Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 204/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti

, zastúpenej advokátskou kanceláriou URBAN

STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v spojení s Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 47 ods. 2 Charty

základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jej právnej zástupkyne advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) v spojení s Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie

(ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie okresného

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 7. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená

žaloba sťažovateľky, ktorou sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru a priznania náhrady mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia

pracovného pomeru, o ktorej nebolo do dňa doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu

právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovateľka okrem chronológie jednotlivých úkonov v napadnutom konaní

okresného súdu v ústavnej sťažnosti uviedla aj to, že «má za to, že so svojím právnym

zástupcom ani v jednom jedinom prípade nesabotovali „hladký“ priebeh pojednávaní ako

aj samotného priebeh konania, právny zástupca sťažovateľky sa vždy aktívne zúčastnil

vytýčených súdnych pojednávaní, vyjadroval sa k meritu sporu a predkladal dôkazy riadne

a včas. Sťažovateľka má za to, že aj keby išlo o obzvlášť zložité konanie, súd prvej inštancie

mal v predmetnom konaní k dispozícií množstvo relevantných dôkazov, vyjadrení, ďalej

Porušovateľ v priebehu 2 rokov uskutočnil až 6 súdnych pojednávaní, a preto má

sťažovateľka za to, že mal možnosť od podania žaloby/návrhu sťažovateľkou ku dňu podania

tejto ústavnej sťažnosti dostatočne zistiť skutkový stav veci a vydať rozsudok v merite veci.

Okrem vyššie uvedeného sťažovateľka má za to, že by Ústavný súd Slovenskej

republiky pri posudzovaní tejto ústavnej sťažnosti mal vziať do úvahy aj tú relevantnú

skutočnosť, že tento neistý stav sťažovateľky, ktorý je zapríčinený nesústredenou činnosťou

súdu prvej inštancie má značný dopad aj na ekonomickú stránku sťažovateľky, a to nielen

preto, že sťažovateľka sa podaniu žalobou domáha priznania náhrady mzdy titulom

neplatného skončenia pracovného pomeru, ale zároveň je sťažovateľka od počiatku súdneho

konania zastúpená erudovanou advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave.

V danom prípade sťažovateľka nevytýka súdu prvej inštancie, že by v predmetnej veci

bol absolútne nečinný, ale vytýka mu, že jeho doterajšie úkony neboli realizované

dostatočne efektívne a účinne, keďže sa sťažovateľka ako slabšia strana v pracovnoprávnom

spore ani po 4 rokoch vedenia daného konania „nedočkala“ vydania právoplatného

rozhodnutia, resp. ani vydania meritórneho (neprávoplatného) rozhodnutia pred súdom

prvej inštancie.».

4. Na základe už uvedeného sťažovateľka v petite navrhuje, aby ústavný súd vydal

nález, ktorým vysloví porušenie jej v bode 1 označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní. Sťažovateľka sa zároveň domáha, aby ústavný súd prikázal

v napadnutom konaní okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Okrem toho sa

sťažovateľka domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € a náhrady trov

konania v sume 675,43 €.

II.

Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenie odporcu k ústavnej sťažnosti a replika

sťažovateľky

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 56

ods. 1 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene doplnení

niektorých (ďalej len „“)

a uznesením č. k. -23 z 26. mája 2020 ju podľa § 56 ods. 5 zákona

o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

6. Na základe výzvy ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu v podaní

sp. zn. Spr. 228/2020 z 8. júla 2020, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. júla 2020,

uviedla, že v prílohe zasiela vyjadrenie zákonnej sudkyne.

7. K priebehu napadnutého konania okresného súdu zákonná sudkyňa okrem iného

uviedla, že «v predmetnej vecí súd od podania žaloby vo veci samej súčasne s návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia dňa 17.11.2016 riadne a bezodkladne koná,

v primeraných lehotách vzhľadom aj na preťaženosť oddelenia, ktoré vybavujem, tak

z hľadiska množstva pridelených vecí ako aj ich dĺžky konania, právnej a skutkovej zložitosti

a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že od 01.07.2016 je tunajší súd kauzálne príslušným na

všetky konania z individuálnych pracovnoprávnych sporov pre obvod Krajského súdu

v Bratislave, tzn. nielen v predmetná vec, ale aj ďalšie pracovnoprávne veci majú status

prioritných súdnych konaní (prednosť vo vybavovaní), rovnako ako aj rozvody a spory

o výživné na plnoleté osoby (agenda „Pc“).

Vo veci sa riadne koná a vykonáva dokazovanie na pojednávaniach v zmysle návrhov

strán (po posúdení súdom), ako to vyplýva zo spisu. Podotýkam, že nie všetky navrhnuté

dôkazy súd vykonáva, nakoľko práve advokát žalobkyne predkladá množstvo návrhov

(najmä vzhľadom na dôkaznú situáciu) a niektoré z nich majú preukazovať buď nesporné

tvrdenia strán alebo skutočnosti, ktoré vo vzťahu k prejednávanej veci nie sú rozhodujúce.

... vo veci sa riadne koná, pričom pojednávania sú odročené vždy na ďalší konkrétny

termín a z uvedením dôvodu odročenia - potrebné dokazovanie v zmysle návrhov strán,

pričom priebežne súd do pojednávania stranám aj doručené ich vzájomné vyjadrenia k veci,

prípadne iné podania zistené súdom na základe dopytu tak, aby sa mohli k nim na

pojednávaní vyjadriť. Naopak práve advokát žalobcu JUDr. Urban musel byť súdom

opakovane upozorňovaný na svoje nevhodné správanie a nerešpektovanie súdu na

pojednávaní, pričom nebol zjavne pripravený na pojednávanie a vec nemal dôsledne

naštudovanú nakoľko namietal listiny ktoré práve strana žalobcu predložila pri podaní

žaloby. V danom prípade ani jeden krát, nedošlo k zrušeniu termínu a to ani z dôvodu

epidemiologických opatrení (na ktoré sťažovateľ poukazuje).

Skutočnosť, že od podania žaloby ešte nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci

samej je len dôsledkom enormného preťaženia súdneho oddelenia, ktoré vybavujem

a dlhodobo zlých pracovných podmienok sudcu aj z hľadiska stabilného a kvalifikovaného

súdneho aparátu, ktorý je rovnako preťažený ( napr. od novembra nemám riadnu asistentku,

resp. sa mi opakovane zmenila; naposledy od 01.06.2020, pričom ide o asistentku, ktorá

doposiaľ v justícii nepracovala, nepozná prostredie, prácu, iba sa s ňou postupne

oboznamuje, len sa učí písať na PC a práci s Registrom, čo napriek jej evidentnej snahe

nejaký čas trvá!!).

Za tohto stavu nie je v mojich silách konať vo všetkých pridelených veciach

bezprieťahovo a nahrádzať aj prácu súdneho aparátu, kontrolovať všetky pridelené spisy

a podania. V mojom oddelení bolo k 02/2020 515 nevybavených a 367 nerozhodnutých vecí.

Pritom za rok 2019 som rozhodla 337 vecí ročne pri nápade 278 vecí (viaceré

pracovnoprávne - kauzálna príslušnosť OS Bratislava III).».

8. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku zo 17. júla 2020, ktorým reagoval

na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu a zákonnej sudkyne, uviedol, že „sťažovateľ

uvádza, že porušovateľ, bol dlhodobo nečinný a ide o konanie s osobitným významom,

a nečinnosť porušovateľa, kde od podania žaloby s osobitným predmetom konania nie je ani

rozhodnuté neprávoplatne na prvom stupni a súčasne v danej veci sám porušovateľ priznal

nečinnosť a prieťahy v konaní zo strany zákonného sudcu porušovateľa. Sťažovateľ má za

to, že ústavná sťažnosť sťažovateľa voči porušovateľovi je plne dôvodná a opodstatnená.

Sťažovateľ podával viacero výziev, aby súd čo najskôr zabezpečil čo najskoršie meritórne

rozhodnutie, no do dnešného dňa sa tak zo strany porušovateľa nestalo. Súčasne sťažovateľ

namieta súdu, že ide o osobitný prioritný typ konania, kde sa vyžaduje osobitná rýchlosť

súdu ako porušovateľa.“.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v tejto veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia

práv uvedených v bode 1.

III.

Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní okresného súdu

10. Ústavný súd z ústavnej sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho

spisu okresného súdu, ktorý bol vyžiadaný, zistil tento priebeh napadnutého konania

okresného súdu:

- 7. novembra 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy;

- uznesením okresného súdu zo 6. decembra 2016 bolo nariadené neodkladné

opatrenie, ktorým bolo uložené žalovanému poskytovať sťažovateľke 50 % funkčného platu

mesačne od decembra 2016 do právoplatného skončenia konania vo veci samej, maximálne

počas 36 mesiacov;

- podaním z 8. decembra 2016 okresný súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril

k žalobe;

- 2. januára 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie k žalobe a odvolanie

proti uzneseniu okresného súdu zo 6. decembra 2016, ktoré bolo následne doručené

sťažovateľke;

- 17. januára 2017 bol súdny spis doručený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu okresného súdu

zo 6. decembra 2016;

- 2. februára 2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky

k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu okresného súdu zo 6. decembra 2016;

- uznesením krajského súdu sp. zn. zo 16. októbra 2017 bolo

napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdené za obdobie od decembra 2016

do 31. augusta 2017 a vo zvyšnej časti bolo zmenené tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia bol zamietnutý, pretože od 1. septembra 2017 sa sťažovateľka

zamestnala;

- 20. októbra 2017 bol súdny spis doručený okresnému súdu;

- po doručení uznesenia krajského súdu stranám sporu bolo sťažovateľke podaním

z 15. februára 2018 umožnené, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného z 2. januára 2017;

- 28. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie z 27. februára 2018

k vyjadreniu žalovaného z 2. januára 2017;

- podaním z 18. apríla 2018 bolo žalovanému umožnené, aby sa vyjadril k vyjadreniu

sťažovateľky z 27. februára 2018;

- 6. júna 2018 bol nariadený termín pojednávania na 23. október 2018;

- 22. októbra 2018 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k vyjadreniu sťažovateľky z 27. februára 2018;

- pojednávanie, ktoré sa konalo bez vykonania dokazovania 23. októbra 2018, bolo

odročené na 29. november 2018 z dôvodu možného uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi

stranami sporu;

- 29. novembra 2018 sa konalo pojednávanie, na ktorom odzneli prednesy strán sporu

k veci samej a ktoré bolo odročené na 11. apríl 2019;

- 22. januára 2019 bolo okresnému súdu doručené sumárne vyjadrenie sťažovateľky

k meritu veci, ktoré bolo následne doručené žalovanému;

- 11. apríla 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá sťažovateľka

a ktoré bolo odročené na 13. jún 2019;

- 13. júna 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa a ktoré

bolo odročené na 12. november 2019;

- podaním z 22. augusta 2019 bol vyzvaný lekár, aby poskytol okresným súdom

požadované informácie;

- po niekoľkých neúspešných pokusoch o doručenie výzvy lekárovi mu bola táto

doručená 30. októbra 2019;

- 5. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené podanie, ktorým lekár oznámil,

že požadované informácie nemôže poskytnúť z objektívnych dôvodov;

- 12. novembra 2019 sa konalo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá svedkyňa

a ktoré bolo odročené na 10. marec 2020;

- podaním z 8. januára 2020 bolo vyzvané zdravotnícke zariadenie, aby poskytlo

okresným súdom požadované informácie;

- 22. januára 2020 bolo doručené podanie zdravotníckeho zariadenia, v ktorom

poskytlo okresným súdom požadované informácie;

- 10. marca 2020 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa odzneli prednesy strán

k informáciám, ktoré poskytlo zdravotnícke zariadenie, a ktoré bolo odročené na 2. jún 2020

na účely doplnenia dokazovania;

- 18. marca 2020 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľky na doplnenie

dokazovania, ktorý bol následne doručený na vyjadrenie žalovanému;

- 20. apríla 2020 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalovaného k návrhu

sťažovateľky na doplnenie dokazovania, ktoré bolo následne doručené sťažovateľke;

- 2. júna 2020 sa konalo pojednávanie, na ktorom sa vyjadrila sťažovateľka k meritu

veci a ktoré bolo odročené na 10. september 2020 na účely doplnenia dokazovania.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a Európskeho súdu pre ľudské práva

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie čl. 47 charty

(vo všeobecnosti); z obsahu ústavnej sťažnosti ale vyplýva, že sťažovateľka konkrétne

namieta porušenie čl. 47 ods. 2 charty.

17. Podľa čl. 47 ods. 2 charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa

zastupovať.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a listiny osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ) a ich

prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

20. Základnou povinnosťou všeobecného súdu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty účastníkov konania.

Táto povinnosť okresného súdu vyplýva z Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý upravuje zásadu

hospodárnosti a rýchlosti konania (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ).

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Ústavný súd je podľa viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh

výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáhal v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorý označil za porušovateľa svojich práv ( ). Ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka namieta porušenie svojich práv (iba) postupom okresného súdu. Predmetom

prieskumu ústavného súdu preto nebolo obdobie, počas ktorého sa súdny spis nachádzal

na krajskom súde, t. j. od 17. januára 2017 do 20. októbra 2017 (9 mesiacov), keďže

sťažovateľka nenamietala postup krajského súdu.

23. Pokiaľ ide o kritérium právnej a skutkovej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že danú vec možno považovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej

činnosti súdov, ktoré prejednávajú a rozhodujú individuálne pracovné spory. Z tohto

dôvodu ústavný súd nepovažuje prerokúvanú vec za právne ani skutkovo zložitú. Napokon

skutočnosť, že by vec sťažovateľky bola skutkovo alebo právne zložitá, netvrdila ani

zákonná sudkyňa okresného súdu.

24. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva podľa ( listiny), resp. práva podľa

dohovoru.

25. Ústavný súd zistil zo súdneho spisu okresného súdu, že sťažovateľka je

v napadnutom konaní aktívna, pretože sa sumárne vyjadrila k meritu veci (podaním

z 21. januára 2019) a tiež podala návrh na doplnenie dokazovania (podaním zo 16. marca

2020). Sťažovateľka sa ďalej zúčastnila osobne alebo prostredníctvom svojho právneho

zástupcu takmer všetkých nariadených pojednávaní (okrem pojednávania, ktoré sa

uskutočnilo 12. novembra 2019 výsluchom svedkyne aj napriek neprítomnosti sťažovateľky

a jej právneho zástupcu) a zároveň doteraz reagovala v stanovených lehotách na výzvy

okresného súdu. Zo spisu okresného súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva,

že sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu napadnutého konania okresného

súdu.

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv,

ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu nebránila žiadna

zákonná prekážka v konaní (, ).

27. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že v napadnutom konaní okresný súd

priebežne konal a samotné ústavnou sťažnosťou napadnuté konanie okresného súdu nebolo

poznačené jeho nečinnosťou. Napriek tomu sa podľa názoru ústavného súdu napadnuté

konanie okresného súdu vyznačuje nehospodárnosťou. Okresný súd uskutočnil vo veci už

6 pojednávaní (29. novembra 2018, 11. apríla 2019, 13. júna 2019, 12. novembra 2019,

10. marca 2020 a 2. júna 2020), na ktorých bolo síce vykonávané dokazovanie, avšak týmto

postupom doteraz okresný súd nedospel k vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

29. Ústavný súd konštatuje neefektívnu činnosť okresného súdu vyplývajúcu

z vlečúceho sa dokazovania na pojednávaniach, čo v spojitosti s celkovou dĺžkou

napadnutého konania okresného súdu malo za následok zistenie zbytočných prieťahov.

Okresný súd totiž nezvolil procesný postup v súdnom konaní smerujúci k rýchlemu

odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala. Negatívny dopad postupu

okresného súdu pre sťažovateľku je podľa názoru ústavného súdu zvýraznený aj povahou

predmetu samotného konania a s ňou súvisiacim významom napadnutého konania

pre sťažovateľku. Je zrejmé, že len rýchla ochrana subjektívnych práv môže byť dostatočne

spravodlivá a účinná, šetriaca náklady nielen účastníkov konania, ale aj samotného súdu

a pôsobí aj preventívno-výchovne či stabilizujúco a dôveryhodne na ostatných občanov.

30. Argumentáciu zákonnej sudkyne okresného súdu o jej enormnej pracovnej

vyťaženosti vyplývajúcej z vysokého počtu pridelených vecí ústavný súd nemohol uznať,

poukazujúc na svoju štandardnú judikatúru (napr. , ). Tieto

námietky nemajú totiž povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť

všeobecného súdu za rozhodnutie vo veci. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní.

VI.

Záver

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

31. Na základe už uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky podľa a listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

32. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

33. Keďže napadnuté konanie okresného súdu nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal okresnému

súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

36. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € z dôvodu, že „sťažovateľka predmetný spor pociťuje za veľmi zdĺhavé súdne

konanie, ktoré nemožno ničím ospravedlniť a oprávnene považuje predmetné zdĺhavé

konanie Porušovateľa ako nekonečne trvajúcu krivdu a beznádej.“.

38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia.

39. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku napadnutého

konania okresného súdu, povahu a rozsah práv sťažovateľky, ktoré boli porušené, a predmet

konania a jeho význam pre sťažovateľku, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade

je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €.

40. Ústavný súd preto nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka

žiadala priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €,

a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

K bodu 4 výrokovej časti nálezu

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“).

43. Ústavný súd uvádza, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby vykonaný v roku 2020 zodpovedá sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11

ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola vo výške 1 062 €). Sadzba za náhradu hotových

výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 je

v sume 10,62 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).

44. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom v celkovej sume 450,29 € vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len

„DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny zástupca sťažovateľky je platcom

DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2020 zvýšené o 20 % DPH, t. j.

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a)

vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], a dvakrát

paušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2020 zvýšenú o 20 % DPH.

45. Ústavný súd nepriznal sťažovateľke odmenu a režijný paušál za podanie

zo 17. júla 2020 (vyjadrenie sa k vyjadreniu zákonnej sudkyne okresného súdu k ústavnej

sťažnosti sťažovateľky). Túto skutočnosť ústavný súd odôvodňuje tým, že právny zástupca

sťažovateľky v tomto podaní iba zopakoval skutočnosti už skôr uvedené v ústavnej

sťažnosti. Ústavný súd tiež nepriznal sťažovateľke odmenu za úkon „vypracovanie

právneho rozboru veci pre klienta ohľadom posúdenia opodstatnenosti podania ústavnej

sťažnosti a právneho rozboru porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa zo strany

porušiteľa“, a to z dôvodu, že takto právnym zástupcom uplatnený úkon považuje za súčasť

iného právneho úkonu, t. j. prevzatia a prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

ktorý ústavný súd priznal sťažovateľke. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto nálezu.

46. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

K čl. 47 ods. 2 charty

47. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady

subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie a tiež pre členské štáty

výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú

zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami

a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

48. V súvislosti s námietkou porušenia základného práva podľa čl. 47 ods. 2 charty

ústavný súd uvádza, že tento článok je potrebné interpretovať v súlade s čl. 51 ods. 1 charty

s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli 14. decembra 2007 publikované

pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

(rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989, s. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991

vo veci ERT, Zb. 1991, s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997 vo veci C-309/96 Annibaldi, Zb.

1997, s. I-7493).

49. Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenie charty, ako aj

na vysvetlivky k charte ako nástroj výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci

vylúčená. Z citovaného ustanovenia charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade

vzťahuje na inštitúcie a orgány Únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej

republiky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva Únie.

50. V prípade sťažovateľky všeobecný súd rozhoduje o jej veci na základe

vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva Únie, teda nejde o žiaden

z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu Únie (rozsudok z 13. 7.

1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa Slovenská republika

chcela odchýliť od práva Únie (rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991, s. I-2925)

alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva Únie, ktoré by sa malo v posudzovanom

prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb., s. I-3025). Ústavný súd

preto tejto časti prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel (bod 5 výrok tohto

nálezu).

VII.

51. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu