Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/210/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany

Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej

veci žalobcu: T., spol. s r.o. K., K., X. K., IČO: X., zast. advokátom J., K., X. K., proti

žalovanému: S., B., X. K., IČO: X., zast. advokátkou J., L., K., o zaplatenie 4.633.185,80

Sk, na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košicdiach č.k. 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-328 zo dňa 31. júla 2007 v znení opravného uznesenia Krajského súdu

v Košiciach č.k. 16 Cb/339/1998–335 zo dňa 28.08.2007 v časti výroku o trovách konania,

ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v rozsahu 46% na účet právneho zástupcu žalobcu

trovy konania m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy prvostupňového

konania n e p r i z n á v a a vo zvyšku p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007

rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 3.379.754,52 Sk s 0,05% úrokom

zo sumy 1.469.139,12 Sk od 15.04.2000 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu

46% na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 241.454,92 Sk, v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 30.372,– Sk na účet Krajského

súdu v Košiciach vo výroku rozhodnutia uvedený.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy

2.013.990,80 Sk so zmluvnou pokutou 0,085% denne odo dňa 02.03.1997 až do zaplatenia,

ktorý návrh upresnil podaním zo dňa 15.04.2004, následne konkretizoval podaním zo dňa

30.04.2004. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalovaný pokladá návrh na zaplatenie v celom

rozsahu za neopodstatnený. Vykonal dokazovanie a konštatoval, že podľa názoru súdu,

pokiaľ ide o dodávku množstva tepla na ohrev vody TÚV, v tomto prípade nejde o vadu

množstva dodaného tovaru. Konštatoval, že žalovaný odmieta zaplatiť sumu 48.711,– Sk bez

DPH, pretože pracuje s koeficientom 0,328 GJ/m3, ktorú obranu prvostupňový súd

neakceptoval, pretože podľa znaleckého posudku z 18.01.2005 jednoznačne vyplýva, že

hodnota 0,328 GJ m3 nie je upotrebiteľná k výpočtu merných spotrieb tepla za prípravu

TÚV. Pokiaľ ide o spotrebu tepla pre ÚK, konajúci súd vec posúdil podľa § 442 ods. 1,2

, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca dodal väčšie množstvo tovaru, než

bolo dohodnuté v zmluve a podľa , pretože množstvo

tovaru bolo v zmluve určené iba približne. Poukázal na spracované znalecké posudky

D. a znaleckým . S poukazom na ustanovenie zákona

č. , konštatoval, že sa priklonil k akceptácii znaleckého posudku,

vypracovaného znaleckým , vzhľadom k postaveniu znaleckého ústavu v hierarchii

znaleckej činnosti. K obrane žalovaného, že žalobca sa nepostaral o hydraulické

vyregulovanie s poukazom na obidva znalecké posudky, konajúci súd uviedol, že nie je

možné zhodnotiť stav sekundárnych rozvodov tepla a vyhodnotiť objem strát tepla, ako

dôsledok hydraulického nevyregulovania, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť účinnosť

týchto zariadení v časovom rade uplynulých rokov, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje,

a preto obranu žalovaného neakceptoval. Neakceptoval obranu žalovaného poukazujúc

na vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, z ktorého žalovaný vyvodzuje, že keďže

vyúčtovanie do dnešného dňa nebolo vzájomne odsúhlasené, neexistuje ani podklad

na vystavenie konečnej faktúry. S odvolaním sa na článok 6 ods. 2 kúpnej zmluvy, z ktorého

vyplýva, že nevykonanie vzájomného odsúhlasenia neznemožňuje ročné vyúčtovanie

dodávok tepla na ÚK a TÚV obranu žalovaného, označil za nedôvodnú.

K námietke žalobcu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže hodnotiť

obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec

ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti.

Uviedol, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže teda spočívať len v tom, či sa

javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku

zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.

Konajúci súd znalecký ústav označil za hodnoverný a odôvodnenie obsahu znaleckého

posudku za také, ktoré zodpovedá pravidlám logického myslenia a konštatoval, že znalec

vychádzal zo zistených skutočností. Citoval čl. 7 bod 1, v ktorom si zmluvné strany dohodli

zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ustanovenie § 544

ods. 1,2 a konštatoval, že zmluvné strany si dojednali zmluvnú pokutu

písomne určili jej výšku, žalovaný sa do omeškania dostal, a že žalobca si uplatňuje zmluvnú

pokutu za obdobie od 02.03.1997 do 15.04.2004 to jest za obdobie 2601 dní. Zmluvná pokuta

0,05% zo sumy 1.469.139,– Sk za 2601 dní predstavuje sumu 1.910.615,4 Sk Námietku

premlčania konajúci súd neakceptoval, nakoľko žalobou doručenou súdu 22.12.1997, si

zmluvnú pokutu uplatnil v 4-ročnej lehote, na čom nič nemení že žalobca v priebehu konania

uplatnenú výšku zmluvnej pokuty v % z istiny vyjadril v korunovej hodnote. V súvislosti

s požadovanou moderáciou zmluvnej pokuty konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta

0,05% zodpovedá ročnej výške 18,25%, ktorá výška v čase uzatvárania zmluvy na rok 1996

bola bežnou, a preto s poukazom na , nie je dôvod na využitie

moderačného práva. O úrokoch z dlžnej sumy rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka v spojení s . Obranu žalovaného o premlčaní

neakceptoval, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 15.04.2000 až

do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovaný je

povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce miere úspechu v konaní 46%

vo výške 241.454,92 Sk, keďže trovy spolu činia sumu 524.902,– Sk z čoho 46% predstavuje

sumu 241.454,92 Sk.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v časti, ktorou bol návrh na začatie konania

zamietnutý, podal žalobca odvolanie podaním doručeným súdu 31.08.2007.

V dôvodoch odvolania uviedol, že sa domáhal zaplatenia čiastky 2.013.99,80 Sk

a zmluvnej pokuty vo výške 2.619.195,– Sk z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1300/1997

v plnej výške za dodané teplo a teplú úžitkovú vodu TÚV /v roku 1996/. Uviedol, že žalovaný

v priebehu konania nikdy nespochybnil žalobcom namerané a fakturované množstvo tepla

pre ÚK. S odkazom na spracované znalecké posudky uviedol, že použitie atestov pre určenie

strát tepla na rozvodoch v zmysle vyhodnotenia atestov SEA, je pre stanovenie hospodárnosti

problematické a prakticky nepoužiteľné. Požiadavku žalovaného na určenie zľavy označil

za neopodstatnenú. Časť nepriznaného nároku a k nemu viažúci sa nárok na zmluvnú pokutu

podľa žalobcu predstavuje zníženie fakturácie z titulu nesprávnych odhadov pri poruche

fakturačného meradla, ktoré vyčíslil spracovateľ druhého znaleckého posudku, aj keď

namerané množstvo, ani spôsob určenia množstva tepla, neboli žalovaným nikdy

spochybnené. Podľa žalobcu spracovateľ znaleckého posudku suploval dohodu zmluvných

strán, ktorá nikdy sporná nebola, a ani netvorí predmet sporu. Použitie štatistickej metódy

žalobca označil za netechnické a vzdialené od reality. Podľa žalobcu nepriznaním časti

uplatneného nároku žalobcom, prvostupňový súd priznal žalovanému v podstate to, čo ani

nežiadal. Podľa žalobcu v časti, ktorou prvostupňový súd nepriznal uplatnený nárok,

nesprávne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, a preto navrhol

v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007,

v znení opravného uznesenia v časti, ktorou bolo návrhu na začatie konania vyhovené, podal

odvolanie aj žalovaný, podaním doručeným súdu 18.09.2007 a konštatoval, že súd prvého

stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho názoru. Podľa žalovaného v časti

395.547,02 Sk, prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru. Žalobca fakturoval faktúrou

č. 3003395 – 119.088.776,90 Sk zníženú o v zmluve dohodnuté zľavy z dodávok TÚV

vo výške 395. 547,02 Sk, čo je skonštatované v súdnom rozsudku na strane č. 4 ods. 3, ak aj

v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.06.2007, kde právny zástupca žalobcu prednáša, že

celkové vyúčtovanie bolo znížené o 395.547,02 Sk. Fakturovaná ostala čiastka

119.008.776,80 Sk už bez zľavy, a preto súd mal vychádzať z uvedenej sumy pri odpočítaní

znalcom priznaných úprav nákladov za tepelnú energiu /okrem zmluvne dohodnutých zliav/,

nakoľko tieto už neboli predmetom tejto žaloby. Namietal, že znaleckému ústavu neboli

zo strany žalobcu predložené podklady pre výpočet zmluvne dohodnutých zliav, a preto zľava

bola vyčíslená na sumu 390.354,25 Sk. S poukazom na uvedené výpočty podľa žalovaného

bola súdom priznaná žalobcovi suma i v rozpore so skutkovými zisteniami. Žalovaný označil

aj zvyšnú časť rozsudku, ktorou bol zaviazaný uhradiť sumu za rozpornú so skutkovým

zistením. Uviedol, že zmluvné strany si odsúhlasili v zmluve v prípade vadného plnenia zľavy

z ceny, a že ak túto nedohodli a potom mal znalec túto zľavu vyriešiť, keďže ju žalobca

nerešpektoval. Podľa názoru žalovaného, sa žalovaný nedostal do omeškania ani s uhradením

zvyšnej časti žalovanej sumy, nakoľko je žalovaná a súdom uznaná suma nižšia, ako

žalovaným uplatnená zľava. Žalovaný namietal správnosť rozhodnutia aj v časti trov

konania, nakoľko ak prvostupňový súd rozhodol podľa úspešnosti v spore v časti 46%,

potom mal primerane postupovať aj pri určení nákladov v primeranej časti žalovanému.

Žalovaný navrhol aj v tejto časti rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa bez

nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu

a žalovaného nevyhovel.

Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom,

keď z uplatnenej sumy žalobcom vo výške 4.633.185,80 Sk s prísl. vyhovel do výšky

3.379.754,52 Sk s 0,05% úrokom zo sumy 1.469.139,12 Sk od 15.04.2000 až do zaplatenia

na trovy konania zaviazal žalovaného v rozsahu 46% v prospech žalobcu. Z obsahu žaloby

vyplýva, že predmetom sporu je právo na zaplatenie tovaru, konkrétne dodávky tepla,

zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Z predložených dokladov nie je sporné, že

prvostupňový súd z uplatnenej istiny žalobcom 2.013.990,80 Sk, vyhovel do výšky

1.469.139,12 Sk a z uplatnenej sumy titulom zmluvnej pokuty vo výške 2.619.195,– Sk

vyhovel do výšky 1.910.615,20 Sk a úrok z omeškania zo sumy 2.013.990,80 Sk uznal

zo sumy 1.469.139,12 Sk. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd

okrem predložených dokladov vykonal dokazovanie dvoma znaleckými posudkami, pričom

pri rozhodovaní zásadne vychádzal zo znaleckého posudku spracovaného znaleckým

, pričom správne poukázal na , podľa ktorého

znalecký ústav je špecializované vedecké odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného

a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname, a že znalecký ústav

vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké

posúdenie. Prvostupňový súd správne konštatoval, že v hierarchii znalcov znalecký ústav

má nepochybne osobitné postavenie a nepochybil, keď sa pri rozhodovaní priklonil

k znaleckému posudku spracovaného znaleckým . Taktiež správne konštatoval, že

voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom, môže spočívať len v tom, čo sa javí

v konkrétnom prípade ako vierohodný dôkaz a či odôvodenie znaleckého posudku zodpovedá

pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. Skutočnosti,

ktoré žalobca uvádza v odvolaní, boli predmetom znaleckého šetrenia, na základe ktorého

výsledku prvostupňový súd jednoznačne rozhodol. Skutočnosti, ktoré žalobca v odvolaní proti

rozsudku v zamietavej časti spochybňuje, sú odborného charakteru a boli jednoznačne

v znaleckom posudku, z ktorého prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal, posudzované.

V odvolacom konaní, na základe takto vykonaného dokazovania, aké bolo v danom prípade

vykonané, nie je dôvod tieto odborné otázky opätovne posudzovať ustanovovaním ďalšieho

znalca, tobôž, keď znalecké šetrenie bolo vykonané znaleckým s osobitným

postavením v hierarchii znalcov. Zo žiadnych iných dôvodov odvolací súd nevzhliadol dôvod

pre spochybňovanie správnosti prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti, na základe

čoho prvostupňový rozsudok v napadnutej časti podľa z jeho správnych dôvodov

potvrdil.

Odvolanie žalovaného, ktorý v odvolaní spochybnil napadnutý rozsudok v časti,

v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, odvolací súd označil za taktiež právne nedôvodné, taktiež

z dôvodov vyššie uvedených s tým, že odvolanie sa týka skutočností, ktoré boli predmetom

znaleckého dokazovania, ide o otázky odborného posúdenia, pri ktorých súd je povinný

vychádzať z kvalifikovaného odborného posudku a konajúci súd nepochybil, keď vo veci

v súlade so znaleckým posudkom spracovaným znaleckým , rozhodol. Z odvolania

je zrejmé, že žalovaný nespochybňoval žiadne iné právne skutočnosti, ako tie, ktoré boli

predmetom znaleckého skúmania. Spochybňovanie znaleckého posudku, z ktorého konajúci

súd vychádzal, s poukazom na znalecký posudok I., ktorý si dal spracovať žalovaný, odvolací

súd neuznal za právne dôvodné, práve s poukazom na odôvodnenie vyššie uvedené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu,

napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu odvolaniami obidvoch účastníkov podľa § 219

potvrdil, okrem časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v rozsahu 46%

trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu, nakoľko podľa odvolacieho súdu

prvostupňový súd pochybil, keď pri rozhodovaní o trovách konania pri úspechu žalobcu 46%

a žalovaného 54% nerozhodol podľa ustanovenia tak, že žiadnemu

z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v odvolacom konaní nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 20. januára 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková