Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 375/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátkou

JUDr. Gabrielou Kľačanovou, A. Kmeťa 28, Martin, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, Listiny základných práv a slobôd a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že Centrum právnej pomoci 29. mája

2015 priznalo sťažovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou

40 eur a zároveň mu ustanovilo na zastupovanie advokátku JUDr. Gabrielu Kľačanovú,

so sídlom A. Kmeťa v Martine.

3. Dňa 9. júna 2015 podal sťažovateľ v právnom postavení žalobcu žalobu o určenie

neplatnosti zmluvy o záložnom práve k úveru č. zo 17. septembra 2013

uzatvorenej medzi sťažovateľom ako záložcom a žalovaným v 1. rade (Tatrabanka, a. s.)

ako záložným veriteľom, ďalej žalovaným v 2. rade ( , Martin)

a žalovaným v 3. rade ( , Žilina) ako dlžníkmi. Záložné právo malo

zabezpečovať pohľadávku dlžníkov do výšky 28 300 eur. Zo žaloby vyplýva, že dôvodom

neplatnosti záložnej zmluvy má byť nedostatok vôle sťažovateľa v zmysle § 37 ods. 1

, ktorý mal byť k jej podpisu donútený a mal podpísať záložnú

zmluvu pod nátlakom. Sťažovateľ v žalobe uvádza, že nikdy nemal v úmysle podpísať

s Tatrabankou, a. s. zmluvu, ktorou by založil svoj 2-izbový byt (ďalej aj „byt“) za finančné

záväzky tretích osôb.

4. Dňa 23. júna 2015 podal sťažovateľ návrh na zmenu žalovaného v 1. rade

v dôsledku postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa, Tatrabanka, a. s., na Debt

Collector, s. r. o., Nitra, IČO 36 748 919, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky

z 10. júna 2015 s dojednaním účinnosti zmluvy od 11. júna 2015, t. j. po začatí konania.

5. Dňa 25. júna 2015 podal sťažovateľ návrh na nariadenie predbežného opatrenia

voči veriteľovi Debt Collector, s. r. o., a dražobnej spoločnosti auctio, s. r. o., na zákaz

realizácie záložného práva. Dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný v 1. rade, spoločnosť

Debt Collector, s. r. o., zastúpená advokátskou kanceláriou, listom z 19. júna 2015 oznámila

začatie výkonu záložného práva.

6. Dňa 20. júla 2015 vydal okresný súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu na strane

žalovaného v 1. rade.

7. Dňa 20. júla 2015 vydal okresný súd predbežné opatrenie, ktorým žalovanému

v 1. rade Debt Collector, s. r. o., a spoločnosti auctio, s. r. o., zakázal realizovať výkon

záložného práva, predmetom ktorého je byt sťažovateľa, a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

8. Žalovaný v 1. rade podal 13. augusta 2015 odvolanie, ku ktorému sa sťažovateľ

vyjadril 21. septembra 2015. Dňa 28. januára 2016 predložil okresný súd spis Krajskému

súdu v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“).

9. Dňa 15. februára 2016 vrátil krajský súd spis okresnému súdu ako predčasne

predložený s tým, že predloženie spisu je možné až pod doručení napadnutého rozhodnutia

(predbežného opatrenia) všetkým účastníkom konania a po uplynutí odvolacej lehoty

všetkým účastníkom, t. j. aj žalovaným v 2. a 3. rade, s tým, že pri ich doručovaní treba

skúmať aj to, či sa v mieste doručovania zdržujú, až následne je možné prijať záver

o účinnosti doručenia prostredníctvom fikcie doručenia.

10. Dňa 19. februára 2016 adresoval okresný súd list Obvodnému oddeleniu

Policajného zboru Martin (ďalej len „obvodné oddelenie“) žiadosť o zistenie pobytu

žalovaného v 2. a 3. rade.

11. Obvodné oddelenie 29. marca 2016 súdu oznámilo, že 22. marca 2016 doručili

zásielku . K zisťovaniu pobytu bolo súdu

oznámené, že na adrese nikto neotváral a že neboli zistené žiadne poznatky o adrese

menovaného.

12. Okresný súd následne realizoval úkony súvisiace so zistením pobytu

. Okresný súd adresoval 4. mája 2016 list , sestre

, aby oznámila miesto, kde si preberá jej brat zásielky, prípadne jeho telefonický

alebo mailový kontakt. uviedla, že je s bratom v telefonickom kontakte

a že pracuje niekde v Českej republike. Okresný súd v ten istý deň 4. mája 2016 adresoval

žiadosť obvodnému oddeleniu o opätovné doručenie zásielky , ako

aj o prešetrenie jeho pobytu u susedov. Okresný súd zisťoval adresu na

Obvodnom súde pre Prahu (list z 21. júna 2016), pričom Obvodný súd Praha reagoval

mailom z 21. júla 2016, že môže vychádzať len z centrálneho registra obyvateľov a že

v ňom nie sú žiadne záznamy o tejto osobe. Dňa 15. júla 2016 bol na okresný súd doručený

list z obvodného oddelenia s informáciou, že od susedov zistili, že tam

už šesť rokov nebýva. Obvodné oddelenie uviedlo aj telefonický kontakt, ale telefón bol

vždy pri pokuse o kontakt vypnutý.

13. Dňa 12. októbra 2016 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu.

Okresný súd doplnil, že žalovanému v 2. rade bolo predbežné opatrenie doručené fikciou

doručenia (zásielka vrátená súdu 8. septembra 2016) a žalovanému v treťom rade 22. marca

2016.

14. Krajský súd uznesením z 25. októbra 2016 potvrdil predbežné opatrenie.

Žalovaný v 1. rade Debt Collector, s. r. o., a spoločnosť auctio, s. r. o., teda nie sú oprávnení

vykonávať záložné právo až do právoplatného skončenia veci.

15. Potvrdzujúce uznesenie krajského súdu bolo v novembri 2016 doručené

sťažovateľovi a žalovanému v 1. a 2. rade. Spoločnosti auctio, s. r. o., bolo doručené až

24. januára 2017. Zásielka adresovaná žalovanému v 3. rade sa vrátila ako neprevzatá

v odbernej lehote.

16. Dňa 8. marca 2017 zaslal okresný súd mail právnej zástupkyni sťažovateľa

s otázkou, v akom štádiu je trestné konanie na základe oznámenia jej klienta – sťažovateľa,

na čo JUDr. Kľačanová odpovedala 27. marca 2017, že trestné stíhanie bolo zastavené

uznesením z 21. septembra 2015.

17. Dňa 3. apríla 2017 doručil sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov s už vyplneným tlačivom. Súd žiadosti vyhovel uznesením z 12. marca 2018.

Medzičasom však súd vo veci samej konal a prebehli aj pojednávania.

18. Dňa 18. mája 2017 sa uskutočnilo vo veci prvé pojednávanie. Na tomto

pojednávaní navrhla právna zástupkyňa sťažovateľa vypočuť ako

svedkyňu, ktorá mala so sťažovateľom dojednať záložnú zmluvu. Právna zástupkyňa

sťažovateľa tiež uviedla, že jej klient má neurologické problémy, trpí aj nespavosťou a berie

lieky.

19. Dňa 22. mája 2017 oznámil sťažovateľ okresnému súdu adresu, kde sa zdržiava

, a uviedol tiež jej telefonický kontakt.

20. Dňa 19. júna 2017 sa konalo druhé pojednávanie, na ktorom súd vypočul

.

21. Dňa 19. októbra 2017 sa konalo v poradí tretie pojednávanie, na ktorom

vypovedal aj . Adresu si súd zabezpečil od jeho sestry .

22. Súd v tento deň vypočúval aj znalkyňu , ktorá robila znalecký

posudok na byt sťažovateľa na účely zriadenia záložného práva. Uviedla, že si nepamätá,

či to bol sťažovateľ, kto ju pustil do bytu. Celú záležitosť vybavovala .

O tomto úkone je v súdnom spise zápisnica z vypočutia svedkyne . Žalovaný

v 3. rade sa pojednávania nezúčastnil.

23. Dňa 15. novembra 2017 podala zástupkyňa sťažovateľa návrh na znalecké

dokazovanie, pretože zo správania sťažovateľa a z jeho vystupovania na súde vyplynula

pochybnosť o tom, či je spôsobilý posúdiť následky svojho konania a či zmluvu nepodpísal

v duševnej poruche. Neplatnosť zmluvy odvodzuje v tomto prípade z § 38 Občianskeho

zákonníka, t. j. z nespôsobilosti sťažovateľa.

24. Dňa 16. novembra 2017 bolo súdu doručené oznámenie z obvodného oddelenia,

že žalovaný v 3. rade sa na adrese nezdržiava, že bol kontaktovaný opakovane, v ranných aj

večerných hodinách.

25. Dňa 8. januára 2018 bola vec pridelená sudkyni Mgr. Kataríne Janotovej.

26. Dňa 12. marca 2018 vydal súd uznesenie, že priznáva oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov v celom rozsahu.

27. Dňa 12. marca 2018 súd adresoval znalkyni mail s otázkou, či má časovú

kapacitu na vypracovanie znaleckého posudku. Znalkyňa odpovedala obratom, že

vypracovanie posudku jej potrvá 45 dní a odhadovaná cena posudku je 350 – 450 eur.

28. Dňa 24. apríla 2018 vydal súd uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie

a ustanovil znalkyňu MUDr. Janu Bullovú. V uznesení uviedol, že má posúdiť, či v čase

podpisu záložnej zmluvy uskutočnil sťažovateľ tento právny úkon v duševnej poruche a či

je sťažovateľ spôsobilý posúdiť následky predmetného právneho úkonu.

29. Dňa 21. augusta 2018 bol súdu doručený znalecký posudok s tým, že podľa neho

nebola sťažovateľovi zistená duševná porucha v čase podpisu zmluvy a že sťažovateľ bol

schopný posúdiť následky svojho konania. Dňa 21. septembra 2018 vydal súd uznesenie

o priznaní znalečného.

30. Dňa 15. októbra 2018 bol súdu doručený list žalovaného v 2. rade (

), kde vysvetľuje svoj postoj k predmetu sporu.

31. Dňa 17. októbra 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému

posudku s tým, že sa s ním nestotožňuje, pretože v r. 2013 sťažovateľ dlhodobo užíval

sedatíva, antidepresíva a hypnotiká, čo vyplýva z lekárskej správy .

Sťažovateľ navrhol, aby na výzvu súdu špecifikoval, aké lieky a v akých

množstvách sťažovateľ užíval, a aby znalkyňa na základe toho vypracovala dodatok

k znaleckému posudku, ako mohli tieto lieky ovplyvniť schopnosť sťažovateľa vnímať.

32. Dňa 31. októbra 2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade

k znaleckému posudku, že s ním súhlasia.

33. Dňa 7. novembra 2018 adresoval súd list znalkyni – žiadosť o doplnenie

znaleckého posudku a žiadosť o zodpovedanie na otázku, či konkrétne lieky ‒ sedatíva,

antidepresíva a hypnotiká v dávkovaní a v množstvách, ktoré žalobca užíval v konkrétnom

časovom úseku v roku 2013, mohli ovplyvniť schopnosť žalobcu posúdiť následky jeho

konania alebo či mohli ovplyvniť schopnosť žalobcu ovládať jeho chovanie. Znalkyňa mala

tiež od vyžiadať informáciu o užívaní sedatív, antidepresív a hypnotík.

34. Dňa 27. decembra 2018 znalkyňa doručila súdu doplnenie znaleckého posudku

s tým, že kontaktovala ktorý na žiadosť neodpovedal. Dňa 10. decembra

2018 znalkyňa lekára kontaktovala telefonicky, ktorý uviedol, že žalobcovi dával lieky

z vlastných zásob, o čom nie sú záznamy v zdravotnej dokumentácii, preto nemá bližšie

informácie o liekoch, ktoré žalobca užíval. Znalkyňa na základe uvedeného zotrvala na

záveroch svojho posudku.

35. Dňa 1. februára 2019 podala právna zástupkyňa sťažovateľa návrh na vypočutie

svedka – s tým, že ho sťažovateľ ako jeho pacient zbavuje mlčanlivosti.

36. Dňa 4. februára 2019 predvolal súd svedka na pojednávanie

nariadené na 14. marec 2019 o 12. 00 h, predvolanie mu bolo doručené 6. februára 2019.

37. 14. marca 2019 o 9.46 h zaslal súdu mail, v ktorom sa

ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu, že je na služobnej ceste mimo Slovenskej

republiky.

38. Dňa 12. marca 2019 bola súdu doručená od sťažovateľa lekárska správa

o tom, že sťažovateľ bol v jeho starostlivosti, že dostal lieky priamo do

rúk, a to Neurol, Diazepam, Lexaurin, Hypnogen, Mirzatem, avšak bez udania dávkovania.

39. Dňa 20. marca 2019 adresoval súd list s požiadavkou, aby

špecifikoval obdobie, v ktorom uvedené lieky ordinoval, aj s ich dávkovaním, a to obratom.

bol upozornený na možnosť uloženia poriadkovej pokuty do 2 000 eur.

40. Dňa 24. júna 2019 uložil súd poriadkovú pokutu vo výške

200 eur a súd ho opakovanie vyzval na oznámenie skutočností, ktoré požadoval vo výzve

z 20. marca 2019.

41. Dňa 14. novembra 2019 sa konalo ďalšie pojednávanie vo veci. Na pojednávaní

právna zástupkyňa sťažovateľa v záverečnej veci poukázala na neprijateľné podmienky

v zmluve, v dôsledku ktorých by mala byť zmluva tiež posúdená ako neplatná. Právna

zástupkyňa žalovaného v 1. rade uviedla, že o neprijateľných podmienkach sa žalobca

dosiaľ nezmienil, že je zastúpený právne spôsobilou osobou, preto ich teraz považuje za

bezpredmetné. Právna zástupkyňa navrhla vykonať dôkaz – oznámenie o predčasnom

splatení (zrejme zosplatnení) úveru, či vôbec mohlo dôjsť k výkonu záložného práva. Súd

tento návrh zamietol.

42. Súd vyhlásil na pojednávaní rozsudok a žalobu zamietol. Dňa 16. decembra 2019

bola predĺžená lehota na vypracovanie rozsudku kvôli rozsiahlosti spisu, právnej náročnosti

veci, ako aj čerpaniu dovolenky.

43. Dňa 17. februára 2020 podal sťažovateľ proti rozsudku odvolanie.

44. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať

bez ďalších prieťahov.

45. Sťažovateľ tiež navrhuje priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000

eur, ktoré odôvodňuje tým, že pociťuje neistotu, poníženie, duševné a citové utrpenie, stres

a obavy, pretože mu ako strane sporu bola znemožňovaná realizácia jeho procesných práv

v prebiehajúcom súdnom konaní. Žije v napätí a neistote, pociťuje krivdu, keďže iní

v porovnateľných veciach majú reálnu možnosť realizovať svoje základné práva a s ním

okresný súd nezaobchádza zákonným spôsobom. Sťažovateľ tiež žiada, aby ústavný súd

nezverejňoval v plnom znení jeho meno a priezvisko a žiada o anonymizovanie pri

publikovaní rozhodnutia ústavného súdu.

46. Sťažovateľ žiada aj priznanie náhrady trov konania.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

47. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

48. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

49. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

50. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

51. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

52. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie veci ústavným súdom

53. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote.

54. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

55. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

56. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.

Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet

sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll

S.A. (Veľká komora), rozsudok zo 6. 4. 2000, Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora),

rozsudok z 8. 6. 2006, pozri aj , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

57. Vo vzťahu k zložitosti veci ústavný súd uvádza, že predmetom konania je

určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť

o skutkovej alebo právnej zložitosti. K zložitosti veci môže prispieť aj to, že ide o vec,

v ktorej vystupuje viacero strán (H. proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 8. 7. 1987).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že skutkovo a právne zložité je aj také konanie,

ktoré si na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie

znalca s osobitnými odbornými znalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi –

konzultantmi ().

58. V predmetnom konaní vzhľadom na to, že osoby dlžníkov nie sú totožné

s osobou záložcu, na strane žalovaných vystupujú tri subjekty, veriteľ, ako aj dvaja dlžníci.

Po podaní žaloby došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na nového veriteľa,

čo sa následne prejavilo aj v zmene žalovaného 1. rade. Ďalej vzhľadom na to, že došlo

k začatiu výkonu záložného práva, žalobca v rámci už prebiehajúceho konania podal návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým sa v zásade vytvorilo v prebiehajúcom súdnom

konaní ďalšie konanie sui generis o predbežnom (neodkladnom) opatrení. V predmetnom

konaní bolo potrebné nariadiť aj znalecké dokazovanie týkajúce sa skúmania duševného

stavu žalobcu v čase uzatvárania spornej zmluvy, pričom súd ďalej nariadil výsluch svedka

– ošetrujúceho lekára, ktorý mal vypovedať o medikamentóznej liečbe žalobcu.

59. Z uvedených skutočností možno uzavrieť, že nešlo o jednoduchý, triviálny spor,

kde by dokazovanie bolo založené na listinných dôkazoch, ale jeho priebeh závisel

v značnej miere od skutočnosti, že na strane žalovaných sú tri subjekty. Toto v konečnom

dôsledku podstatne predĺžilo súdne konanie, keďže súd nevedel zistiť pobyt žalovaných

v 2. a 3. rade, a teda doručovanie týmto subjektom bolo sťažené. Takisto v rámci

prebiehajúceho konania vo veci samej kontinuálne prebiehalo konanie o predbežnom

(neodkladnom) opatrení. Neodkladné opatrenie vyznelo v prospech sťažovateľa, pretože sa

ním zakázalo veriteľovi a dražobnej spoločnosti vykonávať záložné právo, a preto bolo

postavenie sťažovateľa v rámci prebiehajúceho súdneho konania zastabilizované, a to

právoplatne, keďže odvolací súd uznesenie okresného súdu o nariadení predbežného

opatrenia vo veľmi krátkej dobe potvrdil. Konanie o predbežnom opatrení bolo vecne veľmi

úzko prepojené s konaním vo veci samej. Ak by bol návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietnutý, mohlo by dôjsť k výkonu záložného práva a sťažovateľ by musel

použiť iné prostriedky ochrany po prípadnom vykonaní dražby. Preto je pochopiteľné, že

súd paralelne s konaním o predbežnom opatrení nerozvíjal konanie vo veci samej.

60. V predmetnom spore nešlo o taký spor, ktorý sa z pohľadu judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva alebo ústavného súdu považuje za spor, ktorý si v ohľade

času primeraného na prejednanie vyžaduje osobitnú starostlivosť, napr. občiansky stav

a spôsobilosť osôb [Bock proti Nemecku, rozsudok z 29. 3. 1989, Laino proti Taliansku

(Veľká komora), rozsudok z 18. 2. 1999], zverenie dieťaťa do starostlivosti (Hokkanen

proti Fínsku, rozsudok z 23. 9. 1994, Niederböster proti Nemecku, rozsudok z 27. 2. 2003,

, ), pracovnoprávne spory (Vocaturo proti Taliansku,

rozsudok z 24. 5. 1991, ) a pod.

61. Vo vzťahu k správaniu účastníkov je potrebné uviesť, že vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade sa na adrese svojho bydliska skutočne nezdržiavali,

vykonával súd v období od 15. februára 2016 do 12. októbra 2016 úkony smerujúce

k zisteniu ich pobytu. Na ten účel využíval aj políciu, zisťoval pobyt u rodinných

príslušníkov a v zahraničí. Vzhľadom na právnu úpravu v ,

keď súd musel zisťovať aj to, či sa osoba v mieste bydliska zdržuje, nemožno toto obdobie

považovať za prieťahy v konaní a nemožno ich pričítať na ťarchu súdu. Tiež treba zobrať do

úvahy aj správanie sťažovateľa, resp. jeho zástupkyne, ktorá až v priebehu konania

(15. novembra 2017) navrhla vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním, pokiaľ ide

o duševný stav sťažovateľa, ako aj to, že až v záverečnej reči poukázala na neprijateľné

podmienky v záložnej zmluve, o platnosti ktorej sa konalo.

62. Vo vzťahu k postupu súdu ústavný súd uvádza, že nezistil také správanie, ktoré

by mohol označiť za prieťahy v konaní. Po podaní žaloby vo veci samej podal sťažovateľ aj

návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd sa teda zaoberal rozhodovaním

o predbežnom opatrení, následne jeho doručovaním a potom prebiehalo proti predbežnému

opatreniu odvolacie konanie.

63. V priebehu konania došlo k zmene zákonného sudcu. Nedošlo však k viacerým

opakovaným zmenám zákonného sudcu, ktoré by konanie výrazne spomalili (pozri Lechner

a Hess proti Rakúsku, rozsudok z 23. 4. 1987, ). Dňa 8. januára 2018 bola

vec pridelená sudkyni Mgr. Kataríne Janotovej. Táto sudkyňa vo veci urobila prvý úkon až

12. marca 2018. Možno teda povedať, že v období od 8. januára 2018 do 12. marca 2018

súd nevykonal žiadny úkon, ale túto nečinnosť nemožno ešte považovať za porušenie práva

na prejednanie veci bez prieťahov, ale len za ojedinelý prieťah. Neprichádza preto podľa

názoru ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postup okresného súdu

reálne znamenal možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie

označeného základného práva sťažovateľa. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že

z jeho stabilizovanej judikatúry tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, ,

). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe

ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom označeného základného práva (,

, ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla

prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

dĺžku súdneho konania (, , ), čo však nie je prípad

v prejednávanej veci.

64. Ústavný súd tiež už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že

zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

65. V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy

v zmysle , návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (,

, , , ).

66. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu