Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 472/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s. r. o., v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Vladimír Filičko, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 24. júna 2019, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 9. apríla 2020 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo 17. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30.

septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním z 1. októbra 2020,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) platobným rozkazom Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. júna 2019 (ďalej

aj „platobný rozkaz“), uznesením okresného súdu sp. zn. z 9. apríla 2020

a uznesením okresného súdu sp. zn. zo 17. júla 2020 (spolu aj „napadnuté

rozhodnutia“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. v postavení žalovaného. Žalobkyňa, obchodná

spoločnosť , (ďalej

len „žalobkyňa“), sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhala proti sťažovateľovi

zaplatenia sumy 1 416,53 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd platobným rozkazom rozhodol, že sťažovateľ je povinný do 15 dní

odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobkyni istinu v sume 1 416,53 €,

úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1 227,84 € od 13. septembra 2016 do zaplatenia

alebo v tej istej lehote podať odpor a zároveň je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov

konania v sume 212,90 €.

4. Sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý bol uznesením okresného

súdu sp. zn. z 9. apríla 2020 (ďalej aj „uznesenie vydané vyšším súdnym

úradníkom“ alebo „uznesenie o odmietnutí odporu“) odmietnutý.

5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažnosť, ktorá bola

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 17. júla 2020 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“) zamietnutá.

6. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu jeho v ústavnej sťažnosti označených práv

platobným rozkazom namieta, že tento pri dodržaní zákonnom stanoveného postupu

zo strany okresného súdu nemal byť vôbec vydaný. Okresný súd si podľa názoru

sťažovateľa nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a to prihliadať na premlčanie práva

vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy z úradnej moci podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a vydal

platobný rozkaz napriek tomu, že nárok uplatnený žalobkyňou bol v čase podania návrhu

premlčaný. V tomto kontexte sťažovateľ namieta, že z priebehu konania pred okresným

súdom vyplýva, že na premlčanie nároku žalobkyne poukazoval niekoľko krát, a to jednak

v odpore, ako aj v následnej sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bol jeho odpor odmietnutý.

Uvedenú skutočnosť však okresný súd „nijako nereflektoval ani nezohľadnil“, pričom

sa zameral len na skúmanie formálnych náležitostí odporu podaného sťažovateľom.

7. Argumentácia sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu jeho práv uznesením okresného

súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, je založená na skutočnosti, že proti platobnému

rozkazu podal odpor včas, vecne odôvodnený a autorizovaný. Tento však nebol podaný

na predpísanom elektronickom formulári, ale to len z toho dôvodu, že 25. marca 2020 (deň

podania odporu, pozn.) bol výpadok portálu eŽaloby. Vzhľadom na uvedené bol odpor

sťažovateľom zaslaný prostredníctvom portálu slovensko.sk služby Všeobecná agenda.

Napriek uvedeným skutočnostiam bol odpor sťažovateľa odmietnutý. V tejto súvislosti

sťažovateľ považuje za „absolútne absurdné“, aby mu bola pričítaná zodpovednosť za také

skutočnosti, ktoré nemá žiadnym objektívnym spôsobom možnosť ovplyvniť. V tejto

súvislosti sťažovateľ uvádza, že považuje za spravodlivé a logické, ak zo strany štátu, ktorý

vyžaduje od adresátov právnych noriem určité správanie, budú vytvorené aj zodpovedajúce

podmienky, ktoré takéto správanie umožňujú. Inými slovami, ak štát prostredníctvom

zákona požaduje od sťažovateľa podanie odporu elektronicky na predpísanom formulári,

je jeho základnou povinnosťou zabezpečiť, aby sťažovateľ mal aj reálnu možnosť

túto povinnosť splniť, a to kedykoľvek počas trvania zákonom stanovenej lehoty na podanie

odporu.

8. Vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 17. júla 2020

sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru v dôsledku

nevysporiadania sa s jeho pre vec podstatnou argumentáciou, čo sa týka aplikácie § 54a

. Okresný súd sa s argumentáciou sťažovateľa o potrebe

prihliadnutia na premlčanie z úradnej moci a z nej plynúcej potreby zrušenia platobného

rozkazu v odôvodnení napadnutého uznesenia nijako nevysporiadal a tejto sa ani „okrajovo

nedotkol“. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa obmedzil na odmietnutie odporu

sťažovateľa, ktoré odôvodnil formálnymi nedostatkami odporu, pričom argumentáciu

sťažovateľa o potrebe prihliadnutia na premlčanie nároku žalobkyne ex officio úplne

odignoroval a touto sa vôbec nezaoberal, a preto je nepreskúmateľné a arbitrárne.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

, zo dňa 24.06.2019 porušené boli.

II. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

zo dňa 09.04.2020 porušené boli.

III. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.

zo dňa 17.07.2020 porušené boli.

IV. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa

24.06.2019 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

V. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa

09.04.2020 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

VI. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa

17.07.2020 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

VII. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia v sume 172,86 € na účet jej právneho zástupcu, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

10. Sťažovateľ navrhol odložiť vykonateľnosť platobného rozkazu.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je ním tvrdené porušenie v ústavnej

sťažnosti označených práv napadnutými rozhodnutiami z dôvodu, že neboli splnené

zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu, okresný súd nezohľadnil potrebu

aplikácie , formalistickým výkladom zákona o upomínacom

konaní odmietol sťažovateľom podaný odpor, pričom nezohľadnil ním tvrdenú nefunkčnosť

a nedostupnosť elektronických služieb portálu eŽaloby. Okresný súd sa v napadnutom

uznesení nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa nesplnenia podmienok

na vydanie platobného rozkazu.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru platobným rozkazom okresného súdu

19. Ústavný súd konštatuje, že proti platobnému rozkazu, ktorý je vydaný

v upomínacom konaní, môže žalovaný podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní

podať odpor. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor

odmietnutý.

20. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

21. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá účinné vyčerpanie prostriedkov

nápravy v konaní pred všeobecnými súdmi. Tak, ako vyplýva z priebehu konania

pred okresným súdom, sťažovateľ síce odpor podal, avšak nie zákonom predpokladaným

spôsobom, čo viedlo k jeho odmietnutiu bez vecného prieskumu ním vznesených námietok

proti platobnému rozkazu.

22. S poukazom na uvedené tak v prípade sťažovateľa nejde o účinné vyčerpanie

jemu dostupných prostriedkov nápravy pred všeobecnými súdmi, keďže okresný súd

ani nepristúpil k preskúmaniu jeho námietok pre formálne nedostatky podaného odporu

a tento odmietol.

23. V okolnostiach konkrétneho prípadu neprichádzala do úvahy ani aplikácia § 132

ods. 3 (potrebou ktorej sťažovateľ ani v podanej ústavnej sťažnosti

neargumentoval, pozn.), podľa ktorého ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti

pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa nebolo možné vzhliadnuť

ani v okolnostiach nemožnosti podať odpor prostredníctvom na to predpísaného

elektronického formuláru, ktorými sťažovateľ argumentuje v ústavnej sťažnosti,

a to s poukázaním na skutočnosť, že ústavný súd nevzhliadol v napadnutom uznesení

a nemu predchádzajúcom uznesení okresného súdu o odmietnutí odporu žiadne

ústavnoprávne vybočenie (pozri bod III 3 tohto uznesenia).

24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre jej neprípustnosť.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

z 9. apríla 2020

25. Uznesenie okresného súdu sp. zn. z 9. apríla 2020 je uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom, pričom v zmysle

Z. z. v znení neskorších predpisov je proti nemu prípustná

sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať sudca.

26. Sťažovateľ využil možnosť podať proti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažnosť.

O podanej sťažnosti rozhodol okresný súd konajúci prostredníctvom sudcu napadnutým

uznesením okresného súdu sp. zn. zo 17. júla 2020 o zamietnutí sťažnosti.

27. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [ a 2 a

(napr. , )].

28. Vo vzťahu k uplatňovaniu spomínaného princípu subsidiarity judikatúra

ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže

byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci,

v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých

ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia

o spravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd

svojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť (m. m. ).

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 9. apríla 2020 konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej

prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56

ods. 2 písm. a) v spojení s odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 17. júla 2020

30. Sťažovateľ ústavnú sťažnosť v tejto časti odôvodňuje „neústavnosťou“

napadnutého uznesenia a porušením jeho v ústavnej sťažnosti označených práv tým, že

- okresný súd neprihliadol na ním podaný odpor proti platobnému rozkazu a

- odignoroval v priebehu celého konania povinnosť prihliadnuť na premlčanie nároku

žalobkyne z úradnej moci, a teda sa nevysporiadal s jeho podstatnou argumentáciou.

31. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu na začatie konania hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (, ,

, ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. , ).

32. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, ).

33. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veci Georgiadis proti Grécku z 29. 5. 1997 sťažnosť č. 21522/93).

34. K prvej námietke sťažovateľa ústavný súd poukazuje na znenie § 11 ods. 2

zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého ak sa odpor podáva elektronickými

prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,

ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Ďalej podľa § 12 ods. 1 písm. c)

zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne

odpor podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2 zákona

o upomínacom konaní.

35. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia poukázal

na skutočnosť, že v prípade sťažovateľom podaného odporu neboli splnené podmienky

podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, keď odpor podaný sťažovateľom

elektronicky nebol podaný prostredníctvom určeného elektronického formulára. Okresný

súd napokon poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ v konaní zastúpený právnym zástupcom

mohol zvoliť aj inú formu podania odporu (v listinnej podobe), keďže bol náležitým

spôsobom poučený v platobnom rozkaze aj o formálnych náležitostiach odporu, ktoré platia

už viac ako tri roky, a to na tlačive, ktoré mu bolo doručené spolu s platobným rozkazom.

36. Možno konštatovať, že okresný súd konal v súlade s platnou právnou úpravou

a sťažovateľ bol vopred riadne poučený o následkoch nepodania odporu podľa § 11 ods. 2

zákona o upomínacom konaní.

37. Námietka o dočasnej nefunkčnosti elektronických služieb prostredníctvom

portálu eŽaloby nebola bližšie zdôvodnená ani preukázaná, a to ani v konaní pred okresným

súdom, ako ani v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd dopytom na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zistil, že v prípade poruchy

portálu eŽaloby sa osoba, ktorá nevie odoslať formulár pre výpadok portálu,

môže dožadovať vydania potvrdenia o tomto výpadku priamo cez kontaktný formulár

na stránke ministerstva, a to aj spätne. Tak, ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu

o upomínacom konaní, koncepcia zákona vychádza z elektronického systému podávania

návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov, zverejnených na webovom

sídle ministerstva. Formuláre majú štruktúrovanú podobu, ktorá umožňuje ich automatické

spracovanie informačným systémom na súde, čo má výrazný vplyv na urýchlenie konania.

Uvedené platí aj pre možnosť podania odporu elektronicky prostredníctvom na to určeného

formuláru, k čomu pre žalovaného v upomínacom konaní zákonodarca stanovil alternatívnu

možnosť podania odporu v listinnej podobe. Z ústavnoprávneho hľadiska je teda podstatné,

že existovala alternatívna forma podania odporu, a to v listinnej podobe, čo sťažovateľ

nevyužil.

38. Možno teda uzavrieť, že odpor podaný sťažovateľom bol odmietnutý preto,

lebo nebol podaný prostredníctvom na to určeného formulára, ktorého použitie sa vyžaduje,

ak sa odpor podáva elektronicky. Táto podmienka vyplýva explicitne z § 11 ods. 2 zákona

o upomínacom konaní a rovnako vyplynula aj z poučenia daného okresným súdom.

Okresný súd konal v zmysle príslušného zákonného ustanovenia a nasledoval jeho doslovný

výklad, pričom tak učinil v medziach, ktoré ústavný súd hodnotí ako ústavnoprávne

konformné. Sťažovateľ zároveň mal objektívnu možnosť riadne uplatniť svoje procesné

práva, t. j. podať odpor, a bolo na jeho zvážení, akou formou tak učiní (m. m.

).

39. K druhej námietke sťažovateľa o neprihliadnutí okresného súdu na potrebu

aplikácie z úradnej moci a nevysporiadaním sa s touto

podstatnou argumentáciou ústavný súd poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia (bod 13, pozn.), v ktorej okresný súd uviedol, že v prípade, ak nie sú splnené

podmienky na podanie odporu podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, a teda súd

odmietne odpor, už nie je jeho povinnosťou zaoberať sa podaným odporom vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že táto argumentácia si vzhľadom na odmietnutie odporu

nevyžadovala zo strany okresného súdu odpoveď.

40. Vzhľadom na uvedené ústavný konštatuje, že v napadnutom uznesení okresného

súdu nevzhliadol žiadne vybočenie z ústavnoprávnych požiadaviek kladených

na zachovávanie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie,

a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

41. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch

sťažovateľa vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu