Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 16 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)c32/363921.f89376.pdf
PDF · 173.12 KB
No categories available
8Szd/1/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 8Szd/1/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: N. n.o, K. X., Z., zast. advokátskou kanceláriou AK I. D.,
s.r.o., so sídlom N. X., Z., IČO X., v mene ktorej koná JUDr. I. D., advokát, proti
ţalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ţellova 2, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. ZS 603/00022/2008/R zo dňa
4. augusta 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 23S/103/2009 – 145 zo dňa 24. februára 2010 a odvolaní ţalobcu proti výroku o trovách
konania v uvedenom rozsudku, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/103/2009 – 145 zo dňa 24. februára 2010 v časti týkajúcej sa veci samej označenej ako
I., p o t v r d z u j e .
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/103-2009 – 145 zo dňa 24. februára 2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov
konania označenej ako II. m e n í tak, ţe ţalovaný j e p o v i n n ý do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 932,67 €.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozhodnutie
ţalovaného č. ZS 603/00022/2008/R zo dňa 4.8.2009, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa č. ZS 603/00022/2008 zo dňa 15.1.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ zák.
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „O. s. p.“). Zároveň zaviazal ţalovaného k náhrade trov konania vo výške
270,43 €, pričom nepriznal uplatnenú náhradu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške
587 €, z dôvodu, ţe súd znalecké dokazovanie nenariaďoval.
V odôvodnení krajský súd, poukazujúc na predloţený znalecký posudok, uviedol,
ţe v danom prípade existujú dva rozdielne závery na porušenie povinností ţalobcu pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to medzi odborníkmi zo strany zamestnancov
ţalovaného (prvostupňového aj druhostupňového orgánu) a závermi súdneho znalca
MUDr. S. Z obsahu spisu ako aj vyjadrení účastníkov vyplynulo, ţe správne orgány poţiadali
pred vydaním rozhodnutia o odborné stanoviská konzultantov – odborníkov z oblasti
zdravotníctvo a farmakológia, z ktorých niektoré (bez identifikácie konkrétnej osoby
konzultanta) pouţili v dôvodoch rozhodnutí.
Krajský súd poukázal na to, ţe aj medzi závermi konzultantov existovali rozpory,
keď dvaja zo štyroch konzultantov pribratých do konania prvostupňovým správnym orgánom
(prof. MUDr. J. J. CSc., Doc. MUDr. M. K. PhD.) konštatovali, ţe nedošlo k porušeniu zák.
č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
v texte rozsudku len „zák. o zdravotnej starostlivosti“) s tým, ţe postup poskytovateľov
špecializovanej ORL starostlivosti bol štandardný a správny a zároveň, ţe nemoţno ani
potvrdiť non lege artis postup a závaţné pochybenie MUDr. K.
Krajský súd uviedol, ţe existujú dva diametrálne odlišné závery (názory) na porušenie
povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Existujúce rozdiely v záveroch je moţné
povaţovať za rozpory v dôkazoch, ktoré neboli v konaní správnymi orgánmi presvedčivo
odstránené. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi
tvrdeniami ţalobcu a ţalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké
dokazovanie súdnym znalcom alebo príslušným ústavom. Pokiaľ sa správnemu orgánu
nepodarí ani po vykonanom dokazovaní odstrániť rozpory vo veci, bude musieť ţalovaný
v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“) zdôvodniť v čom boli
rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo moţné
odstrániť. Musí tieţ jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní
vychádzal, prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia. V prípade uloţenia
pokuty bude potrebné jej výšku riadne odôvodniť.
Ďalej krajský súd vytkol, ţe ţalobca nebol riadne oboznámený v konaní pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia s písomnými dokladmi, najmä s odbornými stanoviskami
konzultantov, ani v protokole o vykonanom dohľade nie je uvedené, aké odborné stanoviská
a podklady boli pouţité; upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 24.11.2008
neobsahovalo zoznam podkladov, z ktorých sa vychádzalo. Ţalovaný oboznámil ţalobcu
z vlastnej iniciatívy iba so stanoviskom prof. MUDr. M. K. DrSc. zo dňa 2.7.2009, keď
vyzval ţalobcu, aby sa prišiel oboznámiť so všetkými podkladmi potrebnými na vydanie
rozhodnutia, preto ţalobca nebol riadne oboznámený s písomnými podkladmi zistenými počas
výkonu dohľadu.
Proti predmetnému rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote dňa 23.4.2010
odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne a zaviaţe ţalobcu
k náhrade trov konania.
Uviedol, ţe nesúhlasí s tvrdením súdnej znalkyne, ţe diagnóza stanovená detským
ortopédom bola stanovená správne. Diagnóza bola stanovená ako tranzitórna coxitída
(prechodný zápal bedrového kĺbu). U sedemmesačného dieťaťa s bakteriálnou infekciou
je malá pravdepodobnosť, ţe zápal bedrového kĺbu bude prechodný, skôr je predpoklad
baktériovej infekcie, o čom svedčili aj vysoké zápalové parametre. RTG snímok zo dňa
8.4.2007, hodnotený MUDr. K. dňa 10.4.2007 je popísaný ako chorobný v zmysle distenzie –
roztiahnutia. Dňa 13.4.2007 (3 dni po prvom vyšetrení, 5 dní po prijatí do nemocnice)
ortopedička potvrdila na sonografii roztiahnutie kĺbneho puzdra – ešte 2 cm (správne malo
byť 2 mm), sedimentácia červených krviniek (FW) mala stúpajúci trend, teploty pretrvávali
a zlepšenie hybnosti nebolo významné, bolo potrebné diagnózu a konzervatívny postup
prehodnotiť, zváţiť riešenie na vyššom pracovisku. Ţalovaný nesúhlasil s tým, ţe pred
16.4.2007 neboli prítomné klinické príznaky zápalového stavu a poukázal na skutočnosť, ţe
počas celej doby hospitalizácie malo dieťa výstupy teploty, prvé dni nad 39°C, potom do
38°C, teplotná krivka mala septický charakter (teplota stúpa nad 38°C, 39°C a znova
v krátkom čase klesá aj pod 37°C, graficky sa znázorňuje ako pílka). Antibiotická liečba
(podávaná pre zápal stredného ucha) loţisko prebiehajúceho zápalu bedrového kĺbu
ohraničila, no tento bez uvoľnenia hnisu a iba orientačnej antibiotickej liečbe prebiehal ďalej.
Dieťa malo vymenené antibiotikum Amoksiklav za Unasyn, ktorý má podobné spektrum
účinnosti, nepokrýva však primárne rezistentné kmene Pseudomonas. Navyše, od 13.4.2007
bolo antibiotikum Unasyn podávané perorálne (ústami). Gentamycin, pridaný do liečby
13.4.2007 za situácie bez drenáţe hnisavého loţiska v bedrovom kĺbe mal malú nádej na
úspech, lebo málo preniká do dutín, kostí a opúzdrených kĺbov, tam je potrebná kombinácia
s iným antipseudomonádovým antibiotikom.
Ţalovaný taktieţ namietal stanovisko súdnej znalkyne ohľadne neúspešnej punkcie
bedrového kĺbu, keď uviedol, ţe pacient mal hnisavý zápal bedrového kĺbu uţ vo Zvolene,
čo dokazoval aj nález hnisavého exsudátu (výpotku) pri vykonanej punkcii bedrového kĺbu
v D. v B. dňa 16.4.2007, cca 2 hod. po prijatí, získaný hnisavý exsudát bol odoslaný na
kultiváciu, ktorá bola pozitívna na Pseudomonas aeruginoza, čo dokazuje, ţe infekcia bola
prítomná v kĺbe v čase prvej punkcie, tesne po preklade dieťaťa zo Z.
Ďalej ţalovaný uviedol, ţe po piatich dňoch od stanovenia diagnózy prechodného
zápalu bedrového kĺbu malo nastať zlepšovanie nálezu na noţičke, čo sa týka hybnosti
a bolestivosti. Dokumentácia dokazuje, ţe pri prijatí malo dieťa ľavú noţičku vo flexii –
ohnutú v kĺbe, hýbalo ňou minimálne, na dotyk bola bolestivá. Dňa 10.4.2007 (dieťa 4. deň
uţívalo antibiotiká) ortopedička napísala, ţe vľavo bola hybnosť bedrového kĺbu slabšia,
v ľavej slabine pacient bolestivo reaguje. Dňa 11.4.2007 lekár – pediater skonštatoval, ţe
pohyby noţičkou sú redukované, dňa 12.4.2007 bol zápis, ţe mierne pokýva ľavou noţičkou,
drţí si ju v úľavovej polohe. Dňa 13.4.2007 dieťa uţívalo uţ siedmy deň antibiotiká, uši boli
v poriadku, zápalová aktivita vystúpila a ortopedička konštatovala, ţe začína hýbať nôţkou,
pričom sonograficky zistila roztiahnutie kĺbneho puzdra ešte 2 mm. V zázname z dennej
sluţby sestier bolo uvedené, ţe noţičku si ešte šetril, ortopedický nález vrátane sonografie
a laboratórnych vyšetrení nevykazujú zlepšenie, preto treba konštatovať, ţe posúdenie
ochorenia zo strany lekárov bolo nedostatočné a tvrdenie, ţe stav sa nezhoršoval nie je
ospravedlnením nekonania lekárov. Skutočnosť, ţe stav sa nezlepšoval, mala lekárov
vyburcovať k ostraţitosti a venovaniu zvýšenej pozornosti maloletému dieťaťu a spresneniu
diagnózy.
Ţalovaný zdôraznil, ţe poskytovateľ nesprávne vyhodnotil stav pacienta 13.4.2007
v kontexte s laboratórnymi nálezmi, ktoré pri vyhojenom zápale ucha svedčili pre
prebiehajúci hnisavý proces v bedrovom kĺbe a pacient mal byť preloţený na pracovisko
vyššieho typu, u pacienta nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, ktoré sa očakávalo po
nasadenej liečbe, čo malo byť skúseným lekárom dostatočným signálom na to, aby
v diagnostike pokračovali iným smerom a oveľa rýchlejšie. Stúpnutie sedimentácie červených
krviniek, opakovane zisťovaný vysoký počet krvných doštičiek, počínajúce známky
málokrvnosti v krvnom obraze a teplotná krivka septického charakteru pri upravenom ušnom
náleze dňa 13.4.2007 spolu s pretrvávajúcim roztiahnutím bedrového kĺbu ako ju
zaznamenala ortopedička, malo viesť k prehodnoteniu diagnózy a prekladu pacienta uţ
13.4.2007; prehodnocovací proces prebiehal pomaly a zle. Prebiehajúci septický stav
u dieťaťa dokazovala krivka telesnej teploty, stúpajúci trend zápalových parametrov (vysoká
sedimentácia, vysoký počet krvných doštičiek) aj pri úspešne sa hojacom zápale stredného
ucha. Stúpajúce hodnoty krvných doštičiek si vyţadovali doplnenie vyšetrení o D – dimér
a hemokoagulačné parametre (parametre vypovedajúce o zráţanlivosti krvi). Liečba pri
takomto stave si vyţadovala nasadenie antioxidantov (látky vychytávajúce voľné radikály)
a posilnenie obranyschopnosti organizmu.
Ohľadne vedenia zdravotnej dokumentácie ţalovaný uviedol, ţe poskytovateľovi nevyčítal
jej nesprávne vedenie, ale konštatoval, ţe chýba jednoznačné dokladovanie poskytnutej
farmakoterapie ambulantne, pred prijatím na hospitalizáciu.
Ţalovaný namietal, ţe krajský súd neskúmal z akej oblasti medicíny vyslovili odborní
konzultanti úradu svoje závery. MUDr. J. je prednostkou D. v B. a posudzovala poskytnutie
zdravotnej starostlivosti v oblasti ORL, kde pochybenie v tejto oblasti ţalobcovi vytýkané
nebolo. MUDr. K. je prednostom D. v B. a posudzoval poskytnutie zdravotnej starostlivosti
MUDr. K., pričom podľa jeho záverov postupovala lege artis. Za liečbu pacienta boli
zodpovední pediatrickí lekári, ortopéd a chirurg mali postavenie konziliárneho lekára, ktorý je
podľa zákona poradným orgánom. Ţalovaný preukázal pochybenie pediatrických
zamestnancov odbornými posudkami konzultantov v odbore pediatria, a to Doc. MUDr. Č.,
MUDr. Š. a Doc. MUDr. F., preto mal za to, ţe dostatočne jasne preukázal odbornými
posudkami nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Ďalej ţalovaný namietal tvrdenia, ţe celý priebeh ochorenia by sa mal rozdeliť na tri
fázy; prvotnú chybu v liečbe spravil ţalobca a ďalší poskytovateľ liečil dôsledky pochybenia
ţalobcu.
Ţalovaný tieţ uviedol, ţe pokiaľ by sa realizoval rozsudok krajského súdu, v ktorom
sa ukladá vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, v praxi môţe nastať patová
situácia, pretoţe ţalobca môţe opätovne dať vyhotoviť ďalší znalecký posudok s moţným
opačným medicínskym záverom s takýto postup sa môţe opakovať donekonečna, pričom
poukazoval na skutočnosť, ţe v prvostupňovom konaní navrhoval súdu vypracovanie
tzv. kontrolného znaleckého posudku, ktorý by bol pre obidve strany záväzný a krajský súd
takúto moţnosť neakceptoval.
Ţalovaný zdôraznil, ţe za liečbu pacienta boli zodpovední pediatri, ktorí
spolupracovali s konziliárnymi lekármi (chirurgom a ortopédom). Zdravotná starostlivosť
nebola poskytnutá správne, pretoţe ţalobca hodnotil zdravotný stav pacienta ako prechodný
zápal bedrového kĺbu, nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu v rámci
septického stavu. Ţalobca pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie
hybnosti dolnej končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov,
chybne zhodnotil závaţnosť stavu maloletého pacienta. Zápal bedrového kĺbu hodnotil ako
prechodný, ani 5 dní po prijatí do nemocnice, keď klinický stav nebol zlepšený, nedošlo
k prehodnoteniu diagnostického postupu. Zo strany ţalobcu nebolo vykonané u pacienta
vyšetrenie USG bedrového kĺbu resp. odoslanie na pracovisko, kde by to bolo moţné
zabezpečiť, pretoţe rtg. snímkou noţičky chirurg len vylúčil traumatické zmeny.
Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie
pracovisko, a tým aj k oneskoreniu adekvátnej liečby. To v konečnom dôsledku viedlo
k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný závaţný operačný zákrok na
vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom pracovisku v zahraničí. Trvalým
následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa v dôsledku skrátenia dolnej končatiny
po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového kĺbu. Operačným zákrokom bola
potvrdená deformácie krčku stehennej kosti s deformáciou hlavice kĺbu, následne bude nutná
dlhodobá rehabilitácia.
Ďalej ţalovaný uviedol, ţe uloţená pokuta bola primeraná porušeniu povinností pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bola dostatočne odôvodnená jednak v rozhodnutí
druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu.
Ţalovaný povaţoval za neodôvodnený záver súdu ohľadne neoboznámenia ţalobcu
s obsahom spisu správneho orgánu. Uviedol, ţe závery výkonu dohľadu sú súčasťou
správneho konania, ale samotný výkon dohľadu nie je správnym konaním, správny orgán
nemôţe ovplyvniť uvedenie údajov v protokole vo vykonanom dohľade, preto záver
krajského súdu, ţe v protokole neboli uvedení konzultanti, povaţoval ţalovaný na
neopodstatnený. Pokiaľ krajský súd konštatoval, ţe ţalobca bol oboznámený len s odborným
posudkom prof. MUDr. K., DrSc. ţalovaný uviedol, ţe ţalobca mal moţnosť kedykoľvek sa
oboznámiť so spisom správneho orgánu, pričom túto moţnosť na prvom stupni nevyuţil
a správny orgán ho výslovne k právnemu úkonu nevyzval. Túto tzv. chybu konvalidoval
druhostupňový správny orgán a listom zo dňa 13.7.2009 oznámil ţalobcovi, ţe má
k dispozícii všetky podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia, ţalobca sa telefonicky
informoval o nových dôkazoch v tomto konaní, pričom odvolací orgán mu oznámil, ţe okrem
odborných posudkov, ktoré uţ boli na prvom stupni, zaobstaral odborný posudok prof.
MUDr. K. DrSc., ktorý posudok bol ţalobcovi zaslaný. Ţalobca zároveň poţiadal o predĺţenie
lehoty na nahliadnutie do spisu správneho konania. Nahliadnutia sa zúčastnila zástupkyňa
ţalobcu, MUDr. S., ktorá zároveň priniesla aj vyjadrenie k odbornému stanovisku prof.
MUDr. K. DrSc. v zápisnici o nahliadnutí do spisu zo dňa 30.7.2009 bolo uvedené, ţe
zástupkyni ţalobcu boli dané fotokópie všetkých odborných posudkov konzultantov úradu
pouţitých v tomto správnom konaní, pričom je v zápisnici uvedené aj to, ţe zástupca ţalobcu
po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou vyhlásil, ţe ţiadne ďalšie poţiadavky
nevznáša.
Záverom ţalovaný opätovne zdôraznil ţe pokuta bola ţalobcovi uloţená za to,
ţe chybným zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu maloletého pacienta došlo k jeho
oneskorenému liečeniu, ţalobca hodnotil zdravotný stav ako prechodný zápal bedrového kĺbu,
nezváţil moţnosť, ţe ide o prejavy hnisavého zápalu bedrového kĺbu v rámci septického
stavu pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej
končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov. Zo strany
zdravotníckych pracovníkov ţalobcu nebola realizovaná dostatočne aktívna a intenzívna
liečba maloletého pacienta, čím došlo k poškodeniu pacienta s celoţivotnými následkami.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 31.5.2010 vyjadril ţalobca tak,
ţe napadnutý rozsudok ţiadal potvrdiť a zaviazať ţalovaného k náhrade trov prvostupňového
a druhostupňového konania.
Uviedol, ţe ţalovaný nesprávne pochopil odôvodnenie rozsudku, keďţe krajský súd
si neosvojil ani nemohol osvojiť stanovisko ţiadneho z lekárov, nakoľko jeho úlohou bolo
právne posúdenie veci nie medicínske.
Ţalobca uviedol, ţe súdna znalkyňa MUDr. Z. S. na jeho ţiadosť vypracovala posudok
v predchádzajúcom prípade jediný raz, a preto sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe
v akomkoľvek súdnom spore, kde bol predloţený posudok tejto znalkyne, bol jej názor
odlišný od stanoviska konzultantov ţalovaného. Ţalobca poukázal, ţe súdny znalec je zo
zákona nezávislou a nestrannou osobou a pracuje pod sankciou trestnoprávnej alebo
disciplinárnej zodpovednosti.
Ţalobca poukázal na rozsudok tunajšieho súd sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 3.11.2009,
podľa ktorého vyššiu dôveryhodnosť skutkového zistenia znalcom spôsobujú minimálne
tie podmienky, ţe pri ich výkone činnosti zaväzuje rešpektovať určité odborné postupy
pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti.
Ďalej ţalobca uviedol, ţe v danom prípade vypracovanie znaleckého posudku bolo
zákonnou povinnosťou ţalovaného, nakoľko sa jednalo o vysoko odbornú problematiku
a stanoviská účastníkov správneho konania boli diametrálne odlišné, pričom stanovisko
ţalovaného a jeho konzultanta v správnom konaní bolo na rovnakej odbornej úrovni ako
stanoviská špecialistov – lekárov ţalobcu. V takejto situácii skutkový stav nebol a nemohol
byť v správnom konaní spoľahlivo objektívne zistený a odstrániť rozpory v tvrdeniach
účastníkov resp. objektívne posúdenie predmetného prípadu mohol priniesť jedine znalecký
posudok, ktorý mal ţalovaný dať vypracovať, keďţe dôkazná povinnosť bola na ţalovanom.
Ţalobca poukázal, ţe aj podľa konzultanta ţalovaného MUDr. K., bolo poskytnutie
zdravotnej starostlivosti MUDr. K. správne. Celý medicínsky problém bol problémom
ortopedickým, keďţe podľa ţalovaného došlo k nesprávnemu posúdeniu koxitídy pacienta
resp. ţe tento mal byť posúdený ako purulentná koxitída a nie tranzitórna. Ţalobca uviedol, ţe
ak špecialista ortopéd – MUDr. K. postupovala pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
správne, a teda správne určila diagnózu ako tranzitórnu koxitídu, ako potom mohol pediater,
ktorý nie je špecialista na ortopédiu dospieť k inému záveru a posúdiť koxitídu ako puruletnú.
Ak by bolo úlohou pediatrov meniť správne závery špecialistu, potom nie je dôvod existencie
špecialistov v určitých odboroch.
Ďalej ţalobca uviedol, ţe ak traja konzultanti ţalovaného tvrdia, ţe pediatri ţalobcu
nepostupovali správne, ale ďalší konzultant tvrdí, ţe ortopéd (od ktorého sa odvíjal a musel
odvíjať postup pediatrov) postupoval správne, vyplýva, ţe bude potrebné odstrániť rozpory
v záveroch samotných konzultantov.
Ţalobca poukázal, ţe je potrebné si uvedomiť, ţe hospitalizácia maloletého v zariadení
ţalobcu trvala cca týţdeň (od 8.4.2007 do 15.4.2007), pokým následky boli známe oveľa
neskôr, a to aţ po následnej cca mesačnej hospitalizácii v inom zariadení v B. resp. po liečbe
pacienta v zahraničí. Ţalobca upozornil, ţe nie je moţné mu uloţiť pokutu v súvislosti
s trvalými následkami pacienta, ktoré neexistovali v čase hospitalizácie pacienta u ţalobcu
bez dokonalého preskúmania, či k týmto nedošlo práve v priebehu hospitalizácie v B. alebo
v zahraničí, bez takéhoto zistenia nemoţno uloţiť pokutu i za trvalé následky. V celom
konaní neexistuje ţiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, ţe existuje akákoľvek súvislosť medzi
týţdňovým postupom ţalobcu a následnými trvalými následkami pacienta. Priebeh
hospitalizácie pacienta nemoţno rozdeliť na tri fázy, ale musí sa postupovať komplexne.
Ţalobca ďalej uviedol, ţe z prepúšťacej správy pacienta jasne vyplýva, ţe prvá
punkcia pacienta v B. nebola úspešná, pričom ţalovaný si bez akéhokoľvek zdôvodnenia či
bliţšieho dokazovania osvojil záver, ţe táto informácia je len chybou v prepise a prvá punkcia
bola úspešná. Ţalobca okamţite po zhoršení stavu pacienta odoslal na vyššie pracovisko,
pacient bol odoslaný 16.4.2007, pričom ţalovaný tvrdil, ţe mal byť odoslaný dňa 13.4.2007,
pričom tento dátum nepodloţil ţiadnym dôkazom preukazujúcim, ţe by sa skorším prekladom
niečo v zdravotnom stave pacienta zmenilo resp. nepreukázal, ţe by preklad dňa
16.4.2007 bol neskorý. Ţalovaný nepreukázal ani nezdôvodnil, v čom vidí oneskorenosť
prekladu, resp. akú úlohu zohrávajú 3 dní v celkovom ochorení pacienta a tomto prípade
a z čoho, z akého právneho predpisu vyplýva tvrdená oneskorenosť postupu, z postoja
ţalovaného jasne vyplýva snaha za kaţdú cenu uloţiť pokutu, dokázať pochybenie ţalobcu
a nie snaha nájsť objektívnu pravdu.
Ţalobca uviedol, ţe ţalovaný porušil zákon aj z dôvodu, ţe pri určovaní výšky pokuty
prihliadol o. i. aj na ním tvrdené „opakované porušenie zákona pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti“. § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, stanovuje povinnosť správneho orgánu, ktorou je prihliadnuť na závaţnosť
zistených nedostatkov a na ich následky, pričom sa jedná o taxatívny výpočet, ktorý správny
orgán nemôţe rozšíriť a teda nemôţe prihliadnuť na ďalšiu skutočnosť, ktorou v tomto
prípade bolo tvrdené „opätovné porušenie zákona“ ţalobcom v úplne inom absolútne
nesúvisiacom prípade resp. prípadoch. Ţalovaný v rozhodnutiach pojem „opakované
porušenie“ nešpecifikoval, nie je moţné zistiť, aké porušenia mal ţalovaný na mysli, jedná sa
o vágny, zavádzajúci a nepreskúmateľný termín.
Záverom ţalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu
sp. zn. 5Szd/2/2009 zo dňa 21.7.2009 a sp. zn. 5Szd/3/2009 zo dňa 3.11.2009.
Proti predmetnému rozsudku krajského súdu podal vlastný odvolací návrh smerujúci
proti výroku o náhrade trov konania taktieţ ţalobca domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe
ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 587 € (cenu za vypracovanie
znaleckého posudku) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 270,43 €.
Uviedol, ţe vo veci mal plný úspech a zároveň mu vznikli trovy konania, konkrétne
hotové výdavky resp. trovy dôkazov, pretoţe v konaní predloţil listinný dôkaz – znalecký
posudok MUDr. Z. S. č. 16/09 zo dňa 24.9.2009, ktorý potreboval na účelné uplatňovanie
svojich práv a za ktorý preukázateľne zaplatil sumu 587 €. Účelnosť týchto trov potvrdzuje
i skutočnosť, ţe najmä o tento znalecký posudok oprel súd svoje rozhodnutie vo veci samej,
pričom v tejto súvislosti ţalobca poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.
5Szd/3/2009 zo dňa 30.11.2009.
10 8Szd/1/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1
a ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania
je rozhodnutie ţalovaného č. ZS 603/00022/2008/R zo dňa 4.8.2009, ktorým zamietol rozklad
ţalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané úradom, pobočka Banská Bystrica o uloţení pokuty
č. ZS 603/00022/2008 zo dňa 15.1.2009. V napadnutom rozhodnutí ţalovaný vo výrokovej
časti uviedol, ţe „účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti tým,
ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletému pacientovi M. B. nevykonal všetky
zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Zdravotný stav pacienta hodnotil
ako tranzitórnu coxitídu (prechodný zápal bedrového kĺbu). Nezváţil moţnosť, ţe ide
o prejavy purulentnej coxitídy (hnisavého zápalu bedrového kĺbu) v rámci septického stavu.
Nevykonal USG vyšetrenie bedrového kĺbu resp. nezabezpečil jeho vykonanie na vyššom
pracovisku, ako bezpečného vyšetrenia z hľadiska radiačnej záťaţe. Úrad zistil, ţe účastník
konania pri jasných klinických príznakoch ako bolestivosť, obmedzenie hybnosti dolnej
končatiny, septické teploty, vysoké hodnoty zápalových ukazovateľov, chybne zhodnotil
závaţnosť stavu maloletého pacienta. Coxitídu hodnotil ako tranzitórnu a to aj 5 dní po prijatí
do nemocnice, keď klinický stav pacienta nebol zlepšený, zo strany účastníka konania
nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu. Pochybenie v poskytnutej zdravotnej
starostlivosti je evidentné aj z nedostatočnej zdravotnej dokumentácie. Chýba jednoznačné
dokladovanie poskytnutej farmakoterapie. Oneskoreným prehodnotením zdravotného stavu
došlo k neskoršiemu prekladu na vyššie pracovisko a tým k oneskoreniu adekvátnej liečby.
To v konečnom dôsledku viedlo k takým zmenám na pohybovom aparáte, ţe bol nutný
závaţný operačný zákrok na vyvíjajúcom sa detskom organizme na špecializovanom
pracovisku v zahraničí. Trvalým následkom bude narušenie dynamiky chôdze dieťaťa
v dôsledku skrátenia dolnej končatiny po prekonanom zápale stehennej kosti a bedrového
11 8Szd/1/2010
kĺbu. Operačným zákrokom bola potvrdená deformácia krčka stehennej kosti s deformáciou
hlavice kĺbu. Následne bude potrebná dlhodobá rehabilitácia. Antibiotická liečba nebola
adekvátna septickému stavu s coxitídou. Dňa 13.4.2007 t.j. 5 dní po prijatí na detské
oddelenie účastníka konania, klinický obraz pacienta nebol významne zlepšený, zápalová
aktivita stúpla, sonografický nález potvrdil distenziu (roztiahnutie) kĺbového puzdra. Aj
napriek tomu nedošlo k prehodnoteniu diagnostického postupu, čo by viedlo k následnému
skoršiemu prekladu na vyššie pracovisko. Antibiotikum, ktoré bolo maloletému M. B.
nasadené na pohotovosti perorálne, nebolo zmenené, účastník zmenil iba formu liekov –
liečba bola podávaná intravenózne. Účastník konania mal maloletého M. B. odoslať na vyššie
pracovisko uţ v čase, keď zistil, ţe sa jeho zdravotný stav nemení“.
Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. ZS 603/00022/2008 zo dňa 15.1.2009
uloţil ţalobcovi pokutu vo výške 4647,10 € za porušenie § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej
starostlivosti, pretoţe „nesprávnym zhodnotením závaţnosti zdravotného stavu došlo
k oneskorenému riešeniu, čo pri diagnóze hematogénnej osteomyelitídy femuru
so sekundárnou coxitídou viedlo k trvalým následkom – narušeniu vývoja kĺbu stehnovej
kosti pacienta“.
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 4 ods. 3 zák. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne,
ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením
včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
12 8Szd/1/2010
predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich
povinností.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní
v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých
sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,
najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite
a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez
zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu
veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.
Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
13 8Szd/1/2010
Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké
posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na
podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov
v predmetnej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili
skutkový stav správne, a preto ich rozhodnutie treba povaţovať za predčasné. Súd prvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ ţalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie
konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p., preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby
14 8Szd/1/2010
nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky v svojom odôvodnení iba obmedzil na právne vyhodnotenie námietky
ţalovaného týkajúcej sa vyhodnotenia skutkového stavu.
Ţalovaný v odvolaní polemizoval so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku
predloţeného ţalobcom v súdnom konaní (dostatočne popísanými v v rozsudku súdu prvého
stupňa), uvádzajúc dôvody, pre ktoré s uvedenými závermi nesúhlasí a poukazujúc na to,
ţe v akomkoľvek doterajšom súdnom spore bol medicínsky názor znalkyne MUDr. S. odlišný
od stanoviska správneho orgánu resp. od odborných posudkov konzultantov úradu.
Odvolací súd túto námietku nepovaţoval sa dôvodnú, keďţe z vyššie citovaných
ustanovení vyplýva pre správny orgán povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci,
správny orgán nemôţe závery vyplývajúce z predloţeného dôkazu (znaleckého posudku)
spochybňovať subjektívnymi hodnoteniami, ale len na základe ním vykonaného dokazovania.
Ako uţ správne uviedol krajský súd, samotné rozpory v predloţených dôkazoch
svedčia o tom, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, a preto napadnuté
rozhodnutie, ako aj správne rozhodnutie prvého stupňa, boli vydané predčasne. Skutočnosť,
ţe správne orgány nevenovali v danej veci dostatočnú pozornosť zisteniu skutočného stavu
veci a v danej veci si nezadováţili dostatok skutkových podkladov, ktoré by spôsobom
vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazovali, ţe ţalobca sa dopustil skutku, ktorým mal
porušiť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zák. o zdravotnej starostlivosti, čo vyplýva
aj zo znaleckého posudku, predloţeného ţalobcom súčasne spolu so ţalobou
Pokiaľ ţalovaný poukazoval, ţe krajský súd mal dať vypracovať kontrolný znalecký
posudok, odvolací súd uvádza, ţe ak správny orgán rozhodol o uloţení sankcie, súd pri
preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym
orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať
dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej
hlavy (§ 250i ods. 2 O. s. p.), avšak nemôţe sa však jednať o podstatné doplnenie
dokazovania, keďţe nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
ako nezákonného podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p., keďţe patrí správnemu orgánu zistiť
skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutia, súd v rámci konania
o správnej ţalobe nemôţe naprávať vady spôsobujúce nezákonnosť správneho rozhodnutia.
15 8Szd/1/2010
Štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava – zákonodarná moc, 6. hlava –
výkonná moc, 7. hlava – súdna moc) ako aj čl. 141 ods. 2 ústavy jednoznačne vymedzujú
ústavné limity jednotlivých zloţiek štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak
odborných otázkach nemôţe vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná
starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii, keď
skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestíţnych pedagogických titulov v oblasti
medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom
opačným záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie
odborných skutočností povinnou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou
trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Takýto záver musí vysloviť správny orgán
a súd je podaním správnej ţaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti,
či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v
súlade so zákonom (a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom
obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky vznesené v odvolaní, odvolací súd sa nimi nezaoberal,
keďţe nemohli mať vplyv na správnosť rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodnutie
ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného
stavu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p.
O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k odvolaniu ţalovaného rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalovanému ich náhradu nepriznal,
keďţe v takomto konaní mu nárok na náhradu trov neprináleţí.
Odvolací súd posudzoval v tomto konaní taktieţ odvolanie podané ţalobcom týkajúce
sa výroku o náhrade trov konania, pričom dospel k záveru, ţe je dôvodné.
Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe ţalobca uţ v administratívnom
konaní ţiadal doplniť dokazovanie súdnym znalcom, na ktorý návrh ţalovaný v odvolacom
správnom konaní neprihliadol a ţalobca znalecký posudok, ktorý si dal vypracovať
na podporu svojich tvrdení na vlastné náklady, predloţil krajskému súdu spolu so správnou
ţalobou. Znalecký posudok v danom prípade bol jedným z podkladov pre záver súdu,
ţe správne orgány v danej veci nezistili skutkový stav spoľahlivo. Ţalobcovi ako účastníkovi
16 8Szd/1/2010
preskúmavacieho konania vyplatením znaleckej odmeny za vypracovanie tohto posudku
vznikli náklady potrebné na bránenie práva proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov oboch stupňov.
Z uvedených dôvodov pokiaľ ţalobca bol v preskúmavacom konaní úspešný a vzniklo
mu právo na náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p., mal právo, aby mu boli
priznané všetky trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti
ţalovanému (§ 246c ods. 1 v spojení s § 137 a s § 142 ods. 1 O. s. p.), preto odvolací súd
zmenil časť rozsudku krajského súdu tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
932,67 €. Trovy súdneho konania pozostávajú z trov prvostupňového konania vo výške
270,43 € (špecifikovaných v rozsudku súdu prvého stupňa) náhrady hotových výdavkov
za znalecký posudok vo výške 587 € a trov odvolacieho konania vo výške 75,24 €
pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci (podanie odvolania proti výroku o trovách zo dňa
23.4.2010) v sume 55,49 €, reţijného paušálu v sume 7,21 € a 20 % DPH v sume 12,54 €,
pričom pri určení výšky náhrady odvolací súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov a vyčíslenia predloţeného
právnym zástupcom ţalobcu. Ţalovaný náhradu trov konania predstavujúcich odmenu
za zastupovanie vo výške 345,67 € uhradí na bankový účet právneho zástupcu ţalobcu
č. X. vedený v T., a.s., pobočka Z. a náhradu hotových výdavkov vo výške 587 € na bankový
účet ţalobcu č. X., vedený vo V., a.s.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská