Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Szd/1/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: N. n.o, K. X., Z., zast. advokátskou kanceláriou AK I. D.,

s.r.o., so sídlom N. X., Z., IČO X., v mene ktorej koná JUDr. I. D., advokát, proti

ţalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ţellova 2, Bratislava,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ZS /R zo dňa

4. augusta 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. – 145 zo dňa 24. februára 2010 a odvolaní ţalobcu proti výroku o trovách

konania v uvedenom rozsudku, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

– 145 zo dňa 24. februára 2010 v časti týkajúcej sa veci samej označenej ako

I., p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

-2009 – 145 zo dňa 24. februára 2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov

konania označenej ako II. m e n í tak, ţe ţalovaný j e p o v i n n ý do troch dní od

právoplatnosti rozsudku zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 932,67 €.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie

ţalovaného č. ZS /R zo dňa 4.8.2009, ako aj rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa č. ZS zo dňa 15.1.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ zák.

č. v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

rozsudku len „“). Zároveň zaviazal ţalovaného k náhrade trov konania vo výške

270,43 €, pričom nepriznal uplatnenú náhradu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške

587 €, z dôvodu, ţe súd znalecké dokazovanie nenariaďoval.

V odôvodnení krajský súd, poukazujúc na predloţený znalecký posudok, uviedol,

ţe v danom prípade existujú dva rozdielne závery na porušenie povinností ţalobcu pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to medzi odborníkmi zo strany zamestnancov

ţalovaného (prvostupňového aj druhostupňového orgánu) a závermi súdneho znalca

MUDr. S. Z obsahu spisu ako aj vyjadrení účastníkov vyplynulo, ţe správne orgány poţiadali

pred vydaním rozhodnutia o odborné stanoviská konzultantov – odborníkov z oblasti

zdravotníctvo a farmakológia, z ktorých niektoré (bez identifikácie konkrétnej osoby

konzultanta) pouţili v dôvodoch rozhodnutí.

Krajský súd poukázal na to, ţe aj medzi závermi konzultantov existovali rozpory,

keď dvaja zo štyroch konzultantov pribratých do konania prvostupňovým správnym orgánom

(prof. MUDr. J. J. CSc., Doc. MUDr. M. K. PhD.) konštatovali, ţe nedošlo k porušeniu zák.

č. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte rozsudku len „zák. o zdravotnej starostlivosti“) s tým, ţe postup poskytovateľov

špecializovanej ORL starostlivosti bol štandardný a správny a zároveň, ţe nemoţno ani

potvrdiť non lege artis postup a závaţné pochybenie MUDr. K.

Krajský súd uviedol, ţe existujú dva diametrálne odlišné závery (názory) na porušenie

povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Existujúce rozdiely v záveroch je moţné

povaţovať za rozpory v dôkazoch, ktoré neboli v konaní správnymi orgánmi presvedčivo

odstránené. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi

tvrdeniami ţalobcu a ţalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké

dokazovanie súdnym znalcom alebo príslušným . Pokiaľ sa správnemu orgánu

nepodarí ani po vykonanom dokazovaní odstrániť rozpory vo veci, bude musieť ţalovaný

v zmysle o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“) zdôvodniť v čom boli

rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo moţné

3

odstrániť. Musí tieţ jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní

vychádzal, prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia. V prípade uloţenia

pokuty bude potrebné jej výšku riadne odôvodniť.

Ďalej krajský súd vytkol, ţe ţalobca nebol riadne oboznámený v konaní pred vydaním

prvostupňového rozhodnutia s písomnými dokladmi, najmä s odbornými stanoviskami

konzultantov, ani v protokole o vykonanom dohľade nie je uvedené, aké odborné stanoviská

a podklady boli pouţité; upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 24.11.2008

neobsahovalo zoznam podkladov, z ktorých sa vychádzalo. Ţalovaný oboznámil ţalobcu

z vlastnej iniciatívy iba so stanoviskom prof. MUDr. M. K. DrSc. zo dňa 2.7.2009, keď

vyzval ţalobcu, aby sa prišiel oboznámiť so všetkými podkladmi potrebnými na vydanie

rozhodnutia, preto ţalobca nebol riadne oboznámený s písomnými podkladmi zistenými počas

výkonu dohľadu.

Proti predmetnému rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote dňa 23.4.2010

odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu

k náhrade trov konania.

Uviedol, ţe nesúhlasí s tvrdením súdnej znalkyne, ţe diagnóza stanovená detským

ortopédom bola stanovená správne. Diagnóza bola stanovená ako tranzitórna coxitída

(prechodný zápal bedrového kĺbu). U sedemmesačného dieťaťa s bakteriálnou infekciou

je malá pravdepodobnosť, ţe zápal bedrového kĺbu bude prechodný, skôr je predpoklad

baktériovej infekcie, o čom svedčili aj vysoké zápalové parametre. RTG snímok zo dňa

8.4.2007, hodnotený MUDr. K. dňa 10.4.2007 je popísaný ako chorobný v zmysle distenzie –

roztiahnutia. Dňa 13.4.2007 (3 dni po prvom vyšetrení, 5 dní po prijatí do nemocnice)

ortopedička potvrdila na sonografii roztiahnutie kĺbneho puzdra – ešte 2 cm (správne malo

byť 2 mm), sedimentácia červených krviniek (FW) mala stúpajúci trend, teploty pretrvávali

a zlepšenie hybnosti nebolo významné, bolo potrebné diagnózu a konzervatívny postup

prehodnotiť, zváţiť riešenie na vyššom pracovisku. Ţalovaný nesúhlasil s tým, ţe pred

16.4.2007 neboli prítomné klinické príznaky zápalového stavu a poukázal na skutočnosť, ţe

počas celej doby hospitalizácie malo dieťa výstupy teploty, prvé dni nad 39°C, potom do

38°C, teplotná krivka mala septický charakter (teplota stúpa nad 38°C, 39°C a znova

v krátkom čase klesá aj pod 37°C, graficky sa znázorňuje ako pílka). Antibiotická liečba

(podávaná pre zápal stredného ucha) loţisko prebiehajúceho zápalu bedrového kĺbu

ohraničila, no tento bez uvoľnenia hnisu a iba orientačnej antibiotickej liečbe prebiehal ďalej.

Dieťa malo vymenené antibiotikum Amoksiklav za Unasyn, ktorý má podobné spektrum

4

účinnosti, nepokrýva však primárne rezistentné kmene Pseudomonas. Navyše, od 13.4.2007

bolo antibiotikum Unasyn podávané perorálne (ústami). Gentamycin, pridaný do liečby

13.4.2007 za situácie bez drenáţe hnisavého loţiska v bedrovom kĺbe mal malú nádej na

úspech, lebo málo preniká do dutín, kostí a opúzdrených kĺbov, tam je potrebná kombinácia

s iným antipseudomonádovým antibiotikom.

Ţalovaný taktieţ namietal stanovisko súdnej znalkyne ohľadne neúspešnej punkcie

bedrového kĺbu, keď uviedol, ţe pacient mal hnisavý zápal bedrového kĺbu uţ vo Zvolene,

čo dokazoval aj nález hnisavého exsudátu (výpotku) pri vykonanej punkcii bedrového kĺbu

v D. v B. dňa 16.4.2007, cca 2 hod. po prijatí, získaný hnisavý exsudát bol odoslaný na

kultiváciu, ktorá bola pozitívna na Pseudomonas aeruginoza, čo dokazuje, ţe infekcia bola

prítomná v kĺbe v čase prvej punkcie, tesne po preklade dieťaťa zo Z.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe po piatich dňoch od stanovenia diagnózy prechodného

zápalu bedrového kĺbu malo nastať zlepšovanie nálezu na noţičke, čo sa týka hybnosti

a bolestivosti. Dokumentácia dokazuje, ţe pri prijatí malo dieťa ľavú noţičku vo flexii –

ohnutú v kĺbe, hýbalo ňou minimálne, na dotyk bola bolestivá. Dňa 10.4.2007 (dieťa 4. deň

uţívalo antibiotiká) ortopedička napísala, ţe vľavo bola hybnosť bedrového kĺbu slabšia,

v ľavej slabine pacient bolestivo reaguje. Dňa 11.4.2007 lekár – pediater skonštatoval, ţe

pohyby noţičkou sú redukované, dňa 12.4.2007 bol zápis, ţe mierne pokýva ľavou noţičkou,

drţí si ju v úľavovej polohe. Dňa 13.4.2007 dieťa uţívalo uţ siedmy deň antibiotiká, uši boli

v poriadku, zápalová aktivita vystúpila a ortopedička konštatovala, ţe začína hýbať nôţkou,

pričom sonograficky zistila roztiahnutie kĺbneho puzdra ešte 2 mm. V zázname z dennej

sluţby sestier bolo uvedené, ţe noţičku si ešte šetril, ortopedický nález vrátane sonografie

a laboratórnych vyšetrení nevykazujú zlepšenie, preto treba konštatovať, ţe posúdenie

ochorenia zo strany lekárov bolo nedostatočné a tvrdenie, ţe stav sa nezhoršoval nie je

ospravedlnením nekonania lekárov. Skutočnosť, ţe stav sa nezlepšoval, mala lekárov

vyburcovať k ostraţitosti a venovaniu zvýšenej pozornosti maloletému dieťaťu a spresneniu

diagnózy.

Ţalovaný zdôraznil, ţe poskytovateľ nesprávne vyhodnotil stav pacienta 13.4.2007

v kontexte s laboratórnymi nálezmi, ktoré pri vyhojenom zápale ucha svedčili pre

prebiehajúci hnisavý proces v bedrovom kĺbe a pacient mal byť preloţený na pracovisko

vyššieho typu, u pacienta nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, ktoré sa očakávalo po

nasadenej liečbe, čo malo byť skúseným lekárom dostatočným signálom na to, aby

v diagnostike pokračovali iným smerom a oveľa rýchlejšie. Stúpnutie sedimentácie červených

krviniek, opakovane zisťovaný vysoký počet krvných doštičiek, počínajúce známky

5

málokrvnosti v krvnom obraze a teplotná krivka septického charakteru pri upravenom ušnom

náleze dňa 13.4.2007 spolu s pretrvávajúcim roztiahnutím bedrového kĺbu ako ju

zaznamenala ortopedička, malo viesť k prehodnoteniu diagnózy a prekladu pacienta uţ

13.4.2007; prehodnocovací proces prebiehal pomaly a zle. Prebiehajúci septický stav

u dieťaťa dokazovala krivka telesnej teploty, stúpajúci trend zápalových parametrov (vysoká

sedimentácia, vysoký počet krvných doštičiek) aj pri úspešne sa hojacom zápale stredného

ucha. Stúpajúce hodnoty krvných doštičiek si vyţadovali doplnenie vyšetrení o D – dimér

a hemokoagulačné parametre (parametre vypovedajúce o zráţanlivosti krvi). Liečba pri

takomto stave si vyţadovala nasadenie antioxidantov (látky vychytávajúce voľné radikály)

a posilnenie obranyschopnosti organizmu.

Ohľadne vedenia zdravotnej dokumentácie ţalovaný uviedol, ţe poskytovateľovi nevyčítal

jej nesprávne vedenie, ale konštatoval, ţe chýba jednoznačné dokladovanie poskytnutej

farmakoterapie ambulantne, pred prijatím na hospitalizáciu.

Ţalovaný namietal, ţe krajský súd neskúmal z akej oblasti medicíny vyslovili odborní

konzultanti úradu svoje závery. MUDr. J. je prednostkou D. v B. a posudzovala poskytnutie

zdravotnej starostlivosti v oblasti ORL, kde pochybenie v tejto oblasti ţalobcovi vytýkané

nebolo. MUDr. K. je prednostom D. v B. a posudzoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti

MUDr. K., pričom podľa jeho záverov postupovala lege artis. Za liečbu pacienta boli

zodpovední pediatrickí lekári, ortopéd a chirurg mali postavenie konziliárneho lekára, ktorý je

podľa zákona poradným orgánom. Ţalovaný preukázal pochybenie pediatrických

zamestnancov odbornými posudkami konzultantov v odbore pediatria, a to Doc. MUDr. Č.,

MUDr. Š. a Doc. MUDr. F., preto mal za to, ţe dostatočne jasne preukázal odbornými

posudkami nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Ďalej ţalovaný namietal tvrdenia, ţe celý priebeh ochorenia by sa mal rozdeliť na tri

fázy; prvotnú chybu v liečbe spravil ţalobca a ďalší poskytovateľ liečil dôsledky pochybenia

ţalobcu.

Ţalovaný tieţ uviedol, ţe pokiaľ by sa realizoval rozsudok krajského súdu, v ktorom

sa ukladá vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, v praxi môţe nastať patová

situácia, pretoţe ţalobca môţe opätovne dať vyhotoviť ďalší znalecký posudok s moţným

opačným medicínskym záverom s takýto postup sa môţe opakovať donekonečna, pričom

poukazoval na skutočnosť, ţe v prvostupňovom konaní navrhoval súdu vypracovanie

tzv. kontrolného znaleckého posudku, ktorý by bol pre obidve strany záväzný a krajský súd

takúto moţnosť neakceptoval.

6

Ţalovaný zdôraznil, ţe za liečbu pacienta boli zodpovední pediatri, ktorí

spolupracovali s konziliárnymi lekármi (chirurgom a ortopédom). Zdravotná starostlivosť

nebola poskytnutá správne, pretoţe ţalobca hodnotil zdravotný stav pacienta ako prechodný

zápal bedrového kĺbu, nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu v rámci

septického stavu. Ţalobca pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie

hybnosti dolnej končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov,

chybne zhodnotil závaţnosť stavu maloletého pacienta. Zápal bedrového kĺbu hodnotil ako

prechodný, ani 5 dní po prijatí do nemocnice, keď klinický stav nebol zlepšený, nedošlo

k prehodnoteniu diagnostického postupu. Zo strany ţalobcu nebolo vykonané u pacienta

vyšetrenie USG bedrového kĺbu resp. odoslanie na pracovisko, kde by to bolo moţné

zabezpečiť, pretoţe rtg. snímkou noţičky chirurg len vylúčil traumatické zmeny.

Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie

pracovisko, a tým aj k oneskoreniu adekvátnej liečby. To v konečnom dôsledku viedlo

k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný závaţný operačný zákrok na

vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom pracovisku v zahraničí. Trvalým

následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa v dôsledku skrátenia dolnej končatiny

po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového kĺbu. Operačným zákrokom bola

potvrdená deformácie krčku stehennej kosti s deformáciou hlavice kĺbu, následne bude nutná

dlhodobá rehabilitácia.

Ďalej ţalovaný uviedol, ţe uloţená pokuta bola primeraná porušeniu povinností pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bola dostatočne odôvodnená jednak v rozhodnutí

druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu.

Ţalovaný povaţoval za neodôvodnený záver súdu ohľadne neoboznámenia ţalobcu

s obsahom spisu správneho orgánu. Uviedol, ţe závery výkonu dohľadu sú súčasťou

správneho konania, ale samotný výkon dohľadu nie je správnym konaním, správny orgán

nemôţe ovplyvniť uvedenie údajov v protokole vo vykonanom dohľade, preto záver

krajského súdu, ţe v protokole neboli uvedení konzultanti, povaţoval ţalovaný na

neopodstatnený. Pokiaľ krajský súd konštatoval, ţe ţalobca bol oboznámený len s odborným

posudkom prof. MUDr. K., DrSc. ţalovaný uviedol, ţe ţalobca mal moţnosť kedykoľvek sa

oboznámiť so spisom správneho orgánu, pričom túto moţnosť na prvom stupni nevyuţil

a správny orgán ho výslovne k právnemu úkonu nevyzval. Túto tzv. chybu konvalidoval

druhostupňový správny orgán a listom zo dňa 13.7.2009 oznámil ţalobcovi, ţe má

k dispozícii všetky podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia, ţalobca sa telefonicky

informoval o nových dôkazoch v tomto konaní, pričom odvolací orgán mu oznámil, ţe okrem

7

odborných posudkov, ktoré uţ boli na prvom stupni, zaobstaral odborný posudok prof.

MUDr. K. DrSc., ktorý posudok bol ţalobcovi zaslaný. Ţalobca zároveň poţiadal o predĺţenie

lehoty na nahliadnutie do spisu správneho konania. Nahliadnutia sa zúčastnila zástupkyňa

ţalobcu, MUDr. S., ktorá zároveň priniesla aj vyjadrenie k odbornému stanovisku prof.

MUDr. K. DrSc. v zápisnici o nahliadnutí do spisu zo dňa 30.7.2009 bolo uvedené, ţe

zástupkyni ţalobcu boli dané fotokópie všetkých odborných posudkov konzultantov úradu

pouţitých v tomto správnom konaní, pričom je v zápisnici uvedené aj to, ţe zástupca ţalobcu

po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou vyhlásil, ţe ţiadne ďalšie poţiadavky

nevznáša.

Záverom ţalovaný opätovne zdôraznil ţe pokuta bola ţalobcovi uloţená za to,

ţe chybným zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu maloletého pacienta došlo k jeho

oneskorenému liečeniu, ţalobca hodnotil zdravotný stav ako prechodný zápal bedrového kĺbu,

nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu bedrového kĺbu v rámci septického

stavu pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej

končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov. Zo strany

zdravotníckych pracovníkov ţalobcu nebola realizovaná dostatočne aktívna a intenzívna

liečba maloletého pacienta, čím došlo k poškodeniu pacienta s celoţivotnými následkami.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 31.5.2010 vyjadril ţalobca tak,

ţe napadnutý rozsudok ţiadal potvrdiť a zaviazať ţalovaného k náhrade trov prvostupňového

a druhostupňového konania.

Uviedol, ţe ţalovaný nesprávne pochopil odôvodnenie rozsudku, keďţe krajský súd

si neosvojil ani nemohol osvojiť stanovisko ţiadneho z lekárov, nakoľko jeho úlohou bolo

právne posúdenie veci nie medicínske.

Ţalobca uviedol, ţe súdna znalkyňa MUDr. Z. S. na jeho ţiadosť vypracovala posudok

v predchádzajúcom prípade jediný raz, a preto sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe

v akomkoľvek súdnom spore, kde bol predloţený posudok tejto znalkyne, bol jej názor

odlišný od stanoviska konzultantov ţalovaného. Ţalobca poukázal, ţe súdny znalec je zo

zákona nezávislou a nestrannou osobou a pracuje pod sankciou trestnoprávnej alebo

disciplinárnej zodpovednosti.

Ţalobca poukázal na rozsudok tunajšieho súd sp. zn. zo dňa 3.11.2009,

podľa ktorého vyššiu dôveryhodnosť skutkového zistenia znalcom spôsobujú minimálne

tie podmienky, ţe pri ich výkone činnosti zaväzuje rešpektovať určité odborné postupy

pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti.

8

Ďalej ţalobca uviedol, ţe v danom prípade vypracovanie znaleckého posudku bolo

zákonnou povinnosťou ţalovaného, nakoľko sa jednalo o vysoko odbornú problematiku

a stanoviská účastníkov správneho konania boli diametrálne odlišné, pričom stanovisko

ţalovaného a jeho konzultanta v správnom konaní bolo na rovnakej odbornej úrovni ako

stanoviská špecialistov – lekárov ţalobcu. V takejto situácii skutkový stav nebol a nemohol

byť v správnom konaní spoľahlivo objektívne zistený a odstrániť rozpory v tvrdeniach

účastníkov resp. objektívne posúdenie predmetného prípadu mohol priniesť jedine znalecký

posudok, ktorý mal ţalovaný dať vypracovať, keďţe dôkazná povinnosť bola na ţalovanom.

Ţalobca poukázal, ţe aj podľa konzultanta ţalovaného MUDr. K., bolo poskytnutie

zdravotnej starostlivosti MUDr. K. správne. Celý medicínsky problém bol problémom

ortopedickým, keďţe podľa ţalovaného došlo k nesprávnemu posúdeniu koxitídy pacienta

resp. ţe tento mal byť posúdený ako purulentná koxitída a nie tranzitórna. Ţalobca uviedol, ţe

ak špecialista ortopéd – MUDr. K. postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

správne, a teda správne určila diagnózu ako tranzitórnu koxitídu, ako potom mohol pediater,

ktorý nie je špecialista na ortopédiu dospieť k inému záveru a posúdiť koxitídu ako puruletnú.

Ak by bolo úlohou pediatrov meniť správne závery špecialistu, potom nie je dôvod existencie

špecialistov v určitých odboroch.

Ďalej ţalobca uviedol, ţe ak traja konzultanti ţalovaného tvrdia, ţe pediatri ţalobcu

nepostupovali správne, ale ďalší konzultant tvrdí, ţe ortopéd (od ktorého sa odvíjal a musel

odvíjať postup pediatrov) postupoval správne, vyplýva, ţe bude potrebné odstrániť rozpory

v záveroch samotných konzultantov.

Ţalobca poukázal, ţe je potrebné si uvedomiť, ţe hospitalizácia maloletého v zariadení

ţalobcu trvala cca týţdeň (od 8.4.2007 do 15.4.2007), pokým následky boli známe oveľa

neskôr, a to aţ po následnej cca mesačnej hospitalizácii v inom zariadení v B. resp. po liečbe

pacienta v zahraničí. Ţalobca upozornil, ţe nie je moţné mu uloţiť pokutu v súvislosti

s trvalými následkami pacienta, ktoré neexistovali v čase hospitalizácie pacienta u ţalobcu

bez dokonalého preskúmania, či k týmto nedošlo práve v priebehu hospitalizácie v B. alebo

v zahraničí, bez takéhoto zistenia nemoţno uloţiť pokutu i za trvalé následky. V celom

konaní neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe existuje akákoľvek súvislosť medzi

týţdňovým postupom ţalobcu a následnými trvalými následkami pacienta. Priebeh

hospitalizácie pacienta nemoţno rozdeliť na tri fázy, ale musí sa postupovať komplexne.

Ţalobca ďalej uviedol, ţe z prepúšťacej správy pacienta jasne vyplýva, ţe prvá

punkcia pacienta v B. nebola úspešná, pričom ţalovaný si bez akéhokoľvek zdôvodnenia či

bliţšieho dokazovania osvojil záver, ţe táto informácia je len chybou v prepise a prvá punkcia

9

bola úspešná. Ţalobca okamţite po zhoršení stavu pacienta odoslal na vyššie pracovisko,

pacient bol odoslaný 16.4.2007, pričom ţalovaný tvrdil, ţe mal byť odoslaný dňa 13.4.2007,

pričom tento dátum nepodloţil ţiadnym dôkazom preukazujúcim, ţe by sa skorším prekladom

niečo v zdravotnom stave pacienta zmenilo resp. nepreukázal, ţe by preklad dňa

16.4.2007 bol neskorý. Ţalovaný nepreukázal ani nezdôvodnil, v čom vidí oneskorenosť

prekladu, resp. akú úlohu zohrávajú 3 dní v celkovom ochorení pacienta a tomto prípade

a z čoho, z akého právneho predpisu vyplýva tvrdená oneskorenosť postupu, z postoja

ţalovaného jasne vyplýva snaha za kaţdú cenu uloţiť pokutu, dokázať pochybenie ţalobcu

a nie snaha nájsť objektívnu pravdu.

Ţalobca uviedol, ţe ţalovaný porušil zákon aj z dôvodu, ţe pri určovaní výšky pokuty

prihliadol o. i. aj na ním tvrdené „opakované porušenie zákona pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti“. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, stanovuje povinnosť správneho orgánu, ktorou je prihliadnuť na závaţnosť

zistených nedostatkov a na ich následky, pričom sa jedná o taxatívny výpočet, ktorý správny

orgán nemôţe rozšíriť a teda nemôţe prihliadnuť na ďalšiu skutočnosť, ktorou v tomto

prípade bolo tvrdené „opätovné porušenie zákona“ ţalobcom v úplne inom absolútne

nesúvisiacom prípade resp. prípadoch. Ţalovaný v rozhodnutiach pojem „opakované

porušenie“ nešpecifikoval, nie je moţné zistiť, aké porušenia mal ţalovaný na mysli, jedná sa

o vágny, zavádzajúci a nepreskúmateľný termín.

Záverom ţalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu

sp. zn. zo dňa 21.7.2009 a sp. zn. zo dňa 3.11.2009.

Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal vlastný odvolací návrh smerujúci

proti výroku o náhrade trov konania taktieţ ţalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe

ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 587 € (cenu za vypracovanie

znaleckého posudku) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 270,43 €.

Uviedol, ţe vo veci mal plný úspech a zároveň mu vznikli trovy konania, konkrétne

hotové výdavky resp. trovy dôkazov, pretoţe v konaní predloţil listinný dôkaz – znalecký

posudok MUDr. Z. S. č. 16/09 zo dňa 24.9.2009, ktorý potreboval na účelné uplatňovanie

svojich práv a za ktorý preukázateľne zaplatil sumu 587 €. Účelnosť týchto trov potvrdzuje

i skutočnosť, ţe najmä o tento znalecký posudok oprel súd svoje rozhodnutie vo veci samej,

pričom v tejto súvislosti ţalobca poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 30.11.2009.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

vety prvej , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania

je rozhodnutie ţalovaného č. ZS /R zo dňa 4.8.2009, ktorým zamietol rozklad

ţalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané úradom, pobočka Banská Bystrica o uloţení pokuty

č. ZS zo dňa 15.1.2009. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný vo výrokovej

časti uviedol, ţe „účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti tým,

ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému pacientovi M. B. nevykonal všetky

zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Zdravotný stav pacienta hodnotil

ako tranzitórnu coxitídu (prechodný zápal bedrového kĺbu). Nezváţil moţnosť, ţe ide

o prejavy purulentnej coxitídy (hnisavého zápalu bedrového kĺbu) v rámci septického stavu.

Nevykonal USG vyšetrenie bedrového kĺbu resp. nezabezpečil jeho vykonanie na vyššom

pracovisku, ako bezpečného vyšetrenia z hľadiska radiačnej záťaţe. Úrad zistil, ţe účastník

konania pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej

končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov, chybne zhodnotil

závaţnosť stavu maloletého pacienta. Coxitídu hodnotil ako tranzitórnu a to aj 5 dní po prijatí

do nemocnice, keď klinický stav pacienta nebol zlepšený, zo strany účastníka konania

nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu. Pochybenie v poskytnutej zdravotnej

starostlivosti je evidentné aj z nedostatočnej zdravotnej dokumentácie. Chýba jednoznačné

dokladovanie poskytnutej farmakoterapie. Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu

došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie pracovisko a tým k oneskoreniu adekvátnej liečby.

To v konečnom dôsledku viedlo k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný

závaţný operačný zákrok na vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom

pracovisku v zahraničí. Trvalým následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa

v dôsledku skrátenia dolnej končatiny po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového

11

kĺbu. Operačným zákrokom bola potvrdená deformácia krčka stehennej kosti s deformáciou

hlavice kĺbu. Následne bude potrebná dlhodobá rehabilitácia. Antibiotická liečba nebola

adekvátna septickému stavu s coxitídou. Dňa 13.4.2007 t.j. 5 dní po prijatí na detské

oddelenie účastníka konania, klinický obraz pacienta nebol významne zlepšený, zápalová

aktivita stúpla, sonografický nález potvrdil distenziu (roztiahnutie) kĺbového puzdra. Aj

napriek tomu nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu, čo by viedlo k následnému

skoršiemu prekladu na vyššie pracovisko. Antibiotikum, ktoré bolo maloletému M. B.

nasadené na pohotovosti perorálne, nebolo zmenené, účastník zmenil iba formu liekov –

liečba bola podávaná intravenózne. Účastník konania mal maloletého M. B. odoslať na vyššie

pracovisko uţ v čase, keď zistil, ţe sa jeho zdravotný stav nemení“.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. ZS zo dňa 15.1.2009

uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 4647,10 € za porušenie § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej

starostlivosti, pretoţe „nesprávnym zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu došlo

k oneskorenému riešeniu, čo pri diagnóze hematogénnej osteomyelitídy femuru

so sekundárnou coxitídou viedlo k trvalým následkom – narušeniu vývoja kĺbu stehnovej

kosti pacienta“.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať

zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne,

ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením

včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri

zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad

zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

12

predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade

so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,

práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich

povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých

sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite

a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez

zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu

veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.

Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

13

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo

navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní

a miestnej ohliadke.

Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké

posudky, listiny a ohliadka.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na

podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi

a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov

v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili

skutkový stav správne, a preto ich rozhodnutie treba povaţovať za predčasné. Súd prvého

stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie

ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie

konanie podľa , preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby

14

nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky v svojom odôvodnení iba obmedzil na právne vyhodnotenie námietky

ţalovaného týkajúcej sa vyhodnotenia skutkového stavu.

Ţalovaný v odvolaní polemizoval so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku

predloţeného ţalobcom v súdnom konaní (dostatočne popísanými v v rozsudku súdu prvého

stupňa), uvádzajúc dôvody, pre ktoré s uvedenými závermi nesúhlasí a poukazujúc na to,

ţe v akomkoľvek doterajšom súdnom spore bol medicínsky názor znalkyne MUDr. S. odlišný

od stanoviska správneho orgánu resp. od odborných posudkov konzultantov úradu.

Odvolací súd túto námietku nepovaţoval sa dôvodnú, keďţe z vyššie citovaných

ustanovení vyplýva pre správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci,

správny orgán nemôţe závery vyplývajúce z predloţeného dôkazu (znaleckého posudku)

spochybňovať subjektívnymi hodnoteniami, ale len na základe ním vykonaného dokazovania.

Ako uţ správne uviedol krajský súd, samotné rozpory v predloţených dôkazoch

svedčia o tom, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnuté

rozhodnutie, ako aj správne rozhodnutie prvého stupňa, boli vydané predčasne. Skutočnosť,

ţe správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu

veci a v danej veci si nezadováţili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom

vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, ţe ţalobca sa dopustil skutku, ktorým mal

porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. o zdravotnej starostlivosti, čo vyplýva

aj zo znaleckého posudku, predloţeného ţalobcom súčasne spolu so ţalobou

Pokiaľ ţalovaný poukazoval, ţe krajský súd mal dať vypracovať kontrolný znalecký

posudok, odvolací súd uvádza, ţe ak správny orgán rozhodol o uloţení sankcie, súd pri

preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym

orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať

dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej

hlavy ( ), avšak nemôţe sa však jednať o podstatné doplnenie

dokazovania, keďţe nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia

ako nezákonného podľa , keďţe patrí správnemu orgánu zistiť

skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia, súd v rámci konania

o správnej ţalobe nemôţe naprávať vady spôsobujúce nezákonnosť správneho rozhodnutia.

15

Štruktúra (5. hlava – zákonodarná moc, 6. hlava –

výkonná moc, 7. hlava – súdna moc) ako aj jednoznačne vymedzujú

ústavné limity jednotlivých zloţiek štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak

odborných otázkach nemôţe vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná

starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii, keď

skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestíţnych pedagogických titulov v oblasti

medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom

opačným záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie

odborných skutočností povinnou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou

trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Takýto záver musí vysloviť správny orgán

a súd je podaním správnej ţaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti,

či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v

súlade so zákonom (a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom

obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky vznesené v odvolaní, odvolací súd sa nimi nezaoberal,

keďţe nemohli mať vplyv na správnosť rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodnutie

ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného

stavu podľa

O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu ţalovaného rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s

ods. 2 a vety prvej , keď ţalovanému ich náhradu nepriznal,

keďţe v takomto konaní mu nárok na náhradu trov neprináleţí.

Odvolací súd posudzoval v tomto konaní taktieţ odvolanie podané ţalobcom týkajúce

sa výroku o náhrade trov konania, pričom dospel k záveru, ţe je dôvodné.

Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe ţalobca uţ v administratívnom

konaní ţiadal doplniť dokazovanie súdnym znalcom, na ktorý návrh ţalovaný v odvolacom

správnom konaní neprihliadol a ţalobca znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať

na podporu svojich tvrdení na vlastné náklady, predloţil krajskému súdu spolu so správnou

ţalobou. Znalecký posudok v danom prípade bol jedným z podkladov pre záver súdu,

ţe správne orgány v danej veci nezistili skutkový stav spoľahlivo. Ţalobcovi ako účastníkovi

16

preskúmavacieho konania vyplatením znaleckej odmeny za vypracovanie tohto posudku

vznikli náklady potrebné na bránenie práva proti rozhodnutiam a postupom správnych

orgánov oboch stupňov.

Z uvedených dôvodov pokiaľ ţalobca bol v preskúmavacom konaní úspešný a vzniklo

mu právo na náhradu trov konania v zmysle , mal právo, aby mu boli

priznané všetky trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti

ţalovanému ( v spojení s a s ), preto odvolací súd

zmenil časť rozsudku krajského súdu tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške

932,67 €. Trovy súdneho konania pozostávajú z trov prvostupňového konania vo výške

270,43 € (špecifikovaných v rozsudku súdu prvého stupňa) náhrady hotových výdavkov

za znalecký posudok vo výške 587 € a trov odvolacieho konania vo výške 75,24 €

pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci (podanie odvolania proti výroku o trovách zo dňa

23.4.2010) v sume 55,49 €, reţijného paušálu v sume 7,21 € a 20 % DPH v sume 12,54 €,

pričom pri určení výšky náhrady odvolací súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov a vyčíslenia predloţeného

právnym zástupcom ţalobcu. Ţalovaný náhradu trov konania predstavujúcich odmenu

za zastupovanie vo výške 345,67 € uhradí na bankový účet právneho zástupcu ţalobcu

č. X. vedený v T., a.s., pobočka Z. a náhradu hotových výdavkov vo výške 587 € na bankový

účet ţalobcu č. X., vedený vo V., a.s.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. júla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská