Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 177/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, právne zastúpenej

advokátkou Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 13. septembra 2019 a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 9. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 13.

septembra 2019 (ďalej aj „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) a uznesením okresného

súdu sp. zn. z 9. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“, spolu ďalej

aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v upomínacom konaní podľa zákona

č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o upomínacom konaní“) vedenom pod sp. zn. rozhodoval o odpore

podanom sťažovateľkou napadnutými uzneseniami.

Sťažovateľka podala odpor proti platobnému rozkazu okresného súdu

sp. zn. z 10. júna 2019 (ďalej len „platobný rozkaz“). Sťažovateľka

v ústavnej sťažnosti uviedla, že elektronicky podala odpor autorizovaný zaručeným

elektronickým podpisom, „avšak nebol zaslaný prostredníctvom https://www.justice.gov.sk

alebo poštového podniku (v listinnej podobe), ale prostredníctvom https://www.slovensko.sk

tento bol bez posudzovania meritórnej roviny formálne odmietnutý, a to aj napriek tomu,

že obsahoval všetky formálne i materiálne zákonné predpoklady...“.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti pripustila, že odpor proti platobnému rozkazu

nepodala prostredníctvom predpísaného elektronického formulára ani prostredníctvom

poštového podniku, ale elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom odpor

obsahoval všetky náležitosti vyžadované zákonom o upomínacom konaní a aj samotným

formulárom. Napriek tomu bol odpor odmietnutý uznesením vyššieho súdneho úradníka

práve z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej formy. Proti uzneseniu vyššieho súdneho

úradníka sťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej rozhodol sudca okresného súdu tak, že ju

zamietol.

4. Sťažovateľka porušenie svojich základných práv vníma predovšetkým v tom,

že podľa jej názoru došlo k formalistickému výkladu a aplikácii práva. Sťažovateľka okrem

uvedeného tiež tvrdila, že došlo zo strany okresného súdu k porušeniu princípu právnej

istoty, ktoré odôvodnila rozdielnym prístupom okresného súdu k elektronickým podaniam

urobeným v takej forme, ako tomu bolo v práve posudzovanej veci. Napokon sťažovateľka

vzniesla námietku o nedostatočnom odôvodnení napadnutých uznesení.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd podľa § 129 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu, čo odôvodnila tým, že nadobudnutím právoplatnosti

a vykonateľnosti platobného rozkazu dôjde k vymáhaniu sumy 1 500 €, čo sťažovateľke

spôsobí majetkovú ujmu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Základné práva obchodnej spoločnosti .. na súdnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní, č. k. zo dňa

13.09.2019 a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní,

č. k. zo dňa 09.01.2020 porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní

č. k. zo dňa 13.09.2019 a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica

v upomínacom konaní, č. k. zo dňa 09.01.2020 sa zrušujú a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Okresný súd v Banskej Bystrici... je povinný hradiť v rozsahu 100 %... trovy

konania...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o ústavnom

súde.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

10. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

13. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v tvrdení o porušení práva na súdnu ochranu

a spravodlivý proces tým, že okresný súd odmietol podaný odpor napriek tomu, že spĺňal

všetky zákonom požadované obsahové náležitosti.

III.1 K namietanému porušeniu práv uznesením vyššieho súdneho úradníka

14. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ústavný súd

poukazuje na princíp subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva,

že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať

napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže ho už meritórne preskúmal

na základe sťažnosti okresný súd (sudca), ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť

ochranu právam sťažovateľky.

15. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti

uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a namietajúcej porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

).

III.2 K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením okresného súdu

16. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ).

17. Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu

alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené

umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom

účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

18. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný súd,

vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je

absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by uvedené právo

bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6

ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len vtedy, ak sledujú

legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými prostriedkami a týmto

cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

19. Zákon o upomínacom konaní je alternatívnym riešením sporov o peňažné plnenie

a pozná výlučne elektronické konanie, v ktorom sa rozhoduje o vydaní platobného rozkazu,

teda možno konštatovať, že ide o elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu

platobného rozkazu, ktorý je upravený v ustanoveniach .

Zákon predpokladá posielanie návrhov vo forme štandardizovaných elektronických

formulárov zverejnených na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. Štandardizované formuláre sprevádzajú celé konanie, a to aj pre prípad podania

odporu, ak je tento podaný elektronickými prostriedkami.

Vzhľadom na to, že ide o alternatívny spôsob riešenia konkrétneho druhu sporov,

ktorého účelom bolo najmä urýchlenie vyriešenia určitej sporovej agendy, zákonodarca

vyžaduje pre tento typ súdneho konania formálnu prísnosť v podobe formulárového

konania.

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní ak sa odpor podáva

elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného

elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 12 ods. 1 písm. c) zákona o upomínacom konaní súd bez toho,

aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný elektronickými prostriedkami

inak ako podľa § 11 ods. 2.

Podľa § 12 ods. 2 zákona o upomínacom konaní o následkoch podľa odseku 1 musí

byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

22. Z citovaných ustanovení zákona o upomínacom konaní vyplýva, že žalovaný

vzhľadom na svoje procesné postavenie je v určitej akceptovateľnej „výhode“, pretože

na rozdiel od žalobcu má možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu aj v písomnej

forme prostredníctvom poštového podniku. Ak sa však rozhodne pre elektronickú formu

komunikácie, musí rešpektovať podmienky tejto formy komunikácie, teda formu

formulárového konania.

Z uvedeného vyplýva, že nie je možné súhlasiť so sťažovateľkou v tom smere,

že v jej právnej veci došlo k odopretiu spravodlivosti, keďže sťažovateľka mala na výber,

akú formu komunikácie si zvolí, jedinou požiadavkou bolo, aby táto forma vyplývala

z ustanovení zákona o upomínacom konaní.

23. Okresný súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia uviedol: „Odpor podaný

elektronicky musí podľa § 11 ods. 2 ZoUK spĺňať náležitosť, a tou je použitie na to

určeného elektronického formulára. Táto náležitosť odporu splnená nebola. Žalovaný bol

v tomto konaní v platobnom rozkaze... riadne poučený o tom, že odpor podávaný

elektronickými prostriedkami musí byť podaný na to určenom elektronickom formulári

a tiež o skutočnosti, že súd odmietne odpor, ktorý nebude podaný predpísaným

spôsobom...“

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril aj k sťažovateľkou

tvrdenej rozdielnej rozhodovacej praxi týkajúcej sa posudzovania formy podávaných

odporov takým spôsobom, že poukázal na rozdielne procesné situácie v jednotlivých

sťažovateľkou uvedených konaniach (body 13 – 15 napadnutého uznesenia).

24. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia v predmetnej veci považuje

za potrebné uviesť, že dôvodom na odmietnutie odporu podaného sťažovateľkou nebol

výber portálu, prostredníctvom ktorého sťažovateľka doručila okresnému súdu odpor,

ale skutočnosť, že nesplnila požiadavku vyplývajúcu z § 11 ods. 2 zákona o upomínacom

konaní (nepodala odpor na predpísanom formulári). Sťažovateľka konajúca prostredníctvom

kvalifikovaného právneho zástupcu si sama vybrala jeden z možných spôsobov podania

odporu v upomínacom konaní a zároveň nedodržala prísne stanovené a vyžadované

formálne podmienky ňou vybraného spôsobu podania.

25. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad okresného súdu takéto nedostatky nevykazuje, a preto ústavný súd konštatuje,

že nezistil dôvod, ktorý by signalizoval možnosť po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie

konanie vysloviť, že ním došlo k porušeniu sťažovateľkou označených práv.

26. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je ústavná sťažnosť v tejto časti zjavne

neopodstatnená, a preto ju z tohto dôvodu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde odmietol.

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku podľa § 56 ods. 2 písm. a)

a g) sa ústavný súd ďalšími návrhmi (odklad vykonateľnosti)

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu