobcom -
sťažovateľom ( ,), ale len s jeho právnym zástupcom (
) na základe tejto skutočnosti máme za to, že plnomocenstvo bolo v poriadku.».
4. Sťažovateľ porušenie ním označených práv napadnutým uznesením krajského
súdu, ktorým odmietol jeho správnu žalobu pre nedostatok právneho zastúpenia, v ústavnej
sťažnosti odôvodnil tým, že krajský súd konal v rozpore so zákonom a svojím nesprávnym
procesným postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa názoru sťažovateľa
v posudzovanom prípade, predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
o vyčiarknutí sťažovateľa zo zoznamu autorizovaných inžinierov, išlo o správnu žalobu
vo veciach správneho trestania. Pri podaní správnej žaloby vo veciach správneho trestania
žalobca nemusí byť zastúpený advokátom.
K porušeniu označených práv došlo podľa sťažovateľa aj konaním najvyššieho súdu,
ktorý odmietol kasačnú sťažnosť z dôvodu, že nebolo preukázané, že sťažovateľ udelil
splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti a na konanie pred kasačným
súdom. Najvyšší súd tak svojím konaním odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom,
pretože podľa sťažovateľa bolo preukázané, že plná moc na kasačné konanie bola podpísaná
28. júla 2017 a doručená Krajskému súdu v Košiciach 3. augusta 2017, teda „už pol roka
pred podaním kasačnej sťažnosti“, a táto plná moc nezanikla právoplatnosťou rozhodnutia
krajského súdu.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti taktiež uviedol, že pokiaľ správny súd a kasačný súd
spochybnili splnomocnenie ním udelené právnemu zástupcovi a podpísané 28. júla 2017,
potom je právny zástupca „cudzia osoba, ktorá s predmetným konaním nemá nič spoločne
a... všetka korešpondencia v predmetnej veci bola zasielaná cudzej osobe.... a pre celé
konanie je splnený dôvod zmätočnosti.“.
5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho
ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
krajského súdu a napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu. Sťažovateľ zároveň
požadoval, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil
a vec im vrátil na ďalšie konanie, ako aj nahradiť mu trovy právneho zastúpenia.
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
13. Sťažovateľ namieta porušenie označených práv jednak uznesením krajského súdu
sp. zn. 5 S 231/2017 z 30. januára 2018 a tiež uznesením najvyššieho súdu sp. zn.
6 Asan 2/2019 zo 7. augusta 2019.
14. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým
a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto
právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07, IV. ÚS 195/07), a preto možno
ich namietané porušenie preskúmavať spoločne.
15. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na príslušnom súde. Tomuto
oprávneniu zodpovedá povinnosť takého súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,
aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,
ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4
ústavy v spojení s čl. 51 ústavy), v danom prípade Správneho súdneho poriadku. Reálne
uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho
konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite poskytne (IV. ÚS 214/04).
III.1 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1
listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu
16. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala
proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Asan 2/2019 zo 7. augusta 2019, ktorým najvyšší
súd odmietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) SSP, pretože nepovažoval
za splnenú podmienku podľa § 449 SSP.
17. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť
v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania
sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý
za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (t. j. o správnej
žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, pozn.),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
18. Najvyšší súd vychádzal z toho, že napriek tomu, že sťažovateľ bol v napadnutom
uznesení krajského súdu riadne o potrebe takéhoto postupu poučený, splnomocnenie
na spísanie kasačnej sťažnosti bolo v predmetnej veci udelené sťažovateľom advokátovi
až 2. augusta 2018, teda niekoľko mesiacov po spísaní kasačnej sťažnosti, a taktiež
zo skutočnosti, že z obsahu predloženého plnomocenstva nevyplýva, že by sťažovateľ udelil
splnomocnenie advokátovi na spísanie kasačnej sťažnosti a na konanie pred kasačným
súdom v preskúmavanej veci. Sťažovateľ bol zároveň na povinnosť predloženia originálu
plnej moci poučený aj vo výzve krajského súdu z 25. apríla 2018.
19. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej
moci alebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne
procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené
základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016).
K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,
nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných
pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej
moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 362/09,
IV. ÚS 62/08, II. ÚS 255/2018).
20. Kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom v správnom súdnictve, ktorým
možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 SSP). Kasačná sťažnosť je
prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak Správny súdny
poriadok neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Zákon však výslovne vymedzuje dôvody
kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), jej náležitosti (§ 445 SSP) a predpisuje i povinné zastúpenie
sťažovateľa advokátom (§ 449 SSP).
21. Tieto pravidlá týkajúce sa kasačnej sťažnosti majú za cieľ zaistiť riadny výkon
spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená
právoplatným rozhodnutím krajského súdu. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto
pravidlá budú aplikované. Otázku posúdenia prípustnosti kasačnej sťažnosti rieši zákon.
Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti kasačnej sťažnosti
s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa
v prípade, ak zákonné pravidlá označujú za danej situácie kasačnú sťažnosť za neprípustnú.
Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia
označeného práva sťažovateľa (II. ÚS 271/2018).
22. Požiadavka povinného právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania
kasačnej sťažnosti. Ak sťažovateľ, resp. opomenutý sťažovateľ splnomocní advokáta
až po podaní kasačnej sťažnosti, podmienka povinného právneho zastúpenia splnená nie je.
V kasačnom konaní neprichádza do úvahy neprihliadať na úkony sťažovateľa, ak si
sťažovateľ pri povinnom právnom zastúpení nezvolí advokáta, ako je to v civilnom
sporovom konaní (§ 90 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP), pretože by to bolo v rozpore
s účelom správneho súdnictva, ktorým je spravodlivá ochrana subjektívnych verejných práv
(BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok.
Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1669 – 1670. ISBN 978-80-7400-678-4.).
23. Pretože v prípade sťažovateľa je zrejmé, že napriek riadnemu poučeniu nesplnil
podmienku prípustnosti kasačnej sťažnosti podľa § 449 SSP, nemožno dospieť k záveru
o tom, že jej odmietnutie najvyšším súdom z tohto dôvodu by mohlo zakladať porušenie
sťažovateľom označených práv. Najvyšší súd v napadnutom uznesení ústavne
akceptovateľným spôsobom posúdil splnenie podmienok, za ktorých môže o kasačnej
sťažnosti konať. Podľa názoru ústavného súdu nemožno napadnuté uznesenie najvyššieho
súdu považovať za neodôvodnené. Ústavný súd nezistil ani žiadnu skutočnosť, ktorá by
signalizovala svojvoľný postup tohto súdu, t. j. taký, ktorý by nemal oporu v zákone.
24. Medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom práv sťažovateľa,
ktorých porušenie namieta, neexistuje teda taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by
ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť
k záveru o ich porušení. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa názoru ústavného
súdu nemožno (z už uvedených dôvodov) považovať za arbitrárne a nezlučiteľné
s aplikovanými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku, a preto je z ústavného
hľadiska akceptovateľné a udržateľné.
25. Keďže niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu
a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd predloženú ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej
proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Asan 2/2019 zo 7. augusta 2019 odmietol podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
III.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1
listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu
26. Ústavný súd sa ďalej zaoberal tou časťou ústavnej sťažnosti, ktorá smerovala
proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 S 231/2017 z 30. januára 2018.
27. Pri posudzovaní tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd poukazuje najprv
na skutočnosť, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného
súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej
právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť,
ale aj ústavnosť, a preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy,
ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017,
II. ÚS 523/2014). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí,
že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí
takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie
(I. ÚS 269/06, IV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018).
28. Ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo jeho
doručením účastníkom konania právoplatnosť. Aj keď napadnuté uznesenie krajského súdu
nie je rozhodnutím vo veci samej [§ 147 ods. 1 písm. a) SSP], je proti nemu prípustná
kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť [vzhľadom na to, že smeruje proti
právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP)] možno odôvodniť len tým,
že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon spôsobom, ktorý Správny
súdny poriadok taxatívne vymedzuje v § 440 ods. 1 písm. a) až j).
29. Sťažovateľ podal proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu
sp. zn. 5 S 231/2017 z 30. januára 2018 kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP, ktorej
prípustnosť odôvodnil tým, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu [§ 440 ods. 1 písm. h) SSP] a tým, že krajský súd porušil zákon, pretože
podanie bolo nezákonne odmietnuté [§ 440 ods. 1 písm. j) SSP].
30. Ústavný súd považuje kasačnú sťažnosť za účinný právny prostriedok ochrany
základných práv v správnom súdnictve, ktorým sa zaoberá iný orgán verejnej moci
(najvyšší súd), ktorý disponuje aj potrebnou právomocou poskytnúť ochranu základným
právam a slobodám sťažovateľov (napr. III. ÚS 514/2017).
31. S ohľadom na sťažovateľom uplatnené dôvody je ústavný súd toho názoru,
že kasačná sťažnosť (hoci smerovala proti právoplatnému napadnutému uzneseniu
krajského súdu) predstavovala v okolnostiach posudzovanej veci účinný právny prostriedok,
prostredníctvom ktorého následne najvyšší súd ako súd kasačný mohol a mal poskytnúť
ochranu jeho základným právam i právam zaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých
porušenie sťažovateľ namieta v ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu. Na základe
uvedeného ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej veci boli naplnené
ústavné podmienky pre aktiváciu princípu subsidiarity, z ktorého vychádza svojou právnou
konštrukciou čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“), keďže najvyšší súd disponoval právomocou poskytnúť na základe kasačnej sťažnosti
ochranu sťažovateľom označeným základným právam, ako aj právu podľa dohovoru,
ku ktorých porušeniu malo podľa sťažovateľa dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu
(m. m. IV. ÚS 563/2018, IV. ÚS 655/2018).
32. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o kasačnej sťažnosti sťažovateľa
v okolnostiach posudzovanej veci vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o tej časti
jeho ústavnej sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.
Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie.
33. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že jeho pozornosti neušlo,
že na krajskom súde už pred podaním kasačnej sťažnosti prebiehalo konanie o preskúmanie
zákonnosti totožného rozhodnutia žalovanej, v ktorom uznesením z 13. júla 2017 bola
správna žaloba sťažovateľa taktiež odmietnutá pre nesplnenie podmienky právneho
zastúpenia.
34. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu