Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 356/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

pod sp. zn. ) p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) konal bez zbytočných

prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť

trovy konania v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)

na účet jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-19 z 28. júla 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

Z. z (ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť sťažovateľa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) (ďalej aj „napadnuté

konanie“). Ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“)

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ je v napadnutom konaní

vedenom okresným súdom vo veci žaloby o uloženie povinnosti zaplatenia sumy

15 211,42 € s príslušenstvom sporovou stranou v postavení žalovaného v 4. rade. Okresný

súd v napadnutom konaní vydal 14. januára 2014 zmenkový platobný rozkaz č. k.

-12, proti ktorému sťažovateľ podal námietky.

2.1 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tvrdí, že okresný súd sa s jeho námietkami proti

zmenkovému platobnému rozkazu nevysporiadal a nedospel k meritórnemu rozhodnutiu

vo veci. Sťažovateľ osobitne poukázal na svoju procesnú aktivitu, permanentné

rešpektovanie príkazov súdu a že svojím konaním neprispel k vzniku prieťahov. Ďalej

zdôraznil, že ani po viac ako 6 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby (ku dňu podania

ústavnej sťažnosti, pozn.) nie je vec právoplatne skončená.

2.2 Podľa názoru sťažovateľa je konanie okresného súdu zjavne nesústredené,

neefektívne a neúčinné a je možné ho označiť za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Sťažovateľ považuje už samotnú dobu konania za zjavne neprimeranú a nezlučiteľnú

so základnými právami zaručenými , resp. listinou a dohovorom.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ v ústavnej sťažnosti navrhol,

aby ústavný súd nálezom rozhodol, že okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 47 charty, aby prikázal okresnému súdu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. Ústavný súd 30. júla 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie k podanej ústavnej

sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu v podaní sp. zn. Spr 3314/20 doručenom ústavnému

súdu 19. augusta 2020 k obsahovej stránke podanej ústavnej sťažnosti uviedla, že okresný

súd vykonával v napadnutom konaní od roku 2013 procesné úkony v zásade plynulo

až do júna 2016. Vychádzajúc z údajov vedených v súdnom registri, uviedla, že 25. mája

2016 došlo k prevedeniu súdneho spisu do iného súdneho oddelenia a prideleniu zákonnému

sudcovi, ktorému bol súdny spis fyzicky predložený 14. septembra 2016, a po tomto dátume

sa v súdnom registri nenachádza žiaden záznam.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že zákonný sudca

bol po doručení ústavnej sťažnosti vyzvaný na predloženie spisu. Zákonný sudca

na uvedenú žiadosť nereagoval v stanovenej lehote ani po rozhodnutí disciplinárneho senátu

o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu (17. júna 2020, pozn.), a preto nebolo

možné súdny spis zabezpečiť a zaslať ústavnému súdu. Okresný súd ďalej uviedol,

že 4. augusta 2020 došlo k zmene zákonného sudcu.

4.2 Okresný súd na záver uznal, že podaná ústavná sťažnosť je v období

od septembra 2016 do podania ústavnej sťažnosti dôvodná, keďže zákonný sudca zrejme

vedome svojím nezodpovedným prístupom k plneniu základných povinností sudcu spôsobil

namietané prieťahy v konaní, ale vyslovil názor, že sťažovateľom požadovaná výška

finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € je neprimeraná a neopodstatnená.

5. Zároveň okresný súd vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti ( ).

6. Ústavný súd listom z 21. augusta 2020 zaslal sťažovateľovi vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Sťažovateľ reagoval

na vyjadrenie okresného súdu replikou doručenou ústavnému súdu 21. augusta 2020,

v ktorej uviedol identické skutočnosti ako v samotnej ústavnej sťažnosti. Opakovane

zdôraznil skutočnosť, že v napadnutom konaní si žalobca proti sťažovateľovi okrem

zmenkovej sumy uplatnil aj zmenkové úroky, pričom v dôsledku nečinnosti okresného súdu

(v prípade neúspechu sťažovateľa v napadnutom konaní) vznikne sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť vyššie zmenkové úroky. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

prejednania ústavnej sťažnosti.

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania (bez oboznámenia

sa s obsahom súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, predloženie ktorého

sa okresnému súdu nepodarilo zabezpečiť) dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný

súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní

základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo

slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 .

12. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

).

13. Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

13.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

13.2 Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v , resp. listiny

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ,

, ).

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne

aplikovateľná i po zmene právnej úpravy, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím (m. m. , ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec

len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej aj „OSP“) (podľa mal súd v konaní postupovať

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná;

súdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá).

Podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expressis verbis

zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

IV.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľa

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. podľa

listiny, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

18. Pokiaľ ide o prvé kritérium, t. j. faktickú a právnu zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmetom napadnutého konania je konanie o námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu č. k. -12 zo 14. januára 2014, ktoré podal sťažovateľ

v procesnom postavení žalovaného v 4. rade podľa vtedy platného

(s účinnosťou od 23. decembra 2015 bol upravujúci inštitút zmenkového

platobného rozkazu vypustený, pozn.).

18.1 Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania patria k štandardnej agende

všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nie je závislá od právnej alebo skutkovej

náročnosti prerokovávanej veci. Zmenkové konanie podľa vtedy platnej právnej úpravy

patrilo podľa povahy medzi skrátené formy konania, kde sa

uplatňovala koncentračná zásada, preto ústavný súd tento druh konania aj v konkrétnom

prípade sťažovateľa posudzoval prísnejšie.

19. V rámci posúdenia druhého štandardne uplatňovaného kritéria používaného

pre hodnotenie prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní, ktorým je správanie

sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré

by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky,

či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Na správanie

sťažovateľa nepoukázal ani okresný súd vo svojom vyjadrení.

20. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

primeranosti dĺžky trvania napadnutého konania, resp. z hľadiska existencie zbytočných

prieťahov v tomto konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty strán sporu (,

, ).

20.1 Ústavný súd z priebehu napadnutého konania zistil, že okresný súd vo veci koná

od roku 2013 a dosiaľ konanie právoplatne neukončil. Okresný súd v napadnutom konaní

vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. -12 zo 14. januára 2014,

proti ktorému sťažovateľ podal námietky.

20.2 Ústavný súd vzhľadom na nemožnosť predloženia súdneho spisu nemohol

vychádzať z prehľadu procesných úkonov, a preto, stotožňujúc sa s tvrdením predsedníčky

okresného súdu, dospel k záveru, že v priebehu napadnutého konania v období od júna 2016

neboli vo veci vykonané žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa a k ukončeniu veci. Z tohto záveru vyplýva, že okresný súd bol v napadnutom

konaní nečinný vyše štyri roky, čo ústavný súd považuje za neakceptovateľné

a neospravedlniteľné.

20.3 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval

v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná. Je zrejmé, že procesný

postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval efektívne k rýchlemu odstráneniu

stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto nie je zlučiteľný s jeho základným právom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. právom na prejednanie veci

v primeranej lehote. Absolútna bezdôvodná nečinnosť v postupe okresného súdu v trvaní

vyše štyroch rokov a celkový čas prejednávania veci (nad 6 rokov) je neakceptovateľný

a opodstatňuje záver o porušení dotknutých práv sťažovateľa. Je teda objektívnou

skutočnosťou, že okresný súd v napadnutom konaní nepostupoval v súlade s požiadavkou

na postup súdu bez zbytočných prieťahov.

21. Inštitút zmenkového platobného rozkazu obsiahnutý v platnom v čase

začatia napadnutého konania a účinnom do 22. decembra 2015 patril medzi tradičné

procesné nástroje skráteného súdneho konania, ktorým sa rozhodovalo o nárokoch

zmenkových veriteľov, čím sa mal umožniť rýchlejší a jednoduchší spôsob dosiahnutia

súdneho rozhodnutia.

21.1 Postup súdu v napadnutom konaní po podaní námietok proti zmenkovému

platobnému rozkazu mal byť plynulým nadviazaním na spomínané skrátené konanie

a v súlade s požiadavkou rýchlosti malo byť vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom

by súd rozsudkom vyslovil, či zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo

či ho zrušuje a v akom rozsahu ( ).

21.2 Nesplnenie požiadavky rýchleho prejednania námietok v konkrétnom prípade

sťažovateľa de facto zmarilo účel procesnej úpravy, v ktorej zákonodarca vyjadril záujem

na rýchlom rozhodnutí súdu o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky, a to v krátkych lehotách

a za dôsledného uplatnenia koncentračnej zásady.

22. V súvislosti s vyjadrením okresného súdu k obsahu ústavnej sťažnosti v časti,

v ktorej poukazuje na personálne zlyhanie zákonného sudcu, ktorému bol rozhodnutím

disciplinárneho senátu 17. júna 2020 dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, ústavný

súd uvádza, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec.

Aj za konanie konkrétneho sudcu, resp. zamestnanca súdu totiž (v kontexte požiadavky

reálneho naplnenia základného práva podľa ) nesie v konečnom

dôsledku zodpovednosť príslušný súd ako orgán verejnej moci, ktorého povinnosťou bolo

poskytnúť stranám sporu účinnú súdnu ochranu. V tomto zmysle preto pri posudzovaní

odôvodnenosti sťažnosti, ktorou sú namietané zbytočné prieťahy v súdnom konaní, v zásade

nemožno robiť rozdiel medzi tzv. objektívnymi a subjektívnymi dôvodmi prieťahov (m. m.

).

23. Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v bode 18 až 22, ústavný súd dospel

k záveru, že postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ) došlo k neprimeraným

prieťahom, čím bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny a jeho

právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže okresný súd v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti v napadnutom konaní meritórne nerozhodol, ústavný súd ústavnej

sťažnosti sťažovateľa v tejto časti vyhovel (bod 2 výroku tohto nálezu), pričom okresný súd

je povinný postupovať striktne podľa zásad v zmysle a .

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

29. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €.

Svoj návrh odôvodnil predovšetkým neprimeranou dĺžkou napadnutého konania

a skutočnosťou, že v jeho prípade porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov už nie je možné konvalidovať.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania okresného súdu, berúc

do úvahy všetky okolnosti danej veci a vychádzajúc zo svojej judikatúry (,

, , , , ,

, , , , ),

ústavný súd považoval priznanie sumy 1000 € za primerané (bod 3 výroku nálezu)

a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

32. Ústavný súd považoval sťažovateľom požadovanú výšku finančného

zadosťučinenia za neprimeranú a na tomto mieste pripomína, že priznané finančné

zadosťučinenie nie je kompenzáciou za možný neúspech v konaní pred všeobecným súdom

a v konkrétnom prípade sťažovateľovi nemôže poskytnúť náhradu za výšku (ne)priznaných

úrokov zo zmenky, na zaplatenie ktorých môže byť sťažovateľ zaviazaný súdnym

rozhodnutím.

VI.

Trovy konania

33. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2019, ktorá bola

podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 1 062 €.

35. Právny zástupca sťažovateľa vyčíslil trovy konania celkom za štyri úkony právnej

služby. Úkon právnej služby, ktorý právny zástupca uvádza ako „vypracovanie právneho

rozboru veci pre klienta ohľadom opodstatnenosti podania ústavnej sťažnosti a právneho

rozboru porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa zo strany porušiteľa“, ústavný súd

nepovažuje za úkon právnej služby pri zastúpení sťažovateľa v konaní pred ústavným

súdom, a preto náhradu zaň nepriznal. Obdobne aj repliku sťažovateľa z 21. augusta 2020

ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jej obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu za ňu právnemu zástupcovi sťažovateľa nepriznal.

36. Ústavný súd tak priznal náhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

advokátskej kancelárii URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o.,

advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava. Náhrada za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2020 (2 x 177 €) spolu s režijným paušálom (2 x 10,62 €) predstavuje

sumu trov konania 375,24 €, ku ktorej je nutné pripočítať 20 % DPH, ktorej je právny

zástupca sťažovateľa platiteľom (§ 18 ods. 3 vyhlášky), čo predstavuje sumu trov konania

celkom 450,29 € (bod 4 výroku nálezu).

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa advokátskej kancelárie URBAN STEINECKER GAŠPEREC

BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v lehote uvedenej

v bode 4 výroku tohto nálezu ( v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu