Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 199/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD, s. r. o., Kováčska 28, Košice,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vladimír Filičko, PhD., vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 46 ods. 1 ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 3. júla

2019 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd druhým výrokom rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 3. júla 2019 p o r u š e n é b o l i .

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 3. júla 2019 v časti

jeho druhého výroku z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý nahradiť trovy

konania v sume 640,65 € (slovom šesťstoštyridsať eur a šesťdesiatpäť centov) na účet jej

právneho zástupcu, a to spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhD.,

s. r. o., Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 12. mája 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie v celom

rozsahu ústavnú sťažnosť sťažovateľky , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 46 ods. 1 (ďalej len

„ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. júla 2019

(ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že pôvodná žalobkyňa

obchodná spoločnosť , sa žalobou zo 4. mája 2017

domáhala proti sťažovateľke ako žalovanej zaplatenia sumy 319,78 € v konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, preto okresný súd uznesením sp. zn.

zo 17. októbra 2017 pripustil zmenu sporových strán a na miesto žalobkyne

obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s, vstúpila do konania obchodná

spoločnosť po zmene obchodného mena

, , (ďalej aj „žalobkyňa“ alebo „zúčastnená

osoba“). Okresný súd žalobu žalobkyne rozsudkom sp. zn. zo 14. júna 2018

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietol.

3. Na základe odvolania žalobkyne bol rozsudok okresného súdu potvrdený prvým

výrokom napadnutého rozsudku krajského súdu. Druhým výrokom napadnutého rozsudku

krajský súd náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal. Sťažovateľka

osobitne poukázala na 24. bod napadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom krajský súd

uviedol, že stranám sporu nepriznal trovy konania podľa

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) v spojení

s s poukazom na to, že úspešnej žalovanej (sťažovateľke) trovy

odvolacieho konania nevznikli.

4. Sťažovateľka v rámci odvolacieho konania udelila svojmu právnemu zástupcovi

plnomocenstvo na jej zastupovanie, k odvolaniu sa 30. júla 2018 riadne vyjadrila a uplatnila

si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. V odvolacom konaní vznikli

sťažovateľke trovy v súvislosti s dvoma úkonmi, a to prípravou a prevzatím zastúpenia

a vyjadrením k odvolaniu.

5. Napadnutý rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa náhrady trov konania

považuje sťažovateľka za arbitrárny, nepreskúmateľný a porušujúci jej základné práva

vyplývajúce z , dohovoru a dodatkového protokolu. V odôvodnení rozsudku

krajského súdu sa tento súd podľa sťažovateľky len stroho obmedzil na konštatovanie,

že jej trovy nevznikli, bez toho, aby sa zaoberal ňou podaným vyjadrením k odvolaniu, t. j.

ignoroval skutočnosť, že sťažovateľke trovy v odvolacom konaní reálne vznikli a riadne

si ich uplatnila.

6. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na nález ústavného súdu sp. zn.

zo 17. marca 2015, v ktorom bola posudzovaná obdobná situácia

nepriznania náhrady trov konania úspešnej strane sporu krajským súdom napriek tomu,

že v odvolacom konaní vznikli a boli riadne uplatnené, z dôvodu pochybenia konajúceho

súdu, a to absolútneho „prehliadnutia“ vykonaného procesného úkonu – vyjadrenia

k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd uvedeným neopodstatneným a neodôvodneným nepriznaním

vzniknutých trov sťažovateľky v odvolacom konaní závažne zasiahol do jej majetkovej

sféry a porušil jej právo na ochranu vlastníckeho práva a práva na spravodlivý súdny proces.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby v predmetnej

veci svojím nálezom rozhodol, že jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, právo podľa dohovoru, ako aj právo podľa dodatkového protokolu

rozsudkom krajského súdu porušené boli, zrušil rozsudok krajského súdu vo výroku

o náhrade trov odvolacieho konania a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal krajský súd

nahradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky

9. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval krajský súd

na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval, aby ústavnému súdu oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

10. Podpredseda krajského súdu vo vyjadrení sp. zn. z 11. februára

2020 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania a predložil vyjadrenie predsedu senátu,

ktorý vo veci rozhodoval. Predseda senátu uviedol, že napadnutý rozsudok je zrejme

nesprávne odôvodnený, keďže úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania vznikli,

pretože bola zastúpená advokátom.

11. Podpredseda krajského súdu nad rámec vyjadrenia predsedu senátu uviedol, že

„... sťažovateľke nahraditeľné trovy konania nevznikli, nakoľko tento úkon právnej služby

advokáta bezpochyby nespĺňal kritérium účelnosti, ktoré je nevyhnutným predpokladom

pre priznanie náhrady zaň. Faktom totiž je, že vo vyjadrení k odvolaniu, ktorý je jediným

procesným úkonom sťažovateľky v odvolacom konaní, táto vôbec vecne nereagovala

na dôvody odvolania protistrany a jej tvrdenia a súvisiaca argumentácia v ňom bezo zvyšku

predstavovali len procesné neprípustné novoty, na ktoré odvolací súd i tak nemohol

prihliadať...“. Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru rozhodnutiam o trovách

konania chýba ústavnoprávny rozmer a ústavnú sťažnosť sťažovateľky považuje

za neopodstatnenú.

12. Ústavný súd listom z 22. júla 2020 zaslal sťažovateľke vyjadrenie krajského súdu

s možnosťou zaujať k nemu v lehote určenej ústavným súdom stanovisko a zároveň

požiadal o vyjadrenie, či sťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci,

s tým, že v prípade, ak v stanovenej lehote nebude toto stanovisko ústavnému súdu

doručené, ústavný súd bude zastávať názor, že v danej veci sťažovateľka súhlasí

s upustením od neho.

13. Sťažovateľka vo svojom vyjadrení, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

17. augusta 2020, poukázala na skutočnosť, že nepriznanie trov právneho zastúpenia nemalo

pôvod v neúčelnosti úkonov sťažovateľky, ale v tom, že krajský súd pri prejednaní veci

žiaden úkon nezaregistroval. Sťažovateľka zdôrazňuje, že účelnosť či neúčelnosť úkonu

sporovej strany prislúcha hodnotiť len zákonnému sudcovi a v žiadnom prípade nie

podpredsedovi súdu konajúcemu v mene súdu v konaní o ústavnej sťažnosti. Vzhľadom

na uvedené zotrvala na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu. Vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľka sa nevyjadrila, či súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania, ústavný súd s prihliadnutím na skutočnosť uvedenú v bode 12 tohto

uznesenia zastáva názor, že sťažovateľka s upustením od neho súhlasí.

14. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskom krajského súdu, replikou sťažovateľky,

ako aj s obsahom spisu dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

15. Ústavný súd listom zo 4. júna 2020 podľa

upovedomil o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky zúčastnenú osobu s možnosťou

vyjadriť sa k nej v lehote 10 dní od doručenia tohto upovedomenia. Zúčastnená osoba,

ktorá si upovedomenie prevzala 6. júna 2020, svoje právo vyjadriť sa v konaní

pred ústavným súdom nevyužila.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ,

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

18. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

19. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie

alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd

zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa,

ak to pripúšťa povaha zásahu.

20. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

21. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

22. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

25. Podľa čl. 1 prvej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku

s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a posúdenie veci

ústavným súdom

26. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (,

, ). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (, , ,

, ).

27. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy, je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

kde je povinnosťou všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí

týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia.

28. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť základné právo sporovej strany

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

29. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich

garantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania,

je ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania

má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto

sa k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania uchyľuje iba výnimočne, napr.

keď zistí, že v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu

ochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu

aj do iného základného práva (porovnaj m. m. , , ,

, ).

30. Ústavný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nedostatočné odôvodnenie

a rovnako aj arbitrárnosť akéhokoľvek rozhodnutia majú za následok, že nie je možné

spoľahlivo zistiť, na základe čoho orgán predmetné rozhodnutie vydal, na základe akých

skutkových zistení a právnych záverov postupoval, a preto nie je možné spoľahlivo

preskúmať toto rozhodnutie. Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva na súdnu

ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces

(resp. práva na súdnu ochranu) je zákonným dôvodom na podanie dovolania podľa § 420

písm. f) .

31. Zo znenia vyplýva, že pojmovým znakom

inštitútu ústavnej sťažnosti je jej subsidiarita, ktorá sa po formálnej stránke prejavuje

v požiadavke na vyčerpanie všetkých poskytovaných procesných prostriedkov určených

na ochranu práv sťažovateľa ešte pred samotným podaním ústavnej sťažnosti a po stránke

materiálnej v požiadavke, aby ústavný súd poskytoval ochranu ústavne zaručeným

základným právam a slobodám až v prípade, keď ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť.

32. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

33. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

34. „Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa

vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň

znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany

sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,

na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie

o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia

spravodlivosti)“ [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017].

35. Ústavný súd sa problematikou prípustnosti opravných prostriedkov podľa

zaoberal v uznesení sp. zn. z 15. augusta

2018 (rozhodnutie č. 74/2018 publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu

Slovenskej republiky 2018, s. 1270), v ktorom okrem iného vyslovil: «Ustanovenie § 420

zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j. proti rozhodnutiu majúcemu

hmotnoprávny charakter, alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter rozhodnutia

o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým

odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak ako meritórnym (hmotnoprávnym)

rozhodnutím vo veci samej... Podľa jedným z uznesení, proti ktorým

je prípustné odvolanie a ktoré sú tak v danej nimi riešenej otázke s konečnou platnosťou

preskúmateľné v rámci odvolacieho konania, je aj uznesenie, ktorým prvostupňový súd

rozhodol o nároku na náhradu trov konania s konečnou platnosťou, takže rozhodnutie

odvolacieho súdu o tomto odvolaní je v otázke nároku na náhradu trov konania rozhodnutím

konečným (ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí, pozn.), a teda ho možno

v zmysle už uvedeného považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní

z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.»

36. V zmysle aktuálnej judikatúry ústavného súdu tento spravidla odmieta ústavné

sťažnosti, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie ich práv rozhodnutím odvolacieho súdu

o náhrade trov konania v prípade, keď namietajú nedostatočnosť a arbitrárnosť takého

rozhodnutia a vo veci nepodali dovolanie, napriek tomu, že je v zmysle

v takomto prípade daná jeho prípustnosť, a to ako neprípustné podľa § 56 ods. 2 písm. d)

(obdobne pozri napr. , ,

).

37. Napriek už uvedeným záverom, vychádzajúc z materiálneho prístupu ochrany

ústavnosti, aby sťažovateľka nepodaním dovolania (čo ústavný súd považuje preukázané

z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. , pozn.) neutrpela ujmu

na svojich základných právach a slobodách, s prihliadnutím na skutočnosť, že namietané

pochybenie všeobecného súdu dosahuje takú intenzitu, že napadnutý rozsudok krajského

súdu v časti jeho druhého výroku je z ústavného hľadiska neakceptovateľný, ústavný súd

prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie a dospel k záveru o porušení

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

38. Krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. rozhodoval

o odvolaní podanom žalobkyňou proti rozsudku okresného súdu, ktorým tento jej žalobu

zamietol a sťažovateľke náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd odvolaniu nevyhovel

a prvým výrokom napadnutého rozsudku rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdil. Druhým výrokom napadnutého rozsudku krajský súd sporovým stranám náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

39. Krajský súd o trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1

v spojení s tak, že sporovým stranám náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Konštatoval, že žalobkyňa v odvolacom konaní úspešná nebola, preto jej

nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej (sťažovateľke)

trovy odvolacieho konania nevznikli.

40. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej

inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

41. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

42. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. považuje

ústavný súd za preukázané, že sťažovateľka doručila 30. júla 2018 okresnému súdu svoje

vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, a to v zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Filičkom,

PhD., ktorého podľa priloženej plnej moci splnomocnila na svoje zastupovanie v odvolacom

konaní, a to 26. apríla 2018. Súčasťou tohto vyjadrenia je aj jej návrh, aby jej bola

odvolacím súdom priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (č. l. 83

až č. l. 87 spisu okresného súdu sp. zn. , pozn.).

45. Z relevantnej právnej úpravy vyplýva, že sťažovateľka, ktorá bola v odvolacom

konaní úspešná, mala v intenciách právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Sťažovateľke, ako vyplýva z vyžiadaného spisu, trovy na účelné uplatňovanie

práva reálne vznikli a súčasne aj krajskému súdu navrhla, aby je boli priznané.

46. Keďže krajský súd pri aplikácii príslušných ustanovení Civilného sporového

poriadku vyvodil záver na podklade, ako sám vo svojom vyjadrení uznal vo veci konajúci

predseda senátu, nesprávnych skutkových záverov, keďže sťažovateľke zastúpenej

advokátom trovy odvolacieho konania vznikli, ústavný súd vyslovil, že jeho rozsudkom

sp. zn. z 3. júla 2019 v časti jeho druhého výroku došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

47. Nad rámec uvedeného ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že poukázanie

na tak, ako to pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku uskutočnil krajský

súd, nemá v prejednávanom spore žiadnu relevanciu, keď zjavne k žiadnemu zastaveniu

konania nedošlo, a toto ustanovenie tak nie je žiadnym spôsobom pri rozhodovaní o trovách

odvolacieho konania v tomto konkrétnom prípade aplikovateľné.

48. Keďže krajský súd druhým výrokom napadnutého rozsudku porušil základné

právo sťažovateľky podľa , ako aj jej právo podľa dohovoru,

ústavný súd zrušil toto rozhodnutie v časti jeho druhého výroku a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

49. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

jej a práva podľa dodatkového protokolu sa ústavný súd riadil

princípom minimalizácie svojich zásahov do právomoci všeobecného súdu, rozhodnutie

ktorého je v konaní o ústavnej sťažnosti preskúmavané (, ),

ktorý vyplýva z jeho subsidiárneho postavenia pri ochrane základných práv a slobôd.

Vychádzal pritom v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

) z toho, že v nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa sa otvára priestor k tomu, aby sa krajský súd sám

vyrovnal s ochranou uvedeného práva sťažovateľky hmotného charakteru.

50. Ústavný súd preto tejto časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel,

uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv

účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom [(§ 133 ods. 1

a contrario ); bod 4 výroku nálezu].

V.

Trovy konania

51. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

52. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2018, ktorá bola

980 € a za I. polrok roku 2019, ktorá bola 1 062 €.

53. Ústavný súd vychádzal z obsahu spisu a priznal sťažovateľke náhradu za tri

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti

a vyjadrenie zo 17. augusta 2020) v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Odmena za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (2 x 163,33 €) spolu

s režijným paušálom (2 x 9,80 €) a odmena za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku

2020 (1 x 177 €) spolu s režijným paušálom (1 x 10,62 €) vrátane 20 % dane z pridanej

hodnoty, ktorej platiteľom je právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky), spolu

predstavuje sumu 640,65 € (bod 3 výroku nálezu).

54. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

55. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu