Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 596/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky COM 2 BIZ spol. s r.o., Lipová 4987/1, Prešov, zastúpenej Mgr. Danielom Jankaničom, hosťujúcim euroadvokátom advokátskej kancelárie Seidel Jankanič, advokáti s.r.o, Dělnická 213/12, Praha, Česká republika, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30. júna 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. septembra 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého uznesenia vyplýva, že platobným rozkazom sp. zn. zo 7. mája 2026 okresný súd uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 497,70 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Proti platobnému rozkazu sťažovateľka podala v zákonnej lehote odpor, a to elektronickými prostriedkami, použijúc všeobecný formulár na odpor proti platobnému rozkazu. Uznesením sp. zn. z 11. júna 2026 vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd odpor odmietol z dôvodu, že tento nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára na odpor podávaný v upomínacom konaní. Okresný súd odpor odmietol ako podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa o upomínacom konaní a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže predmetný odpor nebol podaný na predpísanom tlačive odporu pre upomínacie konanie.

3. Proti predmetnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú sudca okresného súdu napadnutým uznesením zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o odmietnutí odporu sťažovateľky proti platobnému rozkazu v súlade s zákona o upomínacom konaní. Sudca okresného súdu vo vzťahu k námietkam sťažovateľky akcentoval, že upomínacie konanie je upravené osobitným zákonom, ktorý vo vzťahu k predstavuje lex specialis a ktorý na podanie odporu v elektronickej podobe vyžaduje v splnenie osobitných náležitostí, a to striktné použitie príslušného elektronického formulára a autorizáciu (formou kvalifikovaného elektronického podpisu alebo kvalifikovanej elektronickej pečate). Ak tieto podmienky nie sú splnené, následkom je odmietnutie odporu. Vzhľadom na to, že sťažovateľka napriek náležitému poučeniu o spôsobe podania odporu v elektronickej podobe, ako aj o následkoch nesplnenia tejto povinnosti a kvalifikovanému právnemu zastúpeniu podala odpor na inom než na to vopred predpísanom elektronickom formulári, teda v rozpore so zákonom, okresný súd nemohol na takýto odpor prihliadnuť. V tomto smere poukázal na početné rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa obdobných vecí. Ako nedôvodnú vyhodnotil argumentáciu sťažovateľky, ktorá v podanej sťažnosti namietala, že súd ju mal vyzvať ešte pred uplynutím lehoty na podanie odporu na opravu formálnych vád podania, a to práve s poukazom na povahu lex specialis zákona o upomínacom konaní vo vzťahu k . V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že existujú dva formuláre na podanie odporu proti platobnému rozkazu – formulár na podanie odporu proti platobnému rozkazu vydanému všeobecným súdom v konaní podľa ustanovení a formulár na podanie odporu proti platobnému rozkazu vydanému kauzálne príslušným súdom v upomínacom konaní. Podotkol tiež, že rozdiel medzi uvedenými formulármi nie je len v ich názve, ale aj v ich obsahových náležitostiach. Poukázal na to, že zo samotných tvrdení sťažovateľky vyplýva, že nešlo o technickú vadu portálu, ale o pochybenie zo strany jej právneho zástupcu, ktoré u advokáta (ako osoby odborne spôsobilej poskytnúť právnu pomoc spôsobom, ktorý zákon predpokladá – v tomto prípade využitím systému elektronických podaní) aj vzhľadom na dobu, po ktorú už elektronická komunikácia s orgánmi verejnej správy funguje, nemožno akceptovať. Okresný súd sa nestotožnil ani s námietkou prílišného formalizmu zo strany súdu, keď, zdôrazňujúc súladnosť postupu súdneho úradníka s príslušnými ustanoveniami zákona o upomínacom konaní, poukázal na právny názor vyslovený v judikatúre ústavného súdu, podľa ktorého uplatňovanie zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno považovať za porušenie základného práva podľa . V tejto súvislosti súd dodal, že použitie určeného elektronického formulára v upomínacom konaní predstavuje kogentnú procesnú podmienku, s nedodržaním ktorej zákon o upomínacom konaní výslovne spája následok v podobe odmietnutia odporu. Vyslovil, že výklad súdu nie je možné považovať za neprípustne formalistický, pokiaľ vychádza z výslovného znenia zákona, ktorý nepripúšťa výnimky. Zdôraznil, že skúmanie vecného odôvodnenia odporu je v danom prípade nadbytočné, keďže obsahom odporu sa súd zaoberá až v prípade splnenia jeho nevyhnutných formálnych náležitostí a ak je daný niektorý z dôvodov brániacich vecnému preskúmaniu odporu podľa zákona

o upomínacom konaní, súd ho musí odmietnuť bez skúmania jeho vecnej odôvodnenosti, pretože nemôže priniesť iné rozhodnutie vo veci.

II. Argumentácia sťažovateľky

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti opakuje rovnaké námietky ako v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Argumentuje, že okresný súd uprednostnil príliš formalistický výklad v intenzite odňatia možnosti brániť sa proti platobnému rozkazu. Zopakovala, že odpor proti platobnému rozkazu podala elektronicky, avšak prostredníctvom podania určeného pre civilné sporové konanie, čo jej elektronický systém prevádzkovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bez akýchkoľvek komplikácií umožnil. Toto považuje za vadu či nedostatok daného informačného systému, za ktoré nemá niesť zodpovednosť sporová strana. Poukázala na odlišné stanovisko sudcu Petra Straku vo veci sp. zn. z 9. septembra 2025, z ktorého citovala relevantné časti. Z uvedeného potom vyvodila, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní z dôvodu nesplnenia zákonom vyžadovaných náležitostí. Konkrétne sťažovateľka nedodržala formu elektronického podania prostredníctvom príslušného formulára.

6. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je potrebné uviesť, že zákon o upomínacom konaní predpokladá podania na predpísaných elektronických formulároch, a to aj pri odpore podanom elektronickými prostriedkami. Zákon pre upomínacie konanie je formálne prísny a nedodržanie formy sankcionuje. Sťažovateľka nepochybne zanedbala svoju zákonnú povinnosť a odpor proti platobnému rozkazu podala elektronicky, nie však prostredníctvom na to určeného formulára. Nedodržaním formálnych podmienok na podanie odporu sa preto sťažovateľka, zastúpená advokátom, sama vystavila následku v podobe odmietnutia odporu podľa zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa zákona, podľa ktorého ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Ak teda okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí odporu zamietol, nemožno také rozhodnutie považovať za arbitrárne a ústavne neudržateľné. To platí osobitne za situácie, ak sťažovateľka bola pri podaní odporu zastúpená advokátom.

7. Ústavný súd už uvedenú problematiku používania elektronických formulárov v upomínacom konaní opakovane riešil. Dospel k obdobným právnym záverom ako v tomto prípade. Ide o uznesenia ústavného súdu, ktorými boli ústavné sťažnosti odmietnuté z totožných dôvodov

(, , , , , , , , , , , , , , , , , , ).

8. Ústavný súd tak nezistil, že by výklad právnych noriem aplikovaných vo veci sťažovateľky a závery okresného súdu v napadnutom uznesení boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia zákona, ktorá by bola popretím podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu. Poukazujúc na svoj už stabilný právny názor, podľa ktorého uplatňovanie zákona v súdnom konaní a postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušenie základných ľudských práv, teda ani považovať za porušenie základného práva podľa a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, považuje ústavnú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú a podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ju odmietol.

9. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2026

Peter Molnár

predseda senátu