Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 757/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Sergeja

Kohuta o sťažnosti , toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

, zastúpeného JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátska kancelária,

Palackého 1, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 24. mája 2017 takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 24. mája 2017

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. mája

2017 z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý

u h r a d i ť trovy právneho zastúpenia v sume 475,05 € (slovom štyristosedemdesiatpäť eur

a päť centov) na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Rastislava Cestického, advokátska

kancelária, Palackého 1, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2017

doručená sťažnosť , toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným ústavnému súdu 25. augusta

2017, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4

Cdo 8/2017 (ďalej len „namietané konanie“) a jeho uznesením z 24. mája 2017 (ďalej len

„namietané uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom konania vo veci

starostlivosti súdu o maloletých, v rámci ktorého Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“)

rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2016 rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky, ako aj o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach. O podanom odvolaní

sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10 CoP

57/2016 z 27. októbra 2016, ktorým prvostupňové rozhodnutie sčasti potvrdil a sčasti zmenil

vlastnou úpravou. Dovolanie sťažovateľa, ktorým napadol druhostupňový rozsudok, bolo

odmietnuté namietaným uznesením najvyššieho súdu.

3. V sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovateľ namieta porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného a jeho práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom a namietaným uznesením najvyššieho

súdu, kde dôvodí, že ním podané dovolanie bolo odmietnuté pre nesplnenie osobitnej podmienky

konania podľa v znení neskorších

2

predpisov (ďalej len „CSP“), teda pre nedostatok povinného zastúpenia advokátom, a to napriek

tomu, že už pri podaní dovolania sťažovateľ výslovne požiadal o ustanovenie advokáta pre účely

zastupovania v dovolacom konaní s odkazom na svoju nemajetnosť. Podľa vyjadrenia sťažovateľa

bola jeho žiadosť o ustanovenie advokáta konajúcimi súdmi opomenutá.

4. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a jeho práva podľa dohovoru namietaným postupom a namietaným

uznesením najvyššieho súdu, namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vrátil mu vec na nové

konanie a prejednanie a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 12. decembra 2017 prijal

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd vo svojom stanovisku k sťažnosti sťažovateľa doručenom ústavnému

súdu 20. marca 2018 prezentoval túto argumentáciu: «V sťažnosťou napadnutom

rozhodnutí najvyšší súd vysvetlil, prečo dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom a citoval ustanovenia a z ktorých vyplýva, že právna úprava

civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016, stanovuje osobitnú podmienku

dovolacieho konania, ktorá vyžaduje zastúpenie dovolateľa v dovolacom konaní advokátom

a aby bolo podané dovolanie spísané advokátom. Dovolací súd v odôvodnení uviedol, že

procesná situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa

vedie k ich odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa vtedy, keď bol

dovolateľ riadne poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a o zastúpení

dovolateľa v dovolacom konaní. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v rozsudku č. k.

-254 z 27. októbra 2016 v poučení rozhodnutia dovolateľa - otca

maloletého dieťaťa poučil o náležitostiach dovolania a o zastúpení dovolateľa v dovolacom

konaní. Súd prvej inštancie dovolateľa nevyzval na odstránenie vád dovolania v zmysle

ustanovenia , pretože sa tento postup súdu prvej inštancie týka výlučne vád

dovolania v zmysle ustanovenia a ich výskytu v prípade absencie

poučenia dovolateľa odvolacím súdom. V danom prípade dovolateľ - otec maloletého

dieťaťa nemal právnické vzdelanie a nešlo o dovolateľa uvedeného v ustanovení § 429 ods.

2 , dovolateľ bol riadne poučený v napadnutom rozhodnutí odvolacím súdom o

náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní. Vzhľadom

na to, že nebola splnená osobitná podmienka dovolacieho konania nemohol dovolací súd

uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd preto odmietol dovolanie dovolateľa

- otca maloletého dieťaťa podľa ustanovenia ísm. e/ .

Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie advokáta Centrom

právnej pomoci, pretože je nemajetný, táto skutočnosť nemala vplyv na správnosť

rozhodnutia dovolacieho súdu, pretože ku dňu rozhodnutia dovolacieho súdu si sťažovateľ,

nesplnil zákonnú povinnosť byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, hoci bol o tejto

povinnosti, ako aj následkom nesplnenia tejto povinnosti riadne poučený. Sťažovateľ mal

od doručenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom bol o tejto povinnosti poučený dostatok

času, aby požiadal Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta a následne splnil

zákonnom ustanovenú povinnosť a predložil udelenie splnomocnenia advokátovi, ktoré mu

Centrum právnej pomoci ustanovilo, navyše ani skutočnosť, že Centrum právnej pomoci

požiadal o ustanovenie advokáta neoznámil, preto aj dovolací súd ani nemal možnosť na

iný procesný postup.

V danom prípade dovolací súd - tak ako v iných prípadoch - postupoval tak, že

prednostne skúmal, či je dovolanie otca maloletého dieťaťa prípustné (jeho opodstatnenosť

by mohol skúmať až po zistení, že dovolanie je prípustné). Takýto prístup najvyššieho súdu

zodpovedá tomu, že právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len

vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd

môže konať a rozhodnúť o veci samej; to platí aj pre dovolacie konanie ().

Z toho istého dôvodu najvyšší súd nemohol ani „zjednávať nápravu“ ani

„odstraňovať nedostatky“. V opačnom prípade by totiž porušil základné právo na súdnu

ochranu účastníka stojaceho na opačnej procesnej strane. Porušenie princípov

spravodlivého procesu totiž spočíva „v takom postupe a rozhodnutí mimoriadneho

opravného súdu, ktorými sa nad rámec zákonných predpokladov prípustnosti mimoriadneho

opravného prostriedku zrušuje právoplatné rozhodnutie a vec účastníka sa dostáva

opätovne pred súd, ktorý musí o veci znovu konať a rozhodovať, pretože to vytvára

opätovne stav právnej neistoty, ktorá už bola nastolená právoplatným rozhodnutím súdu

nižšieho stupňa“ (). Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd zastáva názor,

4

že sťažovateľ bezdôvodne namieta, že konaním a rozhodnutím najvyššieho súdu bolo

porušené jeho základné právo podľa a podľa Dohovoru.»

7. Predsedníčka najvyššieho súdu v predloženom vyjadrení zároveň oznámila, že

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci samej v zmysle § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

8. Právny zástupca sťažovateľa možnosť zaujať stanovisko k predmetnému

vyjadreniu najvyššieho súdu nevyužil. Na vyjadrenie najvyššieho súdu reagoval iba

samotný sťažovateľ, a to v podaní doručenom ústavnému súdu 10. apríla 2018, v ktorom

zotrval na dôvodoch podanej sťažnosti a formuloval svoj laický názor, že namietaným

postupom a namietaným uznesením najvyššieho súdu bolo porušené jeho právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V predmetnom podaní ústavnému súdu

zároveň oznámil, že trvá na vykonaní ústneho pojednávania vo veci samej.

9. Na ústnom pojednávaní konanom 13. novembra 2018 sťažovateľ zotrval v plnom

rozsahu na dôvodoch podanej sťažnosti. V rámci svojho ústneho vyjadrenia doplnil, že

v priebehu celého dotknutého konania vedeného pred všeobecnými súdmi prejednávajúcimi

vec starostlivosti o maloletého, teda od začiatku prvostupňového konania, v priebehu

odvolacieho konania a aj v čase podania dovolania bol obmedzený na osobnej slobode,

keďže sa nachádzal vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. Ďalej sťažovateľ

uviedol, že po doručení rozsudku odvolacieho súdu, v ktorého odôvodnení bolo obsiahnuté

poučenie, že je dovolacie konanie spojené s povinným právnym zastúpením advokátom, sa

neobrátil na Centrum právnej pomoci, ale žiadosť o ustanovenie advokáta adresoval priamo

súdu, keďže vychádzal z osobnej skúsenosti z minulosti, uvádzajúc: „... od 2007 som bol

v Českej republike a tam platil § 30 Občianskeho súdneho řádu, kde bolo jasne napísané, že

účastník si požiada o oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa ods. 2 § 30 mu súd

ustanoví advokáta.“ Napokon sťažovateľ na verejnom ústnom pojednávaní požiadal

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € a túto žiadosť

odôvodnil pocitom právnej neistoty spojeným so situáciou, keď sa najvyšší súd podľa jeho

vyjadrenia nevenoval meritórnemu prejednaniu jeho dovolania z dôvodu jeho odmietnutia.

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a jej príloh, vyjadrení odporcu, ako aj obsahu

príslušného spisového materiálu zistil a zrekapituloval si v chronologickom slede tieto

relevantné skutočnosti:

Sťažovateľ bol účastníkom konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v rámci ktorého

okresný súd rozsudkom sp. zn. z 30. júna 2016 rozhodol o zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti matky, ako aj o ďalších súvisiacich právach a povinnostiach. O podanom

odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 27. októbra 2016,

ktorým prvostupňové rozhodnutie sčasti potvrdil a sčasti zmenil vlastnou úpravou, pričom súčasne

sťažovateľa okrem iného poučil, že v prípade podania dovolania musí byť dovolateľ v dovolacom

konaním zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom,

kde táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v . Sťažovateľ napadol

druhostupňové rozhodnutie dovolaním, ktoré podal na okresnom súde 12. decembra 2016

a v ktorom okrem svojej laickej argumentácie týkajúcej sa podaného dovolania uviedol, že žiada

o ustanovenie advokáta z dôvodu nemajetnosti („Z tohto dôvodu žiadam podľa

oslobodiť od súdnych poplatkov, vzhľadom žiadam advokáta ustanoviť.“). Dovolanie

sťažovateľa, ktorým napadol druhostupňový rozsudok, bolo odmietnuté namietaným uznesením

najvyššieho súdu. V namietanom uznesení najvyšší súd svoj postup zdôvodnil tak, že „Procesná

situácia, pri ktorej súd prvej inštancie prihliada na vady dovolania a dovolateľa vedie k ich

odstráneniu, nenastáva v prípade existencie vád podľa vtedy, keď bol dovolateľ riadne

poučený odvolacím súdom o náležitostiach dovolania a zastúpení dovolateľa v dovolacom konaní

(rovnako táto situácia nenastáva pri zistení iných vád, než sú vady dovolania v zmysle § 429

). V takom prípade súd prvej inštancie dovolateľa nevyzýva na odstránenie vád dovolania

a spis bez ďalšieho predkladá na rozhodnutie dovolaciemu súdu. V danom prípade otec maloletého

dieťaťa nemá právnické vzdelanie a nejde o dovolateľa uvedeného v Dovolaním

napadnuté rozhodnutie obsahuje riadne poučenie odvolacieho súdu odvolacieho súdu

o náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (

v spojení s ustanovením ). Vzhľadom na to, že nie je splnená osobitná podmienka

dovolacieho konania ( )nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.“.

II.

6

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľ v sťažnosti uplatnil námietku porušenia svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces podľa

dohovoru namietaným postupom a namietaným uznesením najvyššieho súdu, ktorý

odmietol dovolanie sťažovateľa z dôvodu nesplnenia podmienky povinného právneho

zastúpenia advokátom, kde sťažovateľ zastáva názor, že jeho výslovná žiadosť

o ustanovenie advokáta bola zo strany konajúceho súdu opomenutá.

13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú ( v spojení s

ods. 1 ). Táto povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako

primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky

rešpektovať medzinárodne záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. ) zahŕňa zároveň požiadavku

rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich

z relevantných článkov a dohovoru v súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Ústavný súd vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru

a už uviedol, že formuláciou uvedenou v

ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov

vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. , ).

14. Pri posúdení sťažnosti sťažovateľa ústavný súd vychádzal z relevantnej

judikatúry ESĽP, ktorú už štandardne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zohľadňuje.

Ústavný súd sa zameral na otázku práva na prístup k súdu spolutvoriaceho koncept

spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré je podľa názoru ústavného súdu

ťažiskovým elementom v právnej veci sťažovateľa.

15. Právo na prístup k súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti ESĽP interpretoval

tak, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručuje každému právo na to, aby svoju vec týkajúcu sa

civilných práv a záväzkov mohol nechať predložiť súdu, pričom v tomto smere predmetné

ustanovenie zakotvuje „právo na súd“, kde je právo na prístup k súdu, teda právo zahájiť

konanie pred súdmi v civilných veciach, len jedným z jeho aspektov. K nemu (k právu

na prístup k súdu) sa následne pridávajú záruky predpísané čl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahujúce

sa na organizáciu a zloženie súdu a na priebeh konania. Toto celé tvorí právo na spravodlivý

proces (rozhodnutie ESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975,

č. 4451/70).

16. V otázke prípustnosti obmedzenia práva na prístup k súdu judikatúra ESĽP

akceptuje, že právo na prístup k súdu nemá absolútnu povahu a sú možné isté jeho

obmedzenia (rozhodnutie ESĽP vo veci Bulena proti Českej republike z 20. 4. 2004,

č. 57567/00), súčasne však ESĽP upozorňuje, že akékoľvek obmedzenia stanovené

vnútroštátnym právom nesmú obmedzovať prístup k súdu takým spôsobom, či do takej

miery, aby bolo právo danej osoby zasiahnuté v samotnej svojej podstate (rozhodnutie

ESĽP vo veci Ashingdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, č. 8225/78). Z toho

vyplýva pre konajúce súdy povinnosť zamedziť na jednej strane pri aplikácii príslušných

procesných pravidiel nadmernému formalizmu, ktorý by bol v rozpore so spravodlivosťou

konania, na druhej strane zamedziť prílišnej voľnosti, ktorá by vo svojom dôsledku viedla

k odbúraniu procesných náležitosti upravených zákonom.

17. Pokiaľ ide o povinné právne zastúpenie ako prekážku prístupu k súdu, v zásade

štrasburská judikatúra akceptuje, že vnútroštátne procesné predpisy vyžadujú povinné

právne zastúpenie účastníka konania advokátom v konaniach pred najvyššími súdnymi

8

inštanciami (rozhodnutie ESĽP vo veci Kröhnert proti Českej republike z 9. 10. 2001,

č. 60224/00). Ústavný súd súčasne pripomína relevantnú judikatúru ESĽP a jej závery,

podľa ktorých právo na prístup k súdu musí byť účinné a musí byť zaručené nielen právne,

ale za určitých okolností tiež fakticky. A preto, pokiaľ účastník konania musí byť

kvalifikovane právne zastúpený, resp. účinné uplatnenie opravného prostriedku si vyžaduje

povinné právne zastúpenie a účastník konania nemá prostriedky na jeho zaplatenie, musí mu

byť poskytnutá bezplatná právna pomoc (obdobne pozri rozhodnutie ESĽP vo veci Airey

proti Írsku z 9. 10. 1979, č. 6289/73). V nadväznosti na to, v okolnostiach uplatňovania

práva na bezplatnú právnu pomoc odkazuje ústavný súd na judikatúru ESĽP o poučovacej

povinnosti súdu, kde ESĽP vo všeobecnej rovine akcentoval, že v oblasti práva na prístupu

k súdu spolutvoriaceho koncept spravodlivého procesu je dôležité nielen to, aby pravidlá

týkajúce sa mimo iných aj možnosti podať opravné prostriedky boli formulované jasne, ale

aby boli tiež dané na vedomie účastníkom konania čo najexplicitnejším spôsobom, a to tak,

aby ich mohli využiť v súlade so zákonom (rozhodnutie ESĽP vo veci Faniel proti Belgicku

z 1. 3. 2011, č. 11892/08).

18. Manudukačnú povinnosť súdu zakotvovalo ustanovenie už neúčinného

procesného kódexu, a síce ustanovenie Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníka, ktorý

požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych

poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Táto čiastková úprava, ktorá konvenuje zmienenej štrasburskej judikatúre o povinnosti

explicitného spôsobu poučovania o podmienkach uplatňovania opravných prostriedkov

(predchádzajúci bod odôvodnenia tohto nálezu), má v súčasnosti ekvivalent aj v platnom

a účinnom , konkrétne v ustanovení , podľa ktorého súd vždy poučí

strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

19. Ako vyplýva zo zistení ústavného súdu, sťažovateľ náležite poučený

druhostupňovým súdom o povinnosti právneho zastúpenia v dovolacom konaní vzal túto

informáciu na vedomie, avšak so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta dôvodiac svojou

nemajetnosťou sa neobrátil na kompetentný subjekt, teda na Centrum právnej pomoci, ale

na samotný všeobecný súd. Za takýchto okolností, tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že

boli informačné možnosti sťažovateľa limitované obmedzením jeho osobnej slobody (pobyt

vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody), bolo úlohou najvyššieho súdu reagovať

na aktuálnu situáciu explicitnejším spôsobom. Ak by aj najvyšší súd nebol toho názoru, že

je potrebné sťažovateľa poučiť tak, aby sa mu dôsledne zaručila ochrana jeho práva

na prístup k súdu, bolo jeho povinnosťou sa so žiadosťou sťažovateľa podrobnejšie

vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia.

20. V nadväznosti na predchádzajúce uvedené závery ústavný súd uzatvára, že bolo

úlohou najvyššieho súdu zhostiť sa ochrany práv sťažovateľa, hoc aj prostredníctvom

okresného súdu, u ktorého bolo dovolanie sťažovateľa podané, a to aktuálnym poučením

o spôsobe splnenia podmienky povinného právneho zastúpenia, teda poskytnutím

informácie o možnosti obrátiť sa so svojou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre účely

zastupovania v dovolacom konaní na Centrum právnej pomoci alebo aspoň náležite

odôvodniť, prečo k takémuto kroku nebolo pristúpené.

21. Spôsob uplatnenia právomoci najvyššieho súdu, ktorý nepostupoval pri posúdení

dovolania sťažovateľa, konkrétne pri posúdení jeho žiadosti o ustanovenie advokáta

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci, celkom dôsledne, hodnotí ústavný súd ako

nezlučiteľný so sťažovateľovým základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a jeho právom na spravodlivý proces podľa dohovoru, preto dospel

ústavný súd k záveru o porušení označených práv sťažovateľa namietaným postupom

a namietaným uznesením najvyššieho súdu, tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti

tohto nálezu.

III.

22. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody,

takéto rozhodnutie zruší. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže

ústavný súd konštatoval porušenie označeného základného práva sťažovateľa zaručeného

a jeho práva zaručeného dohovoru, tak ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v zmysle § 56 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom

10

súde namietané uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie (bod 2 výrokovej časti nálezu), v ktorom je najvyšší súd viazaný právnym názorom

ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí ( ).

23. Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom žiadal aj o priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 20 000 €, kde túto žiadosť odôvodnil pocitom právnej neistoty

spôsobenej podľa jeho vyjadrenia oddialením vydania meritórneho rozhodnutia o ním

uplatnenom dovolaní. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

24. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia

aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil

úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie

ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp.

záväznou medzinárodnou zmluvou. Vyslovenie porušenia garantovaných práv sťažovateľa

namietaným postupom a rozhodnutím najvyššieho súdu, zrušenie namietaného uznesenia

a vrátenie veci sťažovateľa na nové prejednanie predstavujú podľa názoru ústavného súdu

vo svojom súhrne dostatočné zavŕšenie poskytnutej ochrany. Ústavný súd vzhľadom

na uvedené sťažovateľovi požadované primerané finančné zadosťučinenie nepriznal.

25. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby mu ústavný

súd priznal náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorých výšku nešpecifikoval.

Pri stanovení výšky priznanej náhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľa vychádzal

ústavný súd z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) s tým, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie

o sťažnosti v zmysle ) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch

a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením alebo s hodnotou predmetu

sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (napr. , ,

). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný

v roku 2017 v konaní pred ústavným súdom sa určí ako 1/6 z výpočtového základu

(t. j. zo sumy 884 €), čo predstavuje sumu 147,33 €, a hodnota režijného paušálu, čo

predstavuje sumu 8,84 €. Za úkon vykonaný v roku 2018 základná sadzba tarifnej odmeny

predstavuje tiež 1/6 z výpočtového základu (zo sumy 921 €), a teda sumu 153,50 €, hodnota

režijného paušálu sumu 9,21 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017 a jeden úkon vykonaný

v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia sťažovateľa, podanie sťažnosti a účasť

na ústnom pojednávaní), čo celkovo predstavuje sumu 448,16 €. K tomu bolo potrebné

pripočítať režijný paušál v celkovej výške 26,89 €, čo predstavuje celkovú sumu 475,05 €.

Trovy konania v určenej sume je povinný zaplatiť sťažovateľovi najvyšší súd na účet jeho

právneho zástupcu (bod 3 výrokovej časti nálezu).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018

12