Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
df4/368333.6e94d1.pdf
PDF · 131.34 KB
No categories available
4Obo/210/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 210/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej
veci žalobcu: T., spol. s r.o. K., K., X. K., IČO: X., zast. advokátom J., K., X. K., proti
žalovanému: S., B., X. K., IČO: X., zast. advokátkou J., L., K., o zaplatenie 4.633.185,80
Sk, na odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košicdiach č.k. 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
16 Cb/339/1998-328 zo dňa 31. júla 2007 v znení opravného uznesenia Krajského súdu
v Košiciach č.k. 16 Cb/339/1998–335 zo dňa 28.08.2007 v časti výroku o trovách konania,
ktorou bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v rozsahu 46% na účet právneho zástupcu žalobcu
trovy konania m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov konania trovy prvostupňového
konania n e p r i z n á v a a vo zvyšku p o t v r d z u j e .
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 3.379.754,52 Sk s 0,05% úrokom
zo sumy 1.469.139,12 Sk od 15.04.2000 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu
46% na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 241.454,92 Sk, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 30.372,– Sk na účet Krajského
súdu v Košiciach vo výroku rozhodnutia uvedený.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy
2.013.990,80 Sk so zmluvnou pokutou 0,085% denne odo dňa 02.03.1997 až do zaplatenia,
ktorý návrh upresnil podaním zo dňa 15.04.2004, následne konkretizoval podaním zo dňa
30.04.2004. Z vyjadrenia žalovaného zistil, že žalovaný pokladá návrh na zaplatenie v celom
rozsahu za neopodstatnený. Vykonal dokazovanie a konštatoval, že podľa názoru súdu,
pokiaľ ide o dodávku množstva tepla na ohrev vody TÚV, v tomto prípade nejde o vadu
množstva dodaného tovaru. Konštatoval, že žalovaný odmieta zaplatiť sumu 48.711,– Sk bez
DPH, pretože pracuje s koeficientom 0,328 GJ/m3, ktorú obranu prvostupňový súd
neakceptoval, pretože podľa znaleckého posudku z 18.01.2005 jednoznačne vyplýva, že
hodnota 0,328 GJ m3 nie je upotrebiteľná k výpočtu merných spotrieb tepla za prípravu
TÚV. Pokiaľ ide o spotrebu tepla pre ÚK, konajúci súd vec posúdil podľa § 442 ods. 1,2
Obchodného zákonníka, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca dodal väčšie množstvo tovaru, než
bolo dohodnuté v zmluve a podľa § 421 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože množstvo
tovaru bolo v zmluve určené iba približne. Poukázal na spracované znalecké posudky
D. a znaleckým ústavom. S poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 zákona
č. 382/2004 Z.z., konštatoval, že sa priklonil k akceptácii znaleckého posudku,
vypracovaného znaleckým ústavom, vzhľadom k postaveniu znaleckého ústavu v hierarchii
znaleckej činnosti. K obrane žalovaného, že žalobca sa nepostaral o hydraulické
vyregulovanie s poukazom na obidva znalecké posudky, konajúci súd uviedol, že nie je
možné zhodnotiť stav sekundárnych rozvodov tepla a vyhodnotiť objem strát tepla, ako
dôsledok hydraulického nevyregulovania, z ktorého dôvodu nie je možné posúdiť účinnosť
týchto zariadení v časovom rade uplynulých rokov, keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje,
a preto obranu žalovaného neakceptoval. Neakceptoval obranu žalovaného poukazujúc
na vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, z ktorého žalovaný vyvodzuje, že keďže
vyúčtovanie do dnešného dňa nebolo vzájomne odsúhlasené, neexistuje ani podklad
na vystavenie konečnej faktúry. S odvolaním sa na článok 6 ods. 2 kúpnej zmluvy, z ktorého
vyplýva, že nevykonanie vzájomného odsúhlasenia neznemožňuje ročné vyúčtovanie
dodávok tepla na ÚK a TÚV obranu žalovaného, označil za nedôvodnú.
K námietke žalobcu k obsahu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže hodnotiť
obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec
ustanovený, pretože pre takéto hodnotenie súdu chýbajú preukázané odborné vedomosti.
Uviedol, že voľné hodnotenie znaleckého posudku súdom môže teda spočívať len v tom, či sa
javí znalec v konkrétnom prípade ako vierohodný, a či odôvodnenie znaleckého posudku
zodpovedá pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.
Konajúci súd znalecký ústav označil za hodnoverný a odôvodnenie obsahu znaleckého
posudku za také, ktoré zodpovedá pravidlám logického myslenia a konštatoval, že znalec
vychádzal zo zistených skutočností. Citoval čl. 7 bod 1, v ktorom si zmluvné strany dohodli
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ustanovenie § 544
ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. a konštatoval, že zmluvné strany si dojednali zmluvnú pokutu
písomne určili jej výšku, žalovaný sa do omeškania dostal, a že žalobca si uplatňuje zmluvnú
pokutu za obdobie od 02.03.1997 do 15.04.2004 to jest za obdobie 2601 dní. Zmluvná pokuta
0,05% zo sumy 1.469.139,– Sk za 2601 dní predstavuje sumu 1.910.615,4 Sk Námietku
premlčania konajúci súd neakceptoval, nakoľko žalobou doručenou súdu 22.12.1997, si
zmluvnú pokutu uplatnil v 4-ročnej lehote, na čom nič nemení že žalobca v priebehu konania
uplatnenú výšku zmluvnej pokuty v % z istiny vyjadril v korunovej hodnote. V súvislosti
s požadovanou moderáciou zmluvnej pokuty konštatoval, že dohodnutá zmluvná pokuta
0,05% zodpovedá ročnej výške 18,25%, ktorá výška v čase uzatvárania zmluvy na rok 1996
bola bežnou, a preto s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka, nie je dôvod na využitie
moderačného práva. O úrokoch z dlžnej sumy rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 502 Obchodného zákonníka. Obranu žalovaného o premlčaní
neakceptoval, nakoľko žalobca si uplatnil úrok z omeškania len za obdobie od 15.04.2000 až
do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania zodpovedajúce miere úspechu v konaní 46%
vo výške 241.454,92 Sk, keďže trovy spolu činia sumu 524.902,– Sk z čoho 46% predstavuje
sumu 241.454,92 Sk.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote v časti, ktorou bol návrh na začatie konania
zamietnutý, podal žalobca odvolanie podaním doručeným súdu 31.08.2007.
V dôvodoch odvolania uviedol, že sa domáhal zaplatenia čiastky 2.013.99,80 Sk
a zmluvnej pokuty vo výške 2.619.195,– Sk z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1300/1997
v plnej výške za dodané teplo a teplú úžitkovú vodu TÚV /v roku 1996/. Uviedol, že žalovaný
v priebehu konania nikdy nespochybnil žalobcom namerané a fakturované množstvo tepla
pre ÚK. S odkazom na spracované znalecké posudky uviedol, že použitie atestov pre určenie
strát tepla na rozvodoch v zmysle vyhodnotenia atestov SEA, je pre stanovenie hospodárnosti
problematické a prakticky nepoužiteľné. Požiadavku žalovaného na určenie zľavy označil
za neopodstatnenú. Časť nepriznaného nároku a k nemu viažúci sa nárok na zmluvnú pokutu
podľa žalobcu predstavuje zníženie fakturácie z titulu nesprávnych odhadov pri poruche
fakturačného meradla, ktoré vyčíslil spracovateľ druhého znaleckého posudku, aj keď
namerané množstvo, ani spôsob určenia množstva tepla, neboli žalovaným nikdy
spochybnené. Podľa žalobcu spracovateľ znaleckého posudku suploval dohodu zmluvných
strán, ktorá nikdy sporná nebola, a ani netvorí predmet sporu. Použitie štatistickej metódy
žalobca označil za netechnické a vzdialené od reality. Podľa žalobcu nepriznaním časti
uplatneného nároku žalobcom, prvostupňový súd priznal žalovanému v podstate to, čo ani
nežiadal. Podľa žalobcu v časti, ktorou prvostupňový súd nepriznal uplatnený nárok,
nesprávne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, a preto navrhol
v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach 16 Cb/339/1998–328 zo dňa 31. júla 2007,
v znení opravného uznesenia v časti, ktorou bolo návrhu na začatie konania vyhovené, podal
odvolanie aj žalovaný, podaním doručeným súdu 18.09.2007 a konštatoval, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym záverom a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho názoru. Podľa žalovaného v časti
395.547,02 Sk, prvostupňový súd dospel k nesprávnemu záveru. Žalobca fakturoval faktúrou
č. 3003395 – 119.088.776,90 Sk zníženú o v zmluve dohodnuté zľavy z dodávok TÚV
vo výške 395. 547,02 Sk, čo je skonštatované v súdnom rozsudku na strane č. 4 ods. 3, ak aj
v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.06.2007, kde právny zástupca žalobcu prednáša, že
celkové vyúčtovanie bolo znížené o 395.547,02 Sk. Fakturovaná ostala čiastka
119.008.776,80 Sk už bez zľavy, a preto súd mal vychádzať z uvedenej sumy pri odpočítaní
znalcom priznaných úprav nákladov za tepelnú energiu /okrem zmluvne dohodnutých zliav/,
nakoľko tieto už neboli predmetom tejto žaloby. Namietal, že znaleckému ústavu neboli
zo strany žalobcu predložené podklady pre výpočet zmluvne dohodnutých zliav, a preto zľava
bola vyčíslená na sumu 390.354,25 Sk. S poukazom na uvedené výpočty podľa žalovaného
bola súdom priznaná žalobcovi suma i v rozpore so skutkovými zisteniami. Žalovaný označil
aj zvyšnú časť rozsudku, ktorou bol zaviazaný uhradiť sumu za rozpornú so skutkovým
zistením. Uviedol, že zmluvné strany si odsúhlasili v zmluve v prípade vadného plnenia zľavy
z ceny, a že ak túto nedohodli a potom mal znalec túto zľavu vyriešiť, keďže ju žalobca
nerešpektoval. Podľa názoru žalovaného, sa žalovaný nedostal do omeškania ani s uhradením
zvyšnej časti žalovanej sumy, nakoľko je žalovaná a súdom uznaná suma nižšia, ako
žalovaným uplatnená zľava. Žalovaný namietal správnosť rozhodnutia aj v časti trov
konania, nakoľko ak prvostupňový súd rozhodol podľa úspešnosti v spore v časti 46%,
potom mal primerane postupovať aj pri určení nákladov v primeranej časti žalovanému.
Žalovaný navrhol aj v tejto časti rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniam žalobcu
a žalovaného nevyhovel.
Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol v súlade so zákonom,
keď z uplatnenej sumy žalobcom vo výške 4.633.185,80 Sk s prísl. vyhovel do výšky
3.379.754,52 Sk s 0,05% úrokom zo sumy 1.469.139,12 Sk od 15.04.2000 až do zaplatenia
na trovy konania zaviazal žalovaného v rozsahu 46% v prospech žalobcu. Z obsahu žaloby
vyplýva, že predmetom sporu je právo na zaplatenie tovaru, konkrétne dodávky tepla,
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Z predložených dokladov nie je sporné, že
prvostupňový súd z uplatnenej istiny žalobcom 2.013.990,80 Sk, vyhovel do výšky
1.469.139,12 Sk a z uplatnenej sumy titulom zmluvnej pokuty vo výške 2.619.195,– Sk
vyhovel do výšky 1.910.615,20 Sk a úrok z omeškania zo sumy 2.013.990,80 Sk uznal
zo sumy 1.469.139,12 Sk. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd
okrem predložených dokladov vykonal dokazovanie dvoma znaleckými posudkami, pričom
pri rozhodovaní zásadne vychádzal zo znaleckého posudku spracovaného znaleckým
ústavom, pričom správne poukázal na § 19 ods. 1 zákona č. 328/2004 Z.z., podľa ktorého
znalecký ústav je špecializované vedecké odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného
a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname, a že znalecký ústav
vykonáva znaleckú činnosť v obzvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké
posúdenie. Prvostupňový súd správne konštatoval, že v hierarchii znalcov znalecký ústav
má nepochybne osobitné postavenie a nepochybil, keď sa pri rozhodovaní priklonil
k znaleckému posudku spracovaného znaleckým ústavom. Taktiež správne konštatoval, že
voľné hodnotenie znaleckého dôkazu súdom, môže spočívať len v tom, čo sa javí
v konkrétnom prípade ako vierohodný dôkaz a či odôvodenie znaleckého posudku zodpovedá
pravidlám správneho myslenia, a či znalec vychádzal zo zistených skutočností. Skutočnosti,
ktoré žalobca uvádza v odvolaní, boli predmetom znaleckého šetrenia, na základe ktorého
výsledku prvostupňový súd jednoznačne rozhodol. Skutočnosti, ktoré žalobca v odvolaní proti
rozsudku v zamietavej časti spochybňuje, sú odborného charakteru a boli jednoznačne
v znaleckom posudku, z ktorého prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal, posudzované.
V odvolacom konaní, na základe takto vykonaného dokazovania, aké bolo v danom prípade
vykonané, nie je dôvod tieto odborné otázky opätovne posudzovať ustanovovaním ďalšieho
znalca, tobôž, keď znalecké šetrenie bolo vykonané znaleckým ústavom s osobitným
postavením v hierarchii znalcov. Zo žiadnych iných dôvodov odvolací súd nevzhliadol dôvod
pre spochybňovanie správnosti prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti, na základe
čoho prvostupňový rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. z jeho správnych dôvodov
potvrdil.
Odvolanie žalovaného, ktorý v odvolaní spochybnil napadnutý rozsudok v časti,
v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, odvolací súd označil za taktiež právne nedôvodné, taktiež
z dôvodov vyššie uvedených s tým, že odvolanie sa týka skutočností, ktoré boli predmetom
znaleckého dokazovania, ide o otázky odborného posúdenia, pri ktorých súd je povinný
vychádzať z kvalifikovaného odborného posudku a konajúci súd nepochybil, keď vo veci
v súlade so znaleckým posudkom spracovaným znaleckým ústavom, rozhodol. Z odvolania
je zrejmé, že žalovaný nespochybňoval žiadne iné právne skutočnosti, ako tie, ktoré boli
predmetom znaleckého skúmania. Spochybňovanie znaleckého posudku, z ktorého konajúci
súd vychádzal, s poukazom na znalecký posudok I., ktorý si dal spracovať žalovaný, odvolací
súd neuznal za právne dôvodné, práve s poukazom na odôvodnenie vyššie uvedené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto posúdeného právneho stavu,
napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu odvolaniami obidvoch účastníkov podľa § 219
O.s.p. potvrdil, okrem časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť v rozsahu 46%
trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu, nakoľko podľa odvolacieho súdu
prvostupňový súd pochybil, keď pri rozhodovaní o trovách konania pri úspechu žalobcu 46%
a žalovaného 54% nerozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu
z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v odvolacom konaní nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 20. januára 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková