Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť

, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Lányiová, s. r. o., Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, v mene ktorej

koná advokátka Mgr. Zuzana Lányiová, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že 27. októbra 2015 podala

na okresnom súde žalobu o zaplatenie sumy 35 000 € s príslušenstvom na základe zmluvy

o pôžičke. Konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. .

Dňa 23. decembra 2015 okresný súd vydal platobný rozkaz. Po podaní odporu žalovaným

proti platobnému rozkazu 18. marca 2016 okresný súd „po 11-stich mesiacoch“ doručil

sťažovateľke výzvu na vyjadrenie k skutočnostiam uvedeným v odpore.

3. Podľa sťažovateľky bola uvedená výzva okresného súdu jeho posledným úkonom

a od „18.02.2017 vo veci nevykonal žiadny úkon.

Dlh žalovaného (konkrétne istina vo výške 35.000,- Eur) bola síce dňa 18.01.2016

zo strany žalovaného zaplatená, avšak k dnešnému dňu mi stále neboli vyplatené úroky

z omeškania vo výške 421 Eur a náhrada trov konania v celkovej sume 2250,- Eur.“.

Nečinnosťou okresného súdu sú porušované sťažovateľkou označené práva a tieto

prieťahy v napadnutom konaní, ktoré trvá viac ako 4 roky, „vyvolávajú stav neistoty

a očakávania“.

4. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu,

aby nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 €, ako aj trovy právneho

zastúpenia.

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -14 z 26. mája 2020 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili

k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k ústavnej sťažnosti

prípisom sp. zn. zo 17. júna 2020, v ktorom predseda okresného súdu

predložil chronologický prehľad procesných úkonov napadnutého konania a ďalej uviedol:

«... vec bola zákonnej sudkyni Mgr. Andrei Tomašovičovej pridelená dňa 27.10.2015,

v zmysle Dodatku č. 16 k Rozvrhu práce... bol spis dňa 9.12.2016 pridelený (z dôvodu

dlhodobej práceneschopnosti sudkyne Mgr. Andrey Tomašovičovej) náhodným výberom

do oddelenia sudkyne Mgr. Lucie Mizerovej, následne v zmysle Dodatku č. 6 k Rozvrhu

práce... bol spis dňa 25.4.2017 pridelený (z dôvodu odchodu sudkyne Mgr. Lucie Mizerovej

na Krajský súd v Trnave) do oddelenia sudkyne JUDr. Evelyn Csémyovej; dňa 21.9.2017

bol spis vrátený zákonnej sudkyni Mgr. Tomašovičovej po nástupe do práce po ukončení

práceneschopnosti.

Vo veci boli vykonané súdom nasledovné úkony (žaloba bola súdu doručená dňa

27.10.2015):

- dňa 18.11.2015 bola žalobkyňa / sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho

poplatku, ktorý bol uhradený 8.12.2015

- dňa 23.12.2015 bol vo veci vydaný platobný rozkaz,

- proti platobnému rozkazu bol dňa 18.3.2016 podaný odpor, v ktorom žalovaný

uvádza, že žalovaná suma bola riadne žalobkyni vyplatená ešte pred doručením platobného

rozkazu, zároveň namietol nedostatok právomoci súdu vo veci rozhodovať, keď poukázal

na rozhodcovskú doložku uvedenú v Zmluve o pôžičke uzavretej medzi stranami,

podľa ktorej sa všetky spory z tejto zmluvy budú prejednávať v rozhodcovskom konaní

- žalobkyňa / sťažovateľka dňa 30.3.2016 oznámila súdu, že žalobu berie čiastočne

späť z dôvodu vykonanej úhrady zo strany žalovaného

- dňa 22.2.2017 bol odpor doručený na vyjadrenie žalobkyni, a aj na vyjadrenie sa

k námietke k nedostatku právomoci súdu; v tento deň bol vyzvaný aj žalovaný na vyjadrenie

sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby

- dňa 3.3.2017 žalobkyňa / sťažovateľka doručila súdu vyjadrenie k odporu, dňa

14.3.2017 doručil súdu vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žalovaný (v ktorom

so zastavením konania v časti nesúhlasil)

- dňa 18.5.2020 bola súdu doručená odpoveď z rozhodcovského súdu, ktorá bola

potrebná pre ďalší postup. Na základe tohto oznámenia bolo možné rozhodnúť o námietke

žalovaného týkajúcej sa nedostatku právomoci konajúceho súdu na prejednanie daného

sporu tak, že súd uznesením zo dňa 11.6.2020 predmetné konanie zastavil, pretože

právomoc na prejednanie veci má rozhodcovský súd; rozhodnutie sa aktuálne doručuje

stranám sporu.

Z uvedeného prehľadu úkonov súdu je zrejmé, že súd vo veci konal a koná v rámci

svojich možností, vykonával a vykonáva úkony s vynaložením úsilia vec rozhodnúť -

relatívne dlhšia doba medzi vykonaním jednotlivých úkonov súdu je spôsobená objektívnou

skutočnosťou, a to množstvom vybavovaných vecí a tým, že Okresný súd Trnava bol a je

dlhodobo personálne poddimenzovaný.

Dĺžka konania je teda spôsobená objektívnym stavom, čo nie je možné pripísať

na vrub konajúceho súdu.

V tejto súvislosti tiež uvádzam, že zákonná sudkyňa Mgr. Andrea Tomašovičová

počas trvania sporu bola viackrát práceneschopná, a to v období od 20.1.2016

do 29.1.2016, od 31.5.2016 do 18.6.2016 a od 27.10.2016 do 21.9.2017.

Táto skutočnosť, ktorá mala vplyv na dĺžku konania, bola spôsobená objektívne, teda

konajúci súd ju nijako nemohol ovplyvniť.

Naviac uvádzam, že dlh žalovaného (istina vo výške 35.000,00 €) bol dňa 18.1.2016

(teda krátko po prvotnom rozhodnutí súdu - vydaní platobného rozkazu) zo strany

žalovaného zaplatený - je pravdou, že neboli vyplatené úroky z omeškania vo výške

421,00 €, a náhrada trov konania, čo však nemôže spôsobovať vyvolanie stavu neistoty

a „očakávania“ (?) u sťažovateľky.

Z vyššie uvedených dôvodov považujem predmetnú sťažnosť za nedôvodnú, resp. iba

čiastočne dôvodnú (s ohľadom na dĺžku trvania sporu, a určité obdobia nečinnosti súdu),

nakoľko súd postupoval v súlade s procesnými predpismi – navrhujem, aby ju ústavný súd

zamietol, resp. nevydal požadovaný nález, resp. vydal nález iba ohľadom príkazu

tunajšiemu súdu konať (pretože súd síce rozhodol o zastavení konania, ale vec nie je

doposiaľ právoplatne skončená); nesúhlasím s priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 600,00 €, nakoľko s ohľadom na okolnosti prípadu niet na to

žiaden relevantný dôvod.»

V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

7. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu

22. júna 2020 vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci

a k vyjadreniu okresného súdu nepodala žiadne stanovisko.

8. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov

konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

9. Pokiaľ ide o chronológiu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré

uviedol predseda okresného súdu, možno konštatovať, že tieto skutkové okolnosti sa

spornými nestali a ústavný súd ich považuje za preukázané.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská

ústavného súdu

10. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

15. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(napr. , , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľov (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

18. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od skutkovej zložitosti veci. Po právnej stránke

možno danú vec, a to rozhodovanie o žalobe o zaplatenie finančnej sumy, považovať

za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnému rozhodovaciemu procesu všeobecných

súdov. Ani okolnosti daného prípadu neodôvodňujú záver o právnej alebo skutkovej

zložitosti veci. Predmet konania nie je v zmysle judikatúry ESĽP časovo zvlášť

priorizovaný.

19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že tá sa síce nepodieľala na nečinnosti

okresného súdu, ale na druhej strane jej možno vytknúť, že sa o svoju vec viac rokov vôbec

nestarala a sťažnosť na údajné zbytočné prieťahy v konaní, ktoré jej mali spôsobovať ujmu,

nikdy ani nepodala. Účinne si teda nestrážila svoje práva [vigilantibus iura (obdobne

, , , , ,

)]. Ústavný súd neprehliadol ani to, že navrhovateľka 30. marca 2016 vzala

svoj návrh čiastočne späť z dôvodu vykonanej úhrady zo strany žalovaného.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a, vychádzajúc

zo zistených skutočností, konštatuje, že posudzované konanie sa na okresnom súde začalo

27. októbra 2015 a 11. júna 2020 bolo skončené uznesením okresného súdu o zastavení

konania z dôvodu nedostatku právomoci. Toto rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo

právoplatnosť 3. júla 2020. Napadnuté konanie pred okresným súdom vo vzťahu k podanej

žalobe sťažovateľky teda trvalo 4 roky a 8 mesiacov. Ústavný súd uvádza, že pri otázke

posúdenia, či vo veci došlo k zbytočným prieťahom, je potrebné vychádzať z kontextu

celkových okolností prípadu. Z prehľadu procesných úkonov vyplývajúcich z ústavnej

sťažnosti, ako aj z vyjadrenia zaslaného predsedom okresného súdu je zrejmé, že postup

okresného súdu vo veci nebol optimálny, keď jednotlivé procesné úkony v priebehu rokov

2016 a 2017 boli realizované s väčším časovým odstupom a tiež okresný súd následne

vo veci dlhší čas nekonal.

21. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem zbytočné prieťahy

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ).

22. Pokiaľ ide o už uvedenú nečinnosť okresného súdu, v okolnostiach danej veci

vzhľadom na priebeh napadnutého konania, berúc do úvahy najmä charakter predmetu

konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľky a jej správanie a všetky okolnosti daného

prípadu, ako aj povahu veci (po čiastočnom späťvzatí návrhu žaloba o úhradu úrokov

z omeškania v sume 421 €), ústavný súd dospel k záveru, že celková dĺžka namietaného

konania sama osebe ani zistený ojedinelý prieťah v konaní nemajú charakter takého ústavne

významného pochybenia v postupe okresného súdu, na základe ktorého by reálne mohol

ústavný súd dospieť k záveru o porušení označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd v postupe okresného súdu v napadnutom konaní jeho už uvedenú

nečinnosť nemohol hodnotiť ako prieťah takej intenzity, ktorý by zakladal možnosť

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že v merite veci v čase rozhodovania ústavného súdu

okresný súd uznesením z 11. júna 2020 napadnuté konanie zastavil, čím bola odstránená

sťažovateľkou namietaná nečinnosť okresného súdu.

23. Ústavný súd teda konštatuje, že nebolo možné z hľadiska komplexného

posúdenia napadnutého konania považovať postup okresného súdu v ňom za porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

24. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhla, aby ústavný

súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhala sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho

zastúpenia.

25. Podľa ak porušenie práv alebo

slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. V zmysle odseku 3 písm. e) citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, vo veci koho vyslovil porušenie

základného práva alebo slobody, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z uvedeného

vyplýva, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej. Keďže v uvedenom

prípade ústavný súd vyslovil, že označené práva, ktorých porušenie sťažovateľka namietala,

porušené neboli, uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už podrobnejšie

nezaoberal.

26. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému z účastníkov, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Keďže ústavný súd nevyhovel

ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia sťažovateľkou označených práv,

nevyhovel ani návrhu sťažovateľky na náhradu trov konania (§ 133 ods. 3 zákona

o ústavnom súde a contrario).

27. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu.

28. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu