Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/7/2012

Potvrdené rozhodnutím 20Co/83/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej právnej veci žalobkyne: X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, právne zastúpená: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Adlen, s.r.o., so sídlom Prešov, Petrovanská 36, IČO 36 500 020, právne zastúpený: AK- TARABČÁK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp.zn.: 9C/7/2012-460 zo dňa 22.02.2018 takto rozhodol: I. Odmieta sa odvolanie žalobkyne proti výroku I. II. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: X. F., R.. X.X.XXXX, D. D. XX, právne zastúpená: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Adlen, s.r.o., so sídlom Prešov, Petrovanská 36, IČO 36 500 020, právne zastúpený: AK-TARABČÁK, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 13, 080 01Prešov, o zaplatenie náhrady za užívanie pozemku, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 03.02.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť znaleckej organizácii Znalci s.r.o., so sídlom Holého 552, 034 95 Likavka, náhrady spojené so znaleckým dokazovaním v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 16.01.2012 domáhal prvotne voči štyrom subjektom zaplatenia náhrady za užívanie nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom. Vo vzťahu k žalovaným pôvodne v 1., 3. a 4. rade bola žaloba vzatá späť z dôvodu, že títo plnili sumu požadovanú žalobcom, a preto predmetom konania ostalo iba zaplatenie sumy od pôvodne žalovaného v 2. rade - spoločnosti ADLEN s.r.o. 1.1. Žalobca vo svojom návrhu skutkovo vychádza z toho, že okrem iných je podielovým spoluvlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. N., a to v podiele 1 k celku. Uvedený pozemok je znázornený na Geometrickom pláne č. 4/2010 vyhotovenom dňa 02.02.2010 I. N., na základe ktorého bol zapísaný do evidencie nehnuteľnosti a je vytvorený z pôvodnej parcely reg. „E“ č. XXX/X, orná pôda o výmere 1 100 m2. Táto parcela bola v minulosti zabratá do areálu hospodárskeho dvora bývalého podniku Štátny majetok, š.p., N. - dvor I., ktorý túto parcelu z časti zastaval poľnohospodárskymi stavbami a ostatné plochy využíval ako manipulačné plochy okolo stavieb. Na pozemku parc. č. XXXX/X stojí stavba vedená na LV č. XXXX pre k. ú. I., ktorej výlučným vlastníkom je spoločnosť ADLEN, s.r.o.. Stavba má súpisné číslo XXXXX, vlastnícky vzťah k stavbe je evidovaný najneskôr od roku 2009 vkladovou kúpnou zmluvou V-1960/2009. Keďže napriek záujmu žalobcu nedošlo k dohode so žalovaným o výške náhrady za užívanie jeho nehnuteľnosti, bol žalovaný nútený podať žalobu. Žalobou si teda uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku žalovaným za obdobie dvoch rokov spätne

ku dňu podania žaloby. Požaduje náhradu vo výške 2,50 € za rok za m2, čo za obdobie dvoch rokov spätne ku dňu podania žaloby predstavuje spolu 630 € a z toho podiel žalobkyne v rozsahu 1 predstavuje sumu 315 €. Zároveň žalobca požaduje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.01.2012 až do zaplatenia.

2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, tento so žalobou nesúhlasil najmä z dôvodu výšky požadovanej náhrady.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom spisu ako aj znaleckými posudkami a s prihliadnutím na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce: 3.1. Z LV č. XXXX pre k. ú. I. je zrejmé, že parcela reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 126 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 1 v pomere k celku. Na tejto parcele sa nachádza stavba, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX (č. l. 8). Parcela XXXX/X je vyobrazená aj na Geometrickom pláne spracovanom I. N. a overeným Správou katastra N., ktorý sa nachádza na č. l. 9 - 14 spisu. Z LV č. XXXX pre k. ú. Solivar (č. l. 16) vyplýva, že vlastníkom stavby súpisné č. XXXXX nachádzajúcej sa na parcele žalobcu XXXX/ X je žalovaný. 3.2. Zo znaleckého posudku č. 25/2011 vypracovaného X.. O. Q. (č. l. 21 -27) vyplynulo, že iné parcely, ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora Solivar, boli ohodnotené pre účely predaja cenou 20,23 €/m2. 3.3. Zo znaleckého posudku X.. S. J. č. XXX/XXXX (č. l. 28 - 39), predmetom hodnotenia ktorého bola aj parcela žalobcu 2176/4 vyplýva, že výšku nájomného určil znalec vo výške 3,100 €/m2/rok. 3.4. Žalobca ďalej súdu predložil komunikáciu predchádzajúcu podaniu žaloby, ktorú viedol s pôvodne všetkými štyrmi žalovanými, kde žalovaný uvádza, že budovu, ktorá je v jeho vlastníctve nevyužíva, ani nevyužíval v minulosti, nakoľko je potrebná jej rekonštrukcia. 3.5. Z podania žalovaného doručeného súdu dňa 21.06.2012 (č. l. 75) vyplýva, že žalovaný v zásade nemá námietky proti plateniu za užívanie pozemku žalobcu, prípadne ani proti jeho odkúpeniu, avšak má za to, že cena za nájom, prípadne kúpna cena musí vychádzať z reálneho stavu aký je na pozemkoch a aj z cien za aké sa pozemky na bývalom hospodárskom dvore štátneho majetku v Solivare prenajímajú. K už oboznámeným znaleckým posudkom vznáša žalovaný námietku, že znalci počítali cenu nájmu metódou polohovej diferenciácie, podľa žalovaného je vhodné použiť určenie ceny nájmu porovnávacou metódou. Žalovaný ďalej poukazuje na rôzne vady, ktoré podľa jeho názoru predmetný pozemok obsahuje, a ďalej poukazuje na to, že znalkyňa X.. V. vo svojich znaleckých posudkoch, ktorými ohodnocovala iné parcely nachádzajúce sa na Hospodárskom dvore bývalého štátneho majetku v I., dospela k podstatne odlišným cenám ako znalecké posudky predložené žalobcom. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok X.. E. V. č. 4/2011 (č. l. 77 - 79), ktorý ohodnocoval parcelu XXXX/XX a dospel k záveru, že výška nájomného za m2 na obdobie jedného roka by mala predstavovať sumu 1,006 €. Rovnako zo znaleckého posudku X.. E. V. č. 119/2011, ktorý sa znova týka parcely XXXX/XX (č. l. 80-82) vyplýva, že výška nájomného by mala predstavovať 0,997 € za m2. Prvý znalecký posudok ohodnocoval nehnuteľnosť ku dátumu 19.01.2011, druhý znalecký posudok ohodnocoval nehnuteľnosť k dátumu 30.11.2011. 3.6. Zo správy Slovenského pozemkového fondu (č. l. 90) vyplýva, že tento na bývalom Hospodárskom dvore štátneho majetku I. prenajíma určité parcely, a to za nájomné vo výške 0,17 €/m2. Na preukázanie uvedeného Slovenský pozemkový fond predložil aj nájomné zmluvy. 3.7. Vo vzťahu k námietkam žalovaného sa vyjadrila znalkyňa X.. E. V. podaním doručeným súdu dňa 18.10.2012 (č. l. 105), v ktorom uvádza, že predmetom jej znaleckého posudku boli iné parcely ako tá, ktorá je predmetom konania a tieto parcely sú z rôznych hľadísk neporovnateľné.

4. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu pretrvávali rozdielne názory ohľadne výšky náhrady za užívanie pozemku žalobcu, bol do konania pribratý znalec, a to X.. E. J., ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 7/2013 (č. l. 135-152). Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa dospela k záveru, že výška nájomného za rok a m2 by mala predstavovať sumu 1,61 € pokiaľ ide o rok 2010 a 1,579 € pokiaľ ide o rok 2011. 4.1. Voči znaleckému posudku vzniesol námietky žalovaný (č. l. 158), ktorý znaleckému posudku vytýkal, že neboli dostatočne zohľadnené redukujúce faktory, ktoré ovplyvňujú všeobecnú hodnotu pozemku. 4.2. K námietkam žalovaného podala znalkyňa X.. E. J. odborné vyjadrenie č. 16/2013 (č.l. 172-174), ktorým zotrvala na svojom znaleckom posudku. Uviedla, že pri osobnej konzultácii boli žalovanou stranou predložené nové závažné skutočnosti, ktoré sa pri ohliadke nedali zistiť a ktoré pôvodne súdny spis neobsahoval. Malo ísť o podzemné rozvody elektriny, prípadne vody, ktoré si v prípade ich existencie

vyžadujú ochranné pásmo, ďalej tvrdenie žalovaného o kontaminácii pozemku a podobne. Znalkyňa teda navrhla súdu, aby tento si vyžiadal predmetnú dokumentáciu od žalovaného, aby sa následne znalkyňa k nej mohla vyjadriť. 4.3. Podaním doručeným súdu dňa 26.02.2014 (č. l. 199) a nasl. žalovaný súdu predložil vyhlásenie Družstva Agroplus, podľa ktorého pri každej budove kravína sa nachádzala žumpa a na pozemkoch existujú rozvody funkčného vodovodného potrubia a vzdušné rozvody elektrických sietí ako aj podzemné elektrické vedenie. Zároveň predložil nákres, z ktorého je zrejmé situovanie budov patriacich žalovanému ako aj situačnú schému káblových rozvodov.

5. Vzhľadom na pretrvávajúce rozpory ohľadne určenia všeobecnej hodnoty nájmu posudzovanej parcely, nariadil súd kontrolné znalecké dokazovanie a do konania na vypracovanie znaleckého posudku pribral Znaleckú organizáciu Znalci s.r.o.. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok pod č. 66/2017 (č. l. 289 - 319). V tomto znaleckom posudku Znalecká organizácia porovnala už existujúce znalecké posudky č. 062/2011, č. 4/2011, č. 119/2011, č. 7/2013, č. 25/11 a jednotlivé koeficienty polohovej diferenciácie s uvedením koeficientu, ktorý považuje za správny pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu. Znalecká organizácia teda dospela k záveru, že výška nájmu za obdobie od 16.01.2010 do 31.12.2010 predstavuje 190,77 €, za obdobie roka 2011 predstavuje 202,86 € a za čas od 01.01.2012 do 16.01.2012 predstavuje 8,70 €. Pokiaľ ide o jednotkovú cenu, znalecká organizácia vychádzala z toho, že táto za rok 2010 predstavuje 1,579 € za m2 a rok, rovnako je tomu aj v roku 2012 a za rok 2011 predstavuje 1,610 €/ m2. 5.1. V tejto fáze odôvodnenia súd uvádza, že považuje znalecký posudok znaleckej organizácie Znalci s.r.o. za komplexný, dávajúci odpoveď na sporné otázky, a zároveň znalecký posudok, z ktorého pri svojom rozhodovaní súd vychádzal.

6. So vstupom do konania nového právneho zástupcu na strane žalobkyne došlo z jeho strane aj k predloženiu znaleckého posudku spracovaného znaleckým ústavom, a to Technickou univerzitou v Košiciach, stavebnou fakultou (č. l. 330-406). Zároveň predloženým rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Obo 210/2007 žalobca podsúva súdu záver o tom, že tento znalecký posudok, preto že bol spracovaný znaleckým ústavom je jediný správny a nespochybniteľný. 6.1. Samotný znalecký posudok č. 19 je na rozdiel od predchádzajúcich posudkov, ktoré boli vypracované metódou polohovej diferenciácie vypracovaný porovnávacou metódou, pričom za základ si zobral zmluvy o nájme pozemkov alebo nebytových priestorov predložených žalobcom. Tento znalecký posudok sa zároveň vyjadruje aj k znaleckému posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o. č. 66/2017. Výsledkom znaleckého posudku je záver, že všeobecná hodnota nájmu za m2 na obdobie jedného roka pre rok 2010 predstavuje 7,93 m2, pre rok 2011 8,01 m2, a pre rok 2012 8,33 m2. Súčasťou znaleckého posudku sú aj nájomné zmluvy, na základe ktorých bolo vykonávané porovnávanie pre účely stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu. 6.2. K znaleckému posudku znaleckého ústavu sa znalecká organizácia Znalci s.r.o. vyjadrila svojím podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017 (na č. l. 412 - 413). Znalecká organizácia v celom rozsahu zotrvala na svojom posudku a uviedla, že nesúhlasí so zdôvodnením znaleckého posudku znaleckého ústavu pri posudzovaní hodnoteného pozemku. Poukázala na to, že v prejednávanej veci sa u posudzovaného pozemku nejedná o pozemok univerzálne komerčne využiteľný ale o pozemok limitovaný stavbou na ňom. Všeobecná hodnota musí uvedenú skutočnosť zohľadňovať. 6.3. Voči znaleckému posudku znaleckého ústavu sa ohradil aj žalovaný, ktorý uviedol, že nemožno súhlasiť s názorom, že všeobecná hodnota nájmu 1,579 € - 1,610 € za m2 na rok stanovená znaleckým posudkom znaleckej organizácie Znalci s.r.o. metódou polohovej diferenciácie, nezodpovedá trhovej cene v danom mieste a čase, pretože cena pozemku by sa mala pohybovať v rozmedzí 50-70 € za m2. Žalobca podľa žalovaného porovnáva cenu pozemkov určenú na výstavbu rodinných domov, kde do pozemkov boli vložené investície na výstavbu inžinierskych sietí - ciest, kanalizácii, vodovodu, plynu, ktoré pozemky zhodnotili. V mieste kde sa nachádzajú pozemky, ktoré sú predmetom konania však takéto inžinierske siete nie sú vybudované a pozemky nie sú určené na výstavbu rodinných domov, pretože ide o areál na poľnohospodársku výrobu, resp. obchodnú činnosť. 6.4. V podaní zo dňa 13.12.2017 (č. l. 428) žalovaný uviedol, že s vyjadrením znaleckej organizácie k vyjadreniu žalobcu z 27.09.2017 v plnom rozsahu súhlasí. 6.5. Žalovaný ďalej predložil podanie týkajúce sa námietok voči znaleckému posudku znaleckého ústavu dňa 19.02.2018. V tomto vyjadrení, s ktorým sa súd v celom rozsahu vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa znaleckého posudku znaleckého ústavu stotožňuje, žalovaný uviedol, že znalecký ústav porovnáva neporovnateľné, keďže svoj záver postavil na nájomných zmluvách, predmetom ktorých je rampa,

manipulačný priestor, parkovacie plochy, skladové plochy, nebytové priestory, výrobné, kancelárske a skladové priestory, pozemok na výstavbu pozemných komunikácií, pozemok potrebný na výstavbu diaľničného privádzača, pričom ide o pozemky v odlišnej časti k. ú. Solivar a iného charakteru, resp. o budovy a nebytové priestory. Nie je pravdou údaj uvedený v znaleckom posudku znaleckého ústavu, podľa ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného, pretože táto vzdialenosť je 1 607 m. Zároveň nie je pravdou uvedený údaj v znaleckom posudku znaleckého ústavu o tom, že najbližšia zastávka MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenosti viac ako 1 km. Pokiaľ ide o to, že znalecký posudok uvádza, že na hospodárskom dvore sa nachádza voda, elektrina a kanalizácia, tu žalovaný uvádza, že tieto rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že pozemok sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku a je zastavaný stavbami pre poľnohospodársku výrobu a obchodnú činnosť, teda nemôže byť určený pre vyššie využitie. Pre toto vyššie využitie by muselo dôjsť k zmene územného plánu. Tvrdenie, že ide o pozemky s výrazným záujmom o kúpu nie je zo strany znaleckého ústavu ničím podložené. Pokiaľ znalecký posudok znaleckého ústavu poukazuje na ponuky realitných kancelárií, ktoré ponúkajú pozemky v k. ú. I. za cenu 49 €/m2, treba uviesť, že tieto pozemky sa nachádzajú v inej časti a sú územným plánom určené na výstavbu rodinných domov s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Tieto pozemky sú neporovnateľné s parcelami, ktoré tvoria Hospodársky dvor bývalého štátneho majetku. Zároveň žalovaný súdu predložil nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené v lokalite hospodárskeho dvora, kde je umiestnená aj parcela, ktorá je predmetom konania, pričom výška nájomného sa pohybuje v rozpätí od 0,07 €/m2 do 1,5 €/m2.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich úvah:

7. Podľa § 451 § 451 (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 7.1. Súd má za to, že v prejednávanej veci je nesporné, že budova vo vlastníctve žalovaného sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Treba však uviesť, že v konaní nebolo tvrdené, že ide o stavbu na cudzom pozemku umiestnenú neoprávnene ale daný stav je výsledkom prevodov vlastníctva, ktoré nastali po postavení stavby (v 60. rokoch 20. storočia) a ktoré spôsobili rozdielnosť vlastníctva pozemku a stavby. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Podľa NS ČR - 28Cdo/2359/2012 - Ustálená judikatura Nejvyššího soudu dovodila, že tato náhrada musí být poskytnuta ve výši obvyklého nájemného vynakládaného za užívání stejné nebo obdobné věci v daném místě, čase a za obdobných podmínek. Podľa NS ČR - 30 Cdo 1207/2007 - výše bezdůvodného obohacení za užívání věci bez právního důvodu odpovídá částce, kterou by nájemce byl za běžných okolností povinen plnit podle platné nájemní smlouvy; důvodně se tedy tato náhrada poměřuje s obvyklou hladinou nájemného. Aby mohlo jít o částku skutečně obvyklou vzhledem ke srovnávanému stavu, je nepochybné, že při srovnání musí být respektováno jak posuzované místo a období, tak charakter, stav i způsob užívání konkrétní věci. KS v Prešove v jednom zo svojich rozhodnutí týkajúcich sa obdobnej problematiky uviedol - treba poznamenať, že vec, o ktorú žalobcovi ide a ktorú nemôže reálne využiť, predstavuje pozemok a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto sa má komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na trhu využiť. Inými slovami povedané, mesto zaberalo v spornom období pozemok a nie zastavaný pozemok. 7.2. Súd sa, ako už uviedol skôr, v celom rozsahu stotožňuje s určením hodnoty nájmu tak ako je urobený záver v znaleckom posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o., pričom je nevyhnutné uviesť, že tento je v súlade aj so znaleckým posudkom X.. J., pokiaľ ide o určenie výšky nájmu za m2 na obdobie jedného roka. Pokiaľ ide o to, že je tu znalecký posudok znaleckého ústavu, ktorý určuje vyššiu cenu nájmu rádovo o 600 % ako už bolo uvedené skôr, súd sa stotožňuje s námietkami žalovaného

voči tomuto znaleckému posudku s tým, že znalecký posudok je nepresvedčivý z hľadiska skutočností, ktoré vzal za rozhodujúce pre svoje závery, a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky, ktoré sú svojim umiestnením a využitím neporovnateľné s parcelou, ktorá je predmetom tohto konania. Na tom nič nemení, že žalobca na základe tohto znaleckého posudku nepristúpil k zmene žaloby ale domáha sa hodnoty výšky nájmu podľa pôvodného návrhu. 7.3. Pokiaľ ide o žalobcom napádanú metodiku polohovej diferenciácie zvolenú znaleckou organizáciou Znalci s.r.o., k tomu súd poukazuje na závery českej súdnej praxe, podľa ktorých - Pokud účastník nesouhlasí se závěry znaleckého posudku, nezbývá mu než jeho závěry relevantně zpochybnit (není dostačující tvrzení, že posudek není správný, ale je třeba uplatnit konkrétní námitky). V případě zpochybnění metodiky znaleckého posouzení vychází dovolací soud z toho, že je výhradně na znalci, aby v souladu s poznatky dosaženými v jeho oboru zvolil, jakou metodu ocenění použije. Soud, který nemá příslušné odborné znalosti, nemůže metodiku ocenění stanovit. Pokud se účastníkovi řízení podaří použitou metodiku relevantně zpochybnit, přichází do úvahy vypracování revizního znaleckého posudku. Použitie porovnávacej metódy znaleckým ústavom je pre súd nepresvedčivé z dôvodov vyššie uvedených a z dôvodu nevysporiadania sa s výškou nájomného podľa nájomných zmlúv týkajúcich sa nezastavaných parciel priamo v areáli hospodárskeho dvora. Znalecký posudok znaleckého ústavu netvrdí, že možnosť využitia areálu súčasťou, ktorého je posudzovaná parcela je vyššia ako v súčasnosti, napr. na individuálnu bytovú výstavbu a pod. Na preukazovanie skutočností (ktoré zo strany žalobcu neboli ani tvrdené), ktoré by prípadne mohli byť v prospech žalobcu, nemôže súd z vlastnej iniciatívy vykonávať dokazovanie.

8. Podľa názoru súdu vzhľadom na hodnotu sporu bolo ďalšie znalecké dokazovanie neúčelné. Pri svojom rozhodovaní súd bral do úvahy aj to, že stavba sa nachádza na hospodárskom dvore a spĺňa podmienky vymedzenia poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1 ods.2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého - Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 10 ods.1 zákona č. 504/2003 Z.z. - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 33Odo/1014/2006 - Nejvyšší soud dospěl k právnímu závěru, že bezdůvodné obohacení za užívání pozemků bez právního důvodu lze přiznat jen v takové výši, která odpovídá nájemnému, na něž by ten, na jehož úkor bylo obohacení získáno, měl nárok v případě uzavření nájemní smlouvy. Jde-li o pozemky patřící do zemědělského půdního fondu, je namístě vycházet z tzv. regulovaného nájemného (tj. nájemného podle § 22 odst. 9 zák. o půdě) a nikoli z tržního nájemného, přestože pozemky nejsou ve skutečnosti užívány k zemědělské výrobě. Od tohoto názoru, nemá dovolací soud důvod se odchylovat ani v posuzované věci. Žalobci coby vlastníci předmětných pozemků nejsou vlastníky stavby (skleníkového areálu), která se na předmětných pozemcích nachází. Stavba byla ve vlastnictví státu a spadala pod režim § 22 odst. 7 zákona o půdě. Žalobci měli podle § 22 odst. 9 zákona o půdě možnost upravit si vztahy s vlastníkem stavby jinak. Pokud toho nevyužili, mohou po žalované požadovat pouze takovou částku, která odpovídá § 22 odst. 9 zákona o půdě, tedy 1 % z ceny pozemků náležejících do zemědělského půdního fondu. Nezbývá tedy, než přisvědčit právnímu závěru odvolacího soudu, že žalobci se mohou domáhat vydání bezdůvodného obohacení za užívání svých pozemků náležejících do zemědělského půdního fondu jen ve výši regulovaného nájemného, tedy nájemného, na nějž by měli od žalované nárok v případě uzavření nájemní smlouvy bez dohody o jiné výši nájemného, než je stanoveno právním předpisem. 8.1. Súd má teda na základe vyššie uvedených skutočností za to, že výška bezdôvodného obohatenia určená na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie Znalci s.r.o. zabezpečuje spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami konania. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný týkajúce sa nájomného za iné pozemky v areáli hospodárskeho dvora Solivar, ktoré vychádzajú z nižšej hodnoty ako je hodnota určená znaleckým posudkom (pravdepodobne sa riadiac tým, že ide o nájom poľnohospodárskeho pozemku) tieto vzal súd do úvahy v tom zmysle, že výšku bezdôvodného obohatenia určil práve podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie a nie znaleckých posudkov určujúcich vyššiu cenu nájmu, pričom súd prihliadal aj na to, že zo strany žalovaného ide o trvalé obmedzenej žalobcu v jeho vlastníckom práve. 8.2. Ak teda výška nájmu za požadované obdobie je 400 €, tak výška bezdôvodného obohatenia v rozsahu podielu žalobcu 1 v pomere k celku je priznaných 200 €.

9. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 9.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom stanovená nie je, preto splatnosť nastáva na výzvu podľa § 563 OZ. V prejednávanej veci bola touto výzvou žaloba, ktorá bola žalovanému doručená dňa 01.02.2012. Žalobca mal plniť dňa 02.02.2012 a pokiaľ tak neurobil, dňom 03.02.2012 sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola základná sadzba ECB 1,00 % ročne a preto výška úrokov z omeškania je 9,00% ročne.

10. Náhrada trov konania. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. V konaní išlo o plnenie, ktoré záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Plný úspech žalobcu je potom daný jeho úspechom v základe nároku. Plne úspešnému žalobcovi, tak súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný je rovnako povinný nahradiť výdavky spojené s vyhotovením znaleckého posudku znaleckej organizácii Znalci s.r.o.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.