Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 545/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na právnu pomoc podľa

a Listiny základných práv a slobôd,

základného práva na rovnosť zbraní podľa , práva

na spravodlivý proces a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákaz zneužitia práva

podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 29. apríla 2019, postupom Centra právnej pomoci, Kancelárie Košice v konaní

vedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 a postupom

Centra právnej pomoci, Kancelárie Košice v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019

a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť spísaná

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorej

doplnenie advokátom sťažovateľa bolo doručené ústavnému súdu 31. júla 2019, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), základného práva na právnu pomoc podľa a

ods. 2 listiny, základného práva na rovnosť zbraní podľa , práva

na spravodlivý proces a práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na zákaz zneužitia práva podľa čl. 17 dohovoru

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2019 (ďalej len

„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), postupom Centra právnej pomoci, Kancelárie

Košice (ďalej len „Centrum právnej pomoci“) v konaní vedenom pod sp. zn.

KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 a postupom Centra právnej pomoci

v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti, jej doplnenia a príloh vyplýva, že Okresný súd Žilina (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2016 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) zveril maloletého syna sťažovateľa do osobnej starostlivosti matky

vrátane jej oprávnenia maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, určil dohľad

nad výchovou maloletého počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

uložil sťažovateľovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 65 € mesačne

od 1. decembra 2012, uložil sťažovateľovi povinnosť uhradiť nedoplatok na zročnom

výživnom od 1. decembra 2012 do 31. júla 2016 v sume 2 850 €, ktorý mu povolil splácať

v splátkach. Okresný súd uložil matke povinnosť informovať sťažovateľa o zdravotnom

stave a študijných výsledkoch maloletého a sťažovateľovi povinnosť prostredníctvom úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť adresu, na ktorú má byť informácia zasielaná.

O úprave styku bolo rozhodnuté tak, že sťažovateľovi obmedzil stretávanie sa s maloletým

tak, že je oprávnený stretávať sa s ním len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska maloletého, a to v rozsahu a v termínoch

určených psychológom pracujúcim na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

a len za jeho prítomnosti.

3. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie. Rozsudkom Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 27. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu“) bol potvrdený rozsudok okresného súdu okrem výroku o úprave styku sťažovateľa

s maloletým, ktorý bol zmenený tak, že sťažovateľ je oprávnený po prepustení z výkonu

trestu odňatia slobody stretávať sa s maloletým v rozsahu jednej hodiny mesačne na úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta bydliska maloletého za prítomnosti

kvalifikovaného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Termín stretnutia určí

úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa bydliska maloletého tak, aby rodičia

maloletého boli o termíne informovaní aspoň 5 dní vopred.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ sám dovolanie. Pri jeho podaní

nebol zastúpený advokátom ani nepreukázal, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa, preto z dôvodu nedostatku povinného právneho zastúpenia v dovolacom

konaní vyplývajúceho z (ďalej aj „“) bolo

dovolanie sťažovateľa odmietnuté uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 24. mája 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2017“).

5. Proti uzneseniu najvyššieho súdu z 24. mája 2017 sťažovateľ podal ústavnú

sťažnosť z 19. júna 2017, o ktorej bolo meritórne rozhodnuté nálezom ústavného súdu

sp. zn. z 13. novembra 2018 (ďalej len „nález ústavného súdu“), ktorým

bolo zrušené uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2017 a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. Ústavný súd vychádzal zo zistenia, že sťažovateľ zobral na vedomie poučenie

odvolacím súdom o povinnosti právneho zastúpenia jeho osoby v dovolacom konaní, avšak

so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta, dôvodiac svojou nemajetnosťou, sa neobrátil

na kompetentný subjekt (Centrum právnej pomoci), ale na samotný všeobecný súd. Ústavný

súd uviedol, že bolo úlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv dovolateľa, hoc aj

prostredníctvom okresného súdu, u ktorého bolo dovolanie podané, a to aktuálnym

poučením o spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím

informácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely

zastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci, alebo aspoň náležite

odôvodniť, prečo k takému kroku nebolo pristúpené. Uvedený postup najvyššieho súdu

vyhodnotil ústavný súd ako nezlučiteľný so základným právom dovolateľa na súdnu

ochranu a jeho právom na spravodlivý proces.

6. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 7353/2019 z 15. marca 2019

nebol priznaný sťažovateľovi ako žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci

dovolania proti rozsudku krajského súdu. Centrum právnej pomoci v tomto rozhodnutí

poukázalo na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to konkrétne na jeho uznesenie sp. zn.

z 12. decembra 2017, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj skutočnosťou,

že dovolateľovi bol dodatočne (po podaní dovolania) ustanovený advokát na zastupovanie

v dovolacom konaní. Najvyšší súd aj napriek tomu konštatoval, že skutočnosť, že bolo

podané dovolanie, ktoré nespísal advokát, má v danom prípade kľúčový význam, čoho

následkom bolo odmietnutie dovolania pre nesplnenie podmienok podľa .

6.1 Centrum právnej pomoci ďalej uviedlo, že rozsudok krajského súdu obsahuje

riadne poučenie podľa a že lehota na podanie dovolania proti nemu

uplynula 13. februára 2017. Sťažovateľ, ktorý spísal sám dovolanie, nemá právnické

vzdelanie, a preto nie je splnená podmienka uvedená v . Tento procesný

nedostatok nie je možné dodatočne opraviť, čo má za následok odmietnutie dovolania

najvyšším súdom pre nesplnenie procesných podmienok (spísanie dovolania advokátom).

7. Podľa Centra právnej pomoci „aj napriek tomu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR

bolo zrušené a v ďalšom konaní dovolací, či prvostupňový súd poučí žiadateľa o možnosti

obrátiť sa na Centrum právnej pomoci, tento procesný postup nenavráti lehotu na podanie

dovolania a neumožní, aby bolo v zákonnej lehote podané dovolanie spísané advokátom.

Uvedené skutočnosti neprelomil ani nález Ústavného súdu, nakoľko závery v ňom

obsiahnuté nesvedčia zhojeniu, resp. navráteniu lehoty na podanie dovolania v tejto právnej

veci. Z uvedeného vyplýva, že v právnej veci žiadateľa už nie je možné podať v zákonnej

lehote dovolanie spísané advokátom a vzhľadom k tomu možno konštatovať, že v predmetnej

právnej veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu ...

Skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešný spor, je jednou z podmienok na poskytnutie

právnej pomoci.“.

8. Z dôvodu nedostatku povinného právneho zastúpenia vyplývajúceho z § 429 ods. 1

najvyšší súd napadnutým uznesením opätovne odmietol dovolanie sťažovateľa.

9. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 16191/2019 zo 6. mája 2019

bolo prerušené správne konanie a zároveň sťažovateľ bol vyzvaný, aby v určenej lehote

vyplnil a doručil predpísané tlačivo a potvrdenie o výške čistého príjmu za obdobie

od októbra 2018 do apríla 2019. Sťažovateľ následne doručil Centru právnej pomoci

požadované písomností a tiež mu oznámil, že o jeho dovolaní rozhodol najvyšší súd

napadnutým uznesením. Rozhodnutím Centra právnej pomoci sp. zn. KaKE 16191/2019

z 11. júla 2019 bol následne priznaný sťažovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci

vo veci podania ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu

a na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom bol určený advokát

JUDr. Richard Bauer.

10. Sťažovateľ považuje rozhodnutie Centra právnej pomoci z 15. marca 2019,

ktorým mu nebol priznaný nárok na právnu pomoc v dovolacom konaní, za hrubo

svojvoľné, arbitrárne, nezákonné a v hrubom rozpore s princípmi spravodlivosti. Napriek

nálezu ústavného súdu Centrum právnej pomoci dospelo k absurdnému záveru, že podané

dovolanie sťažovateľa je „zrejme bezúspešným sporom“.

11. Sťažovateľ tiež namietal, že najvyšší súd v napadnutom uznesení neskúmal

konkrétne dôvody na nepriznanie nároku na právnu pomoc Centrom právnej pomoci, ale

opäť formalisticky konštatoval, že nie sú splnené podmienky dovolacieho konania.

11.1 Podľa názoru sťažovateľa mu mal najvyšší súd poskytnúť súdnu ochranu

a po takmer 3 rokoch od podania dovolania mu umožniť efektívny a zákonný, a nie iba

iluzórny prístup k (dovolaciemu) súdu tak, aby bolo naplnené jeho právo na spravodlivý

proces.

11.2 Sťažovateľ preto považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu opäť za hrubo

nezákonné, svojvoľné, arbitrárne a v hrubom rozpore s princípmi spravodlivosti, ktoré

neobsahuje dostatok zákonných dôvodov na takýto postup, hoci sa na prvý pohľad javí ako

súladné s príslušnými ustanoveniami .

12. Podľa sťažovateľa Centrum právnej pomoci a najvyšší súd nezohľadnili

v napadnutých rozhodnutiach jeho postavenie a možnosti, keďže momentálne vykonáva

nepodmienečný trest odňatia slobody.

13. Sťažovateľ z už uvedených dôvodov dospel k záveru, že Centrum právnej pomoci

a najvyšší súd «dospeli v podstate k záverom odlišným od záverov prijatého nálezu

ústavného súdu v smere argumentov „práva sťažovateľa na prístup k súdu“, pričom každý

z týchto orgánov verejnej moci... uplatňoval základné práva a práva v neprospech

sťažovateľa úplne svojvoľne, účelovo, nezákonne a arbitrárne... evidentne v snahe odňať mu

jeho právo na právnu pomoc a právo na prístup k súdu.

Konaniami, postupmi a rozhodnutiami porušovateľov sa dostupnosť právnej pomoci,

stala pre sťažovateľa „nereálna“ a zákonnými prostriedkami „nedosiahnuteľná“, pretože,

hoci využil všetky zákonné postupy, porušovatelia svoje postupy a rozhodnutia nesmerovali

počas celej doby odo dňa poučenia sťažovateľa odvolacím súdom v jeho rozsudku

a podania dovolania, k reálnemu poskytnutiu právnej pomoci, ale smerovali k „nájdeniu

spôsobov, ako sa jej poskytnutiu vyhnúť“.».

14. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým

vysloví porušenie jeho v bode 1 označených práv postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho napadnutým uznesením, postupom Centra

právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím

z 15. marca 2019, postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn.

KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019.

14.1 Sťažovateľ ďalej žiada zrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, vec mu

vrátiť na ďalšie konanie a prikázať mu, aby znova konal a rozhodol o dovolaní sťažovateľa

po ustanovení advokáta sťažovateľovi na doplnenie dôvodov podaného dovolania proti

rozsudku krajského súdu.

14.2 Sťažovateľ tiež požaduje zrušiť rozhodnutia Centra právnej pomoci z 15. marca

2019 a zo 6. mája 2019, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a prikázať mu, aby znova konalo

a rozhodlo o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie advokáta na doplnenie dôvodov podaného

dovolania proti rozsudku krajského súdu.

14.3 Sťažovateľ sa ďalej domáha, aby ústavný súd zakázal najvyššiemu súdu

v konaní o sťažovateľom podanom dovolaní proti rozsudku krajského súdu pokračovať

v porušovaní jeho práv označených v bode 1.

14.4 Okrem toho sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia

v celkovej sume 2 000 000 € a náhrady trov konania v sume 661,24 €.

15. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce

členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

19. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie základných práv podľa , a 3 , základných práv

podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 2 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru.

21. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to

za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

22. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 37 ods. 2 listiny každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať ak, akoby dávalo

štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov

zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo

na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3 , základných práv podľa a listiny a práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom Centra právnej pomoci v konaní

vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019

24. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

25. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

26. Ústavná sťažnosť v tejto časti nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa z nej

dalo vyvodiť, akým konkrétnym postupom Centra právnej pomoci mali byť porušené jeho

v bode 1 označené práva, resp. akým konkrétnym spôsobom porušilo rozhodnutie Centra

právnej pomoci zo 6. mája 2019 jeho v bode 1 označené práva.

27. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými

požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

28. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa

je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho v bode

1 označených práv. Ústavná sťažnosť takéto kvalifikované odôvodnenie neobsahuje, nie sú

v nej uvedené konkrétne a jasne formulované dôvody, ktorými sťažovateľ odôvodňuje

porušenie v bode 1 označených práv postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom

pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutím zo 6. mája 2019. Sťažovateľ iba uviedol,

že ústavná sťažnosť smeruje na základe nálezu ústavného súdu aj proti postupu Centra

právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. KaKE 16191/2019 a jeho rozhodnutiu

zo 6. mája 2019.

29. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy.

30. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

31. Vzhľadom na to, že nedostatok odôvodnenia, ktoré predstavuje podstatnú

náležitosť návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa , nie je

možné považovať za odstrániteľný nedostatok, ktorý je možné odstrániť po uplynutí lehoty

stanovenej v , o to viac v prípade, ak je sťažovateľ v konaní

pred ústavným súdom zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd

v okolnostiach daného prípadu na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich

v nedostatočnom odôvodnení ústavnej sťažnosti nevyzýval.

32. Z už uvedených dôvodov preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c)

.

32.1 Nad rámec tohto záveru ústavný súd uvádza, že rozhodnutím Centra právnej

pomoci zo 6. mája 2019 ani nemohli byť porušené v bode 1 označené práva sťažovateľa,

pretože ide o rozhodnutie procesnej povahy (prerušenie správneho konania), ktoré nie je

rozhodnutím „konečným“. Takým bolo v predmetnom správnom konaní rozhodnutie Centra

právnej pomoci z 11. júla 2019, ktorým bol priznaný sťažovateľovi nárok na poskytnutie

právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu.

III.B K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3 , základných práv podľa a listiny a práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom Centra právnej pomoci v konaní

vedenom pod sp. zn. KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019

33. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

33.1 Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

33.2 Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

34. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ).

34.1 Sťažovateľ nemá podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využije, ale je povinný postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľom ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí [čl. 142

ods. 1 v spojení s , resp. (ďalej len

„SSP“)].

34.2 Iba za predpokladu, že sťažovateľ vyčerpal všetky jemu dostupné právne

prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich

uplatnení nie je úspešný, môže sa uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody

sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa (m. m. ,

, , ), a to pri zachovaní lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti ( ).

35. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každého návrhu skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ako už bolo naznačené, podmienkou toho, aby ústavný súd pristúpil k meritórnemu

prejednaniu ústavnej sťažnosti, je vyčerpanie dostupných prostriedkov nápravy, ktorých

uplatnenie sťažovateľovi právny poriadok priznáva.

36. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu

právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti

verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36.1 Podľa na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím

orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný

podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené

záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

36.2 Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú

na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej

správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou

orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

36.3 Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany

svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu

verejnej správy.

37. Sťažovateľ uviedol, že nepodal správnu žalobu, pretože jej podaním by sa

neodstránil opätovný prílišný formalizmus zo strany Centra právnej pomoci a najvyššieho

súdu a podaná správna žaloba by nemala účinky vo vzťahu k odmietnutiu jeho dovolania,

a už vôbec by nemala žiaden dosah na určenie právneho zástupcu z radov advokátov.

38. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľ sa v súvislosti s namietaným porušením

v bode 1 označených práv postupom Centra právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn.

KaKE 7353/2019 a jeho rozhodnutím z 15. marca 2019 obrátil priamo na ústavný súd

bez toho, aby proti nemu podal správnu žalobu. Lustráciou ústavného súdu prostredníctvom

Krajského súdu v Košiciach ako správneho súdu bolo zároveň zistené, že sťažovateľ

skutočne nevyčerpal v danej veci účinný právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi priznáva

zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd v podobe správnej žaloby podľa § 177

a nasl. .

39. Osobitnou výnimkou z pravidla o subsidiarite konania o ústavnej sťažnosti je

situácia, ak sťažovateľ tvrdí a preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu patria

na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ sa domnieva, že podanie správnej žaloby by nemalo význam z dôvodov

uvedených v bode 37. Podľa názoru ústavného súdu tieto argumenty sťažovateľa

nepredstavujú dôvody hodné osobitého zreteľa, a preto neprichádzal do úvahy postup podľa

, ktorý predstavuje výnimku z pravidla o subsidiarite

konania o ústavnej sťažnosti.

40. Ústavný súd preto uvádza, že nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu

žalobu nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže

založiť svoju právomoc na konanie o nej až vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

40.1 Sťažovateľ bol zároveň riadne poučený o možnosti podať správnu žalobu proti

rozhodnutiu Centra právnej pomoci z 15. marca 2019 na Krajskom súde v Košiciach,

pretože toto rozhodnutie ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho

úloh [ ] bolo spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom,

ak by sťažovateľ využil tento účinný prostriedok nápravy.

41. Z týchto dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako neprípustnú podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 56 ods. 2 písm. d) zákona

o ústavnom súde.

III.C K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 a 3 , základných práv podľa a listiny a práv

podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho napadnutým uznesením

42. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

42.1 Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

42.2 K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

43. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vo veciach

patriacich do ich právomoci.

43.1 Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k orgánom verejnej moci nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred orgánmi

verejnej moci bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery

zo skutkového stavu orgán verejnej moci vyvodil (m. m. , ).

43.2 Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

44. Ústavný súd vo vzťahu k ( listiny) a

dohovoru už judikoval, že formuláciou uvedenou v ( listiny)

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov

vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru

(). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť () a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

45. Do obsahu základného práva podľa ( listiny),

resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

46. Súčasťou obsahu základného práva podľa (

listiny), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. , , ), t. j.

na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m.

, ).

47. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon

spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená

právoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú

aplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,

aby využili existujúci opravný prostriedok (napr. ; vec Pérez De Rada Cavanilles

c. Španielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998). Otázku

posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov

(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru

o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie

nepripúšťajú (mutatis mutandis ). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže

byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.

48. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením najvyššieho súdu vrátane

sťažovateľom prezentovaných nosných úvah, aby posúdil zlučiteľnosť jeho obsahu

s limitmi v bode 1 označených článkov , listiny a dohovoru, ktorých porušenie sa

namieta. Uvedený prieskum vykonal ústavný súd v medziach svojich právomocí, t. j.

posudzoval ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.

49. Najvyšší súd v napadnutom uznesení poukázal na zákonom ustanovené povinné

právne zastúpenie v dovolacom konaní ( ) a na výnimky z tohto

všeobecného pravidla ( ). Najvyšší súd ďalej konštatoval, že

predstavuje jedinú procesnú situáciu, keď súd prvej inštancie prihliada na existenciu

vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Ide výlučne o vady dovolania

vyplývajúce z , ktoré sa prejavili v dôsledku absencie alebo

nedostatočného poučenia dovolateľa odvolacím súdom, čo nebol prípad sťažovateľa.

50. Najvyšší súd ďalej uviedol, že sťažovateľ nemá právnické vzdelanie a nejde

o dovolateľa uvedeného v . Rozsudok krajského súdu obsahuje riadne

poučenie o náležitostiach dovolania a o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní.

Sťažovateľ bol zároveň poučený o práve zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť so žiadosťou

o právnu pomoc na Centrum právnej pomoci. Sťažovateľ sa na Centrum právnej pomoci

obrátil, ale jeho žiadosti o právnu pomoc nebolo vyhovené.

51. Najvyšší súd preto konštatoval, že „keďže nie je splnená osobitná podmienka

dovolacieho konania ( ), nemožno uskutočniť meritórny dovolací

prieskum, týmto postupom nebolo porušené právo otca maloletého dieťaťa na prístup

k dovolaciemu súdu, ktorý nie je absolútny, ale je obmedzený citovaným zákonným

ustanovením sledujúcim legitímny cieľ, ktorým je podanie iba kvalifikovaných podaní

(dovolaní) na najvyšší súd ako mimoriadnu opravnú inštanciu. Vzhľadom na uvedené

dovolací súd odmietol dovolanie otca maloletého dieťaťa podľa ..“.

52. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd jasne a zrozumiteľne odôvodnil

odmietnutie dovolania sťažovateľa, keďže nebola splnená podmienka právneho zastúpenia

v dovolacom konaní. Právny záver najvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej

neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam

(m. m. , ). Ústavný súd, vychádzajúc zo svojej doterajšej

judikatúry, zároveň poznamenáva, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky

na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho

súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu, za zachovania podmienky,

že toto posúdenie je vykonané ústavne konformným spôsobom.

53. V kontexte skutočnosti, že sťažovateľ nepodal správnu žalobu proti rozhodnutiu

Centra právnej pomoci z 15. marca 2019 (bod 37), ústavný súd zároveň konštatuje, že práve

táto okolnosť mohla podstatným spôsobom ovplyvniť aj rozhodovanie najvyššieho súdu.

Z obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu totiž vyplýva, že dôvodom na opakované

odmietnutie dovolania sťažovateľa bola okolnosť, že Centrum právnej pomoci

pri rozhodovaní o jeho opakovanej žiadosti mu nepriznalo nárok na poskytnutie právnej

pomoci (bod 7 odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu), pričom rozhodnutie

Centra právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť pred rozhodovaním najvyššieho súdu .

53.1 Podobne platí, že ak by najvyšší súd nezohľadnil pri svojom rozhodovaní

o odmietnutí dovolania prípadné podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej

pomoci, išlo by o takú podstatnú okolnosť, ktorú by musel pri svojom rozhodovaní zvážiť aj

ústavný súd.

54. Ústavný súd v súvislosti s prejavom nespokojnosti sťažovateľa s napadnutým

uznesením najvyššieho súdu tiež poznamenáva, že nie je možné právo na súdnu ochranu

podľa stotožňovať s procesným úspechom (, ,

). Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne

akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,

preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať

do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr.

, ).

55. Ako to aj z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva,

právo na prístup k súdu nie je absolútne a môže podliehať určitým obmedzeniam, ktoré sú

implicitne prípustné (napr. rozsudok vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu

z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, bod 38; rozsudok Veľkej komory vo veci Stanev proti

Bulharsku zo 17. 1. 2012, sťažnosť č. 36760/06, bod 230; tiež ).

55.1 Uvedené platí aj vo vzťahu k povinnosti povinného právneho zastúpenia

(rozsudok vo veci R. P. a ďalší proti Spojenému kráľovstvu z 9. 10. 2012, sťažnosť

č. 38245/08, body 63 až 67). Z pohľadu práva na prístup k súdu je akceptovateľné stanoviť

určité podmienky na poskytovanie právnej pomoci, a to okrem iného vzhľadom na finančnú

situáciu strany v spore alebo na jej vyhliadky na úspech v konaní (pozri rozhodnutie

o prijateľnosti vo veci Munro proti Spojenému kráľovstvu zo 14. 7. 1987, sťažnosť

č. 10594/83).

56. Sťažovateľ odôvodnil porušenie základného práva podľa tým,

že matka maloletého je v dovolacom konaní zastúpená advokátkou, čím najvyšší súd

nastolil taký stav, že sťažovateľ nedostal možnosť na zastúpenie advokátom rovnocennej

kvality. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zo spisu okresného súdu sp. zn.

, ktorý bol ústavným súdom vyžiadaný, však nevyplýva, že matka maloletého

podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nie je

povinnosťou štátu usilovať sa za pomoci verejných prostriedkov zabezpečiť úplnú rovnosť

zbraní, a to pod podmienkou, že každá zo strán má primeranú možnosť prezentovať svoju

vec za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatnej nevýhody zoči-voči druhej strane

(rozsudok vo veci McVicar proti Spojenému kráľovstvu zo 7. 5. 2002, sťažnosť

č. 46311/99, body 51 a 62).

57. V súvislosti s namietaným porušením čl. 13 a čl. 17 dohovoru ústavný súd

pripomína, že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia

nemožno považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

). Najvyšší súd nemohol porušiť sťažovateľom označené práva podľa čl. 13

a čl. 17 dohovoru, ak rozhodol v jeho veci v súlade s aktuálne platným a účinným

procesnoprávnym predpisom (), ktorý upravuje jednotlivé

procesné podmienky pre podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

(m. m. ).

58. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. g) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (bod 42).

59. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie

o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu