Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/62/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci navrhovateľov: 1. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 2. Z. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z., 3. L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z., všetci traja po zomrelom Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. X, K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. -217 zo dňa 17. januára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. -217 zo dňa 17. januára 2024 p o t v r d z u j e. II. Navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 17. januára 2024, č. k. -217 postupom podľa v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „OSP“ alebo „“) vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým odporkyňa podľa , , , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27. novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

2. Právny predchodca navrhovateľov návrhom zo dňa 20. júna 2014 žiadal preskúmať uvedené rozhodnutie odporkyne s tým, že nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku. Mal za to, že podľa ustanovenia o sociálnom zabezpečení v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“) sa mu musí dôchodkový vek znížiť za výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórie, pretože odpracoval v službe vojaka z povolania v trvaní 28 rokov a 5 dní v I. kategórii funkcií, a preto mal ísť do starobného dôchodku vo veku 55 rokov a nie vo veku 63 rokov. Poukázal na to, že vykonal službu vojaka z povolania v zamestnaní I. kategórie funkcií, a to ako vojak základnej služby v ČSĽA od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 v počte 689 dní a ako vojak z povolania od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 v počte 6 771 dní, t.

j. celkovo 7460 dní, čo je 20 rokov a 160 dní vrátane vojenskej služby. Poukazoval ďalej na to, že by mal mať posudzované aj odpracované obdobia v III. pracovnej kategórii, a to ako učeň SOU od 01. septembra 1968 do 30. júna 1971 v počte 1 033 dní, v Zlievarni Hronec od 01. júla 1971 do 29. augusta 1973 v počte 791 dní, zamestnanie v SBS SECURITON od 01. februára 1994 do 30. júna 2005 v počte 4 168 dní a zamestnanie do podania návrhu od 25. augusta 2005 do 20. júna 2014 v počte 3 222 dní, t. j. spolu 9 214 dní, čo je 25 rokov a 1 deň. Upozornil, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný vo veku 55 rokov, od 01. decembra 1990 a uviedol, že vznik nároku na výsluhový príspevok, rovnako ako vznik nároku na výsluhový dôchodok nie sú podmienené dovŕšením fyzického veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, resp. o sociálnom poistení, ale je založený len na princípe výsluhy, t. j. trvania služobného pomeru počas určeného počtu rokov. Uviedol, že odporkyňa mu napadnutým rozhodnutím priznala starobný dôchodok odo dňa 27. novembra 2010, kedy dosiahol vek 58 rokov a mal za to, že mu nedôsledne zhodnotila obdobie služby vojaka z povolania od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 a dostatočne nezhodnotila aj roky odpracované v III. pracovnej kategórii pred a po vykonanej vojenskej službe. Poukázal na ustanovenie a a uviedol, že výkon zamestnania v I. (II.) pracovnej kategórii, resp. funkcií podľa má vplyv tak na zachovanie nároku na prepočet starobného dôchodku aj podľa a má vplyv aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa Zdôraznil, že odporkyňa mu niektoré doby civilného zamestnania vôbec nezapočítala ako SOU, zamestnanie v Zlievarni Hronec a SBS a žiadal, aby tieto nezrovnalosti odstránila, pretože môžu mať priamy vplyv na výšku starobného dôchodku. Právny predchodca navrhovateľov v písomnom vyjadrení zo dňa 19. mája 2015 ďalej doplnil, že odporkyňa nesprávne vyhodnotila celú dobu jeho zamestnania a tiež nesprávne postupovala, keď v prípade pri krátení jeho starobného dôchodku použila ustanovenia Dohovoru č. 128, čo považoval za nesprávne, nakoľko doposiaľ nebol stanovený žiaden vzorec ani rozsah krátenia starobných dôchodkov a odporkyňa postupovala ako nezákonný aparát.

3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. marca 2015 uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 23. septembra 2013 právnemu predchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o služobných pomeroch vojakov“) od 1. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení vojakov“) s účinnosťou od 1. septembra 1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) sa považuje od 1. júla 2002 naďalej za výsluhový dôchodok. Uviedla ďalej, že pre nárok a výšku výsluhového príspevku bola právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotená doba poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná vojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z povolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní. Poukázala na to, že právny predchodca navrhovateľov dôchodkový vek podľa a s použitím ustanovenia o sociálnom zabezpečení dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, t.j. dňa 4. decembra 2007 a pretože právny predchodca navrhovateľov zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia a najmenej 20 rokov služby v I. kategórii funkcií, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok v súlade s Suma starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov bola určená podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby) získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. S poukazom na Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uviedla, že nakoľko právny predchodca navrhovateľov je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky a na určenie sumy starobného dôchodku podľa v znení neskorších predpisov mu bola započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu doby služby, suma starobného dôchodku bola znížená podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach o sumu starobného dôchodku, zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, pričom suma starobného dôchodku, zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, bola určená ako časť sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia

dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky, k úhrnu obdobia dôchodkového poistenia (vrátane doby služby), ktoré je zhodnotené na určenie sumy starobného dôchodku. S poukazom na ustanovenie ďalej uviedla, že bola určená suma starobného dôchodku podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j. o sociálnom zabezpečení. Suma starobného dôchodku vypočítaná podľa a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 337,60 eur mesačne a suma starobného dôchodku vypočítaná podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je 149,00 eur mesačne. Nakoľko suma starobného dôchodku určená podľa v znení neskorších predpisov a Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je vyššia, právnemu predchodcovi navrhovateľov patrí starobný dôchodok v tejto sume. Suma starobného dôchodku bola ďalej zvýšená podľa predpisov o zvyšovaní dôchodkových dávok a ku dňu 01. januáru 2014 predstavuje 385,90 eur mesačne. Poukázala ďalej na to, že starobný dôchodok bol právnemu predchodcovi navrhovateľov priznaný v súlade s o sociálnom poistení najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku.

4. Odporkyňa v nadväznosti na pojednávanie zo dňa 29. marca 2017 a námietky právneho predchodcu navrhovateľov, ďalej v písomnom vyjadrení zo dňa 30. mája 2017 uviedla, že právny predchodca navrhovateľov predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 01. júla 2005 do 06. augusta 2005 a od 17. januára 2006 do 18. februára 2006, tiež potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 03. decembra 2008, podľa ktorého je evidovaný ako nezamestnaný od 05. augusta 2005 do 31. marca 2006 a zdôraznila, že uvedené obdobia nie je možné zhodnotiť pre starobný dôchodok, nakoľko podľa o sociálnom poistení nie sú považované za obdobie dôchodkového poistenia. K námietke právneho predchodcu navrhovateľov vo veci osobného vymeriavacieho základu v roku 2006 ďalej poukázala na to, že podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky v Bratislave zo dňa 27. novembra 2013 právny predchodca navrhovateľov dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenia podľa o sociálnom poistení v znení za obdobie od 25. augusta 2005 do 31. decembra 2005 v sume 35.351,- Sk a za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006 v sume 23.738,- Sk. Ďalej uviedla, že bývalý zamestnávateľ právneho predchodcu navrhovateľov uviedol na evidenčnom liste dôchodkového poistenia za obdobie od 01. apríla 2006 do 31. decembra 2006 vymeriavací základ 111.983,- Sk, takže vymeriavací základ za rok 2006 je úhrnom 135.721,- Sk a na osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X z 21. apríla 2017, je uvedený správne.

5. Správny súd v prejednávanej veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý bol v poradí druhým rozhodnutím správneho (resp. krajského) súdu. Napadnutému rozsudku predchádzal nasledovný priebeh súdneho konania: (i) Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. -122 zo dňa 13. septembra 2017 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014. V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že od 01. júla 2016 je účinný v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „“), podľa ktorého všetky rozhodnutia vydané po 01. júli 2016 sú dvojstupňové. Súd preto v tomto konaní nemôže preskúmavať rozhodnutia vydané odporkyňou po 01. júli 2016, ktoré sú dvojstupňové, ako aj vzhľadom na poučenie v týchto rozhodnutiach, kde sa už opravné prostriedky nepodávajú na súd, ale tam uvedenému správnemu orgánu. Z tohto dôvodu súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľov od 10. júna 2017 znížila starobný dôchodok na sumu 428,20 eur mesačne, už v tomto konaní nemôže preskúmať.

6. Na odvolanie právneho predchodcu navrhovateľov (ii) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) uznesením zo dňa 26. septembra 2018, č. k. -151 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí konštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd SR tiež uviedol, že ak krajský súd dospel k záveru o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 z dôvodu nedostatku právomoci, mal konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne s poukazom na Keďže krajský súd takto nepostupoval, znemožnil právnemu predchodcovi navrhovateľov realizáciu jeho procesného

práva na podanie odvolania a rozhodnutie o ňom. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR zdôraznil, že práve prostredníctvom procesného inštitútu odvolania sa zabezpečí preskúmanie prvostupňového rozhodnutia a v prípade jeho nesprávnosti sa ním dosiahne náprava, pričom táto možnosť bola právnemu predchodcovi navrhovateľov v dôsledku postupu krajského súdu odopretá. Najvyšší súd uložil krajskému súdu konanie v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 zastaviť a vec postúpiť na rozhodnutie o opravnom prostriedku generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu v podstate aj zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave.

7. S účinnosťou od 01. júna 2023 na základe bol zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Tunajší súd uznesením zo dňa 30. augusta 2023, č. k. - 169 vylúčil návrh v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017 na samostatné konanie. Veci bola pridelená sp. zn. . Tunajší súd uznesením zo dňa 04. septembra 2023, č. k. - 34 konanie zastavil a vec postúpil generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

8. Po zrušení prvého rozsudku krajského súdu Najvyšším súdom SR, správny súd vec opätovne prejednal a na pojednávaní konanom dňa 17. januára 2024 vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorý odôvodnil tak, ako je uvedené nižšie. Vychádzal pritom zo záväzného právneho názoru obsiahnutého v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. -151 zo dňa 26. septembra 2018. 9. Rešpektujúc skutočnosť uvedenú v predchádzajúcom bode, správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že (i) výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov (čo je v tu posudzovanej veci aj prípad právneho predchodcu navrhovateľov) v zmysle v spojení s a zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov; (ii) námietku právneho predchodcu navrhovateľov týkajúcu sa nezhodnotenia doby pred 18. rokom veku, t. j. učňovského štúdia od 04. decembra 1967 do 30. apríla 1998 (pozn. súdu, zrejme správne má byť do 01. júla 1971), vyhodnotil súd ako nedôvodnú, lebo hodnotenie takej doby je vylúčené ustanovením ; (iii) k námietke právneho predchodcu navrhovateľov ohľadom nezákonného krátenia dôchodku podľa Dohovoru č. 128, poukázal správny súd na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 26. februára 2016 a v uznesení sp. zn. zo dňa 27. septembra 2017, z ktorých odcitoval vybrané ustanovenia; (iv) námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené, a to s odkazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. -151 (ods. 53 - 63 odôvodnenia rozsudku). Podľa názoru správneho súdu bola tak suma starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou; (v) námietku právneho predchodcu navrhovateľov, že mu bol nesprávne stanovený dátum priznania starobného dôchodku neakceptoval s vysvetlením, že právny predchodca navrhovateľov si u odporkyne uplatnil nárok na starobný dôchodok dňa 27. novembra 2013 a podľa bolo možné priznať starobný dôchodok právnemu predchodcovi navrhovateľov tri roky spätne, t. j. od 27. novembra 2010, čo sa stalo aj v tu posudzovanej právnej veci právneho predchodcu navrhovateľov; (vi) pokiaľ právny predchodca navrhovateľov po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. septembra 2017 uvádzal nové dôvody opravného prostriedku, k tomu správny súd v nadväznosti na v spojení s tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 02.06.2015, podľa ktorého: „Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby....“; (vii) záverom sa správny súd vyjadril k námietkam právneho predchodcu navrhovateľov vyjadreným na súdnom pojednávaní dňa 17. januára 2024, pričom konštatoval, že žiadna z týchto námietok nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne.

10. Správny súd tak po preskúmaní opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporkyne v intenciách , ako aj podľa tretej hlavy piatej časti dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne s odkazom na ustanovenie §

250q ods. 3 . O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a s poukazom na výsledok konania právnemu predchodcovi navrhovateľov, ktorý nebol úspešný, právo na ich náhradu nepriznal.

II.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal právny predchodca navrhovateľov v zákonnej lehote odvolanie.

12. Právny predchodca navrhovateľov v úvode podaného odvolania vyjadril svoj zásadný nesúhlas a všeobecnú nespokojnosť s rozsudkom správneho súdu, ako aj s preskúmavaným rozhodnutím odporkyne, najmä čo do výšky priznaného starobného dôchodku. Následne opakovane uviedol, že vykonával prácu v I. kategórii funkcií 7 460 dní, t. j. 20 rokov + 160 dní (vrátane vojenskej základnej služby) a zároveň má v civilnom sektore odpracovaných 9 214 dní, t. j. 25 rokov a 1 deň a cca ďalších 10 rokov. Vo všeobecnosti vyjadril, že nezohľadnením odpracovanej doby v civilnom sektore, ako aj výkonu vojenskej služby a zamestnania v I. kategórií funkcií na výške predpokladaného starobného dôchodku, dochádza k porušovaniu princípu primeranosti, proporcionality a rovnosti účastníkov. V ďalšom právny predchodca navrhovateľov namietal nespokojnosť s procesom vykonávania dokazovania odporkyňou a rovnako aj nedostatočné hodnotenie dôkazov aj zo strany správneho súdu. Vyjadril, že osobný list dôchodkového poistenia, z údajov ktorých vychádzala odporkyňa, považuje za nedôveryhodný a účelový, nakoľko „substancia pre výpočet objektívneho určenia sumy jeho starobného dôchodku, určite nie je správna, nie je spravodlivá, nie je zásluhová a žalobcu viditeľne naďalej trvalo poškodzuje.“ Právny predchodca navrhovateľov opakovane poukázal na Stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva z jesene roku 2022, ktorému sa správny súd podľa jeho názoru nevenoval dostatočne. Ďalej namietal, že: „Sociálna poisťovňa žalobcovi (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov) niektoré doby poistenia nehodnotila vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva do nekonečna a mení podmienky alebo bezdôvodne odňala výhody (dokonca mu znížila výšku starobného dôchodku a pod.), poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čím ho vystavila diskriminácii voči ostatným.“ Zároveň sa právny predchodca navrhovateľov dožadoval, aby „sa obdobie vojenskej služby v zmysle a hodnotilo a preklenulo s judikatúrou súdov SR v prospech žalobcu (pozn. súdu právnemu predchodcovi navrhovateľov).“ V ďalšom obsahuje text odvolania právneho predchodcu navrhovateľov množstvo úvah a všeobecných otázok, prostredníctvom ktorých poukazuje „na hrubú nespravodlivosť a neprávo“ v tu posudzovanej veci. Záverom navrhuje, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok Správneho súdu v Bratislave v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil a rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Odporkyňa sa k odvolaniu právneho predchodcu navrhovateľov, ktoré jej bolo doručené 2. apríla 2024, vyjadrila podaním zo dňa 18. apríla 2024, v ktorom uviedla, že dôvody odvolania právneho predchodcu navrhovateľov považuje za neopodstatnené. Vyjadrila, že má za to, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Tiež poukázala na právne záväzný názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení sp. zn. -151 zo dňa 26. septembra 2018, v ktorom Najvyšší súd SR v tu prejednávanej veci konštatoval, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené a suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Odporkyňa zopakovala, že na vecnej správnosti jej rozhodnutia trvá a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

14. Dňa 7. mája 2024 bola do elektronickej schránky súdu doručená replika právneho predchodcu navrhovateľov k vyjadreniu odporkyne, v ktorej opakovane zdôraznil, že „Sociálna poisťovňa v jeho dôchodkových veciach nevykonáva dokazovanie a svoje subjektívne názory, pocity a vyjadrenia rozchádzajúce sa s realitou predkladá správnemu (krajskému) súdu.“ Keďže podľa názoru právneho predchodcu navrhovateľov, Sociálna poisťovňa nerešpektuje zákony, právny poriadok SR, a neraz aj právny názor všeobecných súdov SR, právny predchodca navrhovateľov navrhol uloženie pokuty odporkyni podľa . Následne poukázal na zásady správneho konania podľa a odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého: „Je povinnosťou správneho orgánu, aby zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a tak doplnil podklad pre

rozhodovanie do tej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Táto povinnosť sa vzťahuje tak na prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán, až do vydania rozhodnutia.“

15. Replika právneho predchodcu navrhovateľov bola doručená odporkyni na vedomie elektronicky dňa 16. mája 2024.

III.

16. Napadnutý rozsudok správneho súdu bol vydaný v?konaní o?opravnom prostriedku podľa tretej hlavy piatej časti ( až 250s) , ktoré sa začalo podaním opravného prostriedku dňa 20. júna 2014, teda pred 1. júlom 2016. Podľa sa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa .

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) pri skúmaní splnenia procesných podmienok na vecné prejednanie odvolania zistil, že právny predchodca navrhovateľov, v priebehu odvolacieho konania, dňa 21. októbra 2024 zomrel. Mestský súd Bratislava IV, prostredníctvom notára JUDr. Miroslava Pavloviča, povereného súdom funkciou súdneho komisára v konaní o dedičstve po právnom predchodcovi navrhovateľov ako poručiteľovi, uznesením č. k. XXD/ XXXXXXX-XX, V. XX/XXXX zo dňa 17. decembra 2024 (ďalej aj ako „uznesenie Mestského súdu Bratislava IV“) rozhodol, že konanie o dedičstve zastavil, majetok nepatrnej hodnoty vydal synovi poručiteľa L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K., ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa a určil odmenu notára. V odôvodnení predmetného uznesenia Mestský súd Bratislava IV ďalej uviedol, že na základe predbežného vyšetrenia zistil, že poručiteľ zomrel ako vdovec, bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Ako dedičia zo zákona by v I. dedičskej skupine v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „“) do úvahy prichádzali synovia poručiteľa O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XXXX/X, XXX XX K. - Z., Z. A., nar. X.XX.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z. a L. A., nar. X.X.XXXX, bytom: B. XXXX/X, XXX XX K. - Z.. Keďže procesná subjektivita právneho predchodcu navrhovateľa zanikla, najvyšší správny súd v nadväznosti na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV podľa v spojení s o sociálnom poistení, ako aj prejavený záujem synov po zomrelom otcovi, rozhodol o pokračovaní v konaní pred odvolacím súdom s deťmi po zomrelom právnom predchodcovi navrhovateľov (pozn. súdu z tohto dôvodu ich odvolací súd v ďalšom texte uvádza už len ako navrhovateľov ako účastníkov konania).

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „odvolací súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa , ako súd odvolací ( v spojení s veta prvá a ) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno vyhovieť.

19. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že najvyšší správny súd ako odvolací súd primárne v medziach podaného odvolania preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na? to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.

20. Podľa , konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

21. Podľa , odvolacie konania podľa piatej časti , začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

22. Podľa , ak je podľa daná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vykonáva ju od 1. januára 2023 najvyšší správny súd.

23. Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

24. Podľa , pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

25. Predmetom konania o odvolaní v danej veci bol rozsudok správneho súdu č. k. -217 zo dňa 17. januára 2024, ktorým súd postupom podľa vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014, ktorým odporkyňa podľa , , , právnemu predchodcovi navrhovateľov od 27. novembra 2010 priznala starobný dôchodok v sume 347,90 eur mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na sumu 354,20 eur mesačne, od 1. januára 2012 na sumu 365,90 eur mesačne, od 1. januára 2013 na sumu 377,10 eur mesačne a od 1. januára 2014 na sumu 385,90 eur mesačne.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

28. Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

29. Podľa , ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa až 221 tohto zákona.

30. Podľa o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom období, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

31. Podľa o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhové príspevky, na ktoré vznikol nárok podľa v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Ak však bol poberateľ tejto dávky prijatý do služobného pomeru uvedeného v , nárok na ňu zaniká dňom účinnosti tohto zákona.

32. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výsluhové dôchodky priznané a vyplácané podľa a , , a o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10%. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu.

33. Podľa článku 33 ods. 2 cit. Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za

tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

34. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal najvyšší správny súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis odporkyne, na ktoré už poukázal detailne odvolací súd na viacerých miestach tohto rozhodnutia, ako aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku. Z?týchto dôvodov ich najvyšší správny súd už v?ďalších konkrétnostiach neopakuje, súčasne na ne poukazuje a dopĺňa o nasledujúce zistenia.

35. Právny predchodca navrhovateľov sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06. mája 2014. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že právny predchodca navrhovateľov požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. novembra 2010 žiadosťou zo dňa 29. novembra 2013. Starobný dôchodok mu bol priznaný napadnutým rozhodnutím odporkyne od 27. novembra 2010 vo výške 347,90 eur mesačne. V priebehu súdneho konania vedeného pôvodne na krajskom súde došlo k vydaniu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2017, ktorým bol právnemu predchodcovi navrhovateľov podľa , , , a a znížený starobný dôchodok od 10. júna 2017 na sumu 428,20 eur mesačne. Dôvodom vydania tohto rozhodnutia bolo zistenie, že odporkyňa pri výpočte starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov použila nesprávny vymeriavací základ za obdobie od 01. januára 2006 do 31. marca 2006, ktorý mal správne byť 23.738,- Sk a nie 27.738,- Sk. Rozhodovanie o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. apríla 2017 v tejto časti, bolo vylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo uznesením sp. zn. -34 zo dňa 4. septembra 2023 zastavené a vec postúpená generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.

35. Právny predchodca navrhovateľov sa narodil XX. V. XXXX. Dôchodkový vek 55 rokov podľa dovŕšil dňom XX. V. XXXX. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal 14.282 dní, t. j. 39 rokov a 47 dní obdobia dôchodkového poistenia. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 15. októbra 2013 vyplýva, že právnemu predchodcovi navrhovateľov bol priznaný podľa od 01. februára 1994 výsluhový príspevok, ktorý sa podľa s účinnosťou od 01. septembra 1995 považuje za výsluhový dôchodok a podľa sa od 01. júla 2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Pre účely nároku právneho predchodcu navrhovateľov na výsluhový príspevok bolo zhodnotené obdobie jeho poistenia od 30. augusta 1973 do 19. júla 1975 - základná vojenská služba vo vojenskej škole v I. kategórii funkcií a od 20. júla 1975 do 31. januára 1994 - vojak z povolania v I. kategórii funkcií, t. j. celkom 20 rokov a 341 dní.

36. Najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu a preskúmavaného rozhodnutia odporkyne konštatuje, že výkon služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií v rozsahu viac ako 20 rokov v zmysle v spojení s a zachoval právnemu predchodcovi navrhovateľov nárok na starobný dôchodok od dovŕšenia veku 55 rokov.

37. K opakovanej námietke navrhovateľov týkajúcej sa nedostatočného zhodnotenia období, ktoré získal právny predchodca navrhovateľov ako civilné zamestnanie pre účely starobného dôchodku, najvyšší správny súd v časovej súvislosti uvádza, že obdobie od 2. septembra 1968 do 29. augusta 1973 bolo právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotené ako doba štúdia na základe potvrdenia Odborného učilištia strojárskeho Piesok, ktoré právny predchodca navrhovateľov predložil odporkyni už pri spisovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Následne, doba služby v čase od 30. augusta 1973 do 31. januára 1994 bola právnemu predchodcovi navrhovateľov zhodnotená ako I. kategória funkcií v plnom rozsahu, ako je zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia odporkyne. Obdobie dôchodkového poistenia v civilnom zamestnaní od 1. februára 1994 do 30. júna 2005 a od 25. augusta 2005 do 26. novembra 2010, t.j. do priznania starobného dôchodku je zhodnotené v plnom rozsahu, čo je opäť zrejmé z osobného listu dôchodkového poistenia právneho predchodcu navrhovateľov.

38. K námietke výšky starobného dôchodku, najvyšší správny súd opakovane ozrejmuje, že suma starobného dôchodku sa určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný mesačný zárobok bol právnemu predchodcovi navrhovateľov určený v súlade s z rozhodného obdobia desiatich kalendárnych rokov 1984 až 1994. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2006. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby. Na určenie výšky sumy starobného dôchodku právnemu predchodcovi navrhovateľov sa v súlade s vybralo len päť rokov, v ktorých bol jeho zárobok najvyšší, t. j. roky 2004, 2001, 2002, 2003, 1999. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom, keď starobný dôchodok vo výške 92 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 124,20000 eur mesačne) zvýšila za 1.089 dní zamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok o 18 % priemerného mesačného zárobku (t. j. 24,30000 eur mesačne). K sume 148,50000 eur pripočítala s poukazom na v znení sumu 157,52000 eur mesačne tak, aby suma starobného dôchodku právneho predchodcu navrhovateľov nepresiahla sumu 306,02 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že námietky právneho predchodcu navrhovateľov súvisiace s nesprávnym výpočtom sumy jeho starobného dôchodku sú neopodstatnené. Suma starobného dôchodku bola určená správne, v súlade s právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Takýto právny názor vo veci vyslovil správny súd v napadnutom rozsudku (pozn. súdu viď ods. 63 odôvodnenia rozsudku), ako aj tomu predchádzajúci odvolací súd v uznesení sp. zn. -151 zo dňa 26. septembra 2018 (viď odôvodnenie citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR), ktorého právnym názorom je správny súd viazaný.

39. K námietke navrhovateľov, ktorou namietali nezákonnosť postupu pri výpočte výšky sumy starobného dôchodku aplikáciou článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, podporne poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý v odseku 3 rozhodnutia uviedol: „Z?článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v?prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v? zmysle Dohovoru množné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a?to najviac o? sumu, ktorá prevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok).“ Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že postup krátenia starobného dôchodku v?prípade súbehu s?výsluhovým dôchodkom bol predmetom právneho posudzovania aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z?27. júna 2018, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. -17 zo 16. novembra 2018, a v ktorom ústavný súd uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a?postup krátenia starobného dôchodku v?prípade jeho súbehu s?výsluhovým dôchodkom z?osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že priamo z? ustanovenia a od. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v? rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s?, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o?sociálnom poistení charakter dávky v?starobe, ktorú má na mysli Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v?zmysle vyššie uvedených ustanovení a zákona o?sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a?výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v?Policajnom zbore. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v?súlade s? Dohovoru č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a?krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a?výšky starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s?touto „dierou v?zákone“ tak, aby bolo zachované garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“ Citované rozhodnutie ústavného súdu nie je ojedinelým rozhodnutím. Mechanizmus krátenia starobného dôchodku poistencom, ktorým vznikol nárok aj na výsluhový dôchodok, a to tak, že krátenie

je možné vykonať len pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet ich výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku, odobril vo svojej judikatúre ústavný súd aj v rozhodnutí sp. zn. , .

40. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam a početným námietkam navrhovateľov tohto druhu, odvolací súd dopĺňa, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti ( a nasl. ) je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí. K s tým súvisiacej námietke navrhovateľov nedostatočného dokazovania v tu prejednávanej veci, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júla 2011, sp. zn. , v ktorom tento konštatoval: „Ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, môže opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy ( ), avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania, keďže nedostatočne zistený skutkový stav je dôvodom, aby súd zrušil rozhodnutie ako nezákonné podľa “

41. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu napadnutý rozsudok správneho súdu je presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky námietky navrhovateľov tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že do práva na spravodlivý súdny proces podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu, pokiaľ ide o jeho vlastnú argumentáciu, v?dostatočnej miere reflektuje na všetky námietky uvádzané navrhovateľmi v návrhu právneho predchodcu navrhovateľov. Správny súd dostatočne ozrejmil vlastné úvahy pri právnom posúdení veci, pričom zohľadnil aj vyjadrenia všetkých účastníkov konania, či nimi vznesené návrhy, ako aj právne záväzný názor najvyššieho súdu SR vyjadrený v tu prejednávanej veci v uznesení zo dňa 26. septembra 2018, č. k. -151. Najvyšší správny súd preto dospel k záveru, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a?vyvodil aj správne skutkové a právne závery, ktoré náležite odôvodnil.

42. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší správny súd ako súd odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia správneho súdu, dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako vlastné ( veta prvá v spojení s ust. ). Najvyšší správny súd záverom len konštatuje, že väčšinu námietok navrhovateľov, ktoré posúdil ako dôvody odvolania, vzniesli títo len všeobecne, s konštatáciou právnej teórie, bez označenia jednotlivých častí odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bez prepojenia

skutkových dôvodov s konkrétnym odôvodnením, a napokon smerujúce aj voči skutočnostiam, ktoré s tu prejednávanou vecou nesúvisia alebo neovplyvňujú správnosť záverov súdneho a správneho konania, a preto ich najvyšší správny súd vyhodnotil ako irelevantné.

43. Záverom najvyšší správny súd k návrhu navrhovateľov na uloženie pokuty odporkyni podľa iba dodáva, že k uvedenému návrhu neprihliadol, nakoľko (i) v zmysle sa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa ; (ii) obdobnú právnu úpravu pokuty za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ako je v , neobsahuje; (iii) a na dôvažok, ak by odvolací súd navrhovaný postup primeraným použitím ustanovení aj pripustil, ide o návrh navrhovateľov, ktorý je v tu posudzovanej veci nepoužiteľný, nakoľko odporkyňa nebola v žiadnom štádiu konania zaviazaná právnym názorom zrušujúceho rozhodnutia súdu, ktoré by v novom konaní bola povinná rešpektovať.

44. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania rozhodnutia (ktorý je pre súd v zmysle § 250i ods. 1 zákona rozhodujúci), postupu odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a napokon ani samotnému rozhodnutiu nemožno v zmysle námietok navrhovateľov vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie a takéto porušenie zákona nekonkretizovali ani navrhovatelia. Správny súd preto dôvodne považoval rozhodnutie odporkyne za vydané v súlade so zákonom a opravnému prostriedku navrhovateľov nevyhovel. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok podľa v spojení s veta druhá , a , a a ako vecne správny potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania najvyšší správny súd rozhodol v súlade s v spojení s , s veta prvá, s a s , tak, že neúspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal.

46. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.