Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/234/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., a. s., so sídlom v K.,

IČO : X., zastúpeného JUDr. E. M., advokátom, so sídlom v K., proti žalovanému M., a. s.,

so sídlom v B., IČO : X., zastúpenému JUDr. R. B., advokátom, so sídlom v B., o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej Okresným súdom

Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 15. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. mája 2008 sp. zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I v poradí prvým rozsudkom zo 17. decembra 2001 č. k.

- 154 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa

v katastrálnom území K., zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako hotel,

súpisné číslo X., postavený na parcele č. X. a vyporiadal ho tak, že celú nehnuteľnosť prikázal do

výlučného vlastníctva žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie

jeho podielu 287 309,50 € ( 8 655 486 Sk ) do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a naostatok

rozhodol o trovách konania. Vychádzal zo zistenia, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi

uvedenej nehnuteľnosti ( žalobca v rozsahu 95,48 % a žalovaný v rozsahu 4,52 % ) a že medzi

nimi nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva. Konštatoval,

že s prihliadnutím na podiely spoluvlastníkov a skutočnosti, že vlastníkom pozemku, na ktorom

stavba stojí, je iba žalobca, jej reálne rozdelenie nebolo možné; o takýto spôsob vyporiadania

spoluvlastníctva nakoniec nepožiadal ani jeden zo spoluvlastníkov, preto prípadne rozdelenú vec

nebolo možné prikázať do ich výlučného vlastníctva bez súhlasu spoluvlastníka. Keďže

nehnuteľnosť nebolo možné reálne rozdeliť a nakoľko žalovanému sa nepodarilo preukázať

dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil a nevyporiadal

( ), bolo namieste zrušenie spoluvlastníctva súdom a jeho

vyporiadanie prikázaním nehnuteľnosti žalobcovi za náhradu žalovanému, ktorú podľa

znaleckého posudku ustálil výškou 287 309,50 € ( 8 655 486 Sk ).

Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní žalovaného prvým v poradí rozsudkom

zo 6. mája 2003 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol

o trovách odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého

stupňa, tak v otázke reálnej nedeliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti, ako aj hodnoty

vyporiadacieho podielu, pri zisťovaní ktorých súdny znalec vychádzal z príslušných metodických

pokynov ministerstva spravodlivosti. Pre neaplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vyšiel z názoru, že zásada "nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníctve,

nemôže byť dôvodom na aplikáciu ďalšej zásady vyplývajúcej z § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka" a že ekonomické záujmy žalovaného na zotrvaní v spoluvlastníctve, boli vyriešené

priznaním adekvátnej náhrady, za ktorú si žalovaný ako odstupujúci spoluvlastník môže

zabezpečiť primeranú a podobnú nehnuteľnosť ( resp. časť ), preto tieto skutočnosti nemohli byť

dôvodmi osobitného zreteľa, ktoré má na mysli , uzavrel

krajský súd.

Na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom z 26. augusta 2004 sp. zn. , ktorým zrušil

rozsudky oboch súdov nižších stupňov z dôvodov, že konanie pred obidvomi súdmi v predmetnej

veci bolo postihnuté vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ich

rozhodnutia spočívali aj na nesprávnom právnom posúdení veci; vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozsudku je preň

záväzný. Dovolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok krajského súdu dospel k záveru, že

nie je správnym, pretože v konaní zistil výskyt tzv. inej vady konania ( t. j. v

neuvedenej ), ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 243f ods. 1

písm. b/ ). Dovolací súd uzavrel, že záver okresného súdu, ktorý zrejme prijal aj odvolací

súd, že bez návrhu spoluvlastníka mu nemožno prikázať reálnu časť predtým spoločnej veci,

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktorý potom mal vplyv aj na nedostatočné

( nesprávne ) zistenie skutkového stavu veci, potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

K uvedenému záveru dospel vychádzajúc zo zásady, že súd rozhodujúc o zrušení a vyporiadaní

spoluvlastníctva rozsudkom, t. j. autoritatívne, musí poradie a podmienky použitia jednotlivých

spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva dodržať, lebo sú pre súd záväzné.

V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka

obidvoch strán ( iudicium duplex ), takže môže aj proti vôli spoluvlastníka prikázať mu reálnu

časť zo spoločnej veci, lebo táto časť iba zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu a

predstavuje len to, čo spoluvlastník do rozhodnutia súdu vlastnil v ideálnom pomere z veci.

Dovolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdov o reálnej nedeliteľnosti spornej

nehnuteľnosti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní znalcom z príslušného odboru tak, aby

mohli byť akceptovateľné pre zákonné súdne rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa v konaní

o predmetnej veci na odborné posúdenie konkrétnej skutočnosti - reálnej deľby nehnuteľnosti -

neuvážil náležitú ( potrebnú ) špecializáciu ním ustanoveného znalca len pre odbory oceňovanie

nehnuteľností a oceňovanie stavebných prác, aj pre posúdenie odbornej otázky, týkajúce sa

reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti. Konanie bolo zaťažené vadou konania, ak súdy

v ňom vychádzali zo záveru posudku uvedeného znalca, o nedeliteľnosti danej nehnuteľnosti.

V dôsledku uvedeného pochybenia preto súdy ani neskúmali správnosť záverov znaleckého

posudku, k uvedenej základnej otázke, hoci ich k tomu mali nabádať určité skutočnosti, o ktoré

sa znalec opieral, aj keď už právne bezvýznamné ( obsolétne ) a dokonca nepoužiteľné, ale najmä

to, že sporná nehnuteľnosť bola projektovaná, stavaná aj kolaudovaná a potom aj privatizovaná

pre dva samostatné subjekty ( právnych predchodcov účastníkov konania ) a dva odlišné účely

užívania ( prevádzka hotela a prevádzka cestovnej kancelárie ), pričom takýto stav trval od roku

1971 až do rozhodovania súdov. V takomto stave chcel zotrvať žalovaný aj po rozhodnutí. Podľa

dovolacieho súdu rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu, spočívali na nesprávnom

právnom posúdení veci, pretože v zmysle , ktorého

novelizáciou sa občianskoprávny vzťah k nebytovému priestoru

( bytu ) rozšíril na plné vlastnícke právo vlastníka ( spoluvlastníka ) nebytového priestoru,

nerešpektovali povinnosť zvažovať možnosť rozdeľovať stavby s nebytovými priestormi

( bytmi ) aj horizontálne, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu

( dostatočný presný popis a priestorové a technické vymedzenie a pod. ) s tým, že spoločné časti

či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov ( bytov ) tak,

ako je to možné podľa právnej úpravy o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších priestorov. Súdy nesprávne posúdili aj výšku primeranej náhrady

pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 Občianskeho

zákonníka, ktorou je príslušný podiel tzv. všeobecnej ceny celej veci, ktorú je potrebné zistiť

porovnaním s už realizovaným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to

dostupné informácie. Vychádzali nesprávne z neúplnej náhradnej metodiky vykonanej znalcom,

ktorého postup ani nezodpovedal danému riešeniu, lebo priemer časovej a výnosovej hodnoty

nie je úplný z hľadiska zisťovania všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti, ktorý navyše

vychádzal len z podkladov žalobcu. Dovolací súd tiež dospel k záveru nedostatočného posúdenia

vecnej a procesnej legitimácie v dôsledku nevyriešenia si otázky, ktorý z právnych nástupcov

spoločnosti S., a. s., Bratislava sa stal, a na základe akej právnej skutočnosti spoluvlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti. Napokon dovolací súd poukázal na spornosť udelenia procesného

plnomocenstva právnemu zástupcovi žalobcu v súlade so zákonom, pretože z neho nevyplýva, či

ho udelil štatutárny orgán, oprávnený robiť právne úkony v mene žalobcu.

Okresný súd Košice I v poradí druhým rozsudkom z 13. decembra 2007 č. k.

– 215 zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti

zapísanej na LV č. X. Správy katastra K., hotel, súpisné číslo X. v K., nachádzajúcom sa na

parc. č. X. , zapísanej ako vlastníctvo žalobcu na liste vlastníctva č. X. Správy katastra K.

a vyporiadal tak, že prikázal uvedenú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorému

uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 293 654,65 € ( 8 846 640 Sk ) na úplné vyrovnanie jeho

podielu do 30 dní. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že účastníkom konania

nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a

vyporiadal tak, že celú nehnuteľnosť zapísanú v čase jeho rozhodnutia vlastníctvom žalobcu na

liste vlastníctva č. X. Správy katastra K. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Rozhodol tak

po zisteniach, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi v podieloch - žalobca 95,48

% a žalovaný v rozsahu 4,52 %, a účastníci konania sa na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva nedohodli. Prihliadol na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Záver

o účelnejšom využití predmetnej nehnuteľnosti žalobcom neodôvodnil žiadnymi skutočnosťami.

Pri vyporiadaní zohľadnil skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, ktorý

záver vyplynul zo znaleckého posudku znalkyne Ing. L. z odboru stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností. Predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného

vlastníctva žalobcu berúc do úvahy reálnu situáciu v podobe realizovanej rozsiahlej rekonštrukcie

predmetnej nehnuteľnosti žalobcom a neužívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným. Upustenie od

vykonania kontrolného znaleckého posudku nariadeného na základe námietok žalovaného

odôvodnil zásadou hospodárnosti konania, pretože rozsiahla rekonštrukcia predmetu konania

sťažuje a znemožňuje objektívne posúdenie nehnuteľnosti a aj posudku vypracovaného Ing. L.

považoval nezmyselným pre posúdenie predmetu sporu. Výšku náhrady žalovanému ustálil

podľa znaleckého posudku sumou 293 654,65 € ( 8 846 640 Sk ) z celku 6 202 428,47 €

( 186 854 360 Sk ). Vykonal dokazovanie výpisom z obchodného registra, zmluvou o predaji

podniku, zmluvami o založení spoločnosti S., a. s., a protokolom o rozdelení spoločnosti S., a. s.,

a záver o správnosti vecnej legitimácie žalovaného, ktorý je právnym nástupcom zrušeného

subjektu bez likvidácie rozdelením obchodnej spoločnosti S., a. s. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil ustanovením úspešnosťou žalobcu a záujmom oboch účastníkov

vyporiadať spoluvlastnícke vzťahy.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní žalovaného rozhodol v poradí druhým rozsudkom

z 15. mája 2008 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O práve

na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 034,12 € ( 61 280 Sk ). Stotožnil sa so skutkovými aj

právnymi závermi súdu prvého stupňa v otázke reálnej nedeliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti

a aj hodnoty vyporiadacieho podielu. Vychádzal zo zistenia, že ani po doplnení dokazovania

znaleckým posudkom nebol zistený iný skutkový stav, než pri predchádzajúcom rozhodnutí

v smere, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Konštatoval, že ani žalovaný

nenamietal záver súdu prvého stupňa o nemožnosti reálnej deľby nehnuteľnosti. Rovnako

účastníci nenamietali ani záver o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle

. Stotožnil sa aj s procesným postupom súdu prvého stupňa,

ktorý nevykonal prv nariadený kontrolný znalecký posudok poukážuc na skutočnosť, že

zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť kontrolovať

predchádzajúci znalecký posudok, pokiaľ o záveroch tohto znaleckého posudku nie sú

pochybnosti. Konštatoval, že závery znaleckého posudku nespochybnilo ani odborné stanovisko

podané súdneho inžinierstva v Žiline predložené listinným dôkazom žalobcom

v odvolacom konaní, ku ktorému sa vyjadril aj žalovaný. Vyjadril názor, že vypracovanie

kontrolného znaleckého posudku k výške hodnoty nehnuteľnosti po uvedení nehnuteľnosti do

stavu rekonštrukcie stratilo opodstatnenie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zrušenie

( aj zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ) a vrátenie veci uvedenému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením , pretože odvolací súd sa

vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a

dôvodnosť ustanovením a , pretože konanie rozsudku odvolacieho

súdu predchádzajúce bolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa dovolateľa odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti, i napriek tomu, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z akceptácie znalkyňou vysloveného názoru, že

nehnuteľnosti je možné deliť len vo vertikálnej rovine a nie aj v horizontálnej rovine, i keď

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil

opačný právny názor, a že rozhodnutie o výške vyporiadacieho podielu nevychádzalo zo

všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Na nesprávnym spôsobom stanovenú výšku ceny nehnuteľností,

a následne z nej vyporiadacieho podielu žalovanému, poukazovala skutočnosť, že žalobca použil

pri vytvorení spoločného podniku s iným subjektom hotel ako majetkovú hodnotu ocenenú

minimálne na úrovni 33 193 918,87 € ( 1 miliardy Sk ), z ktorej podiel žalovaného predstavuje

2 , 51 € ( 80 miliónov Sk ) a nie súdom prisúdených 292 106,49 € ( 8,8 milióna Sk ).

Nezmyselným považoval žalovaný konštatovanie súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,

že žalobca nesúhlasil so žalovaným ponúknutou sumou za vyporiadací podiel žalobcu vo výške

trojnásobku podielu žalobcu určeného súdom a účastníci sa na všeobecnej cene nedohodli.

Nesprávnym záverom považoval tiež konštatovanie súdu, že rekonštrukcia, ktorou žalobca

vylúčil žalovaného protiprávne z užívania časti nehnuteľnosti, znemožňuje objektívne posúdenie

nehnuteľnosti. Inou vadou konania považoval žalovaný skutočnosti, že súd nevykonal v zmysle

dôkaz listinou predloženou v odvolacom konaní - odborným stanoviskom

Ústavu súdneho inžinierstva, pretože ju neprečítal, nevyhodnotil a nedal možnosť účastníkom sa

k nej vyjadriť, a že v rozpore s ustanovením nevykonal dôkaz posudkom Ústavu

súdneho inžinierstva, pretože bezdôvodne zrušil nariadené znalecké dokazovanie, ktoré uvedený

subjekt nevykonal z dôvodu nedostatku času, ale pre žalobcu odborné vyjadrenie podal.

Nesprávnym procesným postupom podľa žalovaného bolo aj nevykonanie dôkazu súdom

v rozpore s ustanovením k výške všeobecnej ceny nehnuteľnosti, i keď žalovaný

takýto dôkaz súdu predložil v podobe ocenenia hotela pre účely majetkového vkladu do

spoločného podnikania s iným subjektom. Nesprávne právne posúdenie veci dovolateľ videl

v tom, že súd nevychádzal z prioritnej zásady zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo

k budove jej rozdelením na jednotky aj v horizontálnej rovine, pretože vychádzal z nesprávneho

záveru znalkyne o tejto možnosti reálnej deľby, hoci dnešná právna úprava deliť nehnuteľnosti

podľa bytových a nebytových jednotiek vyžaduje a predpokladá. Nesprávne právne posúdil súd

aj výšku vyporiadacieho podielu žalovanému, ktorú znalkyňa vyčíslila vychádzajúc z cenových

predpisov a v rovnakej výške ako znalec v roku 2000, i keď ceny nehnuteľností od uvedeného

obdobia v K. značne vzrástli, pričom za 292 106,48 € ( 8,8 milióna Sk ) nie je možné kúpiť

prevádzkovú jednotku, ktorú žalovaný stratil prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva

žalobcu. Podľa názoru žalovaného mal súd pri určení všeobecnej ceny predmetnej nehnuteľnosti

vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti zistenej pre účely majetkového vkladu do spoločného

podniku a z cenovej ponuky žalovaného žalobcovi na pojednávaní pred súdom.

K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol dovolanie pre neprípustnosť

odmietnuť a v prípade prípustnosti zamietnuť. Podľa názoru žalobcu, súdy správne dospeli

k záveru o reálnej nedeliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti, pretože vychádzali zo znaleckého

posudku znalkyne plne odborne spôsobilej k zodpovedaniu tejto odbornej otázky, ktorej záver

podporilo aj odborné stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Súdy

oboch stupňov plne rešpektovali právny názor dovolacieho súdu vyslovený v predchádzajúcom

zrušujúcom rozhodnutí. Záver o reálnej nedeliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti, ale spoločné

hospodárenie s ňou účastníkmi konania podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, účastníci

predpokladali aj v čase uzavretia hospodárskej zmluvy z 05.02.1969 o združení finančných

prostriedkov právnych predchodcov účastníkov na výstavbu hotela. Podobne je správnym aj

záver o výške ceny nehnuteľnosti určenej znalkyňou, ktorý je porovnateľným s predošlým

znaleckým posudkom. Tvrdenie žalovaného o hodnote hotela vo výške 33 193 918,87 €

( 1 miliardy Sk ) je nesprávnym, pretože v súčasnosti sa hotel rozsiahlo rekonštruuje a jeho

hodnota je omnoho nižšia. Aj poukaz žalovaného na ním ponúknutú cenu podielu žalobcu na

pojednávaní vo výške trojnásobku ceny určenej znalkyňou, sledoval spochybnenie hodnoty

predmetnej nehnuteľnosti. Správnym je aj právne posúdenie veci, ktoré nie je v rozpore

s právnym názorom dovolacieho súdu k obom rozhodným otázkam : reálnej nedeliteľnosti

predmetnej nehnuteľnosti a výške ceny nehnuteľnosti, pri ktorých zodpovedaní vychádzal súd

zo znaleckého posudku znalkyne, ktorá cenu určila váhovým priemerom medzi výnosovou

a technickou hodnotou nehnuteľnosti, s ktorým záverom korešpondoval aj záver vyslovený

v odbornom stanovisku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), zastúpený advokátom ( ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že rozsudok

odvolacieho súdu nie je správny.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné aj v prípadoch uvedených v ustanovení

Vady podľa ( spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v chýbajúcom návrhu na začatie konania,

hoci bol potrebný, v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom a v rozhodovaní vylúčeným

sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným ), neboli žalovaným namietané a nevyplývajú

ani z obsahu spisu.

V danej veci odvolací súd nerozhodol rozsudkom, ktorým by zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa ( ), ani potvrdzujúcim rozsudkom, v ktorého výroku by bol

vyslovil, že dovolanie proti jeho rozsudku je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ). Nejde ani o vec upravenú zákonom o rodine

( ), a ani o vec, predmetom ktorej je peňažné plnenie ( ).

Žalovaný dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia ,

podľa ktorého dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Ak dovolací súd zruší rozhodnutie odvolacieho súdu ( rozhodnutie súdu prvého stupňa ),

jedná ďalej o veci súd, ktorému bola vec vrátená alebo postúpená k ďalšiemu konaniu, a právny

názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd ( súd prvého stupňa ) záväzný ( § 243d ods. 1

druhá veta ). Ak sa odvolací súd bez zákonného podkladu odchýli od právneho názoru

dovolacieho súdu, dovolanie je prípustné bez zreteľa na to, ako odvolací súd rozhodol. Dôvodom

prípustnosti dovolania je tu porovnanie právnych záverov odvolacieho súdu a právneho názoru

dovolacieho súdu za nezmenených skutkových a právnych základov rozhodnutia v odvolacom

konaní, ktoré ukáže, že odvolací súd sa svojvoľne odchýlil od záväzného právneho názoru

dovolacieho súdu. Odvolací súd pritom musí rešpektovať ten právny názor, ktorý je vyslovený

v rozhodnutí dovolacieho súdu.

Pri úvahe, v akom smere je právny názor dovolacieho súdu obsiahnutý v jeho

zrušovacom rozhodnutí pre súdy v ďalšom konaní záväzný, je treba vziať do úvahy to, že vždy

nutne vychádza z určitého skutkového základu, ktorého východiskom boli najmä tvrdenia

účastníkov a výsledky dokazovania v dovtedajšom priebehu konania. Uvedený skutkový základ

veci sa však môže v konaní, ktoré nasleduje po zrušovacom rozhodnutí dovolacieho súdu zmeniť,

pretože účastníci môžu uviesť ďalšie skutkové tvrdenia a označiť dôkazy a súd môže dospieť

na základe vykonaných dôkazov ku skutkovým zisteniam, ktoré sú odlišné od pôvodných tvrdení

účastníkov alebo od pôvodných výsledkov dokazovania. Ak dôjde k tomu, že sa v ďalšom konaní

zmení skutkový základ veci, z ktorého vychádzal právny názor dovolacieho súdu, je nepochybné,

že za zmeneného skutkového základu veci sa záväznosť právneho názoru dovolacieho súdu

nemôže uplatniť, pretože na odlišne zistený skutkový základ veci už nedopadá; za tejto situácie

sú súdy povinné samostatne posudzovať aj po právnej stránke výsledky dokazovania. Záväznosť

právneho názoru dovolacieho súdu sa preto v ďalšom konaní pred súdmi uplatní len za

predpokladu, že sa po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu, poprípade tiež súdu prvého stupňa,

nezmení skutkový základ veci natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru dovolacieho

súdu na nové skutkové zistenia a na nový skutkový záver vo veci.

Žalobca sa žalobou podanou na okresnom súde 4. apríla 1997 domáhal zrušenia

podielového spoluvlastníctva so žalovaným, a to k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. K.,

zapísanej v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. X. ako hotel č. s. X., postavený na parcele

č. X.. Uviedol, že jeho podiel v spornej nehnuteľnosti je X. a podiel žalovaného X., pozemok

pod ňou ( parc. č. X. ) je v jeho vlastníctve, preto vyporiadanie navrhol tak, aby celá

nehnuteľnosť mu bola prikázaná do vlastníctva za primeranú náhradu, ktorou bola suma 45

010,95 € ( 1 356 000 Sk ). Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť; poukázal na to, že

predmetná nehnuteľnosť bola projektovaná a budovaná za finančnej spoluúčasti právnych

predchodcov účastníkov konania pre ich podnikateľské potreby ( prevádzku hotela a prevádzku

cestovnej kancelárie ) a takto bola za celú dobu od r. 1971 užívaná a môže byť užívaná aj v

budúcnosti, preto sú splnené podmienky na ponechanie spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti

pre obidve strany ( ).

V posudzovanom prípade sa oba súdy v pôvodnom konaní sústredili na vyriešenie otázky

reálnej deľby predmetnej nehnuteľnosti a výšku náhrady vyporiadacieho podielu účastníkovi,

ktorému vec nebola prikázaná do výlučného vlastníctva. Vychádzali pritom zo znaleckého

posudku znalca nedisponujúceho potrebnou odbornosťou na vyriešenie tejto pre vec rozhodnej

otázky, t. j. vychádzali zo zistení, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Navyše sa

zamerali na vyriešenie otázky reálnej deľby nehnuteľnosti len z hľadiska reálnej deľby stavby

vo vertikálnej rovine, nie aj v horizontálnej. V tomto smere vyslovil dovolací súd vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí právny názor záväzný pre súdy oboch nižších stupňov, ktorým boli

v prípade nezmenenia skutkového stavu po doplnení dokazovania viazané. Dovolací súd vyslovil

právny názor, v zmysle ktorého treba stavby s nebytovými priestormi ( bytmi ), o ktorý prípad ide

aj v danej veci, rozdeľovať aj horizontálne ( nie len vertikálne ), ak sú inak splnené ďalšie

predpoklady pre ich samostatnú existenciu ( dostatočný presný popis a priestorové a technické

vymedzenie a pod. ) s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve

vlastníkov nebytových priestorov ( bytov ) tak, ako je to možné podľa právnej úpravy zákona

č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Po

vrátení veci dovolacím súdom pri nariadenom znaleckom dokazovaní vyžadujúcom si odborné

vzdelanie na posúdenie otázky reálnej deľby nehnuteľností síce zodpovedanie tejto odbornej

otázky uložili znalkyni z príslušného odboru, odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby

a oceňovanie nehnuteľností, ale nedôsledne premietli právny názor dovolacieho súdu o možnosti

reálnej deliteľnosti predmetnej nehnuteľnosti nielen vo vertikálnej ale aj v horizontálnej rovine,

keď dôsledne od znalkyne nevyžadovali zodpovedanie aj tejto otázky a uspokojili sa

s čiastočným zodpovedaním otázky reálnej deľby nehnuteľnosti len vo vertikálnej rovine.

Oba súdy nižších stupňov bezvýhradne bez akéhokoľvek logického hodnotenia prijali názor

vyslovený znalkyňou o nemožnosti reálnej deľby, ktorá by bola možnou len vo vertikálnej

rovine, v žiadnom prípade nie v horizontálnej rovine, ktorý záver založila na skutočnosti, že

stavebnými úpravami by mali vzniknúť samostatné budovy. Tento záver znalkyne prijatý aj

oboma súdmi je nepochybne v rozpore so , pretože nebytové priestory

( byty ) nachádzajúce sa v bytovom dome, resp. v inej budove, právny poriadok považuje

samostatnou hmotnou nehnuteľnou vecou v právnou zmysle ( § 118 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo

nebytové priestory ), pričom nebytové priestory ( byty ) nemusia byť aj samostatnými budovami.

Vychádzajúc z tohto chybného záveru znalkyňa odôvodnila reálnu nedeliteľnosť posudzovanej

nehnuteľnosti aj ďalšími nelogickými závermi, napr. v tom, že strecha budovy sa nenachádza

priamo nad priestormi užívanými žalovaným, ale až nad nimi sa nachádzajúcimi priestormi na

ďalšom nadzemnom podlaží užívanými žalobcom alebo v otázke napojenia novovzniknutých

dvoch objektov z potreby vybudovať minimálne nové šachty - nové prípojky realizované na

cudzom pozemku vyvodila reálnu nedeliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti a pod. Z uvedeného

vyplýva, že znalecké dokazovanie na zodpovedanie základnej otázky reálnej deľby nehnuteľnosti

nebolo vykonané dostatočným spôsobom v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu tak, aby

jeho výsledky mohli byť považovanými spoľahlivým dôkazom pre záver o nemožnosti reálnej

deľby predmetnej nehnuteľnosti.

Ani v základnej otázke stanovenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti a následne jej podielu

ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti v prípade reálnej nedeliteľnosti

nehnuteľnosti, súdy nepostupovali v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu vysloveného

v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Dovolací súd vyslovil právny názor, že primeranou

náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142

ods. 1 je príslušný podiel z tzv. všeobecnej ceny celej veci, pretože len

podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť protihodnotu prípadného obstarania

obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka na spoločnej veci. Súdy túto

povinnosť preniesli opäť iba na znalkyňu, ktorej postup nezodpovedá danému riešeniu, lebo

priemer technickej a výnosovej hodnoty nie je úplný z hľadiska zisťovania všeobecnej ceny

predmetnej nehnuteľnosti, pretože všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota

nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu

ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom

predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou

a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou ( príloha 3 písm. A ods. 1

vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ), nie však všeobecnou

cenou. Všeobecná cena je totiž trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú je možno

rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa

porovnaním s už zrealizovateľným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to

dostupné informácie. Súd prvého stupňa sa pokúsil v zmysle právneho názoru dovolacieho súdu

všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti zistiť, avšak nie dostatočným spôsobom, pretože

oslovil len dva subjekty v K. zaoberajúce sa predajom realít ( K., s. r. o., a E., s.r.o. ) s nulovým

výsledkom, s ktorým sa uspokojil a v tomto smere nepodnikol ďalšie potrebné aktivity dopytom

smerovaným viacerým subjektom na trhu s realitami v danej lokalite. Keď potom vychádzal zo

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znalkyňou podľa už citovanej vyhlášky, bez

preukázania nemožnosti zistiť všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti iným spôsobom, možno

uzavrieť, že nerešpektoval preň záväzný právny názor dovolacieho súdu. Keďže odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa bez doplnenia, resp. zopakovania dokazovania, uspokojac

sa s ním vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým a právnym stavom, možno dospieť

k záveru, že sa necítil byť viazaný právnym názorom dovolacieho súdu bez zmeny skutkového

stavu vo veci, ktorú skutočnosť sám aj skonštatoval vo svojom rozsudku.

Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd ( aj súd prvého stupňa ) sa vo svojom rozsudku

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v jeho predchádzajúcom

zrušujúcom rozsudku a dovolanie je preto proti rozsudku odvolacieho súdu v súlade

s ustanovením prípustné a aj dôvodné, pretože nerešpektovanie právneho

názoru dovolacieho súdu zakladá minimálne dovolací dôvod podľa ,

t. j. že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré dovolateľ uplatnil dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že odvolací

súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis

nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Námietku

účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva, treba považovať za

dovolací dôvod podľa

Dovolací súd poukazuje na svoj predchádzajúci právny názor vychádzajúci zo skutkového

stavu, ktorý sa v danej veci nezmenil, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva k budove či domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ako tzv.

nebytové jednotky, reálne a priestorovo vymedzené časti, prichádza do úvahy vyporiadanie

rozdelením tohto domu na jednotlivé nebytové jednotky, teda aj v rovine horizontálnej, ak sú

inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu ( dostatočne presný popis a

priestorové a technické vymedzenie a pod. ) v právnom slova zmysle s tým, že spoločné časti či

zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov podobne, ako je to

podľa právnej úpravy o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

v znení neskorších predpisov.

Novelizáciou , sa

občianskoprávny vzťah k nebytovému priestoru ( bytu ) rozšíril na plné vlastnícke právo

vlastníka ( spoluvlastníka ) nebytového priestoru, s možnosťou uplatnenia všetkých atribútov

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva (vlastníctva). Nebytový priestor už nie je právom, ale je

hmotnou nehnuteľnou vecou, ako priestorové vymedzenie časti budovy ( stavby ) -

nehnuteľnosti, tvorí teda samostatnú vec v právnom zmysle, aj keď ako samostatný predmet

občianskoprávnych vzťahov. Treba posilňovať ochranu vlastníckeho práva a obmedzovať počty

prípadov, kedy je jeden zo spoluvlastníkov zbavený svojho vlastníckeho práva. Je preto logickým

vyústením vývoja právnej úpravy a z tohto hľadiska treba pristupovať k jeho výkladu, že ak je to

možné, treba stavby s nebytovými priestormi ( bytmi ) rozdeľovať aj horizontálne, ak sú inak

splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú existenciu ( dostatočný presný popis a priestorové

a technické vymedzenie a pod. ) s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú

v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových priestorov ( bytov ) tak, ako je to možné podľa právnej

úpravy o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

priestorov. Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva

v zmysle ustanovenia je príslušný podiel z tzv. všeobecnej

ceny celej veci, pretože len podľa všeobecnej ceny možno zistiť a v peniazoch vyjadriť

protihodnotu prípadného obstarania obdobnej veci, predtým vyjadrenej podielom spoluvlastníka

na spoločnej veci. Všeobecná cena je trhová hodnota alebo cena obvyklá, t. j. cena, za ktorú je

možné rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom mieste a čase predať alebo kúpiť. Zisťuje sa

porovnaním s už zrealizovateľným predajom a kúpou podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to

dostupné informácie.

Dovolateľ namietal aj existenciu iných vád konania ( t. j. v ust.

neuvedených ) v zmysle , ktoré sú spôsobilým dovolacím dôvodom

len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takou vadou konania je aj to,

že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami

, ktorú vadu namietal žalovaný vo svojom dovolaní. Nepochybne

nesprávnym ( v rozpore s ust. ) bol procesný postup súdu prvého stupňa, s ktorým

sa stotožnil aj odvolací súd, že netrval na vykonaní kontrolného znaleckého posudku, i keď

pôvodne súdom prvého stupňa nariadeného na námietky žalovaného. Účastníci musia mať

možnosť k znaleckému posudku sa vyjadriť po jeho podaní a potom je už vecou súdu, ako sa

vyporiada s prípadnými námietkami vznesenými voči podanému posudku. Ďalší postup súdu už

závisí od povahy a druhu námietok. Súd môže v prípade potreby znalca vypočuť, požiadať ho

o doplnenie posudku, môže nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie alebo vykonať aj iné

dokazovanie. Vychádzajúc z námietok žalovaného k znaleckému posudku podanému vo veci,

dospel súd prvého stupňa k záveru, že námietky povinného sú tak závažnej povahy, že

nepostačuje znalkyňu k námietkam vypočuť, resp. požiadať ju o doplnenie posudku, ale rozhodol

nariadiť znalecké dokazovanie iným znalcom na posúdenie rovnakých otázok. Od svojho

úmyslu súd následne upustil odôvodniac ho záujmom na hospodárnosti konania a zistením, že

nehnuteľnosť žalobca rozsiahlo rekonštruuje, a že niet už dôvodu preskúmavať už podaný

znalecký posudok, ktorý záver je v príkrom rozpore s jeho predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré

procesné pochybenie neodstránil ani odvolací súd. Znalecký posudok možno dať preskúmať aj

inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Ide o posudok, ktorého predmetom je

preskúmanie skôr podaného posudku. Jeho obsahom je posúdenie tých istých skutočností, ktoré

posudzoval predošlý znalec. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz podľa

ustanovenia Faktické ( nie právne ) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je

spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí aplikovať

Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme

do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným

dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Bez

povšimnutia súd nemôže nechať ani taký posudok, ktorý si účastník zadovážil sám ešte pred

začatím súdneho konania alebo v jeho priebehu. Takto zadovážený posudok síce nemá povahu

znaleckého posudku podľa ustanovenia , ale má povahu listinného dôkazu v zmysle

ustanovenia , v zmysle ktorého dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Žalobca v odvolacom konaní predložil súdu odborné

stanovisko vypracované súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dňa X., ktoré

bolo doručené žalovanému 14.04.2008, ku ktorému sa písomne vyjadril dňa 14.05.2008.

Zo zápisnice na pojednávaní pred odvolacím súdom vyplýva, že uvedené odborné stanovisko

spolu aj s písomným vyjadrením žalovaného bolo prečítané a žalovaný ho žiadnym spôsobom

už nedoplnil. Možno preto uzavrieť, že postup v zmysle odvolací súd dodržal

a bol plne v súlade so zákonom.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), ku ktorej dovolací súd

je povinný prihliadnuť, i keby nebola uplatnená dôvodom prípustného dovolania ( § 242 ods. 1

druhá veta ) a rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ) vyplývajúcom z dôvodu prípustnosti dovolania v danej veci

v zmysle , pretože odvolací súd sa vo svojom rozsudku odchýlil od

záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa § 243b

ods. 2 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Právny názor dovolacieho súdu, je záväzný ( druhá veta ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: