Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/76/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Zuzany Slušnej a JUDr. Lenky Kvasnicovej, v spore žalobcu INVESTinPROPERTIES, s. r. o., so sídlom Ľ. Fullu 9, Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO 52 519 996, zastúpeného Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so sídlom Kupeckého 320/33, Košice – mestská časť Juh, IČO 47 240 482 a JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom Beckovská Vieska 623, Kočovce, IČO 37 508 857 proti žalovaným 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. A. D. E., 2) F. B., 3) G. F., 4) A. B., 5) H. B., 6) I. B., 7) A. B., 8) H. J., 9) A. J. a 10) B. J., žalovaní 2) – 10) zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. -167 zo dňa 9. februára 2026 v spojení s opravným uznesením, č.k. -202 zo dňa 8. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, č. k. -202 zo dňa 8. mája 2026 vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e, výrok IV. vo vzťahu k žalovanému 1) z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti výrok IV. p o t v r d z u j e .

Žalovaným 2) – 10) sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1) zastavil (výrok I.), podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 2) – 10) k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom pre k.ú. A. K., a to k pozemkom parcely registra E, parc. č. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere 243 m2 a parc. č. XXXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2 zrušil a vyporiadal tak, že uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.) a na vyrovnanie podielov uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovanému 2) sumu 492,50 eur, žalovanej 3) sumu 886,50 eur, žalovanému 4) sumu 177,30 eur, žalovanému 5) sumu 177,30 eur, žalovanej 6) sumu 177,30 eur, žalovanej 7) sumu 177,30 eur, žalovanému 8) sumu 418,60 eur, žalovanému 9) sumu 627,90 eur a žalovanému 10) sumu 418,60 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet ich zástupcu (výrok III.) a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.) Právne vec posúdil podľa , , , , , , (ďalej len „“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa voči žalovaným 1)

- 10) domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty ostatným spoluvlastníkom sumu určenú podľa znaleckého posudku. Po vykonanom dokazovaní, za

zistenia, že dotknuté nehnuteľnosti vzhľadom na umiestnenie, prístupnosť, výmeru, charakter, ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov nie sú reálne deliteľné, prikázal tieto súd prvej inštancie za súhlasu zástupcu žalovaných 2) – 10) do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri určení výšky primeranej náhrady posúdil všetky listinné dôkazy predložené oboma stranami sporu a zistil, že hodnota, za ktorú sa scudzujú pozemky v danej oblasti, osciluje v rozpätí 7 – 13 eur. Výnimku tvoria zmluvy uzavreté so Slovenským pozemkovým fondom, v ktorých ale znalci stanovili všeobecnú hodnotu nehnuteľností vo výške 6,78 eur, resp. 10,98 eur. Za vybočenie zo všeobecnej hodnoty považoval inzeráty nehnuteľností, v ktorých sa tieto ponúkali ako lukratívne stavebné pozemky za cenu 105 – 108 eur/m2, ako aj predaj ornej pôdy za cenu 0,92 eur/m2 a 6,05 eur, a to s poukazom na iný druh pozemku, ktorý nie je možné porovnať s pozemkami v danom konaní. Zohľadnil, že právny predchodca žalobcu v októbri 2024 ponúkol žalovanému 1) za odkúpenie jeho podielu na daných nehnuteľnostiach sumu 10 eur/m2. V priebehu konania podiel od žalovaného 1) žalobca kúpil za sumu 6,29 eur/m2, avšak žalovaný 1) s touto sumou súhlasil z obavy, aby si žalobca voči nemu neuplatňoval trovy konania. V rámci pokusu o odstránenie sporných okolností prejednávanej veci sa žalobca na prvom pojednávaní vyjadril, že stanovenie odplaty v rozmedzí 8 – 10 eur by bolo pre neho prijateľné. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie dostatočne preukázané, že cena 10 eur/m2 je cena, ktorá najobjektívnejšie vyjadruje hodnotu dotknutých nehnuteľností, a preto uložil žalobcovi zaplatiť žalovaným na vyrovnanie podielov odplatu vo výške 10 eur/m2, a to podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Vo vzťahu k žalovanému 1) konanie pre späťvzatie zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania, poukazujúc na a dôvodiac, že dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že žalovaní sú neznámi vlastníci, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Ten ale nie je stranou sporu, a preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov konania, pričom túto povinnosť nemožno uložiť neznámym vlastníkom.

3. Proti tomuto rozsudku podal voči výroku III. a IV. včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , , a a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedol, že spolu so žalobou predložil znalecký posudok, ktorý určil všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností vo výške 6,29 eur/m2. Išlo o jediný odborný dôkaz v konaní na účely určenia hodnoty nehnuteľností, pričom jeho závery neboli žalovanými nikdy procesne relevantným spôsobom spochybnené. Žalovaní nepredložili iný znalecký posudok, ani nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie v konaní, čím rezignovali na spochybnenie odborného základu určenia hodnoty. Zdôraznil, že určenie ceny nehnuteľnosti je výhradne odbornou záležitosťou, ktorá si žiada odborné posúdenie. Vypracovanie znaleckého posudku na určenie hodnoty nehnuteľnosti je najobjektívnejším a najodbornejším spôsobom určenia jej hodnoty a je priamo predpokladané aj . Poukázal na a poznamenal, že popretie skutkových tvrdení protistranou musí byť kvalifikované. Súd prvej inštancie záver o výške primeranej náhrady v sume 10 eur/m2 oprel výlučne o svoje hodnotiace úvahy vychádzajúce z čiastkových listinných podkladov, ktoré nemajú povahu objektívneho stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Takýto postup je v rozpore so zásadou, že stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností predstavuje odbornú otázku, ktorú nemožno nahrádzať voľnou úvahou súdu, pokiaľ je v konaní k dispozícii riadne vykonaný znalecký dôkaz. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne vyhodnotenie kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.2025 so žalovaným 1), na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel žalovaného 1) za cenu 6,29 eur/m2. Ide o reálne uskutočnenú trhovú transakciu týkajúcu sa rovnakého predmetu, a teda o najrelevantnejší možný dôkaz o všeobecnej hodnote dotknutých nehnuteľností. Úvaha súdu, že žalovaný 1) súhlasil s danou sumou z obavy platenia trov konania, je špekulatívna, nemá oporu v objektívnych zisteniach a je právne irelevantná. Súd prvej inštancie tiež nesprávne prikladal význam skutočnosti, že žalobca ponúkol žalovanému 1) odkúpenie jeho podielu za cenu 10 eur/m2. Táto ponuka nebola nikdy prijatá, a preto nepredstavuje reálnu trhovú cenu, ale len hypotetický návrh. V judikatúre je ustálené, že všeobecnú hodnotu možno spoľahlivo určovať len na základe realizovaných transakcií, nie na základe neúspešných rokovaní, či ponúk. Postup súdu prvej inštancie predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, keďže primeraná náhrada musí byť hodnotovým ekvivalentom podielu vyjadreným v peniazoch tak, aby zodpovedala jeho skutočnej trhovej hodnote. Stanovenie náhrady nad rámec preukázanej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti vedie k neprimeranému zásahu do majetkového postavenia žalobcu a k narušeniu rovnováhy medzi účastníkmi konania. S ohľadom na nedostatočnosť odôvodnenia takto stanovenej sumy pokladá rozsudok za arbitrárny. Žalobca ďalej uviedol, že vo vzťahu k trovám konania mu mal súd prvej inštancie priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1) v celom rozsahu, nakoľko žalovaného 1) už pred podaním žaloby vyzýval na mimosúdne riešenie situácie,

ale žalovaný 1) na výzvu nereagoval. Nemal tak inú možnosť, ako podať žalobu. Žalovaný 1) prejavil záujem vec riešiť mimosúdne až po podaní žaloby a z dôvodu tohto postoja a nekonania žalovaného 1) mu vznikli náklady na právne zastupovanie a nie je spravodlivé, aby tieto náklady z dôvodu zavinenia žalovaného 1) znášal. Apeloval preto na aplikáciu princípov zakotvených v , ktoré predstavujú výkladové pravidlá napomáhajúce určiť a dotvoriť obsah, účel a význam niektorých nejednoznačných ustanovení tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv žalobcu. Ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, došlo by k vážnemu porušeniu princípov spravodlivosti, ochrannej funkcie hmotného a procesného práva, princípov právneho štátu, základných princípov súdneho konania, predvídateľnosti práva, právnej istoty, nerešpektovaniu ustálenej judikatúry a právneho názoru súdov, materiálnej ochrany práv.

4. Žalovaný 1) k podanému odvolaniu uviedol, že nesúhlasí, aby platil trovy konania. Preto bol dotlačený pristúpiť na navrhovanú sumu za m2 a prebehla mimosúdna dohoda. Nie je povinný svoj podiel predať a reagovať na ponuky žalobcu. Ale keď už rozhodol to dať na súd, nech si žalobca svoje trovy znáša sám a nie žalovaný 1) a za všetkých.

5. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadrili žalovaní 2) – 10), ktorí uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s právnym názorom súdu prvej inštancie a jeho závermi, ku ktorým dospel, a ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení rozsudku a tento navrhli ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasili, že nespochybnili závery znaleckého posudku o všeobecnej hodnote vyporadúvaných nehnuteľností. Predložením zrealizovaných zmlúv o prevode vlastníckeho práva, inzerovaných ponúk z webových realitných portálov a poukazom na iné súdne konania, predmetom ktorých bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v k.ú. A. K., preukázali, že trhová cena vyporadúvaných nehnuteľností je vyššia. Poukázali na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.1997, sp. zn. i na rozhodnutie NS SR, sp. zn. zo dňa 31.03.2009, v zmysle ktorých všeobecná hodnota nehnuteľností, stanovená znaleckým posudkom, či znaleckým odhadom nie je všeobecnou cenou nehnuteľností. Všeobecná cena je totiž cena trhová alebo obvyklá, t. j. cena, za ktorú je možné rovnakú alebo porovnateľnú vec v danom čase alebo mieste predať alebo kúpiť. Zisťuje sa z už zrealizovaného predaja a kúpy podobnej nehnuteľnosti, pokiaľ sú na to dostupné informácie. Za takéto dostupné informácie možno považovať nimi predložené zrealizované zmluvy. Dodali, že všeobecná cena veci má zodpovedať trhovému princípu ocenenia, na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec predať. Zdôraznili, že za účelom stanovenia primeranej náhrady sa nepredkladá výlučne len znalecký posudok, ktorý stanovuje len všeobecnú hodnotu a nie cenu nehnuteľnosti, ale podkladom pre určenie výšky primeranej náhrady sú poznatky o predaji a kúpe porovnateľných nehnuteľností. Súd prvej inštancie nie je viazaný závermi znaleckého posudku, keďže v rámci civilného procesu platí princíp voľného hodnotenia dôkazov. Znamená to, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Skutočnosť, že súd nie je viazaný závermi znaleckého posudku, vyplýva aj zo stanoviska občianskoprávneho kolégia NS SR č. .

6. K vyjadreniu žalovaného 1) sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že je potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu a správanie žalovaného 1) pred začatím súdneho konania i počas neho. Žalovaný 1) svoj spoluvlastnícky podiel napokon previedol na žalobcu, pričom mu zaň bola poskytnutá dohodnutá finančná náhrada. Táto bola rovnaká, resp. porovnateľná ako bola ponúknutá žalovanému 1) pred podaním žaloby s cieľom predísť súdnemu konaniu. Pred začatím konania vyvinul opakovanú snahu o mimosúdne vyriešenie veci, a to nielen telefonicky, ale aj osobne. Napriek tomu žalovaný 1) nijak nereagoval a neposkytol žalobcovi žiadnu súčinnosť smerujúcu k dohode bez potreby súdneho zásahu. Keďže k uzatvoreniu dohody došlo až počas súdneho konania, je zrejmé, že vznik súdneho sporu nebol spôsobený výlučne konaním žalobcu, ale minimálne čiastočne aj pasívnym prístupom žalovaného 1). Pokiaľ žalovaný 1) namieta povinnosť nahradiť trovy konania, žalobca zastáva názor, že jeho procesný postoj nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na priznanie náhrady trov konania.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení v opravným uznesením, citovaným vo výroku tohto rozhodnutia, je potrebné vo výrokoch II., III. podľa potvrdiť ako vecne správny, vo výroku IV. vo vzťahu k žalovanému 1) podľa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vo zvyšnej časti výrok IV. ako vecne správny podľa potvrdiť. Je nutné uviesť, že hoci výrok II. napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, citovaným vo výroku tohto rozhodnutia, nebol odvolaním výslovne napadnutý, bolo potrebné preskúmať aj jeho správnosť, keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a žalobca ako odvolateľ ich ani netvrdil. 9. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ), inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa ) a nesprávnosť právnych záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolací dôvod uvedený v ustanovení ).

10. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že pod obsahom práva na spravodlivý proces je potrebné vnímať možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonom zodpovedajúce konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktoré porušenie tak znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

11. Odvolací súd v danom prípade vo vzťahu k výrokom II., III. napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením, citovaným vo výroku tohto rozhodnutia, neidentifikoval taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z pohľadu vznesených odvolacích námietok (nedostatočnosť odôvodnenia) možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce stručne, ale dostatočne odôvodnené, je zrozumiteľné a presvedčivé. Z dotknutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré dôkazy súd prvej inštancie vykonal, čo z nich zistil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vec právne posúdil a rozviedol svoje úvahy, na základe ktorých dospel k svojmu rozhodnutiu. Napadnuté rozhodnutie tak spĺňa požiadavky kladené ustanoveniami na jeho odôvodnenie. Odvolací súd preto námietku žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnenú.

12. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli (teda nemuseli) mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v , alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď) a pod.

13. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil žiadne také vady v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné podradiť pod odvolací dôvod podľa . V konečnom dôsledku žalobca takéto vady ani nekonkretizoval a obmedzil sa len na zákonné vymedzenie tohto odvolacieho dôvodu.

14. Odvolací dôvod podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Súd prvej inštancie súdenú vec v napadnutej časti výroku II., III. správne právne posúdil podľa , a .

16. , vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve, umožňuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Spolu so zrušením podielového spoluvlastníctva súd vykoná jeho vyporiadanie podľa zásad a spôsobom ustanoveným v . Toto ustanovenie stanovuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je reálne rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a predaj veci a rozdelenie výťažku. Súd je týmto poradím viazaný a je povinný preskúmať postupne všetky spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva bez ohľadu na stranami navrhovaný spôsob. Súd totiž nie je v tomto smere viazaný žalobou a môže rozhodnúť o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj iným ako navrhovaným spôsobom.

17. V predmetnej veci súd prvej inštancie za zistenia, že ani jedna strana sporu nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, správne ich vzájomné podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam zrušil a pristúpil k jeho vyporiadaniu. Správne skúmal, či dotknuté nehnuteľnosti nie sú v prvom rade reálne deliteľné, pričom dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na ich výmeru, umiestnenie a veľkosť podielov tieto nie sú reálne deliteľné. Vzhľadom k tomu, že o predmetné nehnuteľnosti prejavil záujem žalobca, prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu. Zákon neuvádza, čo treba považovať za primeranú náhradu. Aplikačná prax dospela k záveru, že treba vychádzať zo všeobecnej ceny celej veci v čase jej vyporiadania. Pod všeobecnou cenou treba rozumieť cenu, za ktorú by bolo možné v danom mieste a danom čase predať vec na trhu, súd je preto povinný prihliadať aj na aktuálnu trhovú ponuku a dopyt.

18. V súdenej veci súd prvej inštancie pri stanovení primeranej náhrady správne prihliadol na dvojstranné dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, či kúpne zmluvy, z ktorých mal preukázané, že hodnota porovnateľných pozemkov sa pohybuje v rozmedzí od 7 do 13 eur. Správne vylúčil ponuky lukratívnych pozemkov za cenu presahujúcu 100 eur/m2, ako aj ponuky ornej pôdy za cenu 0,92 eur/m2 alebo za cenu 6,05 eur, nakoľko tieto neboli vzhľadom na svoj druh, využitie, či umiestnenie porovnateľné s pozemkami, ktoré boli predmetom vyporiadania v tomto súdnom konaní. Postupu súdu prvej inštancie nemožno ani vytknúť, že prihliadol na vôľu samotného žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu kúpiť spoluvlastnícke podiely na dotknutých nehnuteľnostiach za sumu 10 eur/m2. Aj tento prístup v konkrétnom prípade predstavuje cenovú vzorku dopytu, t. j. je indikátorom ceny, za ktorú je možné nehnuteľnosť kúpiť. To, že v konečnom dôsledku žalovaný 1) svoj podiel žalobcovi predal za nižšiu cenu, nemusí nevyhnutne znamenať, že nehnuteľnosť nemá vyššiu hodnotu, ale táto nižšia cena mohla byť ovplyvnená inými faktormi ako napríklad mienkou žalovaného 1), že nebude znášať trovy konania. Ak teda súd prvej inštancie určil primeranú náhradu ako ekvivalent hodnoty dotknutých pozemkov v sume 10 eur/m2, jeho právnemu posúdeniu nemožno nič vytknúť, nakoľko uvedenú hodnotu stanovil v súlade s podmienkami na trhu v danom mieste a čase. Aj podľa názoru odvolacieho súdu suma 10 eur/m2 zodpovedá hodnote dotknutých pozemkov. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil cenu určenú znaleckým posudkom, keď znalecký posudok je jediný najobjektívnejší spôsob určenia hodnoty nehnuteľnosti, v tomto smere odvolací súd uvádza, že primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a túto povinnosť nemôže preniesť na iný subjekt, napríklad na znalca, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie spoločností, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností zaoberajú, alebo i poznatky a informácie

o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností tak, ako tomu bolo aj v tejto veci. Zhrnúc uvedené, znalecký posudok nie je jediným možným dôkazom preukazujúcim cenu nehnuteľnosti a z hľadiska procesného mu ani nie je priznaná vyššia dôkazná sila. Preto ak žalovaní 2) – 10) v konaní predložili iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hodnote dotknutých pozemkov, právne kvalifikovaným spôsobom spochybnili všeobecnú cenu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom. Nebolo tak nevyhnutne potrebné, aby na preukázanie svojich tvrdení navrhli vykonať znalecké dokazovanie, ako sa mylne domnieva žalobca. Odvolací súd tak námietky žalobcu vo vzťahu k výške primeranej náhrady vyhodnotil ako nedôvodné.

19. S poukazom na uvedené, za zistenia, že vo vzťahu k výrokom II., III. napadnutého rozhodnutia nebol naplnený žiadny zo žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, citovaným vo výroku tohto rozhodnutia, v tejto časti v zmysle ako vecne správny potvrdil.

20. Žalobca tiež namietol správnosť výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1), dôvodiac, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho snahu vec riešiť mimosúdne a na konanie žalovaného 1), ktorý až po podaní žaloby uzavrel so žalobcom mimosúdnu dohodu, v dôsledku čoho zobral žalobca vo vzťahu k žalovanému 1) žalobu späť.

21. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

22. Po preskúmaní veci v časti výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1) odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nebral do úvahy zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Poukázal na (zásada úspechu v konaní) a , pričom vôbec nevysvetlil, prečo zásadu úspechu v konaní aplikoval aj vo vzťahu k žalovanému 1) a prečo voči nemu aplikoval ustanovenie , keď tento zjavne nie je neznámym vlastníkom. Odvolací súd nevylučuje použitie ustanovenia aj voči žalovanému 1), ale dôvody jeho použitia musia byť riadne zdôvodnené. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku o trovách konania voči žalovanému 1) svoje rozhodnutie nijak neodôvodnil, odvolací súd v napadnutej časti výrok o trovách podľa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšnej časti považuje odvolací súd výrok IV. za vecne správny, preto ho ako taký v zmysle potvrdil.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému 1), zohľadniac zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie za súčasného preskúmania dôvodov odôvodňujúcich aplikáciu . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách odvolacieho konania voči žalovanému 1).

24. O náhrade trov odvolacieho konania voči žalovaným 2) – 10) odvolací súd rozhodol podľa , a , pričom žalovaným 2) – 10) nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, hoci boli úspešní, nakoľko z obsahu spisu nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by im v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).