Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 369/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Denisou Veselou, Mierová 1,

Veľký Krtíš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a podľa Listiny základných práv a slobôd,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30. apríla 2020

a sp. zn. z 15. októbra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 30. apríla 2020 a uznesením sp. zn. z 15. októbra 2019.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka

vystupovala v pozícii žalovanej v upomínacom konaní proti žalobkyni, obchodnej

spoločnosti (ďalej len „žalobkyňa“), o zaplatenie 9 165,06 eur

s prísl. Okresný súd vydal na návrh žalobkyne platobný rozkaz sp. zn.

z 29. apríla 2019. Sťažovateľka podala proti tomuto platobnému rozkazu v zákonnej lehote

odpor, ktorý bol napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn.

z 15. októbra 2019 odmietnutý (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí

odporu“).

3. Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu o odmietnutí odporu sťažnosť, o ktorej

rozhodol okresný súd napadnutým uznesením sp. zn. z 30. apríla 2020 tak,

že sťažnosť zamietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (ďalej len

„rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí sťažnosti“).

4. Sťažovateľka podanou ústavnou sťažnosťou namieta, že rozhodnutím okresného

súdu o odmietnutí odporu a následne aj rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí sťažnosti

došlo k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny, práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 dodatkového protokolu.

5. Konkrétne sťažovateľka uvádza, že okresný súd formalistickým výkladom § 12

ods. 1 písm. c) o upomínacom konaní a o doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) odmietol ňou podaný odpor len

z dôvodu, že nebol podaný na predpísanom elektronickom formulári. Uvádza, že v dobe

podania odporu proti platobnému rozkazu nebolo možné odpor podať na elektronickom

formulári, pretože stránka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

„ministerstvo spravodlivosti“), ako aj portál verejných elektronických služieb súdnictva boli

nefunkčné pre technický výpadok. Uvedený výpadok sťažovateľka nevedela preukázať a ani

ho nezavinila, preto jedinou možnosťou pre ňu bolo podanie autorizovaného

kvalifikovaného odporu, ktorý odoslala elektronicky.

6. Okrem toho sťažovateľka namieta, že platobný rozkaz nemal byť vôbec vydaný

z dôvodu, že žalobkyňa riadne svoj návrh neodôvodnila, priložila k nemu iba vystavenú

faktúru za vykonané dielo. Žalobkyňa neuhradila ani celú sumu vyrubeného súdneho

poplatku, ale dodatočne ju súd výzvou z 20. decembra 2019 vyzval na doplatenie súdneho

poplatku.

7. Sťažovateľka namieta aj spotrebiteľskú povahu vedeného sporu, pretože žalobkyňa

vystupovala v pozícii podnikateľa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti

a sťažovateľka je fyzickou osobou nepodnikateľom. V zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona

o upomínacom konaní ak sa uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca

musí preukázať, že v posledných troch mesiacoch vyzval spotrebiteľa na jeho úhradu.

Žalobkyňa k návrhu na vydanie platobného rozkazu pripojila upomienku, no nedoložila

žiadne potvrdenie o jej doručení sťažovateľke. Okrem toho v zmysle § 4 ods. 6 zákona

o upomínacom konaní ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, k návrhu sa musí

pripojiť aj spotrebiteľská zmluva, čo v prípade sťažovateľky nebolo splnené, okresný súd

mal podľa jej mienky vyzvať žalobkyňu na doplnenie návrhu a v prípade nedoplnenia

návrhu mal návrh na vydanie platobného rozkazu odmietnuť.

8. Sťažovateľka namieta aj nedoručenie tlačiva na podanie odporu proti platobnému

rozkazu, čím bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do jej práva na spravodlivý súdny

proces, pretože podľa jej tvrdení okresný súd akceptuje podanie odporu iba prostredníctvom

formulára, či už ide o podanie listinné alebo elektronické.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a zároveň rozhodol o odklade vykonateľnosti platobného

rozkazu sp. zn. vydaného okresným súdom 29. apríla 2019.

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie žiada, aby ústavný súd vo veci rozhodol

nálezom tak, že vysloví porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

, základného práva na súdnu ochranu podľa a listiny,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozhodnutím okresného súdu o odmietnutí odporu

a rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí sťažnosti, napadnuté rozhodnutie okresného

súdu o odmietnutí odporu a rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí sťažnosti zrušil

a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré

považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie sťažovateľkinho

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a listiny, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu o odmietnutí odporu a rozhodnutím

okresného súdu o zamietnutí sťažnosti z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na

vydanie platobného rozkazu, okresný súd nezohľadnil povahu sporu ako sporu

spotrebiteľského, formalistickým výkladom zákona o upomínacom konaní odmietol

sťažovateľkou podaný odpor, pričom nezohľadnil ňou tvrdenú nefunkčnosť a nedostupnosť

elektronických služieb poskytovaných na stránkach ministerstva spravodlivosti. Okresný

súd ju podľa jej názoru nesprávne poučil o možnostiach podania odporu, k vydanému

platobnému rozkazu nepriložil aj formulár na podanie odporu proti tomuto rozhodnutiu, čím

zasiahol do jej práva na spravodlivé súdne konanie. Obe napadnuté rozhodnutia okresného

súdu sa podľa sťažovateľky nedostatočným spôsobom vysporiadali s jej argumentáciou

týkajúcou sa nesplnenia podmienok na vydanie platobného rozkazu. Zároveň sťažovateľka

namieta, že okresný súd v rozpore so zásadou rovnosti strán konania vyzval žalobkyňu na

doplatenie súdneho poplatku po vydaní platobného rozkazu, pričom v zmysle § 7 ods. 1

zákona o upomínacom konaní jedným z predpokladov na vydanie platobného rozkazu je

splnenie poplatkovej povinnosti.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 a , listiny, práv podľa dohovoru a

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu o odmietnutí

odporu

22. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí odporu je uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom, pričom v zmysle § 239 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

je proti nemu prípustná sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať sudca.

23. Sťažovateľka využila možnosť podať proti rozhodnutiu okresného súdu

o odmietnutí odporu sťažnosť. O podanej sťažnosti rozhodol okresný súd konajúci

prostredníctvom sudcu napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí sťažnosti.

24. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd [ a 2 a

(napr. , )].

25. Vo vzťahu k uplatňovaniu spomínaného princípu subsidiarity judikatúra

ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže

byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho názoru

ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd svojím vstupovaním

a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd môže urobiť zásah

na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv

sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú schopné protiústavný stav

napraviť (m. m. ).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

okresného súdu o odmietnutí odporu vydaným vyšším súdnym úradníkom konštatuje

existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu ústavnej sťažnosti, ktorou je

nedostatok právomoci ústavného súdu.

27. Sťažovateľka využila dostupný prostriedok nápravy a proti rozhodnutiu

okresného súdu podala sťažnosť. Okresný súd konajúci prostredníctvom sudcu o sťažnosti

sťažovateľky rozhodol tak, že ju zamietol. Ochrana ústavných práv sťažovateľky jej bola

poskytnutá okresným súdom, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti bol viazaný

a dohovorom a primerane ich aj aplikoval.

28. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu

k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu o odmietnutí odporu podľa § 56 ods. 2 písm. a)

v spojení s odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20

ods. 1 a , listiny, práv podľa dohovoru a

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí

sťažnosti

29. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , ).

30. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi obsahom základného práva

podľa v spojení s listiny a obsahom práva podľa

dohovoru nie je zásadná odlišnosť (m. m. ), a preto ich porušenie skúma

spoločne (, ).

31. Zohľadňujúc uvedené závery judikatúry ústavného súdu musí ústavný súd

skonštatovať, že v napadnutom rozhodnutí okresného súdu o zamietnutí sťažnosti

nevzhliadol žiadne vybočenie z ústavnoprávnych požiadaviek kladených na zachovávanie

základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

32. Za najzásadnejšie námietky uvádzané sťažovateľkou ústavný súd považoval ňou

tvrdené prehliadnutie charakteru vedeného sporu ako sporu spotrebiteľského a z toho

následne vyplývajúce splnenie požiadaviek na vydanie platobného rozkazu a nesplnenie si

poučovacej povinnosti vo vzťahu k formálnym náležitostiam podania odporu proti

platobnému rozkazu.

33. Sťažovateľka údajný spotrebiteľský vzťah medzi žalobkyňou a ňou nenamietala

v odpore podanom proti platobnému rozkazu, ale až v podanej ústavnej sťažnosti,

napadnuté rozhodnutie sa tejto otázke vôbec nevenuje, pričom sťažovateľka nenamieta, že

by sa okresný súd opomenul s touto okolnosťou vysporiadať.

34. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo zrejmé, že žalobkyňa svoj nárok

neopiera o spotrebiteľskú zmluvu. Išlo o nárok, ktorý vznikol z dôvodu zhodnotenia

nehnuteľnosti vo vlastníctve sťažovateľky, resp. jej zosnulého manžela ako jej právneho

predchodcu, ktorú z titulu zmluvy o budúcej zmluve mala sťažovateľka previesť na

žalobkyňu, pričom sa tak nestalo a uvedenú nehnuteľnosť previedla podľa tvrdení

žalobkyne na tretiu osobu. Žalobkyňa preto od žalovanej žiadala úhradu vynaložených

prostriedkov. Uvedený popísaný zmluvný vzťah nemožno vyhodnotiť ako spotrebiteľský,

pretože žalobkyňa ako obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, ale vykonávala práce na nehnuteľnosti z dôvodu predpokladaného

nadobudnutia vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, išlo teda o činnosť súvisiacu

so správou majetku.

35. Okresný súd doručil sťažovateľke platobný rozkaz spolu s poučením: „Súd

odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez vecného odôvodnenia, neoprávnenou

osobou alebo bude podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2 zákona

č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov.“

36. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní ak sa odpor podáva

elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného

elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Ďalej

podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o upomínacom konaní súd bez toho, aby vyzýval žalobcu

na vyjadrenie, odmietne odpor podaný elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11

ods. 2 zákona o upomínacom konaní.

37. Možno konštatovať, že okresný súd konal v súlade s platnou právnou úpravou

a sťažovateľka bola vopred riadne poučená o následkoch nepodania odporu podľa § 11

ods. 2 zákona o upomínacom konaní.

38. Pokiaľ ide o námietku nedoručenia formulára na podanie odporu spolu

s platobným rozkazom, okresný súd v napadnutom rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti

uviedol, že sťažovateľka nepreukázala, že jej formulár na podanie odporu nebol doručený,

a zo spisového materiálu vyplynulo, že súd formulár doručil spolu s platobným rozkazom.

Povinnosť doručiť spolu s platobným rozkazom aj formulár na podanie odporu vyplýva aj

z § 9 ods. 1 zákona o upomínacom konaní.

39. Samotná skutočnosť, že okresný súd spolu s platobným rozkazom údajne

nedoručil sťažovateľke aj formulár na podanie odporu, nemôže bez ďalšieho znamenať

porušenie jej práva na súdnu ochranu, pretože aj keď v zmysle § 9 ods. 1 zákona

o upomínacom konaní okresný súd túto povinnosť má a aj poučenie dané okresným súdom

obsahuje formuláciu, že „... odpor podajte na tlačive, ktoré Vám bolo doručené spolu

s platobným rozkazom...“, je vhodné zohľadniť aj ďalší text poučenia: „... odpor môžete

podať na predpísanom elektronickom formulári, ktorý je dostupný na webovej stránke...“,

pričom uvádza konkrétny odkaz na stránku, kde sa uvedený formulár nachádza. Je potrebné

zdôrazniť, že sťažovateľka podala odpor prostredníctvom svojho právneho zástupcu,

advokáta, a to elektronicky, teda objektívne mala možnosť tento formulár vyhľadať,

prípadne mohla podať odpor listinne bez toho, aby musela využiť tlačivo na podanie

odporu.

40. Námietka o dočasnej nefunkčnosti elektronických služieb poskytovaných

ministerstvom spravodlivosti nebola bližšie zdôvodnená ani preukázaná a je vecou bdelosti

advokáta, ktorý poskytuje právne služby za odplatu ako výkon svojho povolania, aby jednak

podanie odporu neponechával na posledný možný moment jeho podania, keďže je vylúčené,

aby nedostupnosť elektronických služieb trvala počas celej zákonnej lehoty na podanie

odporu (15 dní) a je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v zmysle zákona o upomínacom

konaní odpor možno podať aj listinne poštou, resp. osobne do podateľne súdu bez toho, aby

sa vyžadovalo splnenie podmienky použitia určeného formulára. Táto okolnosť nemusela

byť sťažovateľke ako fyzickej osobe úplne zrejmá, avšak od advokáta sa vyžaduje vyššia

miera poznania právnych predpisov najmä v ich súvislostiach. Okresný súd v napadnutom

rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti správne uviedol, že zo žiadneho ustanovenia právneho

predpisu a ani z poučenia uvedeného vo vydanom platobnom rozkaze nevyplýva, že odpor

nemožno podať v listinnej podobe bez použitia tlačiva na podanie odporu.

41. Možno teda uzavrieť, že odpor podaný sťažovateľkou prostredníctvom advokáta

bol odmietnutý preto, lebo nebol podaný prostredníctvom na to určeného formulára, ktorého

použitie sa vyžaduje, ak sa odpor podáva elektronicky. Táto podmienka vyplýva explicitne

z § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní a rovnako vyplynula aj z poučenia daného

okresným súdom. Okresný súd konal v rámci znenia a uvedené ustanovenie vykladal

doslovne. Iný výklad by bol výkladom contra legem, čo z hľadiska ústavnoprávneho nie je

žiaduce. Sťažovateľka zároveň mala objektívnu možnosť riadne uplatniť svoje procesné

práva, t. j. podať odpor, a bolo na jej zvážení, akou formou tak učiní.

42. Sťažovateľka hodnotí výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku po vydaní

platobného rozkazu ako porušenie princípu rovnosti strán. Ústavný súd poukazuje na § 11c

ods. 4 o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého ak poplatková

povinnosť z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je splnená

celkom do 15 dní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka

upovedomí; ustanovenie § 10 sa nepoužije.

43. Okresný súd nepostupoval podľa uvedeného ustanovenia, ale platobný rozkaz aj

napriek nesplneniu poplatkovej povinnosti v plnej výške vydal. Nesplnenie poplatkovej

povinnosti je tzv. vadou konania, ktorá ale nemá povahu vady neodstrániteľnej. Vydanie

platobného rozkazu aj napriek nesplneniu poplatkovej povinnosti v plnej výške nezaťažuje

vydané rozhodnutie takou vadou, pre ktorú by bolo potrebné vydané rozhodnutie zrušiť.

V okolnostiach prípadu žalobkyňa bola zaviazaná na úhradu súdneho poplatku vo výške

274,50 eur, pričom pred vydaním platobného rozkazu uhradila sumu vo výške 247,50 eur,

rozdiel predstavoval sumu 27 eur. Vzhľadom na uvedené mohlo ísť aj o chybu v písaní pri

zadávaní platobného príkazu. Žalobkyňa na výzvu súdu súdny poplatok doplatila.

44. K namietanému porušeniu základného práva podľa v spojení

s čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd uvádza, že z hľadiska zaručenia práva na súdnu

ochranu ústavný súd nezistil žiadne porušenie označených práv sťažovateľky, preto

prípadný zásah do majetkovej sféry sťažovateľky vykonávaný na základe exekučného titulu

(platobného rozkazu) vydaného v súlade s platnými právnymi predpismi nemožno hodnotiť

ako porušenie základného práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku.

45. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že medzi napadnutým rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí sťažnosti a obsahom

základných práv podľa a , listiny a práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ktorých vyslovenia porušenia sa

sťažovateľka domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

46. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu