Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 389/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

z 29. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. ,

z 29. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou

Okresnému súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) proti obchodnej spoločnosti

(ďalej len „žalovaný“), domáhala zaplatenia špecifikovanej peňažnej sumy

z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíval pozemky, ktorých je sťažovateľka

podielovou spoluvlastníčkou, a to stavbou postavenou na jej pozemku, prístupovou cestou,

manipulačnou plochou a oplotením. Sťažovateľka pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia

vychádzala zo znaleckých posudkov, na základe ktorých si uplatňovala bezdôvodné

2

obohatenie v sume za mpozemku. Sťažovateľka postupne menila žalobu,

rozširovala žalované obdobie a napokon si uplatňovala sumu s príslušenstvom.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 9. mája 2018 zaviazal žalovaného

zaplatiť sťažovateľke sumu so špecifikovaným príslušenstvom. Dopĺňacím

rozsudkom z 13. júna 2018 okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Proti

rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku

o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť sťažovateľke sumu a vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil. Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu

zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. V priebehu súdneho konania sa stala spornou všeobecná hodnota nájmu. Čo sa

týka tejto otázky, okresný súd vykonal dokazovanie, pričom sa oboznámil s viacerými

znaleckými posudkami vypracovanými v súvisiacom konaní. Išlo o znalecký posudok

č. 25/2011 vypracovaný , znalecký posudok č. 062/2011

z 22. júla 2011 vypracovaný , znalecký posudok č. 4/2011

z 20. januára 2011 vypracovaný , znalecký posudok č. 119/2011

zo 6. decembra 2011 vypracovaný , znalecký posudok č. 7/2013

z 25. mája 2013 vypracovaný , znalecký posudok č. 66/2017

z 31. júla 2017 vypracovaný obchodnou spoločnosťou a napokon súkromný

znalecký posudok č. 19 z 11. septembra 2017 vypracovaný znaleckým v odbore

stavebníctva (ďalej len „znalecký

ústav“), v ktorom sa tento vyjadril k znaleckému posudku obchodnej spoločnosti

Okresný súd sa v rozsudku z 9. mája 2018 v spojení s dopĺňacím

rozsudkom stotožnil s určením všeobecnej hodnoty nájmu podľa znaleckého posudku

č. 66/2017.

5. Sťažovateľka namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny

a nepreskúmateľný. V predmetnom konaní ostala spornou otázka sumy bezdôvodného

obohatenia predstavujúca všeobecnú hodnotu nájomného. Sťažovateľka s poukazom

na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

argumentovala, že výška náhrady za neoprávnené užívanie pozemku má zodpovedať

trhovému nájomnému v danom mieste a čase, t. j. že má predstavovať peňažné plnenie

(nájomné), ktoré by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné

užívanie (prenajatie) pozemku sťažovateľky. Sťažovateľka ďalej argumentovala aj tým,

že nájomné je potrebné stanoviť vo výške, akú by musel žalovaný vynaložiť, ak by si chcel

podobný pozemok prenajať, avšak musí ísť o nezastavaný pozemok. V uvedenej veci

nebolo možné prihliadať na nájomné zmluvy, ktoré uzavreli vlastníci susedných pozemkov

s vlastníkmi stavieb nachádzajúcich sa na ich pozemkoch, keďže pozemky sťažovateľky sa

nachádzajú v uzavretom areáli, v ktorom pri rokovaniach o cene nájmu neprebiehala voľná

súťaž, keďže jednotliví majitelia pozemkov (zastavaných rôznymi stavbami) reálne nemali

inú možnosť, ako svoje pozemky prenajať len vlastníkovi danej stavby.

6. Sťažovateľka ďalej v odvolaní namietala, že okresný súd nebral do úvahy

špecifické postavenie znaleckého ústavu, pričom aj podľa judikatúry najvyššieho súdu má

znalecký ústav v hierarchii znalcov osobitné postavenie. Okresný súd sa nevysporiadal ani

s vyjadrením znaleckého ústavu k záverom znaleckého posudku č. 66/2017.

7. Uvedené skutočnosti namietala sťažovateľka v odvolaní, pričom krajský súd sa

v napadnutom rozsudku týmito námietkami relevantne nezaoberal, obmedzil sa len

na konštatovanie, že znalecký ústav v znaleckom posudku použil na porovnanie ceny nájmu

nehnuteľností, ktoré sú svojím využitím a umiestnením neporovnateľné s ohodnocovanými

nehnuteľnosťami.

8. Sťažovateľka poukazuje na o znalcoch,

tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý vymedzuje znalecký ústav, a tiež

na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 20. januára 2009, v ktorom išlo

o aplikáciu uvedeného ustanovenia zákona o znalcoch.

9. Sťažovateľka ďalej podotýka, že do konania predložila súkromný znalecký

posudok znaleckého ústavu, ktorý má v hierarchii znalcov osobitné postavenie, s tým,

že znalecký ústav sa osobitne zaoberal správnosťou záverov znaleckého posudku

č. 66/2017, pričom „ako najzávažnejšie pochybenia boli znaleckej organizácii vytknuté

najmä nasledovné nedostatky či pochybenia, a síce, že:

- pri posudzovaní správnosti výšky koeficientov neposúdila všetky objektívne dôvody

pre ich zaradenie v rámci rozpätia uvádzaného vo vyhláške,

- nesprávne určila koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient redukujúcich

faktorov,

- vybraná metóda polohovej diferenciácie určenia všeobecnej hodnoty pozemku

nevystihuje definíciu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti podľa vyhlášky a táto metóda sa už

nepoužíva,

- stanovila všeobecnú hodnotu pozemku, ktorá nezodpovedá realite v danom mieste

a čase, čo je taktiež v rozpore s vyhláškou.“.

10. Konajúce súdy na závery znaleckého ústavu nereflektovali, keďže dospeli

k záveru, že znalecký ústav vo svojom znaleckom posudku „porovnával neporovnateľné“,

a tým tento súkromný znalecký posudok považovali za neobjektívny, čo vyplýva

z viacerých konštatovaní v rozsudku okresného súdu, prípadne v napadnutom rozsudku.

Konajúce súdy takto hodnotili odbornú stránku znaleckého posudku, čo však nie sú

oprávnené robiť. V tomto smere sťažovateľka poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu –

uznesenia sp. zn. z 12. júna 2012 a sp. zn.

z 31. marca 2009 a rozsudky sp. zn. z 18. mája 2010 a sp. zn.

z 28. júla 2011. Hodnotením odbornej stránky znaleckého posudku v otázke, ktoré pozemky

možno použiť v rámci porovnávacej metódy, konajúce súdy prekročili svoju právomoc,

„nakoľko súd na takéto hodnotenie nemá dostatok odborných vedomostí, a teda nemôže

svojvoľne vyhlásiť, resp. nariadiť znaleckému ústavu, ktorý podklad je, resp. ktorý podklad

nie je možné použiť pri vypracovávaní znaleckého posudku. Ak by to predsa bolo možné,

znamenalo by to, že znalecké dokazovanie ako také viac nemá význam, pretože samotný súd

zrejme vie lepšie ako vyhotovovať znalecké posudky, než samotná osoba znalca...

Spochybňovanie správnosti predložených znaleckých posudkov a samovoľné posudzovanie

toho, aké materiály sú (podľa subjektívneho názoru súdu) správne pre objektívne

vypracovanie znaleckého posudku, je predsa neprípustným zasahovaním do odbornej

znaleckej činnosti znaleckého ústavu, resp. znalca (je hodnotením odbornej stránky

podaného znaleckého posudku)...“.

11. K splneniu podmienky vyčerpania účinného právneho prostriedku nápravy

sťažovateľka poukazuje na to, že v predmetnej veci dovolanie nie je v zmysle § 422 ods. 1

písm. a) v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“) prípustné.

12. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ...

čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a čl. 36 Listiny... rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. -329, zo dňa 29. 10. 2019 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -329,

zo dňa 29. 10. 2019 sa v časti, v ktorej Krajský súd v Prešove potvrdil výrok Okresného

súdu Prešov sp. zn. -265 zo dňa 13. 06. 2018 o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia, vrátane DPH, na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

16. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

21. Ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nie je jeho

úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

, , , ).

22. Ústavný súd k vzťahu medzi a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

23. Obsah základného práva na súdnu ochranu podľa nespočíva

iba v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Zahŕňa taktiež právo

na určitú kvalitu súdneho konania definovanú procesnými garanciami spravodlivého

súdneho konania, ako sú požiadavky rešpektovania zásad kontradiktórnosti alebo rovnosti

zbraní či právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade poskytnutá. Zásada

spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva z čl. 46

ods. 1 , totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne

relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci

(m. m. ).

24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti vychádzal zo svojho

ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu),

ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Sťažovateľka namieta porušenie označených práv podľa , listiny

a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu z 28. novembra 2019 predovšetkým

z dôvodu, že konajúce súdy – krajský súd a okresný súd vychádzali zo znaleckého posudku,

ktorý bol odborným vyjadrením znaleckého ústavu spochybnený. Konajúce súdy podľa

sťažovateľky neoprávnene hodnotili odbornú stránku podaného znaleckého posudku

a nijako nezohľadnili, že znalecký ústav má špecifické vyššie odborné postavenie ako

znalec, resp. znalecká organizácia. Konajúce súdy pri určení náhrady za užívanie pozemkov

bez právneho dôvodu nevychádzali z ceny, za ktorú by si žalovaný mohol podobné

pozemky prenajať v podmienkach voľnej súťaže, t. j. za trhové nájomné. Konajúce súdy

nemali zohľadniť nájomné zmluvy týkajúce sa susedných pozemkov, keďže neboli uzavreté

v podmienkach voľnej súťaže.

26. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na rozsudok okresného súdu

a na odvolania sťažovateľky a žalovaného. Všeobecne poukázal na povinnosť tvrdenia

a dôkaznú povinnosť účastníkov konania (strán sporu) a tiež na dôsledok spojený s tým,

že účastník (strana) nepreukáže svoje tvrdenia. K odvolacej argumentácii sťažovateľky

uviedol, že znalecký ústav svojím znaleckým posudkom «s použitím spravodlivej metódy -

porovnávacia metóda, ale s použitím cien nájmu za nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v tzv.

„top“ cenovej zóne oproti nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania. Použitím cien

nájmu neporovnateľných nehnuteľností sa posudok stal

nepresvedčivým, pretože porovnával cenu nájmu predmetnej nehnuteľnosti, ktorá svojim

umiestnením a využitím je neporovnateľná s cenami nehnuteľností, ktoré použil pre výpočet

nájmu.

36. pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzala konkrétne

z cien za nájom nehnuteľností nachádzajúcich sa na ulici

nachádzajúcich sa pri diaľničnom privádzači smerom na , pričom predmetná

nehnuteľnosť sa nachádza v opačnej časti katastrálneho územia , a ak súd prvej

inštancie pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z hodnoty určenej znaleckým posudkom

, postupoval správne pretože iný znalecký posudok na stanovenie ceny nájmu

porovnateľnou metódou mu predložený od strán sporu do skončenia dokazovania vo veci

nebol.».

27. Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v bode 24 tohto uznesenia, ústavný

súd preskúmal v potrebnom rozsahu aj odôvodnenie rozsudku okresného súdu

č. k. -249 z 9. mája 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 13. júna 2018.

Okresný súd v rozsudku z 9. mája 2018 uviedol, že medzi stranami bola spornou

skutočnosťou výška nájomného, ktorá mala predstavovať bezdôvodné obohatenie ako

obvyklé nájomné. Pri rozhodovaní o tejto spornej skutočnosti okresný súd vychádzal z toho,

že v súvisiacom konaní vedenom pod sp. zn. bolo vykonané opakované znalecké

dokazovanie týkajúce sa výšky nájmu a bolo predložených viacero znaleckých posudkov.

Sťažovateľka tiež predložila znalecký posudok znaleckého ústavu.

28. Okresný súd sa stotožnil s určením hodnoty nájmu tak, ako bola uvedená

v znaleckom posudku znaleckej organizácie , „pretože tento posudok je

v súlade aj s ďalším znaleckým posudkom , pokiaľ ide o určenie výšky nájmu

2

za mza obdobie jedného roka. Na druhej strane znalecký posudok

určuje výšku nájmu rádovo niekoľkonásobne vyššiu, ktorú súd nemôže

považovať ani za nejakú odchýlku, ktorá sa bežne ukazuje v znaleckých posudkoch.

Na jednej strane tu teda mal súd k dispozícii dva znalecké posudky, ktoré cenu

nehnuteľnosti určujú rovnako, ďalšie dva znalecké posudky, ktoré cenu za nájom určujú

o trochu nižšie a potom znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, ktorý výrazným

spôsobom navyšuje cenu nájmu tejto nehnuteľnosti.

25. Súd má za to a stotožňuje sa s námietkami žalovaného voči tomuto znaleckému

posudku , že tento posudok je nepresvedčivý z hľadiska skutočnosti,

ktoré vzala za rozhodujúce pre svoje závery a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky,

ktoré sú svojim umiestnením a využitím neporovnateľné s parcelou, ktorá je predmetom

tohto konania.

26. Ak žalobca napádal zase metodiku zvolenú organizáciou , súd

v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia , ktorý poukázal na

českú súdnu prax, že použitie porovnávacej metódy znaleckým je pre súd

nepresvedčivé z dôvodov nevysporiadania sa s výškou nájomného podľa nájomných zmlúv

týkajúcich sa nezastavených parciel priamo v areáli hospodárskeho dvora a z dôvodov už

vyššie uvedených.“.

29. Okresný súd ďalej uviedol, že ďalšie znalecké dokazovanie považoval

za neefektívne a predlžujúce konanie, pričom odkázal na dostupné znalecké posudky.

Výšku bezdôvodného obohatenia určil podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie

v podpore so znaleckým posudkom . Výšku nájmu stanovil

2

na sumu za m, vychádzajúc z toho, že išlo o určenie nájmu za rok 2012 s tým,

že odchýlka za aktuálne posudzované obdobie by bola zanedbateľná. K nájomným

zmluvám, ktoré predložil žalovaný, v ktorých je uvedená ešte nižšia výška nájmu ako

v znaleckom posudku znaleckej organizácie , okresný súd uviedol, že „tieto

zobral len ako podporný argument, že znalecký posudok predložený žalobcom z

nie je tým, z ktorého by súd vychádzal, ale naopak vychádzal

zo znaleckého posudku znaleckej organizácie, ktorá sa približovala viac k týmto nájomným

zmluvám.“. Následne okresný súd určil konkrétnu výšku bezdôvodného obohatenia

za jednotlivé parcely s prihliadnutím na obdobie a spoluvlastnícky podiel sťažovateľky.

Dopĺňacím rozsudkom z 13. júna 2018 žalobu sťažovateľky v prevyšujúcej časti zamietol.

30. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu dospel k záveru, že právne závery krajského súdu v spojení

s právnymi závermi okresného súdu týkajúce sa určenia sumy bezdôvodného obohatenia

určením všeobecnej hodnoty nájmu sú logické, rešpektujú účel vo veci aplikovaných

právnych noriem – predovšetkým príslušných ustanovení

upravujúcich hodnotenie dôkazov všeobecným súdom ( ). Odôvodnenie

napadnutého rozsudku v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu je dostatočným

podkladom pre výrok, ktorým konajúce súdy vyčíslili sumu bezdôvodného obohatenia

určením všeobecnej hodnoty nájmu, a pre výrok, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti

zamietli, preto tieto právne závery nie sú zjavne neodôvodnené a ani arbitrárne, a tak sú

ústavne akceptovateľné.

31. Možno akceptovať argumentáciu sťažovateľky, že súd nie je oprávnený hodnotiť

odbornú stránku podaného znaleckého posudku. Akceptovanie tejto námietky však

neznamená, že znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdu. K uvedenej problematike

ústavný súd už v skoršom rozhodnutí uviedol, že súd hodnotí znalecký posudok ako každý

iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý

hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia

znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť

odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj

zo zásad správneho formálno-logického uvažovania ().

32. Obdobne judikatúra všeobecných súdov k uvedenej problematike uviedla, že súd

hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Súd pritom skúma, či posudok vychádza

zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je

presvedčivý. Ak sa však súd pri hodnotení výsledkov konania odchýli od výsledku dôkazu

znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť (R 4/1969). Súd hodnotí znalecký

posudok ako každý iný dôkaz podľa , odborné závery

v ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom podľa uvedeného ustanovenia nepodliehajú.

Hodnotenie tohto dôkazu súdom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite

odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti,

s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami

ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického

myslenia (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

z 21. októbra 2009; porovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 29. septembra 2015).

33. Ak mal súd pri rozhodovaní dva alebo aj viac znaleckých posudkov s rozdielnymi

závermi o tej istej otázke, nemôže iba jednoducho vybrať jeden z nich a na ostatné

bez ďalšieho neprihliadnuť. Musí ich všetky vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo

je preňho určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov

druhého (ostatných) znaleckého posudku. Tento myšlienkový pochod potom vyjadrí

v písomnom vyhotovení rozsudku. (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,

MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, s. 731.).

34. Vychádzajúc z uvedených úvah, ústavný súd poukazuje na to, že okresný súd

vo svojom rozsudku objasnil, prečo pri určení výšky všeobecnej hodnoty nájmu vychádzal

zo znaleckého posudku znaleckej organizácie , pričom v procese hodnotenia

dôkazov tento znalecký posudok konfrontoval s ďalšími znaleckými posudkami

predloženými v konaní sp. zn. a tiež so znaleckým posudkom predloženým

sťažovateľkou. Presvedčivosť znaleckého posudku predloženého sťažovateľkou krajský súd

v spojení s okresným súdom spochybnili jednak príliš veľkou odchýlkou určenia hodnoty

nájmu oproti ostatným znaleckým posudkom a tiež hodnotením pozemkov, ktoré boli

v tomto znaleckom posudku porovnávané. Okresný súd a krajský súd poukázali na to,

že v znaleckom posudku predloženom sťažovateľkou sa porovnávali pozemky v odlišných

lokalitách a navyše išlo o porovnanie pozemkov odlišného druhu a určenia, pričom sa tak

stotožnili s argumentáciou žalovaného (porovnávanie pozemku v areáli

poľnohospodárskeho podniku a pozemkov s inžinierskymi sieťami určených na výstavbu

rodinných domov). Ústavný súd hodnotenie znaleckých posudkov z uvedených aspektov

nepovažuje za hodnotenie odbornej otázky konajúcimi súdmi. Uvedené hodnotenie

znaleckých posudkov je podľa ústavného súdu v intenciách akceptovateľného hodnotenia

tak, ako to je vymedzené judikatúrou najvyššieho súdu a tiež judikatúrou ústavného súdu.

Krajský súd v spojení s okresným súdom proces svojho hodnotenia znaleckých posudkov

primerane vo svojich rozsudkoch vysvetlili, osobitne objasnili, prečo nevychádzali

zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckým a tiež prečo nevykonali

ďalšie znalecké dokazovanie, preto je napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení

s rozsudkom okresného súdu z tohto hľadiska preskúmateľný. Spôsob, akým krajský súd

v spojení s okresným súdom realizovali hodnotenie príslušných znaleckých posudkov,

nemožno považovať za svojvoľný (arbitrárny).

35. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2020

Miroslav Duriš predseda senátu